Kapusta (Brassica oleracea var. capitata) je tradičná a výživná plodina, ktorá je základom mnohých jedál, od kapustnice až po kvasenú kapustu. Táto hlúbová zelenina z čeľade kapustovitých je botanicky blízko príbuzná aj s kalerábom, kelom či ružičkovým kelom.
Pestovanie kapusty je relatívne jednoduché a s trochou starostlivosti vám môže poskytnúť bohatú úrodu. Hoci nie je náročná na pestovanie, správna výsadba, kvalitná pôda a vyvážené hnojenie sú kľúčové pre to, aby hlávky dorástli do plnej veľkosti a zostali zdravé až do zberu.
Odrody kapusty
Existuje množstvo odrôd kapusty, ktoré sa líšia tvarom, farbou a chuťou. Všeobecne sa delia podľa obdobia zberu a účelu použitia:
- Biela kapusta: Najbežnejší druh, používaný v tradičných jedlách ako kapustová polievka, dusená kapusta alebo kyslá kapusta.
- Červená kapusta: Má tmavofialové listy a je bohatšia na antioxidanty ako biela kapusta.
- Savojská kapusta: Má kučeravé, tmavozelené listy a jemnú chuť.
- Čínska kapusta (pak choi a napa): Populárna najmä v ázijskej kuchyni.
- Jarná kapusta: Zvyčajne tvorí malé, husté, špicaté hlávky a je určená na priamu konzumáciu.
- Letná kapusta: Šľachtená, aby vydržala letné horúčavy, taktiež určená na okamžitú spotrebu.
- Poloneskoré odrody: Vhodné na strúhanie, nakladanie aj zaváranie.
- Neskorá/Zimná kapusta: Často tvorí veľké hlávky a niektoré odrody sa dajú skladovať na použitie v zime.
Pri výbere odrody zohľadnite jej určenie - či už na priamu konzumáciu, nakladanie, zaváranie alebo dlhodobé skladovanie. Neskoré kultivary sú okrem iného vhodné aj na uskladnenie.
Podmienky pre úspešné pestovanie kapusty
Stanovište a pôda
Kapusta potrebuje slnečné stanovište s prístupom k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne. Ideálne je umiestnenie na otvorenej a vzdušnej ploche. Kapusta nemá rada nadmerné zavlažovanie, ani kombináciu kyslej a mokrej pôdy.
Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná, bohatá na organické látky a s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou (pH 6,0 až 7,0, ideálne 6,5 až 7,5). V prípade kyslej pôdy trpí nádorovitosťou. Na pestovanie kapusty sa treba pripraviť už na jeseň. Kapusta je plodinou prvej trate, preto je dôležité záhon vopred dobre vyhnojiť, napríklad kompostom alebo dobre vyzretým maštaľným hnojom už pri orbe či rýľovaní.
Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte.
Výsev a výsadba
Pestovanie kapusty zvyčajne začína predpestovaním priesad. Semená je možné vysiať do interiéru alebo do pareniska 6-8 týždňov pred posledným očakávaným mrazom. Skoré odrody sa predpestovávajú už vo februári až marci. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla.
Vhodná teplota na klíčenie je okolo 18-22 °C. Hneď ako uvidíte prvé klíčky, kryt odstráňte a presuňte nádoby na čo najsvetlejšie miesto. Po vzídení je najväčšia chyba nechať sadenice v rovnakom teple ako izbové kvety. Vtedy sa stonka naťahuje za svetlom, listy sú riedke a rastlina je krehká. Po vyklíčení na 5-7 dní znížte teplotu cez deň približne na 14-16 °C, v noci pokojne na 10-12 °C. Tento krátky „chladový štart“ sadenice kapusty spevní a podporí tvorbu koreňov.
Keď sú sadenice silné a majú aspoň 4-5 pravých listov, môžu sa presadiť do záhona po pominutí nebezpečenstva mrazov. Pri výsadbe dodržiavajte odporúčané rozostupy, ktoré sa líšia podľa odrody:
- Jarná kapusta: 25 cm od seba, s 30 cm medzi riadkami.
- Letná kapusta: 38 cm od seba, s 30 cm medzi riadkami.
- Jesenná kapusta: 45 cm od seba, so 45 cm medzi riadkami.
- Zimná kapusta: 45 cm od seba, so 60 cm medzi riadkami.
Sadenice sa sadia dostatočne hlboko, až po prvé klíčne lístky (po srdiečko). Po výsadbe je potrebné rastliny výdatne zaliať. Neskoré a poloneskoré odrody je možné vysievať priamo do záhona počas mája, keď už nehrozí mráz. Priame výsevy sú vhodné pre tieto odrody, pričom rastlinky by mali byť od seba vzdialené až pol metra, veľké neskoré odrody môžeme sadiť aj do sponu 70x70 centimetrov.
Ak sadíte priesady, mali by ste ich zasadiť dostatočne hlboko - tak, aby boli v zemi aj prvé klíčne lístky. Po vysadení rastlinky výdatne polejeme (slabá zálievka zbytočne brzdí rast). Po týždni môžeme kapustu skontrolovať a prípadné mŕtve rastlinky nahradiť čerstvými priesadami.
Ako pestovať kapustu | 4. časť
Zálievka kapusty
Kapusta vyžaduje pravidelnú a dostatočnú zálievku počas celého vegetačného obdobia, najmä pri rýchlom raste listov a pri tvorbe hlávok. Dostatok vody je nevyhnutný, hlavne v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pôda by mala byť udržiavaná rovnomerne vlhká, ale nie premokrená. Odporúča sa zalievať pravidelne a výdatne, raz až dvakrát týždenne v závislosti od teploty a vlhkosti pôdy. Dostatok vody znamená približne 2,5 cm zrážok týždenne. Počas sucha by sa frekvencia polievania mala zdvojnásobiť.
Dôležité je zalievať odstátou vodou izbovej teploty. Studená voda z kohútika dokáže rastliny „zabrzdiť“ a zároveň zvyšuje stres, môže vyvolať výskyt rôznych chorôb. Prvé dva týždne po výsadbe sadeníc v záhrade musí byť kapusta zavlažovaná každé 2 dni, pričom sa použije na 1 štvorcový meter asi 4 litre vody. Potom sa počet zalievaní môže znížiť na dvakrát týždenne, ale množstvo kvapaliny sa môže zvýšiť na 12 litrov.
Vlahu je potrebné obmedziť približne 3 týždne pred zberom, aby hlávky nepraskali alebo nehnili. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať. Po každom zalievaní musí byť pôda pod kríkom uvoľnená, aby sa nevytvorila kôra.
Mulčovanie okolo rastlín môže pomôcť udržať pôdu vlhkú a chrániť ju pred nadmerným vysychaním.
Hnojenie kapusty
Kapusta je náročná na živiny. V prvej fáze rastu, keď sa formujú listy, potrebuje dusík. V druhej fáze, pri tvorbe hláv, sa zvyšuje potreba fosforu a draslíka. Nedostatok živín môže byť rovnako katastrofálny ako ich nadbytok.
Odporúča sa prihnojovať organickými hnojivami, ako je kompost, vyzretý maštaľný hnoj alebo vermikompost. Pri prehnojení sú listy síce veľké, no pletivá mäkké a náchylné na choroby. Môžu sa použiť aj minerálne hnojivá s obsahom NPK (dusík, draslík a fosfor). Frass (hmyzí trus) alebo vermikompost sú vhodné prírodné možnosti, ktoré poskytujú živiny a zároveň podporujú pôdnu mikrobiológiu a imunitu rastlín vďaka obsahu chitínu.
Osvedčený rozvrh je 2-3 hnojenia počas pestovania. Prvé približne 10-14 dní po pikírovaní, druhé o dva týždne neskôr a tretie 10-14 dní pred výsadbou na trvalé miesto. Po zakorenení môžeme rastlinky dodatočne pohnojiť buď močovinou zriedenou v pomere 1:10 alebo liadkom amónnym s vápencom. Dávka je stanovená na 30 gramov na m2. Hnojenie by sme mali vykonať pred zálievkou (prípadne pred dažďom).
Žihľavová výluhová zálievka
Žihľavový hnoj je skvelý zdroj dusíka. Približne 1 kg nasekanej žihľavy dajte do 10-litrového suda, zalejte vodou, premiešajte a prikryte gázou. Odložte na tiché a tienisté miesto. Kašu miešajte každý deň približne 14 dní. Hotová bude, keď mierne zhnedne a zmizne pena. Nezabudnite, že počas kvasenia vydáva nepríjemný zápach, preto je lepšie neumiestňovať nádobu v blízkosti domu. Pred zalievaním nezabudnite hnojivo zriediť v pomere 1:10. Aplikujte každých približne 14 dní.
Starostlivosť o kapustu
Ochrana pred škodcami a chorobami
Kapusta je často napádaná rôznymi škodcami, ako sú vošky, molice, slimáky, húsenice mlynárika kapustového, kvetilka kapustová či skočka kapustová. Výbornou prevenciou je aj použitie pôd so zložkami obsahujúcimi chitín, napríklad frass - ktorý stimuluje obranyschopnosť rastliny. Kapusta sa tak dokáže lepšie pripraviť na stresové faktory a škodcov.
Proti škodcom je možné bojovať rôznymi metódami:
- Výsadba byliniek: Tymian, rozmarín alebo šalvia môžu pomôcť odpudzovať škodcov.
- Pôdne úpravy: Použitie pôd so zložkami obsahujúcimi chitín (napr. frass) stimuluje obranyschopnosť rastliny.
- Mechanické zábrany: Netkané textílie alebo "goliere" okolo stoniek sadeníc.
- Ručný zber: Odstraňovanie vajíčok a húseníc.
- Ekologické prípravky: Insekticídne mydlo, Bacillus thuringiensis (Bt).
- Rotácia plodín: Dôležité opatrenie pri pestovaní kapusty, najmä pri nádorovitosť hlúbovín.
Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba Plasmodiophora brassicae. Rastliny sú slabé a postupne z hriadok miznú. Táto huba dokáže v pôde prezimovať a bez zásahu tam počkať aj 5-6 rokov. V prípade výskytu nepomôže žiadna chemická ochrana.
Proti slimákom sa odporúča preventívny zásah spoločne s výsadbou. Ferramol bezpečne účinkuje na slimáky a ulitníky, ktorí po zjedení granúl hynú.
Kontrola buriny a okopávanie
Pravidelná plytká kultivácia pomáha eliminovať burinu. Mulčovanie pokosenou trávou, slamou alebo iným organickým materiálom môže zabrániť rastu buriny a pomôcť udržať pôdnu vlhkosť.
Ďalšia starostlivosť spočíva v jednom či dvoch plečkovaniach a dvoch až troch okopaniach. Kapusta je citlivá aj na vzdušnú kapacitu pôdy.
Partnerská výsadba
Niektoré rastliny môžu kapuste prospievať:
- Fazuľa, hrach: Poskytujú tieň a obohacujú pôdu o dusík.
- Borák lekársky: Priťahuje užitočný hmyz.
- Zeler: Odpudzuje molice kapustové.
- Nechtík: Odpudzuje komáre a háďatká.
- Aromatické bylinky (harmanček, mäta, tymian a pod.): Odpudzujú hmyzích škodcov a priťahujú užitočný hmyz.
Nevhodnými susedmi sú rajčiny, jahody a fazuľa.
Zber a skladovanie
Kapustu je možné zbierať, keď hlávky dosiahnu plnú veľkosť a sú pevné na dotyk. V závislosti od odrody to môže byť 70-100 dní po výsadbe, alebo dlhšie pre neskoré odrody (až 180 dní od výsevu). Skoré odrody môžeme prvé hlávky začať zbierať už na konci apríla, väčšinou však v priebehu mája.
Pri zbere odrežte stonku tesne nad úrovňou zeme ostrým nožom. Skoré a letné odrody sú náchylnejšie na praskanie hlávok, preto je dôležité ich včas pozberať.
Kapustu je možné skladovať v chladnom, tmavom a dobre vetranom mieste s vyššou vlhkosťou vzduchu. Neskoré odrody sú najvhodnejšie na dlhodobé skladovanie. Pred uskladnením je dobré odstrániť poškodené vonkajšie listy.
tags: #ked #treba #doplnit #vodu #do #kapusty