Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia nemusí byť výzvou ani v tienistej záhrade. Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie. Tienisté záhrady sú často neprávom považované za menej vhodné na pestovanie širokého spektra okrasných či úžitkových rastlín. Nie je to úplne pravda, aj keď faktom zostáva, že najvýraznejšie pestovateľské úspechy sa dosahujú na slnečných stanovištiach. Aj v záhradke, na ktorú nesvieti slnko osem hodín denne, je možné dopestovať chutné a zdravé plody. Dôležité je vybrať si vhodné druhy zeleniny, myslieť na dostatok živín dopĺňaných hnojením a pravidelnú zálievku.
Ako spoznať tieň v záhrade
Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať. Tienistú záhradu je potrebné najprv dobre spoznať. Zistiť, akú intenzitu má tieň v rôznych častiach dňa, kde je pôda suchšia a kde vlhšia, a nájsť miesta, ktoré sú aspoň pár hodín denne osvetlené slnkom. Dôležité je, čo je príznačné pre vašu záhradu.
Vedeli ste, že tieň môže mať rôznu podobu? Ak stojíte tvárou k záhrade, pravá hranica pozemku je orientovaná na východ a bude osvetlená ranným slnkom. Rastlinám, ktoré majú rady čiastočný tieň a vyžadujú ochranu pred silným slnečným žiarením, sa bude v takejto záhrade výborne dariť. Popoludňajší tieň ochráni pred silnými slnečnými lúčmi, večerný tieň zase zvýši atraktivitu rastlín s bielymi kvetmi, ktoré priťahujú opeľujúci hmyz. Tieto miesta budú málo zatienené a zadná časť domu bude rovnomerne osvetlená slnečnými lúčmi. Vzdialená hranica pozemku je orientovaná na sever, takže bude takmer celý deň v tieni. Záhrada na takejto ploche bude počas väčšiny dňa zatienená, avšak nemusí to byť pravidlom, severne orientovaný priestor (napríklad zadná stena domu) môže byť zatienený len čiastočne. V období medzi májom a októbrom sem totiž často dosiahnu príjemné lúče zapadajúceho slnka. Tieto záhrady sú ráno ponorené v tieni a slnečné lúče ich osvetľujú až poobede a podvečer. Počas zimy môže ranný tieň pôsobiť ochranným spôsobom pre niektoré v zime kvitnúce druhy. Ak ich kvety v noci namrznú, ranné slnko by ich mohlo príliš rýchlo rozmraziť, čo by sa prejavilo zhnednutím okvetných lístkov. Tu im to však nehrozí.
Typy tieňov:
- Polotieň: 5 - 6 hodín denne poludňového slnka, kedy býva najsilnejšie. Rastliny nebudú celodenne vystavené slnku, budú aj v polotieni - a to ráno, zvyšok dňa budú na slnku. Nebudú rásť rýchlo, ale stále budú rásť normálne. Výhodnejšie je zalievať skoro ráno.
- Mozaikový tieň: Spôsobený korunami stromov, keď už majú listy. Je to ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny akceptujú. Svetlo prejde cez listy a koruny stromov, nie je také prudké.
- Plný tieň, hlboký tieň: Spôsobený budovami a pevnými bodmi v záhrade, prípadne hustou kulisou stromov. Nie je vhodný na pestovanie zeleniny. Pokiaľ sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu.
Špeciálna literatúra definuje penumbru ako prítomnosť priamych slnečných lúčov po dobu troch hodín ráno a večer, keď je stred dňa bez priameho slnečného žiarenia. Alebo keď je oblasť celý deň dobre osvetlená, ale priame slnko na ňu netrafí. Tieň je, keď je plocha osvetlená iba tri denné hodiny a zvyšok času je osvetlenie veľmi obmedzené. Existuje aj koncept zriedeného tieňa - slnko sem postupne preniká neustále, ale iba cez lístie stromov. To všetko možno pripísať kategórii tieňovaných plôch.
Mojich 7 najlepších rastlín do tieňa – Premeňte svoju záhradu!
Čo pestovať v polotieni
Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán. V polotieni môžeme pestovať aj fazuľu a hrach, myslime však na to, že čím menej slnka bude mať, tým pomalšie budú dozrievať. Tam, kde je menej slnka sú vhodné najmä kríčkové a trpasličie odrody. V polotieni môžete pestovať aj koreňovú zeleninu (mrkva, repa, reďkev, kvaka), ale na úrodu si budete musieť počkať dlhšie. V polotieni porastú aj niektoré bylinky. Polotieň bude svedčiť trebuľke, ktorá pripomína petržlen a jeho zelené listy chutia ľahko sladkasto. Podobné podmienky vyhovujú aj ligurčeku. Je veľmi aromatický a používa sa hlavne na dochutenie polievok. Polotieň alebo tieň ocení tiež mäta, ktorej vyhovuje vlhké stanovište. Pokojne ju vysádzajte okolo múrikov alebo v kútoch záhrad, kde by iné rastliny prežívali len s veľkým úsilím.
Zelenina vhodná do polotieňa:
- Ázijské druhy listovej zeleniny
- Rukola
- Šalát
- Špenát
- Kel
- Mangold
- Pak-choi
- Listový petržlen
- Štiav
- Trebuľka
- Reďkovky
- Skoré odrody kalerábu
- Kučeravý kel
- Čierny koreň
- Cesnak (hlávky sú možno menšie, ale aspoň uvoľnia miesto pre svetlomilnejšiu zeleninu)
- Bôb obyčajný (rýchlo rastie a vyvíja sa v tieni a má rád ťažšie, bohatšie, hlinité pôdy)
- Paštrnák
Ovocie vhodné do polotieňa:
- Čučoriedky
- Černice
- Maliny
- Odrody ríbezlí so svetlými plodmi
- Mesačné jahody
- Skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’
- Slivky
- Čierne ríbezle
- Kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva
- Višne
- Egreše
- Josta
- Arónia
- Baza čierna
- Zemolez
- Múchovník
- Rakytník
Tipy na pestovanie kríkového ovocia v polotieni
Čučoriedky
Čučoriedky patria medzi tzv. „superpotraviny“ vďaka vysokému obsahu antokyánov, vitamínu C, flavonoidov a ďalších antioxidantov, ktoré podporujú zdravie srdca či zrak. Pri správnej starostlivosti dosiahne dospelý ker výšku 1,5 až 2 metre a ročne môže priniesť až 5 kg úrody, najmä ak je o neho správne postarané. Hoci niektoré odrody sú samoopelivé, kombinovaná výsadba viacerých odrôd zvyšuje nielen množstvo, ale aj kvalitu a veľkosť plodov.
Čučoriedky vyžadujú svetlé a slnečné miesto, chránené pred prudkým vetrom a jarnými mrazmi. Stanovište orientované na juh alebo juhozápad je ideálne. V polotieni síce rastú, no dozrievanie plodov je pomalšie a plody bývajú menej sladké. Pestovanie čučoriedok sa líši od iných ovocných kríkov predovšetkým nárokmi na pôdu. Vyžadujú kyslú, ľahkú a dobre priepustnú pôdu s pH 3,5 - 5,0. V bežnej záhradnej pôde s neutrálnym alebo zásaditým pH sa im nedarí - dochádza k chloróze listov, oslabeniu rastu a úhynu rastlín. Po výsadbe pôdu dôkladne zavlažte a zamulčujte kyslým mulčom - napríklad borovicovou kôrou alebo ihličím.
Pre kontajnerové pestovanie použite nádoby s objemom aspoň 45 až 60 litrov, ideálne mrazuvzdorné plastové alebo keramické s drenážnymi otvormi. Použite substrát s rovnakým zložením ako pri výsadbe do pôdy. Nádoby umiestnite na slnečné miesto, v zime ich izolujte, prípadne premiestnite na chránené miesto.
Čučoriedky majú plytký koreňový systém a preto vyžadujú pravidelné zavlažovanie, hlavne v období sucha a počas dozrievania plodov. Nedostatok vody znižuje úrodu aj kvalitu plodov. Ideálne je používať dažďovú vodu alebo mäkkú odstátu vodu bez vápnika. V lete zavlažujte 3-4× týždenne, v závislosti od počasia a pôdnej vlhkosti. Čučoriedky sú náročné na výživu najmä počas rastu a tvorby plodov. Od 3. roka každoročne vykonávajte rez, ktorý sa vykonáva koncom zimy až začiatkom jari (február-marec), ešte pred začiatkom pučania. Rastliny vysadené v zemi zvyčajne nepotrebujú dodatočnú ochranu, ak sú dostatočne zamulčované.
Maliny
Maliny patria medzi obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú - ľahko preniknú do susednej záhrady alebo zarastú skalku či trávnik. Preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto.
Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať.
Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú.
Ak túžite po malinovom kríku v záhrade, určite vás bude zaujímať odpoveď na otázku, kedy sa vysádzajú maliny. Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň - obe obdobia majú svoje výhody. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu.
Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov.
Egreše
Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách.
Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi. Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu. Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´. Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti. Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním. Ak sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕnia, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť.
Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu.
Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev.
V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde. Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar.
Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere. Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek. Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťe o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.
Josta
Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých. Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád.
Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy. Zaobstarajte si sadenice josty a vyskúšajte toto zaujímavé ovocie aj vy. Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepodobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni.
Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie. Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom. Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov.
Ako prispieť k vyššej úrode
Existuje aj veľa spôsobov, ako prispieť k vyššej úrode a dosiahnuť lepšie pestovateľské úspechy. Môžete sa rozhodnúť natrieť záhradné múry či ploty výraznejšou bledou farbou, čím priestor významne presvetlíte. Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov. Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku. Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu.
Život v tieni je neustálym bojom o svetlo, teplo, o existenciu. A v tomto boji môže rastlina dokonca uhynúť. Čo ovplyvňuje prežitie rastlín v tieni? V prvom rade by nemali trpieť nedostatkom vlhkosti. Rovnako ako iné rastliny, aj tieňomilné vyžadujú správne množstvo vody, nemalo by sa nechať vyschnúť pôda, ktorá sa v teple môže dobre vyskytnúť aj zo severnej tienistej strany domu. Vlhkosť je potrebná najmä neskoro na jar, s nástupom horúceho počasia.
Všetky rastliny pre tieň musia byť kŕmené. Sú veľmi závislé na kŕmení. Mnoho ľudí sa usiluje kŕmiť výsadbu dusíkatými hnojivami. To je miesto, kde je potrebná umiernenosť a presnosť: pri nedostatku slnečného žiarenia by sa mal dusík dávať opatrne bez nadmerného množstva. V opačnom prípade existuje nebezpečenstvo, že sa rastlina roztiahne alebo zhustne.
Mnoho začínajúcich záhradníkov sa zaujíma o to, aký druh pôdy by mal byť pred výsadbou tieňovej rastliny? Prirodzene, v tomto prípade sú rastliny náročné na zloženie pôdy ešte viac ako za normálnych podmienok. Preto pri výsadbe aj tak úplne nenáročného kríka, ako je obyčajný záhradný kalina, musíte zistiť, aká pôda sa k nej najlepšie hodí. V tomto prípade potrebuje kalina mierne kyslé prostredie alebo neutrálnu pôdu. Zároveň na zlej, neúrodnej pôde alebo na rašelinovej pôde bude zle rásť a nebude kvitnúť. Pred zasadením akejkoľvek rastliny alebo stromu do tieňa skontrolujte znášanlivosť pôdy. V tieni sa nesprávna voľba môže stať priťažujúcim faktorom, ktorý vedie k odumretiu rastliny.
Pri výsadbe musíte pripraviť pôdu vopred. Charakteristikou väčšiny rastlín, ktoré môžu rásť v tieni, je dostatok povrchových koreňov. To znamená, že pôda nemusí byť ťažká. Naopak, čím voľnejšia, ľahšia a vzdušnejšia je vrchná vrstva zeme, tým ľahšie sa rastlina zakorení, tým ľahšie sa jej bude žiť v takýchto zložitých podmienkach. Sypká pôda zabezpečí povrchovým koreňom rastlín lepšiu absorpciu vlhkosti. Zároveň je úplne neprijateľné, aby bola tienistá pôda neustále podmáčaná. Zvýšená vlhkosť a tiež v kombinácii so zahustenou rastlinou alebo príliš zhutnenou výsadbou môže viesť k chorobám. Oba tieto faktory - dostatok vody a zahusťovanie výsadby - teda veľmi často vyvolávajú nástup chorôb záhrad a poškodzovanie škodcami.
tags: #krickove #ovocie #do #polotiena