Altsteirer, alebo Štajerská sliepka, je staré plemeno sliepok s bohatou históriou a významom v chove hydiny. Jej pôvod siaha do alpských regiónov a Panónskej panvy, pričom prvé historické záznamy o Štajerských kapúnoch pochádzajú už z roku 1352. Vďaka snahe zástancov plemena, ako boli Armin Arbeiter a Emanuel Martiny, sa podarilo zjednotiť chovateľov a začať systematický chov tohto unikátneho druhu.
Kura domáca (lat. Gallus gallus domesticus; v poľnohospodárskej a chovateľskej praxi aj sliepka) je domestikovaný druh kurotvarých vtákov. Je jedným z najrozšírenejších domácich zvierat. V roku 2003 žilo v chovoch asi 24 miliárd jedincov tohto druhu. Samec sa volá kohút (vykastrovaný kohút chovaný na mäso sa nazýva kapún), samica sliepka (v užšom zmysle) a mláďa kurča.
Kura domáca je vyšľachtená z kury divej (Gallus gallus bankiva), ktorá pochádza z oblasti Indie alebo Juhovýchodnej Ázie, kde ich domestikácia prebiehala asi 4 000 rokov pred Kr. Z Indie sa zdomácnené kury dostali do Lýdie v západnej časti Malej Ázie a neskôr v 5. storočí pred Kr. aj do Grécka. V starovekom Egypte sú skrotené kury známe od obdobia 18. dynastie. Dostali sa tam zrejme zo Sýrie a Babylonu. Dnes poznáme stovky plemien, ktoré sa líšia nielen vzhľadom, ale aj charakteristikami, ako sú produkcia vajec, rastové vlastnosti a odolnosť voči chorobám. V Malkia Parku chováme aj niekoľko sliepok a kohútov viacerých plemien kúr domácich (napríklad brahmanky či hodvábničky). V expozícii “krajinka” situovanej na zóne s hospodárskymi zvieratami majú návštevníci možnosť priameho stretu s kurami, ovcami aj kozami. Najmä pre deti to býva obľúbený a vyhľadávaný zážitok.
Pôvod a história plemena Altsteirer
Za krajinu pôvodu plemena Altsteirer sa považuje oblasť medzi riekami Mura a Sáva v Slovinskom Štajersku a južných častiach rakúskeho Štajerska. Štajerská sliepka bola prvýkrát opísaná v roku 1894 združením chovateľov v Grazi. Chovné centrum pre Altsteirer bolo založené v roku 1897 Združením pre starostlivosť a chov, s prvým sídlom v Celje a druhým v Maribore.
Úpadok a súčasnosť
Početnosť plemena rapídne klesla po skončení druhej svetovej vojny, keď poľnohospodárstvo zažilo revolúciu a bol zavedený koncept moderného chovu hydiny v podobe priemyslu. Krížence sliepok len niekoľkých komerčných plemien sa začali chovať vo veľkých počtoch vo veľkých komplexoch podobných továrňam a rozmanitosť starých, pôvodných plemien sliepok sa kriticky znížila. Mnoho plemien je na pokraji zániku, pretože ich chová len malé množstvo ľudí a šľachtí ich len málokto, čo ich robí vzácnymi. Situáciu ešte viac komplikuje skutočnosť, že mnohé z týchto plemien sa vyskytujú len v jednej krajine, čo ešte viac ohrozuje ich zachovanie.
Charakteristické znaky Altsteirer sliepok
Kura domáca je prispôsobená životu na zemi. Má zavalité telo, silné nohy, pomerne krátke krídla. Kury dobre bežia, ťarbavo a ťažko lietajú. Potravu hľadajú na zemi, pričom zem rozhrabávajú. Nohy s pevnými pazúrmi sú dobré na hrabanie. Perie je rozličnej farby a nie je mastné, takže voda ním ľahko preniká. Preto sa kura nastrašene schováva pred dažďom. V noci spáva na vyvýšenom mieste, aby sa chránila pred predátormi. Pred znáškou vajec si hľadá bezpečné miesto na hniezdenie.
Fyzické vlastnosti
- Kohúti a kapúni: Sú ťažší ako sliepky a môžu vážiť od 2,5 do 3,0 kilogramov. Typický kohút s červenými očami a červenou tvárou má malú hlavu, biele a malé ušné laloky s bielym až mäsovým krátkym a silným zobákom. Stredne veľký a presne zúbkovaný hrebeň kohúta je jednoduchý a nastavený vzpriamene, zatiaľ čo jeho lalok je intenzívne červený a môže dosahovať krátke až stredné veľkosti. Samce majú menej výrazný strapec tvorený niekoľkými dlhými perami. Hnedo-červený krk kohúta by mal byť stredne dlhý a rovný. Čierne sfarbená a široká hruď je dobre zaoblená a hlboká. Jeho tmavočervený chrbát je dlhý a relatívne široký, sedlo a ramená kohúta sú tmavej červenej farby, zatiaľ čo jeho krídla sú čierne s hnedým okrajom. Kohút má natlačený, vysoký a široký chvost s lesklými čiernymi a širokými kosákovito zakrivenými perami. Stredne veľké biele nohy zvieraťa sú tenké a holé, s často slabo viditeľnými stehnami. Kohúti majú na nohách ostrohy.
- Sliepky: Dospelé sliepky dosahujú od 1,8 do 2,2 kilogramov. Samice s malou hlavou majú malé ušné laloky bielej farby a typický bohatý strapec. Hrebeň sliepky strednej veľkosti je jednoduchý, vráskavý a nastavený vzpriamene. Samice majú vodorovný chrbát a ťažko stavaný rám tela s hlbokou hruďou a výrazným bruchom. Stredne veľké biele nohy majú hnedasté šupiny. Široký chvost sliepky je nastavený vertikálne.
Farebné varianty a produkcia vajec
Pôvodne existovali tri farebné varianty: červeno-hnedá, biela a pruhovaná. Typická Štajerská sliepka znáša len okolo 130 až 160 vajec ročne a prípady s väčším počtom znesených vajec sú zriedkavé. V porovnaní s niektorými komerčne chovanými kríženými nosnicami znáša Altsteirer relatívne nízky počet vajec, čo ju robí nevhodnou na komerčné poľnohospodárstvo.
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s charakteristickými údajmi plemena:
| Charakteristika | Kohút | Sliepka |
|---|---|---|
| Váha | 2.5 - 3.0 kg | 1.8 - 2.2 kg |
| Farba zobáku | Biely až mäsový | - |
| Farba ušných lalokov | Biela | Biela |
| Počet vajec ročne | - | 130 - 160 |
Chov a správanie kury domácej
Kura domáca je dôležitý úžitkový vták, ktorý poskytuje vysokokvalitné hydinové mäso a vajcia. Kury sú chované hlavne ako zdroj potravy, prevažne ich mäso a vajcia. Rozmnožuje sa vajcami. Priemerná sliepka znesie ročne 200 až 350 vajec. Ak jej vajcia odoberáme, neprestane znášať. Ak jej vajcia necháme, znesie ich 15-20, prestane znášať a začne na nich sedieť. Kohút na vajciach nesedí. Po troch týždňoch sa z vajec vyliahnu kuriatka, ktoré sú hneď po obschnutí schopné behať s kvočkou a samy si zbierať potravu. Kura je nekŕmivý vták.
Potrava a kŕmenie
Kury sú všežravce, čo znamená, že sa živia rôznymi typmi potravy. Ich strava sa skladá z obilia, semien, zeleniny a hmyzu. Potravu si kura hľadá na zemi, kde rozhrabáva pôdu, aby našla hmyz a červy. Okrem toho odštipkáva aj šťavnaté časti rastlín. Tvrdú potravu si rozdrví v žalúdku pomocou malých kamienkov, ktoré pravidelne prehĺta. Ľudia kury kŕmia, no sliepky i tak hrabú na dvoroch aj záhradách a hľadajú semienka, červíky a hmyz. Pri kŕmení je dôležité používať zmiešané krmivá, ktoré by mali obsahovať čo najviac rôznych zložiek. Toto krmivo sa môže podávať ako suchá zmes prostredníctvom samokŕmidiel, alebo žľabov, ale v takom prípade je potrebné semená zmiešať s vodou na jemnú kašovitú konzistenciu, tzv. tvaroh, pretože sliepky neobľubujú múčne krmivo.
Sociálne správanie
Kury žijú v kŕdľoch. Kura domáca je sociálne zviera a žije v skupinách. Vytvárajú hierarchické skupiny, ktoré sa nazývajú "pecking order". V rámci týchto skupín si kurčatá určujú svoje postavenie a správanie, čím si zabezpečujú prístup k potravinám a útočiskám. Mladé kurčatá sa učia od starších jedincov a napodobňujú ich správanie, čo je dôležité pre ich prežitie a adaptáciu na prostredie. Akékoľvek odstránenie sliepok alebo kohútov zo skupiny dočasne naruší tento spoločenský poriadok, kým sa nevytvorí nová hierarchia. Sliepky po znesení vajíčka často vydávajú hlasný „spev“, ktorý slúži nielen na oslavu ich úspechu, ale aj na odvrátenie pozornosti predátorov od hniezda. Keď sa sliepky cítia šťastné a v bezpečí, často vydávajú zvuk podobný pradeniu mačky.
Úloha kohúta v kŕdli
Kohút má veľmi významnú úlohu v chove hydiny. Predovšetkým sú zodpovedné za ochranu kŕdľa. Ich prirodzený inštinkt ich vedie k tomu, aby strážili sliepky pred predátormi a upozorňujú na akékoľvek nebezpečenstvo. Kohúty sú známe svojím hlasom. Toto volanie slúži nielen na oznámenie príchodu nového dňa, ale aj na vytvorenie hierarchie v kŕdli. Kohút je jediný samček v skupine sliepok a jeho hlavnou úlohou je oplodniť ich vajíčka. Na tento proces využíva špeciálny orgán známy ako kloaka. Kohúty sú veľmi plodné a môžu oplodniť až 100 vajec za týždeň.
Zaujímavosti o kurách
- Sliepky majú úžasnú schopnosť rozpoznať a zapamätať si až 100 rôznych tvárí, či už ide o ľudí alebo iné zvieratá.
- Sliepky dokážu vnímať slanú chuť, no sladkú nerozoznávajú.
- V roku 1961 mesto Gainesville zaviedlo nariadenie, podľa ktorého sa kuracie mäso môže jesť výhradne rukami.
- Sliepky majú tri viečka a vidia viac farieb ako ľudia, vrátane ultrafialového svetla, čo im pomáha odhaliť predátorov a nájsť potravu.
- Vietnamské plemeno „Dong Tao“ je uctievané pre svoje mäso. Je to gurmánska pochúťka, ktorá sa historicky podávala členom kráľovskej rodiny a teraz je súčasťou špičkovej kuchyne. Sú známe svojimi nezvyčajne hrubými a masívnymi nohami.
Značenie vajec a systémy chovu
Značky na vajciach (0, 1, 2, 3) sa vzťahujú na spôsob chovu nosníc, a teda informujú o podmienkach, v ktorých boli sliepky chované, pričom vyššie čísla označujú menej priaznivé podmienky pre zvieratá. Tieto čísla sú legislatívne stanovené v EÚ a sú súčasťou povinného označovania vajec.
- Ekologický chov (bio): Sliepky sú chované vo voľnom výbehu s prístupom na pastviny a dostávajú organické krmivo. Vnútorné priestory sú priestranné, s maximálne 6 sliepkami na m². Tento spôsob je považovaný za najprirodzenejší a najviac šetrný k zvieratám.
- Voľný výbeh: Sliepky majú prístup na vonkajšie pastviny počas denného svetla. Vnútorné priestory sú o niečo stiesnenejšie (maximálne 9 sliepok na m²), ale zvieratá majú možnosť pohybu na čerstvom vzduchu.
- Podstielkový chov: Sliepky sú chované vo vnútri budov bez prístupu na vonkajšie výbehy. Nachádzajú sa v priestranných halách s podlahovou podstielkou, kde sa nachádza minimálne 9 sliepok na m².
- Klietkový chov: Najmenej priaznivé podmienky, kde sú sliepky chované v klietkach bez prístupu na voľný výbeh. Každá sliepka má obmedzený priestor a nemá možnosť prirodzeného pohybu.
Mýty o chove kúr
Hydinári chcú vyvrátiť mýtus, že kurčatá z veľkochovu sú plné chémie. Podľa Únie hydinárov sú kurčatá z veľkochovu kvalitnejšie ako tie, ktoré vychovala babka na dvore.
- Domáce kurča je lepšie, ako z veľkochovu: Predstava kuriatka, ktoré žije na dvore, je síce idylická, no podľa odborníkov je skrytou hrozbou. Domáce chovy totiž nikto nekontroluje. Hoci je mäso z takýchto zvierat chutnejšie, môže obsahovať nebezpečné látky ako napríklad dioxíny, ťažké kovy či plesne z krmiva. Krmivo v komerčných chovoch sa kontroluje a testuje, zatiaľ čo domáci chovateľ nemusí vedieť, že má nebezpečné krmivo.
- Kurča rastie rýchlo vďaka liekom: Mýtus o antibiotikách a hormónoch v krmive, ktoré spôsobujú rýchly rast kurčiat, je neopodstatnený. Od roku 2004 sú v EÚ zakázané látky, ktoré chov umelo vylepšovali. Kurčatá rastú rýchlejšie vďaka genetike, ktorá sa za posledných 60 rokov výrazne posunula dopredu. Výživa len využíva potenciál genetiky.
- Mäso kurčiat z chovov je plné chémie: Antibiotiká sa dávajú kurčatám len na predpis veterinára. Potom sa čaká, kým sa z ich mäsa nevyplavia stopy liečiv a až potom idú na bitúnok. Ak sa dovtedy liečivá nerozpadnú, kurčatá sa nesmú predávať ako chladené, ale robia sa z nich mrazené mäsové výrobky, kde sa látky rozpadnú. Ak je v mäse nepovolené množstvo liekov, celý kŕdeľ sa utratí a dá do kafilérie.
- Kurčatá v halách majú zlý život: Zábery z chovných hál pre kurčatá zo zahraničia môžu vyzerať katastrofálne, no na Slovensku sa to robí inak. V halách sú dobré tepelné podmienky, sú odvetrané a majú svetelný režim, ktorý kurčatám vyhovuje.
tags: #kura #domaca #altsteirer