Strata blízkeho človeka je vždy spojená s ťažkými chvíľami a organizácia smútočného karu môže byť náročná. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako zabezpečiť dôstojné a bezstarostné spomienkové posedenie. Zameriame sa na rôzne aspekty, od výberu vhodného cateringu a menu, až po praktické tipy a rady pre organizáciu.
Úvod do tradície karu
Pohreb je poslednou rozlúčkou, na ktorej sa zíde nielen najbližšia rodina, ale i vzdialenejší príbuzní, priatelia a kolegovia zosnulého. Je to spoločenská udalosť, pietny obrad, či už ide o cirkevný, alebo občiansky. Účasť príbuzných a priateľov pri vyprevádzaní zosnulého na poslednú cestu je pre najbližšiu rodinu veľkou podporou. K tejto poslednej rozlúčke patrí i smútočná hostina - kar.
Tradícia karov siaha až do dávnej minulosti, kedy tieto hostiny plnili praktickú sociálnu a psychologickú funkciu. V niektorých oblastiach boli spojené aj s určitými mystickými prvkami. V prvom rade sa jednalo o zavďačenie sa príbuzným, že sa prišli rozlúčiť. V dávnych dobách často krát príbuzenstvo cestovalo na pohreb z ďaleka. Pohostenie rodiny teda bolo neoddeliteľnou súčasťou.
Historické korene a funkcie karu
Používanie jedál v súvislosti s úmrtím je doložené už v slovanskom prostredí, kde sa zvyšky jedál nachádzali priamo v hroboch alebo v navŕšenej zemine. Išlo o jedlo určené nielen pre dušu (ducha) zosnulého, o ktorom sa domnievali, že sa na tomto pohostení zúčastňuje, ale i pozostalých. Stolovanie na hroboch a prinášanie jedál na miesto pochovania sa najdlhšie zachovávalo v prostredí pravoslávnych veriacich, u nás na východnom Slovensku. Pozostalí nosili jedlo na hrob nielen bezprostredne po pochovaní, ale taktiež počas niektorých presne určených dní po pohrebe (napr. na 9., 30., 40. deň, výročie úmrtia...), pri viacerých spomienkových termínoch počas roka (napr. vo veľkonočnom období), čo máme z nášho územia doložené ešte v prvých desaťročiach 20. storočia.
V tradičnej vidieckej spoločnosti mal kar viacero funkcií. Išlo o prevenciu pred posmrtným strašením a malo prispieť k pokojnému spočívaniu zosnulého v hrobe. Pohostenie bolo aj formou odplaty za vykonanie určitých činností pri pohrebe (za nesenie truhly, zástav, kopanie hrobu, spievanie, modlenie pri mŕtvom...), ale malo samozrejme aj funkciu pohostenia účastníkov pohrebu, čo je dnes pokladané za primárnu úlohu tejto obyčaje. Spomínaným tajomným prvkom uctenia si pamiatky zosnulého bola viera, že duša sa v deň pohrebu príde rozlúčiť s domom, v ktorom nebožtík žil, a najesť sa pokrmov, ktoré boli pripravené na rozlúčku s ním. V niektorých obciach sa na stole po celú noc nechávalo prestreté aj so zvyškami jedla.
Kar zároveň plnil funkciu psychologickú a sociologickú - odľahčenia od žiaľu, pripomienky, že život pozostalých plynie ďalej. V minulosti mala spoločná hostina spojiť príbuzných a primknúť ich viac k sebe. Vzdialené rodiny sa kedysi nestretávali často. Predmetom rozhovorov teda nebolo len trúchlenie a spomínanie mŕtveho, ale aj vzájomné novinky a radosti života. Pre najbližších pozostalých je práve to dôležitým psychologickým aspektom. Kar mal v minulosti taktiež určitú reprezentačnú funkciu a zrejme sa jej nevyhne ani dnes. Rodiny pri tejto príležitosti radi ukazovali svoju majetnosť, bohatstvo a nápaditosť v hojnosti pokrmov.
Vývoj a podoby karu
V minulosti sa kar konával v dome zosnulého, niekde aj v krčme. Určený bol nielen pre najbližšiu rodinu zosnulého, ale aj pre mužov zainteresovaných na jednotlivých úkonoch, v niektorých lokalitách práve len pre nich. V porovnaní so súčasnosťou neraz išlo však len o symbolické pohostenie pálenkou, chlebom a soľou. Práve chlieb bol najfrekventovanejším jedlom nielen pri tejto príležitosti, ale využíval sa i pri vystretí mŕtveho v dome, kedy sa umiestňoval vedľa truhly, čo bol jav v niektorých lokalitách Slovenska prítomný ešte na začiatku 21. storočia (napr. na Horehroní).
Okrem chleba sa v prípade majetnejších rodín vyskytovali v rámci pohrebného pohostenia aj klobásy, slanina, alebo iné údeniny, niekedy aj koláče, či iné druhy pečiva. V horských oblastiach Slovenska bol typickým karovým jedlom chlieb so syrom alebo bryndzou. Rozšírenými boli aj polievky z kohúta alebo sliepky - podľa toho, či zomrel muž alebo žena, následne sa konzumovalo mäso z vývaru s chlebom. Pri úmrtí bohatého gazdu sa neraz spotrebovala aj celá sviňa alebo zabili kus dobytka.
So spoločenskými zmenami sa menil aj kar. V niektorých lokalitách nemáme doloženú realizáciu pohostenia po pohrebe ani zo starších období, máme však doklady o snahách zakázať ich, či už zo strany cirkvi alebo svetskej vrchnosti. Pre pozostalých boli veľkou finančnou záťažou, účastníci pohostenia sa neraz neprístojne správali, hostiny boli miestom požívania značného množstva alkoholu a neraz prechádzali do veľkých zvád a výtržností. Dokonca boli zakladané spolky proti pohrebným hostinám, ktoré spôsobili v niektorých lokalitách ich zánik. V mnohých oblastiach Slovenska však fungujú podnes a najčastejším pomenovaním takejto hostiny je kar.
V prípade úmrtia detí sa pohrebná hostina nekonala, osobitá situácia však nastala pri úmrtí mladých, slobodných ľudí, kedy mala charakter svadobnej hostiny, aj s niekoľkými chodmi, typickým svadobným pečivom, koláčmi. Prednostne boli na ňu pozývaní najmä družbovia a družice - rovesníci zosnulého, neraz boli jej súčasťou aj hudba, spev a tanec. Takáto hostina mala suplovať svadobné veselie, ktorého sa dotyčný mladý človek nedožil.
V súvislosti s rozvojom priestorových možností (kultúrne domy, pohostinstvá, reštaurácie) sa počas druhej polovice 20. storočia zmenilo miesto konania pohrebnej hostiny, narastal počet aj honosnosť ponúkaných jedál, pitia a aj počet účastníkov. V mnohých lokalitách však v tomto období zanikli. Ak sa dnes kar koná, tak najčastejšie mimo domu zosnulého.
Na juhu stredného Slovenska (Hont) boli zaznamenané ďalšie viaceré chody varených jedál (guláš, vyprážané mäso, kapusta s mäsom...). V niektorých lokalitách sa servíruje len „studené“ občerstvenie - chlebíčky, obložené misy, pagáče a pod. Ak pohreb pripadol na piatok, v katolíckom prostredí pokladaný za pôstny deň, prispôsobilo sa tomu aj pripravované jedlo - v takom prípade sa aj dnes podávajú ryby. Prirodzenou súčasťou takýchto pohostení sa za posledné desaťročia stali zákusky a rôzne nápoje (alkoholické i nealkoholické), káva, ktorej podávanie v niektorých lokalitách naznačuje ukončenie karu. V severných oblastiach Slovenska, kde je naďalej prítomná domáca produkcia mliečnych výrobkov, sú okrem hlavného chodu súčasťou pohostenia aj korbáčiky, parenice, oštiepky a ďalšie domáce syrové výrobky.
Konanie pohrebnej hostiny v dome sa v súčasnosti realizuje v prípade menej majetnejších rodín, alebo pri malom počte pozostalých, resp. ak sa v danej lokalite pohrebné hostiny nekonávajú, stretne sa na krátkom pohostení doma aspoň najbližšia rodina, čo nie vždy je realizátormi pokladané za „typický“ kar.
Kar v rómskom prostredí
Špecifickým je pohostenie v rómskom prostredí, ktoré sa realizuje prakticky od momentu úmrtia, až do pohrebu. Najmä v prípade významného mužského člena tejto komunity sa schádzajú príbuzní a známi bezprostredne po úmrtí pri pohostení, a to nielen doma, ale často v miestnych kultúrnych domoch, reštauráciách, kde pohostenie pretrváva až do pochovania. Neraz je sprevádzané hlučnou zábavou, tancom, spevom. Najmä v prípade majetných Rómov (najmä tzv. olašskí Rómovia) má takáto hostina značný počet účastníkov (niekedy aj niekoľko stoviek), zastúpené sú najdrahšie značky alkoholu a viaceré typy jedla. Zaujímavé je, že sa tu podnes stretávame s oddeleným stolovaním mužov a žien, čo bol ešte pred niekoľkými desaťročiami jav bežnejší aj v prostredí majoritného obyvateľstva, a to nielen v prípade pohrebných hostín.
Organizácia moderného karu
Zatiaľ čo kedysi boli kary usporiadavané v domácnostiach, dnes sa pre tieto účely využívajú väčšie priestory, poskytnuté poväčšine miestnym úradom, alebo cateringovými spoločnosťami. V rýchlosti dnešnej doby, už máloktorá domácnosť má čas a trpezlivosť pripraviť menu pre 40, 60, či 80 hostí. V tomto ohľade sa využívajú cateringové spoločnosti, ktoré sú schopné zabezpečiť kvalitné a čerstvé pokrmy a podávať ich v priestoroch aké si zákazník zvolí.
Ako vybrať cateringovú spoločnosť
Pri výbere cateringovej spoločnosti pre kar je dôležité zvážiť niekoľko kľúčových faktorov:
- Skúsenosti a referencia: Vyberte si spoločnosť, ktorá má skúsenosti s organizovaním karov a pozitívne referencie od zákazníkov.
- Poloha: Ideálna poloha reštaurácie je v blízkosti cintorína, aby sa predišlo zdĺhavým presunom.
- Priestory: Zabezpečte, aby priestory boli dostatočne priestranné a komfortné pre všetkých hostí.
- Atmosféra: Dôležitá je priateľská a diskrétna atmosféra, ktorá umožní pokojné spomienky na zosnulého. Profesionálny personál by mal zabezpečiť, že všetky detaily budú zariadené s maximálnou empatiou.
- Menu: Vyberte si menu, ktoré vyhovuje všetkým chuťovým preferenciám. Ponuka by mala zahŕňať ľahké jedlá, teplé pokrmy a dezerty. Je dôležité, aby jedlá boli pripravené z čerstvých a lokálnych surovín.
- Cena: Dôležitým faktorom je samozrejme aj cena. Získajte cenové ponuky od viacerých poskytovateľov a porovnajte ich.
Niektoré cateringové spoločnosti, ako napríklad CATERING Josip, s. r. o. a Catering Johny, ponúkajú kompletné služby, vrátane organizovania eventov, prípravy slaných tort, obložených mís a chlebíčkov.
Možnosti menu pre smútočný kar
Pri zostavovaní menu pre smútočný kar je dôležité zohľadniť rôzne faktory, ako sú preferencie hostí, ročné obdobie a rozpočet. Smútočné menu si je možné výberom jedál a nápojov vyskladať podľa vlastnej predstavy. V cene je zahrnutý aperitív, polievka, hlavné jedlo, dezert a nápoje.
Príklady jedál a nápojov
Zistili sme, že v karovom menu v obciach na juhu stredného Slovenska sa podáva taktiež slepačí vývar, ale hlavné jedlo je už o čosi skromnejšie. Bravčový perkelt s chlebom či zemiakovou kašou, alebo vyprážaný rezeň so zemiakovým šalátom. Ako dezert sú stále obľúbené domáce pampúchy - šišky. V menších obciach je zvykom, že dezert, či už sú to šišky, alebo iné sladkosti, si rodina väčšinou zabezpečí sama, i keď hostinu pripravuje cateringová služba.
Tu je širší výber jedál a nápojov, ktoré je možné podávať:
- Polievky: Slepačí vývar so zeleninou a rezancami, zeleninová polievka.
- Hlavné jedlá: Miešané filé, vyprážaný kurací rezeň, kuracia rolka, bravčový maďarský guláš, grilovaný syr tofu so zeleninou na pare, rybie filé na masle s dusenou zeleninou.
- Prílohy: Dusená ryža, opekané zemiaky, zemiaková kaša, hranolčeky, domáca kysnutá knedľa, varené zemiaky, zemiakové pyré.
- Predjedlá: Mozzarella caprese s rukolou, Prosciutto so žltým melónom, šunková rolka plnená chrenovou penou.
- Dezerty: Kysnutý závin plnený (orechy, mak), Tiramisu, Panna cotta s jahodou, šľahačkový rez so strúhanou čokoládou, zmrzlinový pohár so šľahačkou a topingom.
- Nápoje: Káva, čaj, minerálka (perlivá, jemne perlivá, tichá), džbány s vodou s citrónom a mätou, nealkoholické nápoje (Kofola, Mirinda, Tonic), pivo (10°, 12°, bezalkoholové), víno (šumivé víno, Vermouth), tvrdý alkohol (Jemná vodka, Nicolaus vodka, Fernet).
Pri smútočných posedeniach je dôležité zabezpečiť aj prípitok.
Praktické tipy pre organizáciu karu
V ťažkých chvíľach po strate blízkej osoby sa môže zdať objem povinností súvisiacich s pohrebom zdrvujúci a ťaživý. Aby sme vám čo najviac pomohli, vytvorili sme prehľadný systém, ktorého sa môžete držať.
Kar je obyčajne malé pohostenie, cca na 2 hodiny. Tu sú konkrétne rady pre zabezpečenie karu:
- Počet hostí: Odhadnite počet hostí, aby ste mohli zabezpečiť dostatok jedla, nápojov a priestoru. Počet účastníkov karu závisel od viacerých skutočností - vek zosnulého (najväčší počet v prípade zosnulého v produktívnom veku), početnosť príbuzenstva, počet známych, ale aj od miestnych zvykov, obľúbenosti zosnulého, finančných možností pozostalých. Počas terénnych výskumov sme zaznamenali rôzny počet, miestami až do 150 - 200 hostí.
- Pozvanie na kar: Spravidla počas vychádzania z cintorína muž z okruhu najbližšieho príbuzenstva pozýval a podnes pozýva vybraných účastníkov na kar. Inde sa pozvanie realizuje ešte na cintoríne pri hrobe zosnulého, kde niekto z príbuzných poďakuje za účasť a v mene pozostalých pozýva účastníkov pohrebu na kar. Dnes to nie je pravidlom, že najbližší pozostalí vedia, že hostí treba po pohrebe na kar osobne pozvať a naopak príbuzní a priatelia zosnulého nevedia, že takéto pozvanie by sa nemalo odmietať. Ak sa pohrebnej hostiny nezúčastnia, nikomu tým nič neuľahčia ani neušetria.
- Časový harmonogram: Plánujte časový harmonogram karu, aby ste zabezpečili plynulý priebeh.
- Výzdoba: Zvoľte decentnú výzdobu, ktorá bude zodpovedať charakteru udalosti. Vhodné sú biele, šedé alebo tmavofialové servítky, biele alebo tmavofialové sviečky a kvety (ruže, astry, gladioly). Ak ju nenájdete alebo nestihnete, použite servítky na tanier, aj do stredu pod fľaše s nealko, pod tanieriky so slaným pečivom. Sviečky biele, alebo tmavo fialové. V kauflande mávajú slušný výber. Mali aj biele, so šedým vzorom, pás okolo alebo ornament po celej servítke. Šedá je tiež fajn, nie je čierna tvrdá, ale dôstojná. Aj organzu viete takú kúpiť, alebo len dajte servítky. Kvety, najmä ak je zosnulá žena, stačí zo 5 váz. Niekto kvety zo záhrady, trhu, to sa dajú krásne a dôstojné. Napr. ruže, astry, gladioly, nič krikľavé, biele, žlté, zelené, fialové. Niekto objedná ikebany. V súčasnosti viaceré reštauračné zariadenia ponúkajú možnosť zrealizovať pohrebnú hostinu v ich priestoroch, pričom pripravia nielen špecifické menu pre túto príležitosť, ale aj patričnú dekoráciu stolov a celej miestnosti s využitím smútočných farieb a ozdôb (čierne, fialové a pod.).
- Obsluha: Zabezpečte dostatok obsluhujúceho personálu, ktorý sa postará o hostí. Ak nemáte možnosť zabezpečiť profesionálnu obsluhu, poproste blízku rodinu o pomoc. Najbližšia rodina by nemala obsluhovať, poproste inú blízku rodinu. U nás sa automaticky hocikto postaví a ide. Chlapi pitie, ženy dokladajú slané, stačia 3+3. Dohodnite sa pre istotu. Ak nie sú v obci takéto zariadenia, jedlo si pozostalí objednávajú od rôznych stravovacích firiem, no veľmi často ešte funguje susedská a rodinná výpomoc v tomto smere, či najímanie si miestnych kuchárok z obce, ktoré jedlo pripravia, naservírujú a obslúžia hostí.
- Hudba: Zvoľte tichú a pietnu hudbu, ktorá bude dotvárať atmosféru.
- Alergény a diétne požiadavky: Uistite sa, že poznáte alergie hostí a zabezpečte, aby boli k dispozícii jedlá bez alergénov a zohľadnite diétne požiadavky hostí (bezlepková, bezlaktózová strava).
- Jedlo a nápoje pre 100 ľudí:
- Jedlo: Ak chcete podávať guláš, zvážte, či ho objednáte od cateringu alebo pripravíte sami. Guláš asi bude v miskách, každý si naberie. Nezabudnite nejaké košíky na chlieb, alebo rozdávať tak, že si každý vezme. Počítajte s tým, že ľudia budú po cestovaní a dlhom obrade smädní a hladní, tak kým sa pomotajú, zídu, usadia, treba mať na stole asi 20 tanierikov/mištičiek plných a ponúknuť nech si pochutia. To kým bude prípitok a aby nešiel na prázdny žalúdok. Radšej malé kúsky, najmenej 500 ks, u nás to mizlo bleskovo.
- Nápoje: Minerálku neperlivú aj perlivú, cca v týchto teplách min. 1l na osobu, 100 l, podľa balenia (1l, 1,5, 2l). Ak máte zo 10 - 15 džbánov, urobte citronádu, tak zo 2 kg citrónov a pol kila limetky. Sladké vody netreba, zo 5 fliaš kofola, 5x mirinda, 5x tonic 2l balenia. Pivo - čo hoc nájdete v akcii…, radšej plechovky. 10x 10°, 10x 12°, zo 20x bezalkoholu! O.0 alebo ochutené. Alkohol - v týchto teplách by som veľa nepodávala, nenúkala, prípitok max 2 druhy, biely alebo bylinkové/koňak. Rátajte 100 porcií. Niekto nevypije, niekto 2x. Ale ja by som viac nechystala. Veď sa neprišli naslopat, ale na rozlúčkový obrad a potom prípitok na pamiatku. Potom už len do rezervy.
- Káva: Kávu, cukor, mlieko - rátajte 100 porcií. Niekto nevypije, niekto veľkú či 2. Nescafé cca 2 veľké fľaše, Mletú 2 balenia. Cukor 200ks. Mlieko by som dala na tácku ku roznášanej káve - krabicové do 0.5l džbániku, smotanu (maresi), alebo aj do dózy sójové (niečo rastlinné) a každý si dosype, naleje.
- Slané: Na 100 ľudí 6 balíkov, t.j. 120 ks, radšej kúpte 140. U nás sa pripravuje viac druhov a veľa, aj podľa hodiny, kedy to je a druhu obradu. Lebo ľudia budú po cestovaní a dlhom obrade smädní a hladní, tak kým sa pomotajú, zídu, usadia, treba mať na stole asi 20 tanierikov/mištičiek plných a ponúknuť nech si pochutia. To kým bude prípitok a aby nešiel na prázdny žalúdok. My sme piekli domáce doma, vedeli sme a stihli, dá sa aj objednať, kúpiť hotové. Radšej malé kúsky, najmenej 500 ks, u nás to mizlo bleskovo.
- Koláče: Na osobu sa koľko počíta cca 3-4ks?
- Dôležité je pamätať: Nerobte z toho svadobnú hostinu, na celé hodiny. Jednoduché a dôstojné stačí. V prvom rade ide o dôstojný obrad, kar nie je hostina, ani nemusí byť, keby niečo. Nemôže sa nikto uraziť, že mu naliali iba 2 kališky a nie 3, ušli sa iba 3 zákusky a nie 5. Ide iba o malé pohostenie, cca na 2 hodiny.
Smútočný príhovor na kare
Pohrebná hostina, známa aj ako kar, je príležitosťou, kedy sa po pohrebe stretne rodina a blízki zosnulého, aby spoločne strávili čas, zaspomínali si a zdieľali smútok. Na rozdiel od formálneho a často emotívneho smútočného príhovoru na pohrebe, príhovor na kare má uvoľnenejší charakter. Môže to byť pár slov, ktorými vyjadríte poctu zosnulému, ale aj spôsob, ako nastaviť tón celého stretnutia. Príhovor na kare nemusí byť vopred napísaný ani nacvičený.
Ako na to? V prípade prípitku nezabúdajte - na kare sa s pohármi neštrngá. Ak ste ten, kto má slovo, nezabudnite sledovať atmosféru. Pomôžte udržať rovnováhu - nech je priestor na úsmev i smútok, no vždy s ohľadom na najbližšiu rodinu, ktorá môže byť v tejto chvíli ešte hlboko zasiahnutá. Príhovor na kare nemusí byť formálny ani dlhý. Stačí pár úprimných viet, ktoré prítomným pripomínajú, prečo bol zosnulý výnimočný a čo v nás zanechal. Pri občianskom pohrebe jeden člen rodiny poďakoval všetkým prítomným za účasť. Po prípitku, pri ktorom sa neštrngá, sa podávalo občerstvenie.
Etiketa hostí na kare
Podnes sa zachováva aj špecifické správanie počas karu - napr. nesmie sa pri pití štrngať. Po úvodnom príhovore, kde sa poďakujú všetkým zúčastneným za účasť na pohrebe, pomodlení, sa posedenie mení na spoločenské podujatie, ktoré je naplnené neformálnymi rozhovormi príbuzných a priateľov, využívané na stretnutie rodiny.
Kar mal a podnes má v mnohých oblastiach predpísaný sled jednotlivých úkonov. Ešte kým býval v dome, pred vstupom do miestnosti umiestnili lavór s vodou a uterákom, určený na umytie rúk. Do vody niekde vkladali aj železný kľúč, alebo iný kovový predmet, aby umývajúci čím skôr zabudli na nebožtíka, aby dlho za ním nesmútili. Podľa starších predstáv si každý mal umyť ruky aj za účelom zmytia hriechov zosnulého, neskôr sa tento úkon interpretoval ako záväzné hygienické pravidlo. Po zhromaždení hostí zaznel smútočný príhovor spolu s modlitbou, nasledovali osobité pohrebné reči s využívaním rôznych biblických podobenstiev. Kar sa končil opätovným modlením účastníkov, spievaním náboženských piesní. Viedol ho najčastejšie významný mužský člen rodiny, prípadne duchovný (ak je účastný), v niektorých lokalitách Slovenska sme sa stretli aj s modleníkmi, predmodlievačkami (speváčkami), ale i tzv. pohrebnými starejšími. Pozostalí si ich museli zajednať a za ich služby im dávali určitú odmenu. Podobne ako v prípade svadby, starejší viedli nielen kar, ale mali na starosti viaceré činnosti počas celého pohrebného cyklu (spev, modlenie, príhovory, pohrebné odobierky, riadenie hostiny...).
Ešte pred pár desaťročiami fungovali finančné zbierky počas karu. Zbieralo sa do taniera podávaného okolo stola pomedzi účastníkov hostiny. Jednak išlo o peniaze určené pre pozostalých za výdavky na pohreb, revanšovanie sa za pohostenie, ale aj zbierky pre potreby miestnej farnosti, „na kostol“, ktoré sa ojedinele môžu vyskytovať podnes. Ešte pred niekoľkými desaťročiami nebolo ničím výnimočným, že sa kar končil spontánnym spevom necirkevných, svetských piesní, najmä obľúbených piesní zosnulého, s čím sa už prakticky dnes nestretávame. Muži neraz ukončili pohrebné pohostenie spevom aj cestou z neho, prípadne pokračovali v speve a hlučnej zábave v miestnom pohostinstve, kam sa neraz po kare presunuli. Ustúpili do pozadia aj viaceré náboženské prejavy, resp. tvoria jeho menej podstatnú časť.
Moderný kar a jeho význam
Podnes je kar významnou príležitosťou na stretnutie rodiny a známych, kde sa neraz spomína na zosnulého, ale už len v úsmevnom duchu, rozprávajú sa historky z jeho života, no najčastejšie ide o príležitosť na utuženie vzájomných vzťahov, vyplnenú neformálnymi rozhovormi, ktoré sa vôbec zosnulého nemusia týkať. Kar nie je len určitou tradíciou, ale jeho zmysel sa i dnes prejavuje prostredníctvom spomínaných funkcií. Práve preto by sa nemal vytrácať ani z dnešnej spoločnosti.
Podnes sa však v rámci pohrebnej hostiny miestami vyskytujú úkony, ktoré sú zamerané na „nasýtenie“ duše zosnulého. Niekde dodnes nalievajú pre dušu zosnulého aj alkohol do pohárika, či vylejú ho pod stôl na mieste vyhradenom pre zosnulého ako akýsi symbolický prípitok. K archaickým prejavom patrí aj pohostenie pre dušu, ktoré ešte podnes ojedinele ponechávajú pozostalí po pohrebe na okne alebo na stole v dome. Nalejú nielen pohár s pálenkou, ale odkroja aj kúsok chleba, v minulosti sa ponechávali za týmto účelom aj zvyšky z karovej hostiny.
tags: #kary #pohrebna #hostina