Kruh, paštéta a tradície: Od lavín pod Krížnou až po chmeľovú slávu Žatca

Slovensko a Česko sú krajiny bohaté na fascinujúce príbehy, ktoré sa často skrývajú v nenápadných detailoch každodenného života alebo v dramatických udalostiach minulosti. Či už ide o silu prírody alebo umenie spracovania surovín, každá oblasť má svoje špecifické čaro.

Zimná krajina v horách

Lavínová história pod Krížnou

Lavíny sú charakterizované ako rýchle zosuny hmôt, najčastejšie snehu alebo kameňov, po strmých, spravidla holých svahoch. Práve v oblasti pod Krížnou sa pred 100 rokmi udialo najtragickejšie známe lavínové nešťastie na Slovensku. Asi o 22. hodine v noci zo 6. na 7. februára 1924 sa z Krížnej odtrhla lavína, ktorá zasypala hornú časť uhliarskej osady Rybô. Z 22 zasypaných ľudí sa zachránili iba štyria.

Južné a juhovýchodné svahy masívu Krížnej patria z pohľadu tvorby lavín medzi zvlášť aktívne a nebezpečné. Je to dôsledok kombinácie exponovaného stanovišťa a negatívnych dopadov neuvedomelej činnosti človeka, ktorá sa prejavila v odlesnení oblasti za účelom hôľneho pasenia dobytka a neúmernou ťažbou dreva. Začiatkom 60. rokov 20. storočia sa preto rozhod

Žatec: Mekka chmeliarov a pivárov a objavovanie nórskej krásy

Česká republika, známa svojou bohatou pivnou tradíciou, ukrýva na severozápade Čiech, v Ústeckom kraji, mesto Žatec. Toto mesto je neodmysliteľne spojené s chmeľom a jeho história siaha až do roku 1004, kedy sa tu už pestoval chmeľ. Vďaka svojej jedinečnej chmeliarskej tradícii a produkcii najkvalitnejšieho chmeľu na svete je Žatec považovaný za „Mekku všetkých chmeliarov a pivárov“.

Na druhej strane sveta, v nádhernom Nórsku, sa stretávame s úplne iným druhom prírodnej krásy a kulinárskych zážitkov. Od majestátnych fjordov a vodopádov, cez unikátne cesty, až po lahodné nórske raňajky s čerstvou paštétou a morskými plodmi, Nórsko ponúka nezabudnuteľné dobrodružstvá.

Žatec: Srdce chmeliarstva

Už pri príchode do Žatca si návštevník všimne kilometre natiahnutých drôtov, ktoré svedčia o dominantnom postavení chmeľu v tomto regióne. Žatecký poloraný červenák je najkvalitnejšou a najcennejšou odrodou chmeľu na svete, a to vďaka vysokému obsahu aromatických látok (lupulínu).

Chrám chmeľu a piva

Turistický komplex Chrám chmeľu a piva je zábavným a zároveň poučným miestom, ktoré približuje históriu a proces pestovania chmeľu. Nachádza sa v budove, ktorá sto rokov slúžila ako sklad a sušiareň chmeľu. Hneď na úvod prehliadky návštevníci zábavnou formou zistia, do ktorej kategórie milovníkov piva patria, bez toho, aby sa museli postaviť na špeciálnu váhu. Program je vhodný pre všetky vekové kategórie a je otvorený po celý rok.

Počas prehliadky sa návštevníci ocitnú v labyrinte z vriec (žokov), v ktorých sa chmeľ prepravoval na ďalšie spracovanie. Po cestičke medzi vrecami občas blikajú svetelné chmeľové šištice, ktoré sa vzápätí menia na poháre s pivom. Na konci bludiska čaká poklad - obrovská šištica z českého krištáľu, ktorá mení farbu. V Erbovej sieni visia erby obcí zo Žateckej chmeľovej oblasti, ktoré majú právo dodávať chmeľ do tunajšieho pivovaru. Opäť sú tu vystavené chmeľové vrecia, dokonca jedno sa vznáša nad hlavami návštevníkov ako vzducholoď. Tento výjav sa objavil už začiatkom 20. storočia na pohľadniciach zo Žatca s nápisom v nemčine: "Cestujem po celom svete a vyrábam tie najlepšie kvapky."

V košíkoch si návštevníci môžu pozrieť a ohmatať nielen šištice, ale aj tzv. vretená, čo je dôležitá súčasť chmeľu. V jednej vitríne je vystavená replika najväčšieho strieborného pokladu raného stredoveku na území Čiech.

Interiér Chrámu chmeľu a piva v Žatci

Reštaurácia U Orloja a Chmeľový maják

Do komplexu Chrámu chmeľu a piva patrí aj Reštaurácia U Orloja, ktorá ponúka tradičné české jedlá, ako napríklad vepřo-knedlo-zelo. V reštaurácii nájdete minipivovar a jedným z ponúkaných pív je Siedmy schod, čo je odkaz na kultovú českú komédiu Vesničko má, středisková. V reštaurácii je aj trezor pre štamgastov a pozdrav "Dej Bůh štěstí!" pripomína starú tradíciu pivovarníctva. Názov reštaurácie nie je náhodný, nachádza sa tu pivný orloj, na ktorom sedí postavička s chmeľovým vencom a pohárom piva. Okolo ciferníka sa otáča kruh s fázami pestovania a spracovania chmeľu, pričom namiesto čísla 7 je tam pivná účtenka so siedmimi čiarkami.

Po predstavení orloja môžu návštevníci navštíviť Chmeľový maják - 49 m vysokú vežu, ktorá je dominantou mesta. Na vrchole tejto veže je sedem chmeľových stĺpov a ponúka pekný výhľad na okolie.

Žatec Chmelový orloj

Historické jadro mesta a tajomstvo čísla 7

Historické jadro mesta je pamiatková rezervácia, ktorú lemujú renesančné domy a zvyšky opevnenia. Prvá písomná zmienka o Žatci pochádza z roku 1004. Významné privilégiá mestu udelil český kráľ Přemysl Otakar II. v roku 1265. Radnica má 47 m vysokú vežu, ktorá je prístupná verejnosti a ponúka výhľad na námestie. Malebná scenéria bývalého kráľovského mesta poslúžila už viackrát filmárom ako kulisa.

V Žatci sa často stretávame s číslom 7. Dôvodom je údajný objav hrobu človeka, ktorého odborne nazvali Homo Lupulus, ale domáci mu familiárne vravia Lojza Lupulín. V hrobe sa okrem kostry údajne našla aj hlinená nádoba s obsahom 0,492 l (čiže pollitrák) a hlinená doštička, do ktorej bolo vyrytých šesť čiarok preškrtnutých siedmou - najstaršia pivná účtenka na svete! Hrob bol objavený 1. apríla.

Konštrukciu starých skladov, sušiarní a baliarní chmeľu ovplyvnili vlastnosti chmeľu, ktorý je ľahký, ale pri skladovaní náročný na plochu. Dôležité bolo aj vetranie, aby chmeľ nestrácal farbu, preto sa tu stavali komíny slúžiace na vetranie.

Mederov dom

Jedným z najstarších domov v Žatci je Mederov dom, pôvodne neskoro gotický meštiansky dom s dvoma gotickými pivnicami. Na začiatku 21. storočia domu hrozila demolácia, no podarilo sa ho zrekonštruovať podľa dobových fotografií. Po odkrytí podlahy tu našli malý poklad - päť mincí a kosti kohúta, ktoré slúžili ako ochrana domu pred nešťastím.

Historické námestie v Žatci s renesančnými domami

Nórsko: Krajina fjordov a kulinárskych zážitkov

Poznávanie Nórska je spojené aj s jeho gastronómiou. Nóri dbajú na kvalitu svojich potravín a vedia z nich vyťažiť naozaj maximum. Krajina je okrem iného známa aj svojim rybárskym priemyslom, a preto na raňajky nemôžu chýbať nakladané slede, či už iba v náleve s cibuľou, korením, octom a cukrom, alebo v rôznych omáčkach. Jednou zo základných korenín Škandinávie je kôpor. K nakladaným sledom sa podáva kvalitný nórsky chlieb alebo knäckebrot. Ochutnať sa oplatí aj skvelého lososa, údeného pstruha alebo makrelu. Nikdy nesmie chýbať čerstvá zelenina, ale ani majonézové šaláty so zeleninou, či krevetami. Sladký záver ponúka čerstvá paštéta a vafle, ktoré si môžete upiecť sami. V Nórsku by ste rozhodne nemali vynechať brunost - hnedý sladkasto-slaný syr z kozieho a kravského mlieka.

Trollia stena a Cesta trollov

Neďaleko Romsdalského fjordu sa nachádzajú najvyššie lezecké steny Európy, známe ako Trollia stena, ktoré dosahujú výšku až 1100 metrov. Kolmé skalné steny sa často skrývajú v mrakoch a hmle, no keď vyjde počasie, je to niečo neskutočné. Vedľa sa nachádza pamätník, ktorý spomína na tých, ktorí tu nechali svoje životy, vrátane otca basejumpu Carla Boenisha. V drobném suvenírovom obchode je aj kino, kde sa v krátkom dokumente dozviete viac o Trollej stene, jej expedíciách a tragédiách.

Cesta trollov je jednou z najkrajších ciest v Nórsku. Bola budovaná osem rokov a otvoril ju kráľ Haakon VII v roku 1936. Nahradila tak pôvodnú pešiu cestu, ktorá sa po stáročia využívala ako spojnica regiónov Sunnmøre a Raumadalen. Moderná cesta si pred pár rokmi prešla úpravou, bola skrátená jedna z jedenástich zákrut pre časté kamenné a snehové závaly. Pri mostíku, ktorý vedie cez spodnú časť 180 m vysokého vodopádu Stigfossen, je krásny výhľad. Cesta nie je celoročná.

Na hornom parkovisku sa nachádzajú suvenírové obchody a moderné vyhliadkové centrum, ktorého autorom je slávna nórska architektonická kancelária Snohetta. Tu si môžete dopriať občerstvenie v kaviarni v podobe kávy a vafle so slávnym nórskym jahodovým džemom a čerstvou smotanou. Umelo vytvorené kaskády nápadito prepájajú modernú architektúru s krásnou prírodou. Cestička vedie na tri vyhliadky, z ktorých si užijete tie najlepšie výhľady do údolia a na Cestu trollov.

Cesta trollov s výhľadom na okolité hory

Vodopády na rieke Valldøla a jahodové polia

Cesta stúpa a klesá, až sa dostávame k rieke Valldøla, na ktorej sa nachádza pôsobivý systém vodopádov. Nóri tu vybudovali krásny vysunutý chodník pozostávajúci z mostov a vyhliadok, ktoré svojou architektúrou krásne zapadli do miestnej prírody. Rovnako aj budova drobnej reštaurácie. Pokračujeme ďalej a prechádzame popri obrovských jahodových poliach. Nóri sú na svoje jahody patrične hrdí a ak je sezóna, rozhodne sa oplatí zastaviť a kúpiť si malý košík tých najlepších nórskych jahôd.

Geirangerfjord: Perla UNESCO

Z dedinky Valldal sa preplavíme trajektom na druhú stranu Storfjordu do Eidsdalu. Na našich cestách sú už všetky tieto trajekty v cene. Cestou 63 sa dostaneme až nad najslávnejší fjord Nórska - Geiranger. Prvá zastávka ponúka prvý pohľad na časť fjordu, skôr než začneme klesať Orliou cestou, ktorá bola dokončená v roku 1954. Fjord si najlepšie užijeme vyhliadkovou plavbou malou lodičkou, ktorá trvá 90 minút. V centre mesta pri informačnom centre v prístave nájdete množstvo reštaurácií, kaviarní, pekární, stánkov s rýchlym občerstvením, čokoládovňu a, samozrejme, suvenírových obchodov.

Geirangerfjord je pätnásť kilometrov dlhý, pričom jeho maximálna hĺbka je 260 metrov. Okolité hory dosahujú nadmorskú výšku 1200 až 1600 metrov nad morom. Hneď na úvod plavby po ľavej strane vidieť zaujímavý útvar známy ako Preikerstolen - Kazateľnica, vo výške 525 metrov nad fjordom. Po pravej strane sa nachádza najznámejší vodopád Geirangeru - Sedem sestier, s najvyšším vodopádom 250 metrov. Hovorí sa, že občas počuť sedem sestier spievať. Voda pochádza z hôr vo výške 1260 metrov nad morom. Na protiľahlej strane od siedmych sestier tečie vodopád nazývaný Uchádzač o ženbu. Ak ste tu na prelome mája a júna, po pravej strane môžete zahliadnuť ďalší z vodopádov, ktorý sa volá Nevestin závoj. Po ľavej strane vidíme farmu Blomberg, vo výške 450 metrov nad morom. K farme vedie prístupová cesta so 48 ostrými zákrutami. V roku 1946 bola opustená a následne znovu vystavaná v rokoch 1994 - 96. Útvar po pravej strane sa prezýva Čertova diera. Na pravej strane sa nachádza farma Matvik. Táto poľnohospodárska usadlosť v závetrí bola schopná dopestovať paradajky a marhule. Farmu opustili v roku 1961.

Panoráma Geirangerfjordu s vodopádom Sedem sestier

V minulosti sa v okolí Geirangeru nachádzalo 10 fariem, kde žilo až 100 ľudí, ktorí sa živili poľnohospodárstvom, rybolovom a lovom. Pred rokmi bola založená spoločnosť Priatelia fjordu, ktorá má za cieľ rekonštrukciu a údržbu dnes už opustených dvorov a fariem. Geiranger je zapísaný do zoznamu UNESCO od júla 2005 a v National Geographic sa píše o ňom ako o jednej z najkrajších prírodných destinácií na svete. Po pravej strane vidieť farmu Skageflo, ktorá sa nachádza 250 metrov nad Geirangerom. Bola to bohatá farma, ale veľmi izolovaná od okolitého sveta. Keď rodičia odchádzali pracovať, museli svoje deti priväzovať, aby sa nezrútili do fjordu. Obyvatelia sa dostávali k svojim domom za pomoci lanových rebríkov. Hovorí sa, že vytiahnutím rebríkov sa zbavili platenia daní, nakoľko sa k farme vyberači nedostali.

Priamo pred nami po pravej strane nad Geirangerom je Dalsnibba, vrchol, ktorý sa týči do výšky 1500 metrov. Je od Geirangeru vzdialená 21 kilometrov. Ak vám to počasie dovolí, oplatí sa zaplatiť mýto za cestu, ktorá vedie hore.

Žatec Chmelový orloj

Hotel Videseter a letné lyžiarske stredisko Stryn Sommerskisenteret

Opúšťame fjord opačnou cestu, akou sme k nemu schádzali - Geirangerskou cestou, ktorá je druhou cestou, ako sa dá k fjordu dostať cestnou dopravou. Aj táto cesta býva v zime zatvorená. Stúpame až k jazeru Djupvatnet, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 1030 m n. m. Ak je dobré počasie, vydáme sa aj na už spomínanú Dalsnibbu. Tesne pred príchodom do hotela Videseter budete prechádzať popri Stryn Sommerskisenteret. Po ľavej strane je možnosť vidieť lanovku, ktorá berie lyžiarov od cesty hore k ľadovcu, kde sú vleky. Sneh sa tu drží aj do polovice leta, a preto ide o letné lyžiarske stredisko, ktoré je v zimných mesiacoch neprístupné.

Hotel Videseter je jedným z horských hotelov, ktoré sa využívajú na trase pre jeho príjemnú domácu atmosféru a nezabudnuteľný výhľad do Strynského údolia. Hotel má vlastnú reštauráciu, kde si môžete na večeru dať večeru podávanú bufetovým štýlom alebo set menu zostavené miestnym šéfkuchárom. Príjemne prekvapí domácky ladená spoločenská miestnosť s klavírom, príjemnou hudbou a nezabudnuteľným výhľadom do údolia. Izby sú v súlade s nórskym minimalistickým štýlom, nájdete v nich jednoduchý nábytok, pripojenie na WiFi a tak isto televíziu. Samozrejmosťou je vlastné, kvalitné sociálne zariadenie so sprchou/vaňou. Súčasťou hotela sú príjemné raňajky v škandinávskom štýle, ktoré podčiarknu domácu atmosféru hotela.

Hotel Videseter s výhľadom do Strynského údolia

Tragické lavínové nešťastia na Slovensku a ich prevencia

Lavíny sú charakterizované ako rýchle zosuny hmôt (najčastejšie snehu, kameňov alebo ich kombinácie) po strmých, spravidla holých, svahoch. Ovplyvňujú ich tri činitele: konfigurácia terénu, vývoj počasia a charakter snehovej pokrývky.

V oblasti pod Krížnou sa pred 100 rokmi udialo najtragickejšie známe lavínové nešťastie na Slovensku. Asi o 22 hodine v noci zo 6. na 7. februára 1924 sa z Krížnej odtrhla lavína, ktorá zasypala hornú časť uhliarskej osady Rybô, kde zničila 3 domy a ďalšie 2 poškodila. Z 22 zasypaných ľudí sa zachránili iba štyria. Južné a juhovýchodné svahy masívu Krížnej, ktoré spadajú do Hornojelenskej doliny, patria z pohľadu tvorby lavín medzi zvlášť aktívne a nebezpečné. Je to dôsledok kombinácie exponovaného stanovišťa (sklon svahu) a negatívnych dopadov neuvedomelej činnosti človeka. Tá sa prejavila v odlesnení oblasti za účelom hôľneho pasenia dobytka a neúmernou ťažbou dreva pre potreby banského a hutníckeho priemyslu.

Najstaršia známa lavína padla na osadu Rybô 17. marca 1751. Zahynulo pod ňou 11 ľudí a zničených bolo 8 domov. V roku 1860 zahynuli pod lavínou 2 ľudia a 22 bolo zasypaných. Ďalšie lavíny bez obetí sa zosunuli v rokoch 1920, 1921, 1922 a 1923, pričom všetky sa zastavili nad osadou. V tragickom roku 1924 bolo priamou príčinou vzniku lavíny veľké množstvo nového snehu a silný vietor, ktorý odtrhol preveje na hrebeni. Ich pád do lavínového kotla dal postupne do pohybu odhadom 2,4 mil. m3 snehu.

Aj v tomto prípade si s ľudskými osudmi zahrala náhoda, a to ako v pozitívnom, tak aj negatívnom zmysle. Šťastím bolo, že lavíne sa do cesty postavili dve prekážky: staršia lavína, ktorá sa už pred tým zosunula z doliny Rizničky a ležala kolmo v trase osudnej lavíny, a viac ako storočný les v doline Hlboká, ktorý lavína na ploche 4 ha úplne zničila. Nanešťastie zasiahnuté domy boli v tú noc obývané. Osadníci mali vo zvyku uchýliť sa v kritické dni k príbuzným v nižšie položenej osade Valentová, čo robili skoro celý týždeň pred katastrofou.

Mapa oblasti Krížnej s vyznačenými lavínovými dráhami

Protilavínové opatrenia

Nešťastie malo veľký ohlas v tlači, ale aj v odbornej obci. Už v nasledujúcom roku 1925 vypracoval Dr. Ing. Leo Skatula (1889 - 1974), neskorší profesor na VŠZ v Brne, projekt pre technické a biologické opatrenia lavínového územia a riešenie úpravy bystriny v Hornojelenskej doline pod Krížnou. S realizáciou protilavínových úprav sa začalo až po ďalšej veľkej lavíne, ktorá sa zosunula v roku 1956 a zastavila sa len pár stoviek metrov nad osadou. V roku 1959 boli podľa projektu Ing. Začiatkom 60. rokov 20. storočia sa rozhodlo postupne zalesniť celú oblasť Krížnej.

Projekt bol riešený ako sústava biologicko-technických protilavínových opatrení. Z technických zábran boli vybudované brzdiace zemné terasy s protisklonom, ktoré mali zvýšiť drsnosť povrchu a zabrániť kĺzavému pohybu snehu. So zalesňovaním sa začalo už v roku 1963. Do spustenia projektu bolo zalesnených vyše 28 ha a v rámci projektu v rokoch 1967 - 1970 ďalších 36 ha. Zalesňovalo sa v šachovnicovom usporiadaní kosodrevinou, limbou, smrekom, smrekovcom, jedľou, bukom, javorom horským, jelšou zelenou, vŕbou sliezskou a rakytou. Ošetrovaniu a ochrane kultúr bola spočiatku venovaná veľká pozornosť. Z realizovaných technických opatrení existujú už iba zemné terasy, ktoré sa veľmi osvedčili, a tak protilavínovú ochranu dnes vykonávajú prevažne novozaložené porasty.

Lavínové nešťastia v osade Rybô pod Krížnou
Rok Mŕtvych Zasypaných Zničených domov
1751 11 N/A 8
1860 2 22 N/A
1924 18 22 3 (2 poškodené)

Žatec Chmelový orloj

tags: #kruh #i #pasteta #text

Populárne príspevky: