Kuracie mäso patrí medzi najobľúbenejšie druhy mäsa na Slovensku, avšak jeho nákup a konzumácia sú často spojené s otázkami bezpečnosti a kvality. V poslednom období sa objavilo viacero správ o problémoch s kuracími rezňami predávanými v obchodoch, od prítomnosti nebezpečných baktérií až po ochorenie bielych vlákien. Táto článok prináša komplexný prehľad aktuálnych zistení a názorov relevantných inštitúcií.
Salmonela v kuracích rezňoch: Riziká a prevencia
Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia (SZPI) v Česku našla minulý rok v brnianskej predajni reťazca Tesco kuracie prsné rezne, ktoré obsahovali baktériu Salmonella infantis. Táto baktéria môže spôsobiť závažné hnačkové ochorenie - salmonelózu. Išlo o rezne pôvodom z Ukrajiny s dátumom spotreby do 4. septembra a číslom šarže 25354202. Podľa etikety išlo o privátnu značku reťazca, pričom dodávateľom mäsa bola spoločnosť Tesco.
Prítomnosť salmonely nie je úplne výnimočná. V kuracom mäse ju inšpekcia minulý rok našla v Alberte v Hradci Králové, v Tescu v Českém Krumlove, v Alberte vo Veľkom Týnci na Olomoucku či v Lidli vo Frýdku-Místku. Išlo o mäso českého pôvodu aj o výrobky z Poľska či Ukrajiny.
Príznaky a liečba salmonelózy
Úrad verejného zdravotníctva informuje o tom, že salmonelóza patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia tráviaceho systému. Ochorenie začína vysokou teplotou okolo 39 °C, celkovou nevoľnosťou, kŕčmi brucha, ku ktorým sa pridružia vodnaté nazelenalé hnačkovité stolice. Chorí často potrebujú infúznu liečbu na infekčnom oddelení, pretože organizmus sa pri salmonelóze rýchlo dehydratuje. Pre starých, oslabených ľudí a malé deti môže byť ochorenie až smrteľné. Ak začnete pociťovať uvedené symptómy, ihneď vyhľadajte lekára.
Ako zničiť salmonelu v jedle?
Prítomnosť baktérií nemusí automaticky viesť k ochoreniu. Štátna veterinárna správa na svojom webe uvádza, že baktérie by mala zničiť teplota nad 60 °C, ak je potravina na tejto teplote zahrievaná aspoň päť minút. Salmonelóza sa najčastejšie prenáša nedostatočne tepelne upraveným kontaminovaným mäsom, tepelne neupraveným mliekom a slepačími vajcami či výrobkami z nich. Salmonely sa v potravinách dokážu množiť a prežívajú aj pri chladničkovej teplote, dokonca i v mrazených potravinách.
ÚVZ apeluje na varenie jedál pri teplote minimálne 70 stupňov Celzia, pretože ich ničí teplota 70 stupňov Celzia. Pri varení sa vždy presvedčte, či ju jedlá dosiahli. Šťava správne pripraveného mäsa a hydiny musí byť číra, nie ružová. Podľa ÚVZ stačí desaťminútové varenie vajíčok pri teplote 70 stupňov Celzia. Vajíčka namäkko (aspoň v horúcich mesiacoch) radšej oželejte a volské oká osmažte z oboch strán. Zdrojom salmonel môžu byť podľa neho aj vajíčka iných druhov hrabavej a vodnej hydiny. „Konzumácii takýchto rizikových potravín sa preventívne radšej vyhnite,“ povedal.
Obozretnosť pri nákupe mäsových výrobkov
Úrad taktiež apeluje na ľudí, aby boli pri kúpe mäsových výrobkov obozretní. Pri nákupoch sa snažte mäso chladené či mrazené, najmä v letných mesiacoch, transportovať podľa možností v chladiacej taške a čo najskôr ho uskladniť v chladničke či mrazničke. Dôležité je taktiež dodržiavať správnu technológiu a osobnú hygienu pri príprave jedál. Treba dodržiavať aj pravidlá hygieny pri používaní pracovných pomôcok a dostatočne čistiť pracovné plochy.
Choroba bielych pruhov na kuracích prsiach: Kvalita verzus rýchlosť rastu
V najobľúbenejšom mäse Slovákov sa vyskytuje ochorenie, ktoré negatívne ovplyvňuje jeho kvalitu, štruktúru aj chuť. Aktuálny prieskum organizácie Humánny pokrok v slovenských reťazcoch objavil 97,94 % výskyt choroby bielych vlákien v kuracích prsiach. Ide o ochorenie spájané s extrémne rýchlym rastom kurčiat na mäso, ktorý môže ovplyvňovať vlastnosti mäsa, ako sú jeho štruktúra či chuť.
Prieskum bol realizovaný v 388 produktoch kuracích pŕs, filetov a rezňov bez kože. Výsledky ukazujú výskyt na úrovni 97,94 %, čo znamená, že takmer každé balenie kuracích pŕs v slovenských obchodoch je postihnuté chorobou bielych vlákien. Z celkového počtu bolo 59 produktov označených ako welfare, pričom výskyt bielych pruhov vo welfare mäse bol 96,61 %. Postihnuté kuracie mäso často obsahuje aj pridružené deformácie, ktoré opisuje najnovšia správa s názvom Tučný kurací podvod.
Farmárska revue - Chov Prepelíc, Kvalita Bravčového Mäsa, Kozia Farma
Prieskum realizovaný v októbri 2025 prebiehal v piatich slovenských mestách a jednej obci - Bratislave, Košiciach, Žiline, Banskej Bystrici a Miloslavove. Fotografie, na základe ktorých prebiehala analýza, boli zozbierané od rôznych značiek na obchodných prevádzkach Tesco, Billa, Coop Jednota, Kaufland, Lidl, Terno a Kraj, Fresh, Yeme a Biedronka.
Dôsledky bielych pruhov na kvalitu mäsa
„Slovenské obchodné reťazce sú stále zaplavené mäsom z rýchleho chovu, ktoré má preukázateľne negatívny vplyv na jeho kvalitu. V praxi to znamená, že ľudia platia za produkt nižšej kvality. - Mäso postihnuté chorobou má: o 224 % viac tuku, menej bielkovín, horšiu chuť. Upozorňuje na to, že má menej bielkovín, viac tuku a zníženú schopnosť zadržiavať vodu.
Reakcie odborníkov a obchodných reťazcov
Ing. Tomáš Vlčko, PhD., z Odboru hygieny výživy, bezpečnosti potravín a obalových materiálov ÚVZ SR: „Nejde o prenosné ochorenie, ale o sprievodný jav, ktorý vzniká v dôsledku rýchleho rastu kurčiat. Prejavuje sa bielymi čiarami (tukom a väzivom) na svalovom tkanive. Mäso je bezpečné.“
Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky: "Zväz obchodu dôrazne odmieta medializované informácie, ktoré verejnosti podsúvajú údajnú zdravotnú rizikovosť hydinového mäsa predávaného vo všetkých obchodných sieťach na Slovensku. Proces chovu, spracovania a predaja hydiny je pod stálym dohľadom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorá garantuje zdravotnú bezpečnosť a nezávadnosť mäsa a mäsových výrobkov predávaných na Slovensku."
Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO): "Všetko mäso predávané v obchodných sieťach je bezpečné, pod stálou veterinárnou ochranou v chovoch, následne kontrolované a auditované nielen obchodnými sieťami, ale aj štátnymi kontrolnými úradmi alebo ďalšími certifikačnými orgánmi. Čo sa týka samotného chovu kurčiat, tak to je otázka na hydinárov a ministerstvo pôdohospodárstva, nie obchodné siete."
Stanovisko Štátnej veterinárnej a potravinovej správy k bielym pruhom
Štátna veterinárna a potravinová správa v reakcii zdôrazňuje, že nie je dôvod na obavy. "Mäso nepredstavuje zdravotné riziko pre spotrebiteľa. Neexistuje dôkaz, že by biele pruhy ovplyvňovali zdravotnú bezpečnosť mäsa a nebola preukázaná ani mikrobiologická závadnosť. Biele pruhy nie sú predmetom konfiškovania suroviny a v žiadnom prípade neovplyvňujú bezpečnosť hydinového mäsa," konštatuje veterinárna správa. "O čom teda hovoríme? Biele čiary sú tukového pôvodu a vznikajú ako dôsledok zvýšeného ukladania tuku vo svalstve, môžu byť viditeľné na povrchu kuracích pŕs."
Štátna veterinárna a potravinová správa tiež dodáva: "Neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že výskyt bielych pruhov súvisí so zlým zaobchádzaním so zvieratami."
Dopad na životné prostredie a ceny
Martin Krajčovič ďalej konštatoval, že v Českej republike urobila Česká zemědelská univerzita (ČZU) analýzu rýchlorastúcich a pomalo rastúcich plemien, z ktorej vyšlo, že náklady by sa hydinárom zvýšili zhruba až o 37,5%. "Takéto navýšenie ceny je podľa európskych spotrebiteľských prieskumov neakceptovateľné, kedy až 86% spotrebiteľov nie je ochotných si priplatiť viac ako 10%."
ČZU urobila aj porovnanie mäsa na základe testov, kedy vyhodnotila, že zmena chovu by mala výrazne negatívny vplyv aj na životné prostredie a udržateľnosť. Spotreba krmiva by sa podľa českej analýzy navýšila o 35,5%, vody o 35% a produkcia skleníkových plynov o 24,4%. Testy tiež ukázali, že pomaly rastúce kurčatá obsahujú menej mäsa v prsnej časti, ktorá je najhodnotnejšia. Zároveň majú hrubšie kosti a varom strácajú viac objemu, ako broilerové, čo spotrebiteľovi by ďalej nepriamo navyšovalo cenu," vraví Krajčovič. Ako dodal, obchodníci preto vyzývajú na diskusiu za prítomnosti všetkých dotknutých strán, vrátane štátu a odbornej verejnosti, aby sme prešli z emotívnej diskusie na faktickú diskusiu podloženou analýzami a dátami.
Kontroverzie okolo poľského mäsa na Slovensku
Slovenskí inšpektori dostali oznámenie cez systém rýchleho varovania od poľských kontrolných orgánov, že hovädzie mäso z bitúnka v poľskom meste Lodž, bolo dodané aj do niekoľkých prevádzok v SR. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky prostredníctvom portálu RASFF varovala ľudí pred novým problémom s poľským mäsom. Pri kontrole zistili, že je kontaminované nebezpečnou baktériou.
Nebezpečná baktéria Salmonella Enteritidis
Informácie na webovej stránke portálu RASFF ukazujú, že chladené hydinové mäso predávané na Slovensku, v Česku, Poľsku a Nemecku obsahuje nebezpečnú baktériu Salmonellu Enteritidis. Táto baktéria môže spôsobiť vážne problémy s trávením a črevami. Vyvoláva ochorenie s príznakmi ako vysoká horúčka nad 39 °C, kŕče v bruchu, nevoľnosť, vodnaté hnačky a možné zvracanie. Uvedené symptómy môžu viesť k dehydratácii. Ak ich začneš pociťovať, ihneď vyhľadaj lekára.
Poľské mäso pred pár dňami znovu vystrašilo európskeho spotrebiteľa, predovšetkým v Rakúsku, kde sa momentálne šíri vlna salmonelózy. Nakazilo sa dovedna 27 ľudí, pričom črevné bakteriálne ochorenie môže aj za smrť jedného 60-ročného muža. Tamojšia Agentúra pre bezpečnosť potravín AGES pritom uviedla, že zdrojom nákazy je infikované mäso z Poľska, ktoré bolo určené na prípravu kebabových špízov. Aj keď naša krajina sa tejto vlne nateraz vyhla, problémový patogén sa v poľskej potravine smerujúcej na náš trh objavuje opakovane. Viaceré európske krajiny sú na nohách po tom, ako sa objavili informácie o nebezpečnom kuracom mäse z Poľska, ktoré môže obsahovať baktériu, ktorá spôsobuje salmonelózu. Jeden človek v Rakúsku už dokonca na toto ochorenie aj zomrel. Počet ľudí nakazených salmonelou pribúda. Viac ako 100 pacientov evidujú aj v Nemecku, Dánsku, Francúzsku, Holandsku, Nórsku či Veľkej Británii, pričom niektorí z nich sa stále musia liečiť v nemocniciach. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky poukázala na to, že nakazené poľské mäso našli aj na Slovensku. Konkrétne ide o kurací stehenný plátok chladený, ktorý sa našiel v prevádzke Domäsko, s. r. o. v Lieskovci.
Prehľad stiahnutých výrobkov a opatrení
| Výrobok | Výrobca | Príčina stiahnutia | Opatrenia |
|---|---|---|---|
| Jaternicový prejt | MP Krásno, a. s. | Malé ostré častice | Stiahnutie z predaja, vrátenie v mieste nákupu |
| Kurací stehenný plátok chladený | Cedrob S. A. (Poľsko) | Salmonella Enteritidis | Stiahnutie z predaja |
| Kuracie prsia | Firma Handlowo-Produkcyjna "JANAS" (Poľsko) | Salmonella Enteritidis | Stiahnutie z predaja |
| Chladené kuracie štvrte | Firma KABANOS Kojs Miroslaw i Joanna Kojs - Kowalczyk sp. Jawna (Poľsko) | Salmonella Enteritidis | Stiahnutie z predaja |
| Chladené kuracie štvrte | Zaklady Miesne Wieslaw Lesniak (Poľsko) | Salmonella Enteritidis | Stiahnutie z predaja |
Dovoz mäsa z tretích krajín a podmienky chovu
Na Slovensku sa však na pultoch obchodných reťazcov nachádza iba 42 % slovenského hydinového mäsa a menej ako 10 % slovenského hydinového mäsa je v SR v stravovacích zariadeniach a v školských jedálňach. Zvyšok hydinového mäsa pochádza z dovozu zo zahraničia. Veľká časť z neho je z tretích krajín, ako Ukrajina alebo Brazília, kde chovatelia hydiny nemusia spĺňať žiadne z podmienok stanovených v legislatíve EÚ. Hydina je chovaná v oveľa horších podmienkach ako v EÚ a preto aj lacnejšia. Preto by mali spotrebitelia kupovať iba hydinové mäso s krajinou pôvodu na Slovensku," dodal Daniel Molnár.
Kontroly a legislatíva
Oprávnení kontrolovať potraviny na našom území sú iba potravinoví inšpektori, ktorí sú na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe alebo Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, ktorí dokážu posúdiť kvalitu potravín a stanoviť, či je potravina v poriadku alebo nie. A nie nejaké skupiny osôb, ktoré na to nemajú oprávnenie, ani laboratórne vybavenie alebo akreditáciu.
„Pri slovenskej hydine je každý kus hydiny, ktorá ide na hydinový bitúnok, skontrolovaný stálym veterinárnym dozorom, ktorým je veterinárny lekár. Ten prehliadne každý jeden kus hydiny, ktorá je zabitá, a následne rozhodne o tom, či spĺňa všetky predpisy legislatívy Európskej únie. Teda či je mäso v poriadku, či je kvalitné a či je možné ho umiestniť na trh, kde môže byť predávané iba mäso triedy kvality A," uvádza ďalej Daniel Molnár. Na trh sa dostáva len hydinové mäso, ktoré je skontrolované, kvalitné, bezpečné a spĺňa všetky požiadavky prísnej európskej legislatívy. Slovenskí spotrebitelia sa preto nemusia obávať konzumácie slovenského hydinového mäsa, pretože je pod neustálou veterinárnou kontrolou.