Kapusta je chutná a výživná zelenina, ktorá si zaslúži našu pozornosť. Napriek vysokému obsahu výživných látok ju prehliadame a málo zaraďujeme do jedálnička. Už naši predkovia ju jedli takmer každodenne v rôznych podobách. Dnes sa pestuje po celom svete a pripravuje sa na rôzne spôsoby. V dnešnej „modernej“ kuchyni často na ňu zabúdame a preferujeme iné druhy jedál pochádzajúce z iného zemepisného pásma.
Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) je jednou z najpestovanejších a najvýznamnejších druhov zeleniny na Slovensku. Táto dvojročná rastlina z čeľade kapustovitých (Brassicaceae) je cenená pre svoju všestrannosť v kuchyni a vysoký obsah vitamínov a minerálov.
Botanický prehľad rodu Brassica a kapusty obyčajnej
Rod Brassica patrí medzi dvojklíčnolistové rastliny z čeľade kapustovité. Sú to jednoročné alebo dvojročné byliny pochádzajúce z Ázie a Európy. Majú jednoduchú alebo rozkonárenú, zvyčajne drevnatejúcu olistenú byľ so striedavými celistvými alebo lýrovitými listami a s bielymi alebo so žltými kvetmi. Plodom je stopkatá šešuľa s krátkym zobáčikom.
Pestované druhy, respektíve odrody môžu mať modifikované stonky (skracovaním sa vytvára stonková hľuza alebo na jej vrchole zdužnatený hlúb), listy (zhlukovaním listov sa vytvárajú spravidla guľovité kompaktné listové hlávky) alebo súkvetia (sú zhustené a zdužnatené).
Kapusta obyčajná oproti divým druhom má skrátenú, modifikovanú stonku (hlúb), na ktorej vyrastajú oinovatelé (s voskovým povlakom) hladké listy, tvoriace kompaktnú, pevne zvinutú hlávku. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.
Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. Býva ich asi 300 000 v 1 kg. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná.
Komplexná klasifikácia a odrody kapusty obyčajnej (Brassica oleracea)
Systematické vnútrodruhové triedenie a s tým súvisiace názvoslovie sú vzhľadom na viacero prijatých a v rôznych vedných odboroch rozlične používaných koncepcií komplikované a neprehľadné. V najnovšej botanickej literatúre na Slovensku sa jednotlivé staršie poddruhy (variety a kultivary) považujú za skupiny odrôd (konvariet).
Kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea skupina Capitata)
Do tejto skupiny patrí najmä jednoročná alebo dvojročná kapusta obyčajná hlávková (v starších systémoch Brassica oleracea varieta capitata a Brassica oleracea subspecies oleracea convarieta capitata, nazývaná aj hlávková kapusta) so skrátenou zdužnatenou stonkou (hlúbom) a s hladkými oinovatenými (pokrytými voskovým povlakom) listami, ktoré tvoria kompaktnú guľovitú hlávku. Kvitne v druhom roku žltými kvetmi vytvárajúcimi sa na predĺženej byli vyrastajúcej zo stredu hlávky. Pestuje sa v dvoch formách: biela hlávková kapusta (forma alba) a červená hlávková kapusta (forma rubra).
- Kapusta biela hlávková (Brassica oleracea varieta capitata forma alba) je asi najznámejším druhom. Bolo vyšľachtené z kapusty obyčajnej, rovnako ako napríklad kel. Má svetlo zelené listy, veľmi husto narastené do tzv. hlávky. Konzumuje sa surové aj tepelne upravené.
- Červená kapusta (Brassica oleracea varieta capitata forma rubra) je odroda hlávkovej kapusty s červenými listami. Bola vyšľachtená neskôr ako biela kapusta, zvyčajne s modrozelenými alebo s fialovočervenými listami.
Ďalšie významné formy kapusty obyčajnej
Medzi ďalšie variety, ktoré sa zvyčajne pestujú ako zelenina, patria:
- Kapusta obyčajná kelová (kel hlávkový, kel, Brassica oleracea var. sabauda)
- Kapusta obyčajná ružičková (kel ružičkový, Brassica oleracea var. gemmifera)
- Kapusta obyčajná kučeravá (kel kučeravý, Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata)
- Kapusta obyčajná špargľová (brokolica)
- Kapusta obyčajná kalerábová (kaleráb)
- Kapusta obyčajná karfiolová (karfiol)
Tieto druhy sa líšia vzhľadom, chuťou a spôsobom pestovania, ale všetky sú cenným zdrojom živín a majú dôležité miesto v zdravej výžive.
Ako krmivo pre hospodárske zvieratá sa pestuje kapusta obyčajná kŕmna (Brassica oleracea skupina Ramosa), v starších systémoch Brassica oleracea varieta ramosa. Má 50 - 80 cm vysokú rozkonárenú, na báze drevnatou, po celej dĺžke rovnomerne olistenou byľou.
Prehľad registrovaných odrôd hlávkovej kapusty
Podľa obdobia rastu poznáme odrody skoré, poloskoré a neskoré, ktoré sú vhodné aj na dlhšie skladovanie. Jednotlivé odrody sa môžu od seba odlišovať tvarom, farbou, časom vysievania a zberu. Rozdiely sú tiež v chuti a spôsobe skladovania. Podľa farby rozlišujeme červenú a bielu kapustu. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú.
| Druh kapusty | Odrody |
|---|---|
| Kapusta hlávková biela | Harmat, Holt, Inter, Kodaňské tržní rané, Polar, Pourovo pozdní, Zora |
| Kapusta hlávková červená | Buscaro, Lectro, Primero |
Príkladom skorej kapusty je skorý hybrid určený pre jarnú kultúru z predpestovanej sadby pre zber v júni a pre celoročné pestovanie z priameho výsevu. Hlávky sú guľovité, uzavreté, stredne husté, odolné voči praskaniu, s hmotnosťou 0,9 - 1,2 kg. Veľkosť hlávok je vyrovnaná, majú dobrú odolnosť voči vädnutiu. Hybrid je odolný voči nízkym teplotám a veľmi odolný proti predčasnému vybiehaniu do kvetu. Vegetačná doba je 110 - 114 dní od výsevu, 80 - 85 dní od výsadby. Zo 100 m2 sa dá pozbierať 550 -650 kg kapusty. Do zberovej veľkosti dorastá vyrovnane. Odroda je vhodná aj na celoročné pestovanie s výsevom až do 15. augusta.
Výživová hodnota a zdravotné benefity kapusty
Kapusta je zdravá a biologicky veľmi hodnotná zelenina. Obsahuje významné výživné látky ako bielkoviny, sacharidy, vlákninu, rastlinné fytosteroly, karotenoidy ako betakarotén, luteín, zeaxantín. Z mikroživín je bohatá na vitamín C, vitamíny skupiny B, vitamín A, E a K. Z minerálnych látok obsahuje sodík, vápnik, draslík, železo, magnézium, mangán, fosfor, zinok. Okrem toho sa v nej nachádzajú silné antioxidanty vrátane polyfenolov a zlúčenín síry. Antioxidanty nás chránia pred poškodením voľnými radikálmi.
Okrem vitamínov skupiny B obsahuje hlavne protiskorbutový vitamín C, ktorý sa v kapuste udržuje aj pri a po varení (viazaná forma vitamínu C - askorbigen). Preto je v našich zemepisných šírkach počas zimných mesiacov najlepším zdrojom tohto vitamínu práve kapusta. Kapusta okrem toho obsahuje protivredový faktor nazývaný vitamín U. Čerstvá šťava vylisovaná z listov bielej kapusty sa odporúča pri liečbe žalúdočných a dvanástnikových vredov. V ľudovom liečiteľstve sa čerstvé listy kapusty prikladali na vyrážky a rany.
Konzumáciou kapusty sa chránime pred ochoreniami srdca, pred sivým zákalom. Kapusta čistí tráviaci systém, podporuje krvotvorbu, pomáha predchádzať ochoreniam respiračného systému, prechladnutiu, infekciám. Upravuje činnosť štítnej žľazy, pôsobí protizápalovo na črevá a črevnú mikroflóru. Upravuje hladinu cholesterolu v krvi, podporuje zdravie imunitného systému. Pri kvasení kapusty mliečnym kvasením vzniká kyselina mliečna, ktorá kapustu nielen konzervuje na dlhší čas, ale bola zistená aj jej aktivita na zastavenie rastu nádorových buniek. Pri konzumácii do 300 g denne netreba mať obavu z negatívnych účinkov na štítnu žľazu (tzv. strumigény).
História a agrárna kultúra kapusty
Kapusta bola známa už v prehistorickej dobe. Prvá zmienka pochádza z roku 500 pred naším letopočtom a k nám ju priviezli Kelti. Kedysi ju volali hlavatica, no tento názov už dávno zanikol. Aj antika poznala kapustu a považovala ju za veľmi prospešnú. M. P. Cato starší (234 až 149 pred n. l.) radil jesť surovú kapustu pred veľkými hostinami a po nich. Tiež radil poľnohospodárom, ako pestovať a okopávať kapustu, a dokonca tvrdil, že „hospodár, ktorý pestuje kapustu, si v záhrade postavil svoju lekáreň“.
Kapusta pôvodne pochádza z prímorskej západnej Európy a zo Stredomoria. Hlávková kapusta je z 11. storočia dovezená z Kyjevskej Rusi. Kyslú kapustu však vtedy ešte nepoznali, je to pradávny objav Slovanov asi z čias pred 5. storočím. V 11. storočí bola známa aj v Rusku.
Kapusta v slovenskej agrárnej kultúre
Na území dnešného Slovenska sa kapusta stala súčasťou agrárnej kultúry v 15. storočí. Pre svoju značnú trvanlivosť pri dobrom uskladnení i pre možnosť konzervovania kvasením patrila k základným zložkám potravy na Slovensku, využívala sa však aj ako krmovina (vonkajšie listy a hlúby). V 18. storočí sa z jej pestovania vyberal desiatok. Kapusta sa zo Slovenska aj vyvážala (po Dunaji do južnej oblasti Uhorska).
Jej pestovanie bolo rozšírené najmä na Orave, Kysuciach, na Liptove, v Šariši a v oblasti Nízkych Beskýd. Pestovanie letných odrôd bolo najmä na Považí (Krakovany, Trebatice), v okolí Trnavy (Hrnčiarovce), v Košickej kotline a na Východoslovenskej nížine. K tradičnej oblasti intenzívneho pestovania kapusty patrí Záhorie (najmä Stupava). Pestovala sa v záhradách a na úrodných plochách každoročne hnojenej pôdy (zvyčajne pri potokoch, tzv. kapustniská). Jej výsev alebo výsadba boli spojené s mnohými zvykmi (pitie pálenky, aby dobre rástla, kropenie priesad mliekom, aby bola biela, sadenie so žihľavou). Pri okopávaní sa do kapusty sadili vetvičky z oltárikov Božieho tela a z metiel jánskych ohňov, aby ju nehubil hmyz a húsenice. Celé hlávky sa skladovali v pivniciach alebo sa zakopávali do zeme. Tradičným spôsobom konzervovania bolo kvasenie kapusty naloženej do sudov. Kapusta sa používala na prípravu každodennej stravy, obradových jedál i na liečenie.
Tlačenie kapusty do suda (návod na výrobu kyslej kapusty)
Praktické aspekty pestovania kapusty obyčajnej
Hlávkovú kapustu pestujte vždy tam, kde predtým nerástla žiadna kapustovitá zelenina (kapusta, kel, karfiol, brokolica). Pestuje sa na poliach alebo záhradách, kde sa zo semien na jar vypestujú priesady a následne sa presádzajú na trvalé stanovištia a tu rastú až do jesene. Pestovanie kapusty vyžaduje výživnú pôdu - v prvej trati hneď po hnojení. Vegetačné obdobie je podľa odrôd od 100 až do 250 dní.
Zásady pestovania
- Výber odrody: Uprednostnite známych výrobcov semien kapusty a vyberte si správnu odrodu, ktorá bude vyhovovať vašim klimatickým podmienkam.
- Pôda: Pôda by mala byť dobre odvodnená s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Skoré odrody kapusty (napr. Dita, Zora) potrebujú ľahkú až strednú pôdu, dobre záhrevnú, dobre zásobenú humusom. Neskoré odrody kapusty (Midor, Pluto) potrebujú skôr strednú až ťažkú pôdu, viac hlbokú, ale tiež dobre zásobenú humusom.
- Závlaha: Pestovanie kapusty potrebuje dostatok vlahy, ale bez stagnujúcej vody.
- Teplota: Mali by ste si vybrať odrody kapusty odolné voči chladu, ktoré sú dobre prispôsobené podnebiu počas jesene.
Príprava pôdy
Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestujte ju v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte.
Výsev a výsadba
Kapustu môžete pestovať z priesad alebo zo semena. Najprv semená kapusty vysievame do pripravenej pôdy alebo do debničiek na sadenice, kde pri správnej starostlivosti rýchlo vyklíčia. Semená kapusty sa vysievajú do debničiek alebo skleníkov do hĺbky 1 - 2 cm do vopred navlhčenej pôdy. Po zasiatí je potrebné udržiavať optimálnu teplotu pre klíčenie, ktorá je približne 18 - 20 °C. Potom vysadíme hotové sadenice.
Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla. Skoré odrody, ktoré pestujete na priesady, budú už v tejto fáze potrebovať dostatok priestoru. Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m. Kapustu saďte do sponu 50 x 50 cm, nech majú hlávky dostatok miesta. Sadenice vsádzajte rovnako hlboko, ako rástli doteraz.
Starostlivosť počas rastu
Počas pestovania kapusty sa odporúča používať dusíkaté hnojivá. Stimulujú tvorbu zelených listov. Kapusta potrebuje pravidelné prihnojovanie raz za 14 dní. Potrebuje až 30 g pevného (sypkého) hnojiva na 1 m štvorcový. Môžete tiež použiť roztok, a to v koncentrácii 0,3 % pri použití 10 l hnojiva na 1 m štvorcový.
Kapusta potrebuje pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Kapustu je potrebné počas horúceho leta zalievať, aby hlávky dobre rástli. Suchá kapusta by bola len vhodnou pôdou pre choroby a škodcov. Tiež sa oplatí rastliny preriediť, aby mali korene dostatok priestoru na rozvoj. Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Pre skoré odrody kapusty je vhodná záhrevnejšia pôda.
Kapustu zberajte počas septembra, veľké hlávky môžete spracovať na kyslú kapustu a pod., menšie šťavnaté hlávky sa dajú dobre skladovať v pivnici. Pri zníženej teplote vydržia hlávky uskladnené celú zimu a stále sa považujú za čerstvú zeleninu alebo sa z nej vytlačí šťava. Ak chceme zachovať dietické a liečebné látky, volíme úpravu kvasením.
Tlačenie kapusty do suda (návod na výrobu kyslej kapusty)
Choroby a škodcovia
Kapusta bohužiaľ kladie na pestovateľov nároky aj z pohľadu chorôb a škodcov.
Choroby
Asi jedinou chorobou kapusty je alternáriová škvrnitosť hlúbovín. Ide o chorobu, ktorá napáda mladé listy rastliny a spôsobuje hnedočervené až čierne škvrny, ktoré postupne splývajú. Rastliny môžu úplne uhynúť, pretože sa nevyvíjajú. Najlepšou prevenciou je nakupovať zdravé osivo/sadbu bez známok poškodenia, dodržiavať osevný postup (nesádzať hlúboviny po hlúbovinách) a vsádzať kapustu v dostatočných rozostupoch.
Škodcovia
Najčastejšími škodcami na hlávkach kapusty sú vošky kapustové, mlynárek zelný a skočky. Voška môže ohroziť dokonca všetku úrodu, pretože napadá kapusta vo všetkých vrstvách. Pri napadnutí malých rastlín kapusta rýchlo uvadá, oneskoruje sa jej rast, až môžu byť rastliny úplne zlikvidované. Prevenciou je prezerať rastlinky/hlávky kapusty a kontrolovať ich kondíciu. Dobré je zaobstarať si do záhrady prirodzených nepriateľov vošiek - slunéčka, vtáky a pod. V prípade napadnutia môžete použiť insekticídy, ale vždy také, ktoré nezabijú ostatný živý hmyz na záhrade.
Mlynárek zelný je motýľ, ktorý ako dospelec na kapustu neparazituje, ale samička dokáže naklásť až 100 vajíčok na jednu rastlinu - rubu listov, z ktorých sa vyliahnu húsenice, ktoré ožierajú listy. Najlepšie je kontrolovať rastliny a vajíčka ihneď ničiť. Je to účinnejšie ako použitie insekticídov, ktoré sa väčšinou pod listami nedostanú.
Skočky, najmä skočka repková, ktorá škodí aj na repke, okusujú listy rastlín. Škodia dospelci aj larvy a sú aktívne dokonca aj v zime, keď nie sú veľké mrazy. Na záhrade nie je potrebné používať insekticídy ako pri pestovaní kapusty na poli.
Všestranné využitie kapusty v kuchyni
Kapusta je veľmi univerzálna zelenina, ktorú možno pripraviť na mnoho spôsobov. Z čerstvej kapusty si môžeme pripraviť mnoho všakovakých jedál, je chutná na slano aj sladko. Vynikajúca je však kvasená kyslá. Šťava z kapusty nás nielen príjemne osvieži ale aj poskytne mnoho cenných látok pre správne fungovanie organizmu.
Šaláty zo surovej kapusty
Šalát z bielej kapusty (Coleslaw)
Ako šalát z kapusty je väčšinou považovaný šalát Coleslaw, teda šalát z bielej kapusty. Budete potrebovať: 1/2 hlávky bielej kapusty, 2 mrkvy, 1 malá cibuľa, 1 lyžica olivového oleja, 1/2 pohára majonézy, 1/2 téglika bieleho jogurtu, pár kvapiek citróna, lyžičku horčice, trošku cukru, soľ a korenie. Postup: Kapustu nakrúhame, osolíme, pokvapkáme olivovým olejom a necháme chvíľu odstáť. Medzitým si nastrúhame mrkvu, nadrobno nakrájame cibuľu a pridáme k kapuste. Z ostatných surovín si pripravíme zálievku, ktorú do šalátu vmiešame. Najlepšie chutí asi 1 deň odležaný.
Šalát z červenej kapusty
Ešte jednoduchšie, a pritom na vitamíny bohatý, je šalát z červenej kapusty. Budete potrebovať: 1/2 hlávky červenej kapusty, 1 malú cibuľu, 1 lyžicu olivového oleja, soľ, korenie, cukor, ocot. Kapustu nakráhame, osolíme, pridáme olivový olej a necháme odležať. Pridáme polkolieska nakrájanú cibuľu, dochutíme soľou, cukrom, korením a octom. Podávame odležaný.
Šalát z pekinskej kapusty / Šalát z čínskej kapusty
Vzhľadom na bežnú zámenu pekinskej a čínskej kapusty používame oba názvy. Budete potrebovať: 1 pekinskú kapustu, 1 malú cibuľu, soľ, korenie, cukor, olivový olej, citrónovú šťavu. Pekinskú kapustu rozdelíme na listy a vyrežeme biele časti. Nakrájame nadrobno. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, soľ, korenie, cukor, citrónovú šťavu a olivový olej. Dobre premiešame. Môžeme servírovať.
Varená a dusená kapusta
Ako uvariť a dusiť kapustu
Aby bola kapusta dobrá ako príloha napríklad ku kačici, je potrebné ju správne uvariť. Kapustu nakrúhanú na rezančeky vložíme do hrnca, podlejeme vodou, osolíme a varíme nie celkom domäkka. Potom kapustu precedíme. Na oleji speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme povarenú kapustu, ochutíme rascou, cukrom, dovaríme domäkka. Nakoniec zahustíme svetlou zápražkou, prevaríme a dochutíme soľou, octom alebo cukrom (podľa chuti). Takto môžeme pripraviť bielu i červenú kapustu.
Kapustu nakrájame a dusíme podliatu vodou spočiatku odokrytú, potom pridáme osmaženú cibuľu a na masti dusíme domäkka. Ak by sa dal hneď na začiatku dusenia tuk, pohltil by nepríjemný zápach a kapusta by stratila na chuti. Potom kapustu dochutíme soľou, rascou, cukrom, citrónovou šťavou alebo octom, poprášime múkou alebo zahustíme zásmažkou, podľa potreby trochu podlejeme vodou. Do kapusty môžeme počas dusenia pridať aj postrúhané jablko.
Dusená kyslá kapusta
Kyslú kapustu podľa potreby prekrájame na menšie rezance, potom ju dáme dusiť na spenenú cibuľku s tukom.
Recepty z kyslej kapusty a mäsa
Kapustové závitky
Hlávku kapusty umyjeme a varíme v slanej vode asi 10 minút. Po vychladnutí ju rozoberieme na listy. Rožtek alebo žemľu namočíme do mlieka, rozdrobíme a zmiešame s nakrájanou cibuľou, 2 vajcami a 500 g mletého mäsa. Okoreníme čiernym korením a mletou paprikou, osolíme, ešte dobre premiešame a zmes uložíme na kapustné listy. Na bokoch ich prehneme cez náplň, zbalíme a previažeme niťou. Pečieme asi 40 minút v predhriatej rúre na masle, podlievame mäsovým vývarom.
Česká „couračka“
Kyslú kapustu uvaríme v malom množstve vody. Osobitne uvaríme domäkka kúsok klobásy a do polomäkka na kocky nakrájané zemiaky. Vodu zo zemiakov a klobásy pridáme ku kapuste, pridáme aj nakrájanú klobásu a zemiaky. Polievku zahustíme 0,25 l kyslej smotany, do ktorej sme zamiešali lyžicu múky.
Kapustové karbonátky
Potrebujeme hlávku kapusty, 1 vajce, 2 špekáčiky, 30 g tuku alebo nakrájanej slaniny, strúhanku na zahustenie, na opekanie asi 150 g tuku. Nakrájanú kapustu za občasného podlievania vodou udusíme na tuku so soľou domäkka. Potom ju jemne nasekáme, pridáme nakrájané špekáčiky, soľ, vajce a toľko strúhanky, aby sme mohli vytvarovať ploché karbonátky (placky).
Kapusta dusená s cestovinami
Kapustu nakrájame, podlejeme osolenou vodou a asi 10 minút podusíme. Potom ju scedíme. Na tuku osmažíme nakrájanú cibuľu, pridáme scedenú kapustu a bez podlievania ešte podusíme domäkka. Osolíme, trochu okoreníme drvenou rascou a čiernym korením a keď je celkom mäkká, zmiešame s uvarenými cestovinami. Na 600 g surovej kapusty stačí 300 g širokých rezancov alebo fliačkov.
Iné druhy kapusty rodu Brassica
Okrem kapusty obyčajnej (Brassica oleracea) existujú aj ďalšie hospodársky významné druhy kapusty, ktoré sa pestujú ako krmoviny alebo olejniny. Patria sem napríklad kapusta repková (Brassica napus), ktorá sa pestuje vo dvoch odrodách - kapusta repková kvaková (kvaka) a kapusta repková pravá (repka olejka). Ďalej je to kapusta poľná (Brassica rapa), v starších botanických systémoch napr. aj Brassica napus, Sinapis rapa alebo Napus rapa, ku ktorej poddruhom patria napr. kapusta poľná pravá (okrúhlica) a kapusta poľná olejnatá (repica olejnatá).
Ako listová zelenina sa pestujú druhy kapusta pekinská (Brassica pekinensis) s jasnozelenými listami s výrazným širokým stredným rebrom, ktoré sú sformované do podlhovastej hlávky, a kapusta čínska (Brassica chinensis). Čínska kapusta nie je odrodou hlávkovej kapusty, ale samostatným druhom. Poznáte ju podľa toho, že má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá nie je taká pevná. Listy má tmavozelené. Niekedy sa mýli s pekinskou kapustou, ktorej ľudia mylne hovoria čínske. Táto „pravá“ čínska kapusta sa pestuje hlavne v Číne a Japonsku a má mnoho odrôd. Pekinská kapusta pochádza z Číny a rovnako ako čínska kapusta má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá je ale o poznanie jemnejšia ako u čínskej. Pekinská kapusta obsahuje vitamín C, B1, B2, karotén, niacín, vápnik, horčík, sodík, síru a železo. Čínska a pekinská kapusta bola pestovaná v Číne už okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Potom sa - zrejme cez Vietnam - dostalo aj do ďalších krajín. V Čechách sa viac pestuje až od 20. storočia.
Pre čiernohnedé semená, ktoré sa používajú na výrobu kremžskej horčice, sa pestuje aj kapusta čierna (Brassica nigra) s hornými kopijovitými a dolnými lýrovitými listami a so svietivožltými kvetmi s tmavým žilkovaním.
tags: #kapusta #obycajna #nizsie #klasifikacie