Fabergého vajíčka sú súhrnné označenie skupiny šperkov v tvare veľkonočného vajíčka, ktoré vytvoril ruský klenotník Carl Peter Fabergé a jeho spolupracovníci v rodinnej klenotníckej dielni v Petrohrade v období rokov 1885 - 1917. Tento druh šperkov sa radí k najvzácnejším skvostom svetového umenia pre vysokú umeleckú hodnotu, špičkovú kvalitu vyhotovenia, dômyselné technické riešenie a v neposlednom rade aj vysokú hodnotu použitých materiálov.
Príbeh zrodenia majstrovských diel
Peter Carl Fabergé (1846-1920) bol ruský zlatník hugenotsko-nemeckého pôvodu. V roku 1872 prevzal v Petrohrade podnik po svojom otcovi. S rodinou i spolupracovníkmi vyrábal umelecké a zlatnícke predmety pre európsku šľachtu.
Všetko sa začalo v roku 1885, keď šikovný klenotník Fabergé dostal zákazku priamo od ruského cára Alexandra III. Ten chcel svojej žene Márii Fjodorovne darovať jedinečný darček pri príležitosti veľkonočných sviatkov. Majster Fabergé neváhal a spojil symbol Veľkej noci s luxusom - pre panovníka vyrobil skvostné vajce. Na prvý pohľad nevyzeralo nejako špeciálne, keďže zvonka bolo jednoliato biele. Jeho vnútro však tvorilo rýdze zlato. Keď cárova manželka vajce otvorila, s úžasom v ňom našla miniatúrnu zlatú sliepočku. To však nebolo všetko! Vnútri sliepočky sa nachádzala diamantová minireplika cárskej koruny. Okrem toho bola vo vnútri rubínová replika cárskej koruny a malé rubínové vajíčko ako prívesok.
Podľa znalcov umenia sa Peter Carl Fabergé inšpiroval pri tvorbe svojho prvého vajíčka Saským kráľovským vajíčkom z 18. storočia, ktoré videl v Drážďanskom múzeu. Saské kráľovské vajíčko je vyrobené zo zlata a je v ňom vložená zlatá sliepka, zlatá kráľovská koruna a zlatý prsteň.
Darček mal taký úspech, že sa cár rozhodol urobiť z vajec pravidelný veľkonočný darček, preto každý rok poveroval ateliér Carla Fabergého výrobou nového vajca. Po smrti Alexandra III. jeho syn Mikuláš II. pokračoval v tomto trende a dokonca objednávku rozšíril. Ten si dával vyrobiť dokonca dve vajíčka ročne - jedno pre ženu a jedno pre matku.
História ruských kráľovských vajec Fabergé
Charakteristika a technické detaily
Fabergého vajíčka sú šperky v tvare veľkonočného vajíčka, ktoré vytvoril ruský klenotník Carl Peter Fabergé a jeho spolupracovníci v rodinnej klenotníckej dielni v Petrohrade v období r. 1885 - 1917. Carl bol synom zakladateľa rodinnej firmy, ktorá vyrábala šperky. Vďaka jeho obchodníckemu talentu firma postupne rozkvitala.
Tento druh šperkov sa radí k najvzácnejším skvostom svetového umenia pre vysokú umeleckú hodnotu, špičkovú kvalitu vyhotovenia, dômyselné technické riešenie a v neposlednom rade aj vysokú hodnotu použitých materiálov. Fabergé používal všetko možné, od trojfarebného zlata až po kamenný krištáľ. Okrem toho využíval drahé kamene, ako napríklad smaragdy, perly a diamanty. Veľkosť Fabergého vajíčok sa pohybuje od 7 a pol centimetrov po takmer 13 centimetrov.
Na každom vajíčku pracovalo viacero remeselníkov. Jeho výroba trvala jeden až dva roky a podieľali sa na nej kováči, rezači diamantov, remeselníci pracujúci so smaltom alebo napríklad maliari. Na výrobu jednotlivých vajíčok dohliadali dvaja hlavní remeselníci. Jo Briggsová k tomu dodala: „Fabergé bol ako dirigent orchestra. Musel skoordinovať prácu každého a jedného človeka, ktorý sa podieľal na výrobe konkrétneho vajíčka.“
Každé z vajec sa dá otvoriť a ukrýva prekvapenie. Niektoré sú pojazdné na kolieskach, iné sa dajú rozobrať, jedno v sebe ukrýva lokomotívu, niekoľko z nich má vyklápacie stojany na portrétne miniatúry členov rodiny cára Mikuláša II. Niektoré vajcia v sebe skrývajú dômyselný mechanizmus pre pohyb, figúrku alebo stavbu.
Vajíčka boli samozrejme významné kvôli svojej materiálnej a umeleckej hodnote, no pre Romanovcov znamenali niečo viac. Barry Shifman, kurátor dekoratívneho umenia vo Virgínskom múzeu výtvarného umenia, uviedol: „Fabergé si vždy našiel nejaký motív, ktorý mal pre cárovné naozaj osobný význam.“ Na niektorých vajíčkach sú preto zobrazené drobné portréty členov kráľovskej rodiny.
Najznámejšie Fabergého vajíčka
Celkom vzniklo asi 50 cárskych vajec, z ktorých je známy osud celkom 43. Okrem týchto 50 bolo vyrobených ďalších 15 vajíčok pre súkromných prominentných zákazníkov.
Rotschildovo vajce
Najdrahšie vajce, je Fabergéovo vajce rodiny Rothschildovcov, ktoré bolo vydražené za 16,5 milióna dolárov. Bolo vyrobené ako zásnubný dar snúbenici baróna Eduarda de Rothschilda. Vajíčko je ružovej farby a na prednej strane má hodiny. Z vrchnej časti vajíčka každú hodinu vyskočí kohút pokrytý diamantmi.
Zimné vajce
Druhým najdrahším vajcom je zimné vajce, ktoré cár Mikuláš II. daroval svojej matke v roku 1913. Predalo sa na dražbe za 9,6 milióna dolárov. Toto vajíčko je vyrezávané z horského krištáľu. Je zdobené diamantmi a platinou tak, aby pripomínali mráz.
Korunovačné vajce
Bol to dar cára manželke Alexandre. Jeho vonkajšok je vyrobený z viacfarebného zlata, zdobený priesvitným žltým gilošovaným smaltom a čiernym smaltovaným dvojhlavým orlom, vykladaným diamantmi. Vo vajíčku sa ukrýva prekvapenie v podobe miniatúry koča, na ktorom sa viezol Mikuláš II. na svoju korunováciu. V jeho vnútri zdobenom zamatom sa nachádza presná replika cárskeho koča z 18. storočia, ktorým sa cisárovná viezla na korunováciu. Miniatúra má 9,4 cm a je zdobená zlatom a drahými kameňmi. Vajíčku však chýba veľký diamant, ktorý visel vnútri koča. Bohužiaľ sa stratil.
Konvalinkové vajce
Je to ružové smaltované vajce, ktoré daroval cár Mikuláš II. svojej manželke cárovnej Alexandre Fjodorovne na Veľkú noc v roku 1898. Vajce je posiate diamantovými a perlovými konvalinkami, obľúbeným kvetom cárovnej. Stojí na štyroch nohách zdobené diamantmi. Vajce ukrýva prekvapenie v podobe portrétov cára Mikuláša II. a jeho dvoch najstarších dcér, veľkokňažien Oľgy a Tatiany. Toto vajce malo pre cárovnú Alexandru veľký emocionálny význam nielen kvôli rodinným portrétom, ale aj preto, že konvalinky, ktoré ho zdobili, boli jej obľúbené kvety.
Stratené tretie vajce
Stratené tretie vajce bolo zabavené Romanovcom počas ruskej revolúcie, kde zmizlo z verejných záznamov, až kým sa nedostalo do rúk obchodníka, ktorý sa v istom článku dočítal o hľadaní vajca. Vajce stálo na zlatom stojane v tvare levích labiek. Bolo zdobené zafírmi a diamantovým tlačidlom, ktoré vajce otvorilo a odhalilo zlaté hodiny Vacheron Constantin. Obchodník vajce kúpil za 13 000 dolárov, ale jeho skutočná hodnota je 33 miliónov dolárov.
Osud Fabergého vajíčok po revolúcii
Fabergé vyrábal vajíčka do roku 1917, keď jeho podnik boľševici zoštátnili. Odhaduje sa, že dovtedy stihol vyrobiť viac ako 50 kusov skvostných veľkonočných šperkov. V roku 1917 po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii v Rusku boľševici kruto popravili celú cársku rodinu. Fabergého podnik, ktorý v časoch svojej najväčšej slávy zamestnával 500 ľudí, znárodnili. Klenotníkovi sa podarilo ujsť z Ruska posledným diplomatickým vlakom do Nemecka. Pre Fabergého, ktorému sa zrútil svet, už nič nemalo zmysel. Zomrel tri roky po revolúcii v Pully neďaleko švajčiarskeho Lausanne. Hovorí sa, že mu od žiaľu puklo srdce.
Fabrégeho vajíčka boli počas Ruskej revolúcie premiestnené do Moskvy. Osem z nich sa stratilo, desať sa dostalo do Kremeľskej zbrojnice, ktorá slúži ako múzeum, a mnoho z nich bolo predaných. Von Habsburg poznamenal: „Boľševici sa vôbec nezaujímalo o umeleckú hodnotu Fabergého vajíčok. Zaujímala ich iba ich finančná hodnota.“ Stalin svojho času niekoľko vzácnych kúskov predal do zahraničia, aby získal cudziu menu, jednoducho poklady vymenil za traktory.
Niektoré z Fabergého vajíčok sa dostali do rúk súkromných predajcov, ktorí ich po Veľkej hospodárskej kríze začali predávať bohatým Američanom. Predajca Armand Hammer predal päť vajíčok Lillian Thomas Prattovej, ktorá je patrónkou Virgínskeho múzea výtvarného umenia. Najviac vajíčok sa v súčasnosti nachádza v Kremeľskej zbrojnice a vo Fabergého múzeu v Petrohrade. Vo Fabergého múzeu je vystavených celkom deväť vajíčok, ktoré patria ruskému podnikateľovi Viktorovi Vekselbergovi. Prattovej zbierka, ktorá je vystavená vo Virgínskom múzeu výtvarného umenia je treťou najväčšou zbierkou Fabergého vajíčok na svete. Ďalšie 3 vajíčka vlastní Matilda Geddingsová. Jej zbierka je vystavená v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku.
Fabergého vajíčka dnes
Fabergého vajíčka sú dnes celosvetovo uznávaným symbolom najvyššieho šperkárskeho umenia. Cena jedného Fabergého vajcia má miliónovú hodnotu. Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že za atraktivitou Fabergého vajíčok stojí hneď niekoľko faktorov. Margaret Tromblyová k tomu uviedla: „Fabergého vajíčka v sebe zosobňujú romantizmus a vládu cára Mikuláša a cárovnej Alexandry. Fabergému sa podarilo vytvoriť naozaj rafinované, jemné a nádherné predmety.“ Jo Briggsová s ňou súhlasila a dodala: „Fabergého vajíčka sú neuveriteľne krásne.“
Dnes sú Fabergého vajíčka nielen umelecké diela prepracované do najmenších detailov, ale aj vďačný „objekt“ napodobenia, dobrá investícia a svedok histórie. Hoci originálov Fabergého vajíčok sa zachovalo len niekoľko, na svete existujú nielen ich vzácne repliky, ale aj lacné napodobeniny, ktoré bývajú vďačným suvenírom z ciest. Okrem toho existujú aj v inej podobe, v ktorej sú takisto klenotmi, ale pritom sa dajú aj jesť! Pred niekoľkými rokmi skupina štrnástich najlepších britských cukrárov upiekla a vyzdobila Fabergého vajíčka ako torty!
Značka Fabergé sa pod vedením Pallinghurst Resources od roku 2009 opäť začala angažovať v obchode so šperkami a vedenie spoločnosti dosadilo na čelo značky Fabergé dve pravnučky samotného Carla Petra Fabergého. V roku 2012 značku Fabergé získala spoločnosť Gemfields.
tags: #kolko #je #fabergeho #vajec