Zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov pracujúcich na pracovný pomer, ak došlo k splneniu podmienok stanovených v zákone č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), je povinnosťou zamestnávateľa. Táto povinnosť vyplýva z dikcie ust. § 152 Zákonníka práce, ktorý stanovuje, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na agentúry dočasného zamestnávania voči dočasne prideleným zamestnancom.
Nárok na poskytnutie stravy vzniká tomu zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako štyri hodiny v rámci pracovnej zmeny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže, ale nemusí, zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny.
Možnosti zabezpečenia stravovania zo strany zamestnávateľa sú:
- Vlastné stravovacie zariadenie zamestnávateľa.
- Stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa.
- Prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.
V súlade s § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla. Maximálna výška príspevku zamestnávateľa na jedno jedlo je limitovaná sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. Sumy stravného poskytované pri pracovných cestách zamestnancov upravuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Od 1. januára 2025 platia nasledovné sumy stravného pre pracovné cesty:
- 5 až 12 hodín: 8,30 €
- nad 12 hodín: 12,90 €
- nad 18 hodín: 20,30 €
Na základe týchto hodnôt sa odvíjajú aj príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov:
| Typ príspevku | Minimálna výška príspevku zamestnávateľa | Maximálna výška príspevku zamestnávateľa |
|---|---|---|
| Príspevok na jedlo (vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení) | Najmenej 55 % ceny jedla | 4,57 € (55 % z 8,30 €) |
| Hodnota stravovacej poukážky (gastrolístka) | Najmenej 75 % stravného pri pracovnej ceste 5-12 hodín (teda 6,23 €) | Nie je ustanovená |
| Príspevok na stravovaciu poukážku | Najmenej 3,43 € (55 % z 6,23 €) | 4,57 € (55 % z 8,30 €) |
| Finančný príspevok na stravovanie | Najmenej 3,43 € | 4,57 € |
V prípade, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia ani stravovacieho zariadenia iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancovi vybrať si medzi stravovacou poukážkou (gastrolístkom) a finančným príspevkom na stravovanie. Tieto dve formy sú z finančného hľadiska pre zamestnanca rovnocenné.
Od 1. januára 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda podobu elektronickej stravovacej karty. Výnimkou z elektronizácie je situácia, kedy použitie elektronickej stravovacej poukážky zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné (napr. práca v teréne bez možnosti platby kartou).
Zamestnávateľ môže, v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, prispievať zamestnancom na stravovanie aj z prostriedkov sociálneho fondu. Tento príspevok nie je zákonom limitovaný a jeho výška sa určuje v kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa. Takýto príspevok zo sociálneho fondu je pre zamestnanca oslobodený od dane z príjmov.
Okrem príspevkov zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancom príspevok na stravovanie aj z vlastných prostriedkov nad rámec zákonných limitov, a to formou zamestnaneckého benefitu. V takomto prípade ide o zdaniteľný príjem pre zamestnanca, ale pre zamestnávateľa môže byť daňovým výdavkom po splnení zákonných podmienok (dohoda v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise).
Je dôležité rozlišovať, či sa stravovanie poskytuje v nepeňažnej forme (hodnota stravy, stravovacia poukážka) alebo v peňažnej forme (finančný príspevok). V prípade nepeňažnej formy stravovania, hodnota stravy už nie je v plnej sume oslobodená od dane z príjmov od 1. januára 2022. Časť presahujúca zákonné limity je zdaniteľná.
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo v internom predpise rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, alebo upraviť podmienky jeho poskytovania. Pri rozšírení okruhu osôb o konateľa alebo spoločníka je potrebné rozlišovať, či pracujú na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez neho. Ak spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa a nemá možnosť postupovať podľa § 152.
Pre firmy, ktoré pracujú na zmeny alebo nepretržite, existujú riešenia ako nepretržitý catering, ktorý poskytuje stravu kedykoľvek počas dňa alebo noci. Moderné zamestnanecké jedálne alebo cateringové služby môžu zabezpečiť čerstvé a rozmanité jedlá, podporiť zdravie a silu pracovníkov a zároveň poskytnúť priestor na oddych a sociálnu interakciu.
Podpora zdravého stravovania na pracovisku môže zahŕňať rôzne aktivity, od zabezpečenia čerstvého ovocia a zdravých alternatív v automatoch, cez organizovanie workshopov o výžive, až po komunikáciu možností využitia stravných lístkov a ich podmienok.
Investovanie do kultúry stravovania na pracovisku, či už prostredníctvom zabezpečenia kvalitných jedál, alebo iných benefitov, sa prirodzene odrazí vo vyššej produktivite a lepšej nálade zamestnancov.
V súvislosti so stravovaním zamestnancov, najmä pri práci mimo obvyklého pracoviska, je dôležité spomenúť aj stravné poskytované počas pracovných ciest. Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň tuzemskej pracovnej cesty, ktorá trvala viac ako 5 hodín.
AKO MA ZDRAVÁ STRAVA UZDRAVILA Z CHORÔB | MÔJ PRÍBEH ZDRAVIA
Strava, ktorú je povinný zamestnávateľ zabezpečiť svojim zamestnancom, nemôže byť akákoľvek. Mala by zodpovedať zásadám správnej výživy, čo je dôležité najmä pri zabezpečovaní regeneračného stravovania pre pracovníkov vykonávajúcich ťažkú fyzickú prácu.
Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Táto hodnota musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (č. 283/2002 Z. z.).
Iný výkon práce z domácnosti je práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. Zákonník práce výslovne neupravuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie pre zamestnancov pracujúcich formou domáckej práce či telepráce, ak nie sú na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
Príklad: Ak obed stál zamestnanca 8 €, a použil dva stravné lístky v hodnote 4,50 € každý, v niektorých prípadoch reštaurácia nevydala zvyšok, čím zamestnanec prišiel o 1 € denne. Elektronické stravovacie karty toto riešia.
V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.
tags: #jedlo #pre #vas #zamestnanci