Tekvice sú bohato pestované rastliny, ktoré patria do čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae). Sú jedny z najstarších kultúrnych plodín na svete a primárne sa pestujú pre jedlé plody. Existujú stovky druhov tekvíc, pochádzajúcich takmer zo všetkých kútov našej planéty. Tekvica na tanieri nie je žiadnou novinkou. Pochutnávali si na nej Indiáni už 4500 rokov pred naším letopočtom. Až v 15. storočí sa dostala bližšie k nám. Orientálna kuchyňa ju v tom čase zakomponovala do jedál, ako jednu z hlavných ingrediencií a zostala na tomto čestnom mieste dodnes. O sto rokov neskôr prišla konečne aj k nám do Európy.
Hoci mnoho ľudí považuje tekvicu za zeleninu a chuťovo aj nutričnými hodnotami sa jej dosť podobá, z botanického hľadiska je tekvica ovocím, pretože obsahuje semená. Tekvice dokážu výrazne obohatiť náš jedálniček, pretože ich je možné variť, piecť, plniť a je ich možné použiť na prípravu omáčok, prívarkov, koláčov a iných chutných jedál, no takisto sú populárnym ozdobným predmetom. Sú veľmi všestranné a výživné plodiny, ktoré sú cenené naprieč kultúrami a ich gastronómiou po celom svete.
Botanické delenie tekvíc
Tekvica patrí do druhu Cucurbita, ktorý zahŕňa niekoľko rôznych druhov a odrôd. Plody jedlých častí tekvicových rastlín sú z botanického hľadiska bobule. Pestujú sa na celom svete a sú rozšírené najmä v miernom podnebí.
Štyri hlavné druhy tekvíc
Všetky farby a tvary tekvičiek sa dajú zaradiť do štyroch hlavných skupín:
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Táto skupina zahŕňa známe druhy ako cukety a patizóny. Okrem týchto známych druhov si môžeš z radov “obyčajných tekvíc” pochutnať napríklad aj na tekvici špagetovej, ktorá získala pomenovanie podľa vláknitej konzistencie, ktorú získa počas varenia. V našich končinách poznáme z tekvíc najčastejšie bielu a cuketovú. Medzi tekvice obyčajné patria aj halloweenske tekvice.
- Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Na pestrofarebných a väčšinou obrovských tekviciach veľkoplodých si môžete pochutnávať až keď sú úplne zrelé. Pod tenučkou šupkou, ktorá tvorí minimum odpadu, sa skrýva lahodná a šťavnatá dužina. Práve vďaka dužine sú z nej perfektné džemy a kompóty. V tejto skupine sa nachádza aj mimoriadne obľúbená tekvička Hokkaido či tekvica s “mrkvovou chuťou” - Marina di Chioggia. Tekvice typu buttercup patria do rodu tekvíc veľkoplodých.
- Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia C. Bouché): Tento druh tekvíc sa vyznačuje mimoriadnou odolnosťou voči poveternostným podmienkam. Plody môžete zberať až do príchodu prvých mrazov a potom ich dlhodobo skladovať. Veľmi pohodlne sa varia, keďže v horúcej vode šupka odpadne sama, a tak nemusíte pred prípravou jedla tekvičku ani ošúpať. Je tekvica používaná k vrúbľovaniu, podnož pre uhorky a melóny. Má dobrú afinitu s väčšinou pestovaných odrôd.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Na pultoch v obchodoch nájdete ako zastupiteľku tejto skupiny najčastejšie „Maslovú tekvicu“ alebo tekvicu na pečenie. Jej dužina má lahodnú maslovo-orieškovú chuť. Perfektne sa hodí k mäsu či rybám, ako príloha či pečená alebo surová v šalátiku.
Delenie podľa obdobia zberu a skladovateľnosti
Zvyčajne sa tekvice delia na letné a zimné, alebo sa rozlišujú podľa farby a vzoru na šupke.
- Letné tekvice: Letnú tekvicu zberáme v teplých mesiacoch a nie je určená na dlhé skladovanie. Ideálne je spotrebovať ju hneď, alebo nastrúhať dužinu a odložiť do mrazničky na neskoršie použitie. Letné tekvice zvyčajne rastú ako kríky, niekoľko druhov je viničového typu. Patrí sem napríklad cuketa, patizón a biela tekvica.
- Zimné tekvice: Zimná tekvica sa zberá na jeseň a vďaka jej tvrdej šupke ju môžeme bez obáv skladovať aj celé mesiace. Pri uskladnení doprajte plodom chladný a suchý priestor, uložte ich vedľa seba tak, aby sa navzájom nedotýkali.
Prehľad jedlých odrôd tekvíc a ich využitie
V našom prehľade sme sa zamerali na najobľúbenejšie druhy tekvíc, ktoré je možné dopestovať v našich klimatických podmienkach, alebo ich bežne nájsť na trhu. Náš zoznam poskytuje prehľad niektorých jedlých odrôd tekvice a ich vlastností.
Najznámejšie druhy tekvíc
- Tekvica obrovská (Cucurbita maxima): I keď tekvica obrovská je druhové označenie (Cucurbita maxima), tento názov sa v užšom zmysle skôr používa na označenie neskorých tekvíc klasického okrúhleho tvaru s jasno-oranžovou farbou šupky i dužiny. Naša najznámejšia tekvica, klasického okrúhleho tvaru, má neprehliadnuteľné sýto oranžové plody. Ich veľkosť môže siahať od rozmerov menšej lopty, až po gigantické tekvice. Okrem okrasného účelu (najmä na vyrezávanie počas Halloweenu) sú aj obľúbenou tekvicou na prípravu rôznych jedál. Je ich možné piecť, pražiť či pripravovať z nich rôzne polievky či prívarky. Plody je možné piecť, či variť, semiačka pražiť alebo z nich vyrobiť tekvicový olej.
- Tekvica Hokkaido: Tekvica hokkaido si získala medzi jednotlivými druhmi tekvíc výnimočné postavenie a to najmä vďaka jej plnej, orieškovej chuti, pevnej textúre a širokému využitiu v kuchyni. Je jednou z najpredávanejších dýň vôbec. Typická tekvica hokkaido má menšie dužinaté plody bez výrazného rebrovania po stranách. Najbežnejšia farba zrelej tekvice hokkaido je oranžovo-červená, no dostupné sú aj kultivary s modro-sivou či zelenou šupkou. Má guľatý tvar s jemne zašpicatenými koncami na oboch stranách. Pýši sa jasnou oranžovou farbou a množstvom semienok vo vnútri. Hodí sa na prípravu polievok, nátierok, džemov, kompótov, či originálnych múčnikov. Jednoznačným favoritom na prípravu jedál je tekvica Hokkaido. Môžete ju piecť, ale aj variť. Prečo je najpoužívanejšia? Pretože ju nemusíte šúpať a príprava je tak veľmi rýchla a jednoduchá. Po tepelnej úprave krásne zmäkne. Má orieškovo gaštanovú chuť.
- Maslová tekvica (Butternut): Maslová tekvica patrí k najsladším druhom tekvíc vôbec. Má hrubú, šťavnatú dužinu jasne oranžovej farby a málo semien. Je ľahko rozpoznateľná vďaka predĺženému, hruškovitému tvaru a svetlohnedej až krémovej šupke, ktorá sa ľahko lúpe. Tekvica s oranžovou dužinou a s krémovou až zelenkavou šupkou v tvare hrušky sa predáva pod názvom maslová. S touto tekvicou sa trafíte do čierneho nielen vďaka minimálnemu obsahu semienok, ale hlavne vďaka jej univerzálnosti. Môžete ju piecť, grilovať, ale aj uvariť chutný prívarok či polievku alebo ju pridať do cesta na koláč. Maslová tekvica Butternut je odroda charakteristická prevažne svojim hruškovitým tvarom. Dužina má výraznú oranžovú farbu a sladkastú - maslovú chuť, ktorá po tepelnej úprave získa jemnosť. Svetlo oranžovú kôru so žltkastým nádychom vždy šúpeme. Maslové tekvice najlepšie chutia až niekoľko týždňov po zbere, no je ich možné skladovať až niekoľko mesiacov. V kuchyni je veľmi univerzálnou potravinou, neobsahuje veľa vlákien a tak sa ľahko roztláča či mixuje. Hodí sa na pečenie, grilovanie ale aj na prípravu polievok či plniek.
- Špagetová tekvica: Špagetová tekvica je známa najmä vďaka svojej jedinečnej textúre dužiny, ktorá sa po uvarení rozdelí na dlhé rezancovité vlákna. Svoje meno získala vďaka svojej jedinečnej textúre dužiny, ktorá sa po uvarení rozdelí na dlhé rezancovité vlákna, akoby špagety. Špagetovú tekvicu je možné pripraviť na viacero spôsobov. Hodí sa ako zdravá alternatíva cestovín s nízkym obsahom sacharidov. Dužinu po uvarení veľmi jednoducho naškriabete na špagety. Dá sa podávať s rajčinovou omáčkou, alebo s rôznymi dipmi a dressingami, alebo zeleninou. Má mierne špagetový tvar a žltú, alebo žltozelenú šupku. Je vhodná na pečenie, jej dužina sa po úprave varením rozpadne na malé vlásočnice, akoby špagety.
- Tekvica Acorn: Tekvica acorn (názov podľa tvaru - acorn znamená v preklade žaluď) sa vyznačujú menšími, okrúhlymi plodmi s výrazným rebrovaním a sladkou, šťavnatou a pevnou dužinou. Tekvice acorn majú veľmi sladkú, no menej výraznú, jemnejšiu chuť, takže sú vhodné na kombinovanie s inými intenzívnejšími chuťami. U nás sa jej hovorí aj tekvica žaluďová. Má tvar žaluďa a zaujímavé výrazné rebrovanie - presne podľa týchto rebier ju môžeme krájať. Je vhodná na praženie, dusenie, plnenie.
- Tekvica Delicata: Tekvica delicata je ľahko rozpoznateľná svojím oválnym tvarom, ktorý zdobia tmavozelené pruhy na krémovom podklade. Šupka tejto tekvice je nezvyčajne tenká a preto ju pri príprave jedál netreba lúpať, no pre túto jej vlastnosť je náchylnejšia na vonkajšie poškodenia a jej skladovateľnosť je kratšia. Tekvice delicata sa skvelo hodia na prípravu sladkých receptov. Biela tekvica so zelenými pásikmi a fliačkami. Používa sa na prípravu dezertov a ratatoille, alebo zapekané minipochúťky.
- Tekvica Kabocha: Táto japonská tekvica je obľúbená najmä vďaka svojej sladkej a veľmi pevnej dužine, ktorá chuťovo pripomína bataty. Je pomerne veľká, zhora sploštená a s tmavozelenou (prípadne oranžovou) šupkou, ktorá je často škvrnitá a hrboľatá. Tekvica kabocha (kaboča) je obzvlášť obľúbená v japonskej kuchyni aj preto, že po tepelnej úprave si drží tvar a pevnosť dužiny, takže sa často vysmáža (tempura), pridáva do polievok, sushi a je ju možné kombinovať s rozličnými chuťami. Tento druh tekvíc má naozaj pevnú šupku, takže sa pečie či varí aj s ňou. Japonská tekvica Kabocha má tvar podobný tekvici Hokkaido, ale je viac guľatá. Jej chuť je jemne sladkastá, orechová. Okrem pečenia je z nej veľmi chutné pyré a omáčka.
- Tekvica Buttercup: Tekvice typu buttercup patria do rodu tekvíc veľkoplodých (Cucurbita maxima) a vyznačujú sa splošteným tvarom s výrazným rebrovaním, maslovo-krémovou textúrou a sladkou chuťou. Tekvice buttercup sú vynikajúce len tak pečené, obľúbené sú najmä na prípravu pyré (roztlačená dužina spolu s olivovým olejom a syrom) a omáčok k cestovinám. Malé zelené tekvice so zelenou pásikavou štruktúrou, krémovou textúrou a jemne splošteným tvarom.
- Popoluškine tekvice: Svoj názov tieto tekvice dostali podľa ich tvaru pripomínajúceho popoluškin koč. Tento typ tekvíc je ľahko rozoznateľný vďaka typickému zhora sploštenému tvaru, po obvode akoby nafúknutým objemom a výrazným, širokým rebrovaním. Nejde o konkrétny druh tekvíc, ale skôr o skupinu tekvíc s takýmto tvarom. Popoluškine tekvice majú pevnú, sladkú dužinu, ktorá je skvelá na pečenie a smaženie, no môžu sa z nej pripraviť aj rôzne polievky, pyré a je ju možné aj zavárať. Oranžová tekvica veľkého vzrastu so splošteným tvarom a rebrovaním. Pochádza z francúzskych farmárskych trhov a je vhodná na polievku.
- Knedľové tekvice: Tieto krásne sfarbené tekvičky slúžia na okrasu, no sú aj veľmi chutné. Knedľové tekvice sú ľahko rozpoznateľné zhora splošteným tvarom a výraznými, tmavozelenými či oranžovými pruhmi na krémovom podklade. Dužina tohto druhu tekvíc má jemnú textúru a sladkú chuť so škrobovitým nádychom kukurice.
- Špargľová tekvica (biela tekvica): Špargľová tekvica tvorí v našom zozname výnimku, pretože ide o jediný skorý typ, ktorý sa textúrou, chuťou a vlastnosťami skôr podobá cukete, patizónu či iným skorým tekvicovitým plodinám. Jej plody majú valcovitý tvar s tenkou šupkou krémovej až zelenkavej farby a krémovo-žltou dužinou. Veľká biela tekvica valcovitého tvaru, s tenkou šupkou krémovej až zelenkavej farby a krémovo - žltou dužinou. Prezývaná aj „tekvica na varenie“ ale poznať ju môžete aj pod názvom „špargľová“. Táto stará známa plodina z rodiny tekvíc sa dá dobre skladovať.
- Tekvica Marina di Chioggia: Veľká tekvica s tmavozelenou šupou, oranžovou dužinou, s ovocno-mrkvovou chuťou. Hodí sa skoro na všetky druhy prípravy. Jej šupa je dosť hrubá a preto sa odporúča pred prípravou odstrániť. Je vzrastovo veľká tekvica sfarbená do šedo-zelena. Má výraznú mrkvovú chuť.
- Tekvica Goliáš: Plody dorastajú do nezvyčajných veľkostí, bežne majú aj okolo 10 kg a častokrát aj viac. Jej šupa môže mať rôznu farbu - oranžovú, tmavo zelenú, či žltkastú. Dužina je však spravidla sýto oranžová s netradičnou šťavnatou a ľahkou ovocnou chuťou. Chuťovo vám môže pripomínať melón Galia, sladké zemiaky či mrkvu. Jej využitie je veľmi univerzálne - poteší vás v polievke, na prípravu omáčok či koláčov. Z takej 30 kg tekvice príznačne nazývanej “Goliáš” bude veru zaváranín dosť na celú zimu.
Recept na polievku z tekvice hokkaido so zázvorom a kari │Zuzana Machová
Letné druhy tekvíc
- Cuketová tekvica (Cucurbita pepo): Cuketa zvyčajne nemá veľa problémov pri pestovaní, akurát potrebuje dostatok vlahy, ale nepremokrenú pôdu, aby nechytila hubové ochorenia. Je perfektná na grilovanie s cesnakom a korením, restovanie, pridáva sa aj do chlebového cesta alebo koláčov.
- Patizón (Cucurbita pepo): Patizóny sú u nás obľúbené najmä v menej zdravej vyprážanej forme. Môžeme si ich však pripraviť podstatne zdravšie. Majú nádherný tvar zvlneného lietajúceho taniera, a preto sú dekoratívnou ozdobou každej grilovačky či rodinnej večere. Menšie môžete grilovať vcelku, väčšie nakrájať na plátky.
- Tekvica kríčková Kveta: Skorá, lahôdková odroda. Plody sú valcovité, v konzumnej zrelosti zelenobiele so žltobielou dužinou. Sú vhodné na priamy konzum, kuchynskú úpravu, konzervovanie a mrazenie.
Rozdiel medzi jedlými a okrasnými tekvicami
Tekvice, ktoré bežne nájdete v supermarkete, lokálnom obchode, či na trhu sú takmer vždy jedlé. Sú však aj výnimky. Ak tekvica rastie v strese (napríklad v extrémnych horúčavách) alebo sa náhodne skríži s okrasnou tekvicou, produkuje takzvaný cucurbitacín. Ten má mimoriadne horkú chuť a vo veľkých množstvách je pre človeka nebezpečný. Okrasné tekvice, ako už názov napovedá, nie sú vhodné na konzumáciu. Divoké tekvice môžu obsahovať toxické zložky v semenách a listoch. Aby ste si vychutnali tekvicu vo vašej najobľúbenejšej podobe, kupujte ju vždy z overeného zdroja a vyhnite sa divokým tekviciam, či druhom, ktoré na vás pôsobia nedôveryhodne.
Typy okrasných tekvíc
Osobitnou kategóriou sú okrasné tekvice. Majú tvrdú kôru a aj dužinu. Sú veľmi dlho trvácne i vo vnútornom prostredí a preto sú vhodné na dekoračné účely. Dekoračné tekvice majú svoje špecifiká. Hladký povrch a pomerne duté vnútro, čo je ideálna kombinácia na vyrezávanie. Tieto tekvice majú tiež rôzne farby a zaujímavejšie tvary, ako jedlé tekvice.
- Halloweenska tekvica (Cucurbita pepo): Klasická tekvica na halloweenske vyrezávanie, známa svojou hladkou oranžovou šupkou a dutým vnútrom.
- Okrasné tekvice (Cucurbita pepo var. ovifera): Malé dekoratívne tekvice rôznych farieb a tvarov, ideálne na remeselné práce a stolové dekorácie.
- Obrovská tekvica (Cucurbita maxima): Veľké tekvice, ktoré sa hodia na pôsobivé vyrezávanie a súťaže.
- Tekvica Lumina (Cucurbita pepo ‘Lumina’): Biela tekvica, ktorá sa hodí na kontrastné a kreatívne vyrezávanie.
- Tekvica Jack Be Little (Cucurbita pepo ‘Jack Be Little’): Malá oranžová tekvica, ktorá sa dá použiť ako stolová dekorácia alebo malá ručne vyrezávaná tekvica.
- Tekvica Baby Boo (Cucurbita pepo ‘Baby Boo’): Malé biele tekvičky ideálne na miniatúrne dekorácie a remeselné projekty. Úplne bielučká drobná tekvička.
- Tekvica okrasná - ATLANTIC GIANT: Jednoročná rastlina, produkujúca tekvice výhradne len na okrasné účely a nie na konzumáciu. Tieto tekvice sú výborným doplnkom k aranžovaniu kvetín, altánkov a balkónov.
Zdravotné benefity tekvíc
Konzumácia tekvíc podporuje imunitu, pôsobí ako antioxidant a ochráni vaše srdce a cievy. Nepatrí k alergénom a mäkká časť plodu je ľahko stráviteľná, takže je vhodná aj pre tých najmenších. Jej neutrálna chuť nám umožňuje spracovať dužinu v mnohých kombináciách, na slano či dokonca na sladko. Jesenná porcia zdravia je dôležitá pre posilnenie imunity.
Bez ohľadu na skupinu tekvíc, platí pre všetky to isté - sú plné vody, vitamínu C a betakaroténu. Tekvice sú bohaté aj na vitamín E, ktorý pomáha vylučovať toxíny z tela, obsahuje vitamíny skupiny B, draslík, selén, meď, železo, magnézium a vlákninu. Podporuje imunitu, bojuje proti infekciám, ochraňuje srdce a cievy, znižuje vysokú hladinu zlého cholesterolu a vysoký krvný tlak. Taktiež pôsobí ako antioxidant, najmä oranžová je bohatá na betakarotén, ktorý chráni pred rakovinou a voľnými radikálmi. Zmierňuje zápaly tráviaceho systému a čriev, žalúdočné vredy, upokojuje. Samozrejme, jej zloženie sa mierne líši v súvislosti od druhu, ale priemerne 100 g tekvice obsahuje: 6,5 g sacharidov, 1 g bielkovín a 0,5 g vlákniny.
Využitie tekvice mimo dužiny
Tekvice nie sú len chutné, ale aj veľmi tvárne. Okrem pečených či varených kúskov sú perfektné aj v prívarkoch, šalátoch či polievkach. Príroda to navyše zariadila tak, že sa nemusíte uspokojiť len s týmto výberom.
Tekvicové semienka
Svojmu telu i chuťovým bunkám určite ulahodíte, ak siahnete aj po tekvicových semienkach, ktoré sú bohaté na minerály a vitamíny. Predovšetkým sú mimoriadne vzácnym zdrojom aminokyseliny tryptofán, ktorá eliminuje sklony k depresiám. Semienka sú skvelým doplnkom každej zdravej stravy. Obsahujú vysoké množstvo bielkovín, vitamínov, minerálov, stopových prvkov, omega mastných kyselín a sú taktiež bohatým zdrojom vlákniny. Tekvicové semienka sú ploché, oválne a ich šupka má svetlo zelenú farbu a orieškovo sladkastú chuť. Semienka sú bohatým zdrojom nenasýtených mastných kyselín, ktoré posilňujú srdce, pomáhajú predchádzať infarktu a znižujú škodlivý cholesterol v krvi.
Samotné semienka sú bohaté predovšetkým zinok, ktorý je nevyhnutný nielen pre zdravý vývoj vlasov, nechtov, pokožky, ale taktiež posilňuje imunitu. Okrem zinku v semienkach nájdeme aj ďalšie minerály, ako napríklad selén, draslík, vápnik, fosfor a železo. Každý z nich je pre telo veľmi dôležitý a spoločne sa starajú o zdravie celého organizmu. V tekvicových semienkach sú zastúpené dokonca aj vitamíny a to predovšetkým sedem vitamínov zo skupiny B a tiež vitamín A. „Béčka“ sa starajú o premenu potravy na energiu a udržujú zdravý metabolizmus, vitamín A je zase dôležitý pre zdravie našich očí.
Semienka je možné jesť samotné, ale tiež ich môžete pridávať do müsli, jogurtov, smoothie, alebo napríklad do domáceho pečiva. V kuchyni majú tekvicové semienka široké množstvo použitia, hodia sa do šalátu, cestovín a perfektne ozdobia zeleninovú polievku. Môžete ich skúsiť aj naslano opražiť a večer zobať miesto chipsov.
Tekvicový olej
Veľká časť semienka je tvorená olejom, a tak sa z nich dá veľmi dobre pripraviť tekvicový olej, ktorý je taktiež obľúbeným cenným zdrojom živín a pomocníkom v kuchyni. Tmavozeleným zázrakom je tekvicový olej, ktorý obsahuje až 90 % nenasýtených mastných kyselín, vitamíny a minerály vrátane takých, ktoré tvoje telo nutne potrebuje a nedokáže si ich samo vyrobiť. Tekvicový olej je lisovaný z tekvicových semiačok za studena. Tento olej je až zázračne prospešný pre naše zdravie. Je ľahko stráviteľný a neobsahuje žiaden cholesterol.
Tekvicové listy
Hlad i osteoporózu zaženieš tekvicovými listami, ktoré sú často podceňované. Je to však veľká škoda, pretože mix živín, ktoré obsahujú, pomáha pri chudokrvnosti, cukrovke, ale aj parazitom. Tekvicové listy sa zvykli prikladať aj na vyvrtnuté členky - dokázali údajne zmierniť bolesť a urýchliť liečbu.
Tekvicové kvety
Niekde konzumujú i samotný tekvicový kvet. Tento zvyk pochádza z amerického kontinentu, kde domorodci pojedali len samčie kvety na dlhých stopkách. Dnes sa používajú v predjedlách, polievkach, vysmážané, alebo plnené syrom a bylinkami. Taliani ich volajú „fiori di zucca“. Očistené kvety od piestikov treba naplniť mozzarellou.
Recept na polievku z tekvice hokkaido so zázvorom a kari │Zuzana Machová
Pestovanie a skladovanie tekvíc
Tekviciam sa najlepšie darí na stredne ťažkých, humóznych pôdach, dostatočne zásobených živinami. Vyžadujú slnečné miesta chránené pred silnými vetrami. Tekvice sa u nás pestujú len jednoročne. Semienka sadíme do prevzdušnenej pôdy s obsahom humusu a najlepšie do téglikov na predpestovanie sadeníc asi v polovičke apríla. Semienka sa sadia špičkou dole cca 2 cm do pôdy. Niektoré druhy semien sa pred sadením môžu nechať predom jednu noc napučať v teplej vode. Tekvicové sadeničky je potom vhodné zasadiť do pôdy približne v máji, najlepšie po „zmrzláňoch“. Potrebujú veľa vlahy, prísun vzduchu a slnečné miesto. Rozmedzie sadenia by malo byť cca 1 m. Ako náhrada okopávania a odstraňovania buriny je vhodnejšie nahradiť túto starostlivosť mulčovaním pôdy. Tekviciam sa veľmi darí aj na kompostoch.
Kedysi dávno vraj prapôvodní indiáni využívali trojkombináciu pestovania plodov tekvice, fazule a kukurice. Tieto plodiny nasadili tak, aby jedna druhej vytvárali priateľské a podporné prostredie. Kukurica tvorila oporu pre ťahajúcu sa fazuľu, a tekvicu, zasadenú v striedavých radoch zase kukurica chránila proti vetru. Fazuľa svojimi koreňmi a baktériami na nich vyživovala kukuricu aj tekvicu živinami. Novodobí pestovatelia sú vynaliezaví a už dnes sa používajú na rast rôzne tunely z PVC trubiek, alebo kovu, ktoré udržia váhu plodov, alebo sa vedia zostaviť konštrukcie podobná drevenému típí.
Zber a skladovanie
Plody tekvíc zberáme v mladom štádiu v dĺžke 15 - 25 cm. Pravidelným zberom zaistíme stálu násadu plodov až do jesene. Dozrievajúce plody ponechané na rastline blokujú tvorbu ďalších mladých plodov. Pri zbere treba zachovať tekvici kúsok stopky. Tekvice spolu so stopkou zberaj vždy do prvých mrazov. Na slniečku alebo na teplom mieste v izbe rozlož tekvice tak, aby mohli uschnúť a dozrieť počas približne 2 týždňov. Tekvičky neukladaj na seba, aby si predišla ich poškodeniu. Pamätaj na to, že tekvice nemajú radi vlhko a k tomu, aby vydržali, nutne potrebujú sucho a stabilnú teplotu do 20 stupňov.
Všeobecne, pred samotnou konzumáciou tekvice, by sa mala ponechať na určitý čas prispôsobiť izbovej teplote. Časť zo škrobov sa zmení na cukry, šupka sa uzatvorí a dužina nasiakne všetku sladkosť.
Zaujímavosti zo sveta tekvíc
- Najväčšia tekvica: Najväčšia tekvica na svete, aká sa kedy vypestovala, vážila viac ako 1 000 kg. Pestovatelia tekvíc na celom svete súťažia v pestovaní stále väčších a väčších tekvíc.
- Halloweenske vyrezávanie: Vyrezávanie strašidelných tekvíc vraj odháňa zlých duchov. Tento zvyk pochádza z írskej legendy. Muž menom Jack bol tak zlý, že ho nepustili do neba a dokonca ho vyhnali aj z pekla. Od Diabla dostal uhlíky, aby si mal pri blúdení medzi živými čím svietiť. Jack nemal kam uhlíky odložiť a tak si vydlabal repu, do ktorej uhlíky vložil. Íri túto legendu so sebou preniesli do USA, kde sa repa nahradila tekvicou pre jej väčšiu dostupnosť.
- Najmenšia tekvica: Najmenšiu tekvicu na svete vypestoval v roku 2019 pestovateľ Travis Gienger z Minnesoty v USA a vážila len 15,36 gramu (0,54 unce). Táto maličká tekvica vzbudila pozornosť a bola uznaná Guinnessovou knihou rekordov ako najmenšia tekvica na svete.
- Etymológia slova „pumpkin“: Slovo pumpkin, teda tekvica po anglicky, má etymologické korene v starovekej gréčtine. Grécke peopon, v preklade veľký melón, sa vyvinulo do tvaru pompon vo francúzštine a pumpion v angličtine. Súčasnú modernú podobu slova, teda pumkin, prvýkrát použil Charles Perrault v klasickej rozprávke Popoluška, kde sa tekvica premenila na honosný kočiar.
tags: #klasifikacia #produkcie #tekvica