S príchodom jesene sa často spájajú rôzne tradície a sviatky, medzi ktoré patrí aj Halloween a spomienka na zosnulých. Hoci sa tieto sviatky môžu zdať odlišné, ich korene siahajú hlboko do minulosti a sú prepojené s kultom mŕtvych a vierou v posmrtný život.
Pôvod Halloweenu a sviatok Samhain
Počiatky Halloweenu siahajú do keltskej Británie na konci piateho storočia pred naším letopočtom. Kelti z Britských ostrovov považovali za začiatok roka 1. november a večer 31. októbra slávili sviatok označovaný ako Sambain alebo Samhain. Verili tiež, že v tomto období sa navracajú duše mŕtvych do svojich domovov. Zároveň to bol ideálny čas na realizáciu veštieb ohľadom manželstva, zdravia, šťastia aj smrti. Kelti verili, že v noci na prelome leta a zimy sa otvára ríša mŕtvych, z ktorej prichádzajú do sveta živých duše zosnulých a démoni pod vedením vládcu podsvetia. Ľudia sa pred nimi snažili chrániť zakladaním ohňov na kopcoch a mohylách. Na ochranu pred vládcom podsvetia nosili zas masky a kostýmy, aby ho zmiatli.
Vplyv kresťanstva a vznik Dňa všetkých svätých
Kresťanstvo ovplyvnilo aj tento sviatok. Významný vplyv mal hlavne Sviatok všetkých svätých, ktorý sa v deviatom storočí rozšíril naprieč celou cirkvou a slávil sa 1. novembra. Pôvod názvu Halloween siaha až do stredoveku. Vo vtedajšom Anglicku bol Sviatok všetkých svätých označovaný ako All Hallows. Keďže ho slávili 31. októbra, teda v predvečer alebo večer pred Dňom všetkých svätých, dostal pomenovanie All Hallows’ Eve, prípadne All Hallows’ Evening.
So začiatkom novembra sa spája Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú zaspomínať na svojich príbuzných a známych, ktorí s nimi už nie sú. V minulosti bol venovaný tým svätým, ktorí sa v rámci cirkevného kalendára neoslavovali jednotlivo. Pôvod siaha do štvrtého storočia k východným cirkvám, keď sa oslavoval prvú nedeľu po Turícach. Etnologička Ľubica Chorvátová vysvetľuje na webe Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, že až v prvej polovici deviateho storočia ho pápež Gregor IV. ustanovil na 1. novembra. Podobný charakter má aj Pamiatka zosnulých alebo Dušičky, ktorá pripadá na 2. novembra. Tento deň zaviedli už koncom desiateho storočia. Od 13. storočia sa slávil v celej západnej cirkvi na pamiatku duší v očistci. Verilo sa, že omše, modlitby a dobré skutky môžu prispieť k oslobodeniu duší z očistca.
Írska legenda o Jackovi a zvyk vyrezávania tekvíc
Tradícia vyrezávania tekvíc má svoje korene v Írsku. Legendy hovoria o lakomom mužovi menom Jack, ktorý viackrát oklamal diabla. Keď Jack zomrel, jeho dušu odmietli prijať v nebi aj v pekle. Diabol mu dal len žeravý uhlík, aby si svietil na cestu v tmavej noci. Jack si tento uhlík vložil do vydlabanej repy, aby si vytvoril lampu. V Írsku sa na tento účel pôvodne používali kvaky, repy alebo zemiaky. Tento zvyk sa s írskou migráciou dostal do Severnej Ameriky, kde sa vďaka dostupnosti tekvíc stal populárnym práve tento plod. Vydlabané tekvice so sviečkou vnútri, známe ako jack-o’-lantern, mali pôvodne odháňať zlých duchov a pripomínať duše zomrelých.
Írska legenda hovorí, že miestny opilec Jack, ktorý viackrát oklamal diabla, zomrel počas Halloweenu. Jeho dušu nemohli prijať ani do neba, ani do pekla. Ten si ho uschoval do vydlabanej repy a s takýmto lampášom potom putoval do sveta ľudí. Na Halloween si preto ľudia svietia takýmto lampášom a veria, že ich ochráni pred zlými silami.
V časoch veľkého írskeho hladomoru, keď sa tisícky Írov vydali za vidinou lepšieho života do Spojených štátov amerických, si tento zvyk priniesli aj do nového domova za oceánom. Keďže v USA sa však skvele darilo tekviciam, začali si strašidelné výjavy vyrezávať do nich. Táto tradícia sa však v Spojených štátoch neviaže len na Halloween, čiže noc z 30. októbra na 1. novembra, ale vyrezávané tekvice nájdete pred dverami domov, na verandách a oknách už od polovice septembra.
Halloween na Slovensku a jeho premeny
Halloween sa začal udomácňovať v európskych krajinách v priebehu 90. rokov 20. storočia. Sviatok začal prenikať do Európy prostredníctvom reemigrantov, filmov, televízie, internetu a médií. „Mŕtvi a predstavy o záhrobí sú prvkami, ktoré sú obsiahnuté aj v Halloweene, čo je základným predpokladom zbližovania a prelínania týchto troch sviatkov. U nás sa preto čoraz častejšie stretávame s udomácnenými formami Halloweenu. Oživuje sa výroba tekvicových dekorácií, nosenie strašidelných masiek a kostýmov, príprava špeciálnych jedál, organizovanie osláv či obchôdzky detí po domoch.
Zaujímavosťou je, že aj na Slovensku ľudia vyrezávali tekvice do podoby tváre a zapaľovali v nich sviečky ešte pred rozšírením halloweenskych zvykov zo západných krajín. Naši predkovia poznali tekvicové svetielka už pred viac ako sto rokmi, no nenazývali ich halloweenske, ale svetlonosy. Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje, že naši predkovia poznali tekvicové svetielka už pred viac ako sto rokmi, no nenazývali ich halloweenske, ale svetlonosy. „Tekvice sa dostali aj na územie Slovenska. Už pred 100 až 150 rokmi sa u nás vyrezávali,“ hovorí Nádaská. „Nehovorilo sa im halloweenske, ale boli to svetlonosy. Aby sa pred týmito zlými silami chránili, ľudia začali vyrezávať tekvice a vkladať do nich sviečky. Tak vznikol slovenský svetlonos. Symbol svetla, ktoré má odohnať temnotu a ochrániť domov pred nečistými silami.“
Na Slovensku je to s oslavovaním Halloweenu dosť rozpačité. Neoslavujeme ho v rámci rodín a je badateľné, že ide skôr o spoločenský jav. Párty si robia aj dospelí, zabavia sa, čo vôbec nie je zlé. Etnologické výskumy však hovoria jasnou rečou. Halloween je v našich podmienkach vnímaný inštitucionálne, nie rodinne. Ľudia rozlišujú privátnu a pracovnú sféru.
Svetlonos vs. Halloween: Spoločné korene, odlišné prejavy
Hoci dnes poznáme vyrezávanie tekvíc najmä z amerických filmov a Halloween sa ujal aj u nás, korene tohto zvyku siahajú hlboko do slovenskej tradície. Svetlonos je dôkazom, že aj naše ľudové zvyky majú svoju magickú krásu. Odpoveď na túto otázku je trošku prozaickejšia. Tekvice si vydlabávali už aj naši predkovia. Svietiace tekvice by sme pred 100 až 150 rokmi našli aj pred ich domami. V našich končinách sa im však hovorilo svetlonos. Na svetlonosa sa podľa legiend premenil po smrti človek, ktorý v kostole kradol sviečky alebo si upíjal z omšového vína. Tekvica ako plodina k nám prišla z Ameriky. A keďže bola trvanlivá, naši predkovia si ňou vyzdobovali príbytky. Ich tekvice nemali také rôznorodé tvary ako tie dnešné. Vyzeralo to veľmi romanticky. Takéto tekvice mali odháňať strigy. Prirodzeným svetlom zo sviečok bojovali aj proti démonom. Je to zvyk, ktorý má tradíciu ešte v predkresťanskom období.
Dušičky vnímame ako intímny rodinný sviatok, ale nebránime sa ani Halloweenu. Oslavujú ho deti v školách, dospelí na rôznych párty. Oba sviatky majú niečo spoločné a oba vychádzajú z tradícií. Jeden sa však spája s pietou a druhý skôr so zábavou. Kahanec so sviečkou ako symbol Dušičiek a tekvica ako symbol Halloweenu.
tags: #kedy #vznikol #vzivk #vyrabat #tekvice