Kapusta hlávková (Brassica oleracea var. capitata) patrí k najobľúbenejším druhom zeleniny v slovenských záhradách. V minulosti kapusta patrila k základným potravinám, ktoré boli na stole takmer každý deň. Obsahuje vitamín C, B1, provitamín A a celý rad minerálnych látok, najmä draslík a síru. Dá sa konzumovať nielen čerstvá, ale aj kvasená, pričom šťava zo surovej a kvasenej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru svojimi antibioticky pôsobiacimi látkami.
Charakteristika a odrody kapusty
Kapusta obyčajná hlávková patrí medzi hlúboviny a je to dvojročná rastlina, ktorá sa však pestuje ako jednoročná. V prvom roku vytvorí mohutný kolovitý koreň, do šírky rastúci koreňový systém a nerozkonárenú dužinatú stonku, ktorý sa nazýva hlúb. Čiastočne dužinaté listy sú uložené husto na seba a tvoria pevnú hlávku.
Odrody bielej kapusty sa delia na skoré, letné, poloneskoré a neskoré. Skoré odrody sa zberajú od mája do júna a sú určené na priamu spotrebu, pričom hlávky dosahujú hmotnosť okolo 500 gramov. Hlávky letnej kapusty vážia okolo kilogramu a sú určené na konzumáciu v letných mesiacoch. Stredne skoré a neskoré odrody tvoria väčšie a pevnejšie hlávky a sú ideálne na skladovanie či kvasenie.
Prehľad vybraných odrôd
| Odroda | Doba zberu | Využitie |
|---|---|---|
| Kamenná hlava | September - Október | Priama spotreba, kvasenie, skladovanie |
| AVAK F1 | September - November | Priamy konzum, krátkodobé skladovanie |
| Polar | September - Október | Odolná odroda, skladovanie, kvasenie |
Výsev a výsadba
Kapusta sa pestuje z predpestovaných priesad, ktorých vývin trvá 4 až 5 týždňov. S predpestovaním semien možno začať vo februári či marci v skleníku. Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Keď narastú oba klíčne lístky, znižuje sa teplota zhruba na týždeň na 10 °C. Tento krok zaručí dobrú kvalitu sadeníc, ktoré majú mať pri presádzaní krátku pevnú stonku a 5-7 pravých lístkov.
CAULIFLOWER Time-lapse
Priesady sa vysádzajú na externé slnečné stanovisko približne v polovici mája. Zasadiť ich treba až po srdiečko, ktoré sa nesmie dotýkať pôdy. Skoré a letné odrody sa sadia na vzdialenosť 50 x 50 cm, neskoré odrody do sponu 60 x 60 cm až 70 x 70 cm. Sadenice umiestňujeme o niečo hlbšie, než rástli v sadbovači, aby lepšie zakorenili.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište by malo byť vzdušné a otvorené, kde kapusta tak netrpí chorobami a menej ju napádajú škodce. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, s mierne zásaditou reakciou, s dostatočným obsahom vápnika a dobrou vzlínavosťou vody. Keďže je to plodina prvej trate, pestuje sa na záhone priamo vyhnojenom maštaľným hnojom.
Kapusta má veľké nároky na vlahu najmä po vysadení a pri tvorbe hlávok. Záhon musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Počas vegetácie záhony pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať.
Choroby a škodcovia
- Mlynárik kapustový: Žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami obhrýzajú listy. V menšom poraste stačí vajíčka, ktoré samičky kladú na spodnú stranu listov, rozmliaždiť prstom.
- Skočky: Asi 2-3 mm zväčša čierne chrobáky, ktoré vyhrýzajú malé dierky do listov.
- Kvetárka kapustová: Larvy ohlodávajú korene, napadnuté rastliny zaostávajú v raste a vädnú.
Ako mechanickú zábranu môžeme používať zakrývacie netkané textílie, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Taktiež môžeme používať žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov.
Zber a skladovanie
Hlávky zberajte za suchého a chladného počasia, a to odrezaním hlúbu tesne nad povrchom pôdy. Na dlhodobejšie uskladnenie sú najvhodnejšie hlávky s hmotnosťou 2 až 2,5 kg. Pozberané hlávky pred skladovaním rozložte tak, aby sa vlhkosť vytvorená ich dýchaním rýchlejšie odparila. Na uskladnenie sú vhodné pravidelne vetrané miestnosti s teplotou okolo 0 °C a relatívnou vlhkosťou 93 až 98 %.
tags: #kapusta #skora #spon #vysadby