Pôda je pre každého záhradkára či pestovateľa azda najcennejšia surovina, o ktorú sa oplatí starať s náležitou pozornosťou. Ak túžite po zdravo rastúcich rastlinách a bohatej úrode, určite by ste mali poznať jej kvalitu a najmä kyslosť (pH). Medzitým je jeho pH rozhodujúce pre kvalitu úrody.
Čo je to pH pôdy a prečo je tak dôležité?
Stupnica pH je veľmi dôležitá nielen pre pôdu, ale aj pre laboratórne testy či starostlivosť o pleť. Ten totiž určuje úroveň kyslosti a zásaditosti rôznych roztokov. Používame ho na stanovenie koncentrácie iónov H+, napr. v substráte.
pH pôdy je číslo alebo číselný údaj, ktorý v chémii vyjadruje vlastnosti vodného roztoku. Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá (alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku. Vo všeobecnosti platí, že pH pôdy nižšie ako 6,5 znamená kyslosť, pH medzi 6,5 a 7,2 sa považuje za neutrálne a nad 7,2 sa považuje za zásadité.
Hodnota pH je jednou z najdôležitejších vlastností pôdy. To, aká je pôda kyslá, má vplyv na rozpustnosť látok v nej a následnú schopnosť výživy pestovaných plodín. PH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Znamená to, že napriek dostatku živín v pôde nemusia byť pre rastlinu pri nesprávnom pH pôdy dostupné.
PH je taktiež dôležité pre život pôdnych baktérií a živočíchov ako aj samotnú štruktúru pôdy. Kyslá pôda označuje pôdu s nižším pH, ktorá môže výrazne ovplyvniť rast a zdravie rastlín. Ak je pH nevhodné, rastliny môžu chradnúť aj napriek dostatku vody či hnojív. Kyslá pôda (pH pod 6,0) môže obmedzovať príjem niektorých živín, napríklad vápnika alebo horčíka. Naopak, pri príliš zásaditej pôde môžu byť menej dostupné prvky ako železo či fosfor. Hoci sa väčšinou hovorí o negatívnych vplyvoch okysľovania pôdy, prospešný nie je ani príliš vysoký index pH. Okrem iného môže spôsobiť malabsorpciu minerálov.
Aké typy pôd máme na Slovensku a čo ovplyvňuje ich pH?
Existuje mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú zmeny pozorované v testoch pH pôdy. Pred diskusiou o nich je však užitočné vedieť, že rôzne typy pôdy sa vyznačujú špecifickými hodnotami pH. Závisí to totiž od hornín, z ktorých pôda vznikla. Delíme ich presne na kyslé (napr. vulkanické) a zásadité.
Majitelia sadov, poľnohospodárskej pôdy a záhrad sa v súčasnosti stretávajú s množstvom problémov, ktoré sú z veľkej časti spôsobené klimatickými zmenami, ktoré nás sprevádzajú. Náhle mrazy a obdobia sucha neškodia len rastlinám, ktoré už stihli vyklíčiť, ale drastické zmeny teploty ovplyvňujú aj pH pôdy.
Na tvorbu pH pôdy má významný vplyv aj človek, okrem iného prostredníctvom činností, ktoré ničia životné prostredie, ako je odlesňovanie a nekompetentné hospodárenie s plodinami. Vyššie uvedené procesy vedú prevažne k okysleniu pôdy. Na veľkej väčšine územia Slovenska máme mierne kyslé, kyslé a neutrálne pôdy. Podiel alkalických pôd je minimálny. Kyslé pôdy sa vyskytujú tam, kde boli kedysi rašeliniská či ihličnaté dreviny. Ihličie sa po opadaní totiž rozkladá omnoho dlhšie než lístie. Kyslá pôda je charakterizovaná nízkym pH, zvyčajne pod hodnotou 6,5. Takéto pôdy sa často nachádzajú v oblastiach s vysokými zrážkami, kde dochádza k vyplavovaniu zásaditých minerálov. Kyslé pôdy majú tendenciu byť bohaté na hliník a železo, no môžu mať nedostatok vápnika, horčíka a fosforu. Tento typ pôdy ovplyvňuje rozpustnosť živín a môže byť rozhodujúci pre úspešné pestovanie určitých rastlín.
Pôda nie je všade rovnaká. Mnoho ľudí si mylne myslí, že zemina je univerzálna a nezáleží na tom, kde ju naberieme. V skutočnosti však existuje celý rad rozdielov, či už ide o štruktúru, schopnosť prepúšťať vodu alebo množstvo živín. Všeobecne sa dá povedať, že bežná pôda obsahuje hlavne minerálne častice (napríklad piesok alebo spraš), ílové čiastočky a humus (teda rozloženú organickú hmotu). Práve vyšší obsah humusu zvyšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu a ukladať živiny, čo je pre záhradkárov doslova výherný žreb. Na tom, aké bude mať pôda pH, sa podieľa aj jej konkrétny typ, a tých je hneď niekoľko. Každý typ sa skladá z minerálnych častí, akými sú piesok, spraš, íl a humus, čiže rozložené organické časti.
Vieme rozlíšiť tri základné druhy pôd: ľahké piesčité, stredne ťažké sprašové a hlinité, ťažké ílovité pôdy:
- Ľahká, piesčitá pôda - Obsahuje vysoký podiel piesku, a preto rýchlo presychá a nedokáže dobre zadržiavať vlahu.
- Ťažká, hlinená pôda - Tu už nájdete vyšší podiel ílových častíc, ktoré udržujú vodu, a pôda môže byť náchylná na premokrenie.
- Ílovitá pôda - Takáto zemina je spravidla najhutnejšia a najťažšia. Obsahuje veľa ílu, čím bráni prieniku vzduchu aj vody ku koreňom, a to spôsobuje problém väčšine bežných rastlín. Po stlačení drží tvar, jednoducho sa z nej dá vytvoriť čokoľvek a aj napriek tomu sa nerozpadne.
Ako jednoducho zistíte pH pôdy vo vašej záhrade?
Meranie pH pôdy je jednoduché a zvládne ho aj bežný záhradkár. Pre čo najpresnejší výsledok je dôležité správne odobrať vzorku. Pôdu naberajte z viacerých miest v záhrade, približne z hĺbky desať až pätnásť centimetrov, a vzorky premiešajte. Okrem samotného merania je dôležité myslieť aj na to, že hodnota pH sa môže líšiť aj v rámci jednej záhrady. Výsledky merania porovnávajte aj v čase.
Metódy merania pH pôdy
- Laboratórne testy: Ak chcete špecializované a presné meranie pH pôdy, mali by ste vzorky odovzdať do laboratória.
- Indikátorové papieriky: Na odmeranie pH pôdy vám netreba žiadne predražené elektronické zariadenia. Meranie prebieha pomocou špeciálnej látky, ktorá zmení svoju farbu na základe vlastnosti roztoku - čiže určí to, či je pôda zásaditá, kyslá alebo neutrálna. Tieto látky sa označujú ako indikátory pH. Lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH sú na meranie najpraktickejšie, cenovo dostupné a výsledok máte do pár sekúnd. Nájdete ich v lekárňach, drogériách alebo väčších záhradkárstvach.
Ako pomocou papierikov testovať? Najprv je dôležité odobrať vzorku pôdy (stačí pár gramov), ktorá by mala byť suchá. Vložíte ju do pohára, zalejete teplou destilovanou vodou v pomere 1:1. Zmes dôkladne premiešate, aby nezostali žiadne hrudky a necháte ju pár hodín lúhovať. Takto vytvoríte vodný roztok, v ktorom budú uvoľnené látky z pôdy. Do hotového roztoku namočíte indikátorový papierik. O pár sekúnd sa farba papierika zmení a podľa toho dokážete určiť pH pôdy. Ak je táto farba červená, znamená to, že pôda je kyslá. Žltá a zelená indikuje neutrálne pH a sfarbenie do modra určuje zásaditú pôdu. Destilovaná voda sa na určovanie pH používa preto, lebo jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a ovplyvnila by meranie.
- Elektronické pH metre: Ďalším spôsobom, ako môžete zmerať pH pôdy, je použitie špeciálneho merača, ktorý elektronický určí presnú hodnotu. Funguje to tak, že pomocou vodivosti v pôde pH odmeria. Dá sa to vďaka tomu, že aj kyslosť alebo zásaditosť ovplyvňuje prechod prúdu v pôde. Ani táto alternatíva nie je peňažne nákladná a meranie týmto spôsobom je rýchlejšie a jednoduchšie. Iba zapichnete merač do pôdy a po pár sekundách máte výsledok. Čoraz bežnejšie sú aj elektromery s presnejšími meraniami. Často majú aj doplnkové funkcie, ako je meranie vlhkosti a úrovne slnečného svitu.
Ako použiť lakmusové prúžky na meranie pH v pôde zeleninovej záhrady - The Rusted Garden 2013
Ako často merať pH pôdy?
Nejaké špeciálne časové úseky na testovanie stanovené nie sú, takže ho môžete vykonávať tak často, ako to uznáte za vhodné. Odporúča sa to však aspoň dvakrát ročne - na jar a na jeseň. Pravidelné meranie sa odporúča vtedy, keď začnete upravovať kyslosť pôdy pomocou vápna. Tento stav nie je trvalý a pH sa neustále mení, takže je dobré si to sledovať.
Jednoduchá skúška s valčekom na určenie typu pôdy
Ak vás zaujíma, ako presne určiť typ pôdy, nemusíte hneď kupovať drahé testy. V mnohých prípadoch vám postačí jednoduchý test, ktorý zvládnete priamo vo svojej záhrade. Zoberte menšie množstvo vlhkej pôdy do dlaní a skúste z nej vytvarovať valček (ako keď pracujete s plastelínou).
- Ak sa pôda rozpadáva a nechce držať tvar ani pri väčšej snahe, pravdepodobne máte ľahký piesčitý typ.
- V prípade, že sa vám podarí vytvoriť valček, ale pri ohýbaní sa rýchlo zlomí, ide skôr o hlinenú pôdu.
- Ak však dokážete zeminu vyvaľkať do pevného valčeka a dokonca formovať do rôznych tvarov, máte dočinenia s ílovitou pôdou.
Čo všetko napovie burina (burinová diagnostika)
Okrem „valčekového testu“ môže byť ďalším skvelým ukazovateľom kvality a zloženia pôdy práve burina. Znie to možno zvláštne, no aj nechcené rastliny na záhone tam nerastú len tak náhodou. Každý druh buriny preferuje určitý typ živín, pH či prostredie, ktoré dokáže využiť vo svoj prospech. Vďaka tomu dokážete aspoň orientačne posúdiť, či máte kyslú, neutrálnu alebo zásaditú pôdu, a následne sa rozhodnúť, čo s ňou robiť ďalej.
- Alkalická (zásaditá) pôda: Zásaditá alebo alkalická pôda má pH vyššie ako 7, pričom je obohatená o vápnik a horčík. Ak máte na pozemku rastliny ako fialka rolná, čakanka obyčajná, šalvia či hluchavka obyčajná, je veľmi pravdepodobné, že pôda je práve takto zásaditá.
- Kyslá pôda: Na opačnej strane spektra stojí pôda kyslá, ktorej pH môže klesať pod hodnotu 6,5. Mierne kyslá zemina prospieva druhom buriny, ako je rumanček, fialka trojfarebná, štiavička obyčajná, mäta roľná, sklerant ročný, sladká ďatelina či iné rastliny preferujúce kyslejšie prostredie. Za dôležitý ukazovateľ kyslej pôdy sa považuje praslička roľná. Jej prítomnosť môže naznačovať prebytok železa a nedostatok mangánu či fosforu a vápnika.
- Neutrálna, humózna pôda: Žihľava, netýkavka, rozrazil, prýštec alebo ptačinec indikujú skôr neutrálnu, humóznu pôdu, ktorá je ideálna na pestovanie mnohých druhov zeleniny.
Pozor na „všelijakých zmätočníkov“ v zelenej: Pravdou je, že niektoré divoko rastúce rastliny nie sú veľmi náročné na kvalitu pôdy a dokážu vyrásť takmer kdekoľvek. Takým zmätočníkom môže byť napríklad ptačinec, ktorý môže klamať aj skúseného záhradkára, pretože sa mu darí v rozmanitých podmienkach. Ak sa chcete spoľahnúť na diagnostiku burinou, je dôležité sledovať výskyt rastlín vo väčších skupinách - čím viac jedného druhu buriny sa na vašom pozemku objavuje, tým silnejší signál o type pôdy vám dáva. Jednotlivé ojedinelé rastlinky môžu byť skôr náhoda, ale ak sa im darí vo veľkom, je to jasný ukazovateľ.
Rastliny a ich pH preferencie: Kto čo potrebuje?
Je tiež dôležité pamätať na to, že správne pH je také, ktoré umožňuje rastlinám zdravý rast a každý druh je prispôsobený iným podmienkam. Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy, v ktorej môžu prosperovať.
Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne. Za najlepšie pH pôdy na pestovanie väčšiny zeleniny sa považuje 6,0 až 6,8, teda mierne kyslé alebo neutrálne. pH pôdy na pestovanie trávy by malo byť mierne kyslé (5,5-6,5). Ovocné stromy majú rôznorodé nároky. Prekysleniu sa treba vyhnúť najmä v prípade čerešní, čerešní a sliviek. O niečo lepšie sú na tom jablone a hrušky.
Mnoho plodín je náchylných na acidifikáciu, ale existujú aj také, ktoré vyžadujú kyslé pH pôdy. Patria medzi ne okrem iného určité bobule. Ak zistíte, že máte na pozemku kyslú pôdu, nezúfajte - je výborná pre pestovanie napríklad červeného ríbezlia, čučoriedok, azaliek alebo jahôd. Mnohé okrasné a ovocné rastliny uprednostňujú mierne kyslé prostredie, takže sa mu dokážu lepšie prispôsobiť a odmeniť vás bohatým kvitnutím alebo chutnými plodmi. Kyslá pôda s pH pod 6,5 je vhodná pre špecifické druhy rastlín, ktoré sú prispôsobené vyššiemu obsahu železa a mangánu. Niektoré rastliny, ako rododendrony a čučoriedky, majú v kyslej pôde lepší prístup k živinám potrebným pre svoj rast. Medzi typické kyslomilné rastliny patria rododendrony, azalky, čučoriedky, brusnice, vresy, hortenzie s modrými kvetmi a ihličnany ako smrekovec či jedľa.
Ak máte zásaditú pôdu, môžete sa tešiť, pretože v nej skvele rastú orgovány, zlatice, buxusy alebo rôzne druhy obilnín (ako jačmeň) a kapustovitá zelenina (napríklad kapusta, kel či brokolica). Ak teda vo vašej záhrade prevažuje alkalická pôda, určite zvážte pestovanie spomínaných druhov, ktoré ju ocenia.
Pre lepšiu orientáciu v požiadavkách rastlín na pH pôdy vám prinášame prehľad:
| Kategória pH | Rozsah pH | Príklady rastlín |
|---|---|---|
| Silno kyslá | 4,5 - 5,0 | Čučoriedky, brusnice |
| Mierne kyslá | 5,0 - 6,0 | Rododendrony, azalky, vresy, hortenzie s modrými kvetmi, ihličnany (smrekovec, jedľa), červené ríbezle, jahody, javor, jabloň, bazalka, černice, batáty, zemiaky, melón, mrkva, zeler |
| Neutrálna | 6,0 - 7,0 | Väčšina úžitkových a okrasných rastlín, tráva (5,5-6,5), cukrová repa, väčšina strukovín, jablone a hrušky (tolerujú širšie spektrum), lesné jahody |
| Mierne zásaditá | 7,0 - 7,5 | Lesné jahody |
| Zásaditá | > 7,5 | Orgóvány, zlatice, buxusy, jačmeň, kapusta, kel, brokolica, lucerna siata, ďatelina, ovocné stromy (do pH 8), tabak, bôb |
Úprava pH pôdy: Ako na to?
Pôdu a jej pH môžeme ovplyvniť hneď niekoľkými spôsobmi. Kyslosť pôdy môžeme podľa potreby zvýšiť, prípadne znížiť podľa druhov rastlín, ktoré chceme v záhrade pestovať. Je potrebné mať na pamäti, že výsledky testov pH pôdy sa budú líšiť a úprava pH je postupný proces. Pri procese zmeny pH pôdy nemôžete rátať s tým, že pôjde len o jednorazový proces. Takáto zmena je zložitá, pôdu treba neustále merať, je nutné postupne pridávať látky na zmenu pH a treba vám hlavne veľa trpezlivosti. PH pôdy sa nemení okamžite.
Zníženie kyslosti pôdy (zvýšenie pH)
Oveľa častejšia je situácia, keď na dosiahnutie správneho pH pôdy potrebujeme znížiť kyslosť pôdy. Oplatí sa to urobiť pomocou správnych opatrení, najmä pri práci s rastlinami, ktoré sú mimoriadne citlivé na kyslosť. Ak je pôda príliš kyslá, je vhodné jej pH zvýšiť, teda ju „odkysliť“. Aby sa zabránilo vysokej kyslosti pôdy, môže sa pristúpiť k určitým úpravám pôdy na zvýšenie úrovne pH a neutralizáciu kyslej pôdy.
Najlepším liekom na okyslenú pôdu je vápno v práškovej alebo granulovanej forme. Poľnohospodárske vápno je najúčinnejšou cestou na zvýšenie hodnôt pH s cieľom zlepšiť zdravie plodín a produkciu. Poľnohospodárske vápno je prípravok na úpravu pôdy zvýšením úrovne pH. Je vyrobené z drveného vápenca, ktorý obsahuje prírodné živiny na podporu zdravého rastu rastlín. Keď sa vápno pridáva do pôdy, rozpúšťa sa a uvoľňuje zásadu, ktorá pôsobí proti kyslosti pôdy alebo ju neutralizuje. Vápnenie pomáha neutralizovať kyslosť a zlepšuje dostupnosť živín v pôde. Dôležité je však postupovať opatrne a aplikovať menšie množstvá postupne, aby nedošlo k prudkej zmene pH. Uhličitan vápenatý, často obohatený o horčík, je najbežnejší v prípravkoch pripravených na použitie.
V záhradníctve sa najčastejšie používajú 2 druhy vápna:
- Dolomitický vápenec
- Dusíkaté vápno
V závislosti od vlastností vašej pôdy môže vyžadovať jeden alebo druhý typ vápna. Môžete dokonca vyžadovať kombináciu oboch materiálov na vápnenie. Dusíkaté vápno, okrem samotného vápenca, obsahuje cca 20% organicky viazaného dusíka. Výhoda dusíkatého vápna spočíva aj v likvidácii slimákov a ich vajíčok. Je preukázané, že správna aplikácia dusíkatého vápna znížila množstvo slimákov až o 90%.
Kedy použiť vápno na odkyslenie pôdy? Najlepšie je to urobiť po zbere alebo niekoľko týždňov pred sejbou obilnín. Slovenskí farmári zvyčajne vykonávajú toto ošetrenie skoro na jar alebo neskoro na jeseň.
Vďaka vápneniu a nižšej kyslosti sa zhusťuje koreňový systém rastlín. Vápno citeľne znižuje hladiny železa a mangánu v pôde, ktoré zapríčiňujú kyslosť pôdy. Zároveň zvyšuje mikrobiálnu aktivitu. Bez dusíka a horčíka nemôžu rastliny dosiahnuť zdravý rast. Vápno zlepšuje účinnosť hnojív a herbicídov. Vďaka tomu sú rastliny pripravené prijímať viac živín z hnojenia a má to ekonomické dôsledky aj pre vás, keďže hnojenie v podstate „nespláchnu“ najbližšie výdatné dažde. V prípade strukovín môže poľnohospodárske vápno pomôcť zlepšiť fixáciu dusíka. Toto je proces, pri ktorom baktérie, ktoré žijú v koreňoch strukovín, sú schopné premeniť atmosférický dusík na živiny, ktoré môžu plodiny využiť.
Pôdu môžeme neutralizovať aj pomocou dážďoviek, ktoré sú pre prosperovanie rastlín neodmysliteľnou súčasťou. Kyslosť alebo zásaditosť pôdy tiež ovplyvňuje kompost a vermikompost, ktorý produkujú dážďovky a tieto rovnako pôdu neutralizujú. V prípade kyslých pôd, môžeme pH zvýšiť pridaním vápna (drveného vápenca) alebo drevného popola.
Zvýšenie kyslosti pôdy (zníženie pH)
Ak je pôda príliš zásaditá, je potrebné jej pH znížiť, teda zvýšiť kyslosť. To sa dá pomocou rašeliny alebo iného organického materiálu, najčastejšie sa používa opadané ihličie, oziminy alebo mulč. Ak máme zásaditú pôdu a chceme pH znížiť, siahame práve po komposte. Naopak, ak je pôda príliš zásaditá a potrebujeme zvýšiť jej kyslosť, používajú sa rašelina, síran železnatý alebo síra. Tieto látky postupne okysľujú pôdu a vytvárajú priaznivé prostredie pre kyslomilné rastliny.
Hodnota pH pôdy úzko súvisí aj s množstvom vody a celkovými podmienkami v záhrade. V extrémnych podmienkach, ako sú letné horúčavy, môžu byť rastliny vystavené stresu, ktorý ešte viac zvýrazní problémy s nevhodným pH. Ochrana rastlín pred vysokými teplotami je preto dôležitou súčasťou starostlivosti. Napríklad správne zavlažovanie a tienenie pomáhajú udržať stabilné podmienky v pôde. Ak si budete pravidelne sledovať pH pôdy a prispôsobíte starostlivosť jej aktuálnemu stavu, rastliny sa vám odvďačia zdravším rastom a lepším vzhľadom. Na stabilitu pôdnych podmienok má veľký vplyv aj správna zálievka.
tags: #kysla #poda #na #slovensku