Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum), v bežnej reči len zemiak, je viacročná hľuznatá plodina z čeľade ľuľkovitých. Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny; väčší význam pre ľudskú výživu majú len pšenica, ryža a kukurica. Za svoju obľubu vďačia nenáročnosti na prírodné podmienky a predovšetkým mimoriadne vysokým hektárovým výnosom. Ich široké uplatnenie v európskom poľnohospodárstve na začiatku 19. storočia ochránilo Európu od cyklických hladomorov a „epidémií“ skorbutu. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, patrí medzi hospodársky najvýznamnejšie plodiny a je neodmysliteľnou súčasťou jedálnička. Spolu s ryžou a obilninami patria zemiaky medzi najdôležitejšie plodiny sveta. V rôznych regiónoch Slovenska sa pre zemiaky používajú odlišné názvy, ako napríklad bandurky alebo krumple.
Pôvod a rozšírenie ľuľku zemiakového
Zemiaky pochádzajú z horských oblastí Ánd v Peru, Bolívii a priľahlých územiach, kde sa pestovali už pred stáročiami. Pôvodnou oblasťou výskytu zemiakov sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru. Archeologické nálezy a moderné molekulárne metódy naznačujú, že zemiaky boli domestikované v oblasti dnešného Peru približne pred 4 a 5 tisíckami rokov. V horských podmienkach, kde sa nedarilo kukurici, bola domestikácia zemiakov podmienkou vzniku vyspelejšej civilizácie. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Horské oblasti Peru, Bolívie a Čile sú dnes centrom biodiverzity zemiakov s veľkým množstvom lokálnych odrôd a divokých príbuzných.
Zemiak má dve centrá biodiverzity: tzv. andské centrum v okolí jazera Titicaca, kde rastú kultivary adaptované na podmienky krátkeho dňa, a chilské centrum v oblasti okolo 40° južnej šírky, s adaptáciou na dlhý deň. Z chilského centra pravdepodobne pochádzajú predchodcovia európskych kultúrnych odrôd. V týchto oblastiach sa vyskytujú mnohé lokálne kultúrne a polokultúrne odrody a tiež mnoho divokých príbuzných druhov s rôznym stupňom ploidie (až hexaploidné odrody).
Do Európy sa zemiaky dostali v 16. storočí. Keď ríšu Inkov v prvej polovici 16. storočia dobyli Španieli, putovali do Európy okrem mnohých ton zlata a striebra aj niektoré exotické rastliny, medzi nimi aj zemiaky. Neskôr začali španielski námorníci používať zemiaky ako hlavnú potravinu, čo im nevdojak pomáhalo ako prevencia proti skorbutu. Nezávisle na španielskych dobyvateľoch sa zemiaky v roku 1585 dostali do Anglicka na palube slávnej Golden Hind Francisa Drakea. V Británii a predovšetkým v Írsku, ktoré má podobné prírodné podmienky ako horské oblasti Peru, sa zemiaky začali bežne pestovať v druhej polovici 17. storočia. Anglickí a írski kolonisti ich potom zo sebou priviezli do Severnej Ameriky.
Na Slovensku sa zemiaky začali pestovať približne v 18. storočí. K rozšíreniu pestovania zemiakov na Slovensku prispela katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. K pestovaniu nových plodín, okrem zemiakov aj kukurice, tabaku a ďateliny, prispeli až poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie. Rozmach pestovania zemiakov nastal až na začiatku 19. storočia. Zemiaky sa považujú za najlepšiu vec, ktorú si od Ameriky Európa vzala.
Zemiaky boli v kontinentálnej Európe spočiatku prijímané so značnou nedôverou a obavami. Ľudia ich považovali za pohanskú a nekresťanskú plodinu, za plodinu nečistú a ohrozujúcu zdravie. Prípadne sa používali iba ako okrasná exotická rastlina na dvoroch veľmožov a v kláštorných záhradách. Dokonca sa odporúčali ako afrodiziakum. Táto nedôvera voči zemiakom trvala takmer dve storočia. Až okolo roku 1740 rozpoznal význam zemiakov pruský kráľ Fridrich I. Veľký a nariadil ich pestovanie vo vtedajšom Prusku.
Botanická charakteristika
Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Rastie ako bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, priamou alebo poliehavou, porastenou krátkymi chĺpkami. Dorastá do výšky 60 až 100 cm, výnimočne až 1,5 m. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté, pomerne veľké, 30 až 50 cm dlhé. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so sýto žltými až oranžovými peľnicami. Plody sú zelené alebo žltozelené bobule s priemerom 2 až 4 cm obsahujúce biele semená. Podzemná časť je charakteristická zväzkovitými koreňmi s hľuzami rozličných elipsoidných až nepravidelných tvarov, najčastejšie s okrovo žltou až svetlohnedou, u niektorých kultivarov červenou až červenofialovou pokožkou.
Ľuľok zemiakový je kultúrna rastlina s tetraploidným genómom (2n = 48), čo znamená, že má v každom lokuse 4 nezávislé gény. Zemiaky majú v každom lokuse 4 nezávislé gény. Pravé semeno sa používa predovšetkým na šľachtiteľské účely. U mnohých kultúrnych odrôd však závažný problém pre šľachtenie predstavuje peľová sterilita.
Dôležité je vedieť, že nadzemné časti rastliny, teda listy, kvety a plody nad zemou, sú jedovaté a ich konzumácia môže spôsobiť smrť. Konzumujú sa len spodné hľuzy tejto rastliny. Skoro všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov a najmä zelenými hľuzami, ktoré obsahujú zvýšenú hladinu jedovatého alkaloidu solanínu. Vyššie teploty vedú k predčasnému klíčeniu zemiakov, ktoré sprevádza zvyšovanie obsahu jedovatého solanínu v hľuzách. Príznaky otravy zahŕňajú nevoľnosť a bolesti brucha. V prípade otravy je potrebné zabezpečiť dostatočný prísun tekutín a kontaktovať lekára.
Charakteristika jednotlivých častí rastliny
- Vňať: Tvar a typ vňate ovplyvňuje architektúru porastu. Rozlišujeme stonkový typ a listový typ trsu.
- Stonka: Rôzne hrubá a dlhá, na priereze nepravidelne obdĺžniková, trojuholníková alebo okrúhla. Základná farba je zelená, často s pigmentáciou od hnedočervenej po tmavofialovú. Charakteristické sú krídelká na hranách stonky.
- List: Pozostáva z listovej čepele a stopky. Listová čepeľ je tvorená z listov umiestnených v pároch a konečného vrcholového lístku.
- Hľuzy: Podzemné stonkové hľuzy sú hospodársky najdôležitejšou časťou rastliny. Majú rôzny tvar (okrúhly, oválny, podlhovastý), farbu (biela, žltá, ružová, fialová) a veľkosť. Ich pokožka môže byť žltkastá, hnedá alebo pri niektorých odrodách aj červená.
Zloženie a využitie zemiakov
Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 % sušiny, z toho približne 75 % tvorí škrob a asi 2 % rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5-10 % sušiny a tuky okolo 0,4 % sušiny. Hľuzy ďalej obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý v závislosti na dobe a spôsobe uskladnenia zemiakov a obvykle sa pohybuje v rozmedzí 9-25 mg/g.
Práve obsah vitamínu C a schopnosť zemiakov uchovávať tento vitamín robí zo zemiakov tzv. ochrannú potravinu proti skorbutu. Vo výžive plnia zemiaky aj ďalšie funkcie, a to objemovú (dostatočne zaplňujú tráviacu sústavu) a sýtiacu (poskytujú dostatok energie vo forme sacharidov). Zemiaky sú dôležitou súčasťou nášho jedálneho lístka, lebo obsahujú veľa výživných látok, vitamínov a minerálov.
Zemiaky boli pre ríšu Inkov podobným darom nebies, akým bola pre ríšu Aztékov kukurica. Zemiaky sa konzumovali buď priamo alebo sa uchovávali v podobe sušeného prášku (chuno). Inkovia z nich tiež vyrábali alkoholický nápoj „chacha“ podobný pivu. Okrem toho sa zemiaky využívali aj na medicínske účely. Na ich dôležitosť v uvedenej kultúre poukazuje aj niekoľko zemiakových božstiev.
Zemiak, nazývaný aj druhý chlieb, pretože neraz zachránil ľudstvo v časoch hladomoru, má na konte aj jedno prvenstvo, ktoré prekročilo hranice sveta a planéty Zem. Bol totiž prvou zeleninou, ktorú sa podarilo vypestovať vo vesmíre. Pred 27-mi rokmi (v roku 1995) vyklíčili na raketopláne Columbia.
Väčšina produkcie zemiakov v rozvinutých krajinách sa priemyselne spracúva, predovšetkým na škrob a etanol. Značnú časť zemiakov spracováva potravinársky priemysel na výrobu potravinových polotovarov a hotových výrobkov, ako sú hranolčeky, lupienky a krokety.
Odrody zemiakov
Dlhoročným krížením vznikli stovky zemiakových odrôd. Známych je vyše tisíc odrôd zemiakov, a existuje viac ako 4 000 rôznych druhov zemiakov, vrátane divých odrôd, ktoré sú stále nájdené v Južnej Amerike. Odrody zemiakov sa delia podľa rôznych kritérií, napríklad podľa obdobia zberu na veľmi skoré, skoré, stredne skoré, stredne neskoré a neskoré. Líšia sa tvarom hľúz, farbou šupky a dužiny, varným typom a odolnosťou voči chorobám.
Rozlišujeme napríklad:
- Raný zemiak: Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť.
- Poloneskorý zemiak: Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
- Neskorý zemiak: Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
- Farebné zemiaky: Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.
Medzi populárne odrody patria:
- ADORA: Veľmi skorá odroda zo sadbových zemiakov na trhu. Vyznačujú sa superrýchlym rastom hľúz do konzumnej veľkosti. Sú vhodné na skorý zber už od konca mája. Zemiak je varný typ B. Hľuzy sú veľké oválne, farba šupky je žltá, farba dužiny svetložltá, po uvarení zemiak netmavne.
- ANUSCHKA: Veľmi skorá odroda sadbových zemiakov, vysoko akostná šalátová odroda príťažlivého tvaru s vysokým podielom tržných hľúz. Anuschka má výbornú chuť, peknú žltú šupku s plytkými očkami. Zaraďujeme medzi varné typy AB.
- BELLAROSA: Veľmi skorá odroda s červenou šupkou má aj vysokú dormanciu (vysoký stupeň dlhodobého uskladnenia) s dobrou konzumnou hodnotou. Hľuzy s červenou šupkou so svetlo žltou dužinou, sú oválne s očkami umiestnenými hlbšie.
- COLETTE: Veľmi skorá konzumná odroda sadbových zemiakov, ktorá vyniká pekným oválnym predĺženým tvarom, stabilným tvarom hľúz, hladkou šupkou, plytkými očkami a žltou farbou dužiny. Colette nemá sklon k černeniu dužiny. Varný typ AB.
- RIVIERA: Super skorá odroda varného typu AB, ktorú môžete zbierať už za 45 až 70 dní. Hľuzy sú veľké, oválne, so žltou šupkou a bledožltou dužinou.
- RED SCARLETT: Veľmi skorá odroda s vysokou úrodnosťou.
Dlhoročným krížením vznikli stovky zemiakových odrôd, ako sú napríklad rožky, jánovky, Češky, jakubky, mandľovky a Imperátor.
Pestovanie zemiakov
Pestovanie zemiakov je relatívne jednoduché a zábavné, či už máte veľkú záhradu alebo malý záhon. Ľuľok zemiakový patrí medzi plodiny s vysokou návratnosťou na malej ploche, takže aj niekoľko riadkov vám prinesie chutnú domácu úrodu. Na dosiahnutie bohatej a kvalitnej úrody je dôležité dodržiavať niekoľko základných pravidiel.
Ako sadiť zemiaky! 🥔🌿 // Záhradná odpoveď
Optimálne podmienky pre rast
- Podnebie: Zemiakom vyhovuje chladnejšie vlhké podnebie, aké prevláda na severe Európy a USA, v Rusku a prípadne aj vo vyšších polohách teplejších klimatických oblastí. Zemiaky však neznášajú mrazy, pri dlhotrvajúcich teplotách mierne pod bodom mrazu hľuzy zmrznú.
- Teplota: Teplota je veľmi dôležitá pre klíčenie hľúz. Hľuzy začínajú klíčiť pri teplotách okolo 6 °C, pre ďalší rast sú optimálne denné teploty okolo 20 °C a nočné teploty okolo 15 °C.
- Stanovište: Zemiakom vyhovuje slnečné stanovište.
- Pôda: Ideálne sú piesočnaté až hlinitopiesočnaté zeminy s vyšším obsahom humusu a pH 5 - 6,5. Nevhodné sú ťažké a zamokrené pôdy.
Príprava pôdy a hnojenie
Pôdu je potrebné pripraviť už na jeseň - porýľovať a zapracovať do nej organické hnojivo (maštaľný hnoj alebo kompost), nakoľko zemiaky sú veľmi náročné na živiny. Na jar sa záhon skypri a zapracuje sa hnojivo NPK v dávke 1 kg na 10 štvorcových metrov. Najlepšie je používať špeciálne hnojivo na zemiaky, ktoré má vyvážený obsah živín s dôrazom na draslík a fosfor. Môžete použiť organické hnojivá (napr. kompost, hnoj) alebo priemyselné hnojivá určené priamo na zemiaky. Pôdu môžete obohatiť vyzretým kompostom alebo dobre vyzretým hnojom.
Výber a predklíčenie sadiva
Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu. Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok. Ak máte málo zemiakových hľúz na vysádzanie, môžete ich rozrezať na polovicu. Rez urobte po dlhšej časti.
Pred výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm. Hľuzy je vhodné pred sadením naklíčiť (3 až 6 týždňov). Uložia sa korunkou nahor do obalov z vajíčok alebo plytkých škatúľ a umiestnia sa do svetlej miestnosti s teplotou 12 až 16 °C. Klíčky by mali dorásť na dĺžku 1 až 2 cm.
Výsadba
Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď sa pôda zahreje na približne 8-10 °C. Termín sadenia sa prispôsobí počasiu, pričom rozhodujúca je teplota pôdy (5 až 7 °C). So sadením zemiakov sa zbytočne neponáhľajte, vňať je náchylná na neskoré mrazy. Zemiaky sa u nás zvyknú sadiť okolo 1. mája. Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vysaďte ich po jednom naklíčenou časťou hore do pripravených riadkov do hĺbky 8 - 10 cm, 25 - 30 cm od seba. Šírka riadkov by mala byť zhruba 50 - 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy. Po vysadení sa nahrnie zemina do výšky asi 10 cm.
Ošetrovanie počas vegetácie
- Zálievka: Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Zálievka je najdôležitejšia počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť. Nevyhovuje im zamokrená pôda. Ak je však príliš sucho, zemiaky polejte, hlavne v čase, keď rastliny kvitnú.
- Nakopcovanie (hrnutie pôdy): Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu okolo základne rastlín. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek. Aby sa hľuzy správne vyvíjali, rastliny sa niekoľkokrát za sezónu nakopcujú. Keď zemiaky vyklíčia, je dôležité ich okopať, odstrániť burinu a prihrnúť. Tento proces sa opakuje dva- až trikrát, naposledy na začiatku tvorby púčikov. Hrobček po poslednom prihrnutí by mal byť 20 až 30 cm vysoký. Korene zemiakov vyrastajú aj z uzlín nadzemnej časti, ak ich teda prihrnieme zemou či iným organickým materiálom, stanú sa z nich poplazy, na ktorých sa počas kvitnutia tvoria ďalšie hľuzy.
- Súčasné pestovanie: V blízkosti zemiakov môžete pestovať nasledujúce rastliny: fazuľa, kôpor, kaleráb, chren, mäta. Vyhnite sa hlúbovej zelenine, červenej repe, zeleru a paradajkám.
Zber
Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. Prvé hľuzy sa môžu vyberať už krátko po odkvitnutí, v čase, keď sú listy ešte zelené. Ideálne je vykopať len toľko, koľko je práve potrebné. Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby. Znakom, že úroda je pripravená na zber, je celkom suchá vňať. Zemiaky sú pripravené na zber, keď rastliny začnú kvitnúť (pri raných odrodách), alebo keď listy a stonky začnú vädnúť (pri neskorých odrodách). Skúste opatrne vykopať jednu rastlinu a skontrolovať veľkosť hľúz. Pri samotnom zbere je dôležité dávať pozor na mechanické poškodenia hľúz. Zemiaková vňať patrí do kompostu.
Skladovanie
Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu. Pozberané hľuzy sa nechajú asi dva týždne vysušiť na tmavom mieste s teplotou 12 až 18 °C. Poškodené, zelené a nahnité zemiaky sa neskladujú. Zdravé hľuzy sa uložia najlepšie do debničiek v tmavej miestnosti, kde sa teplota pohybuje od 3 do 6 °C a optimálna vlhkosť vzduchu je 85 až 90 percent. Zemiaky treba skladovať v tme, suchu a chlade, nie však v mraze. Ideálne podmienky sú pri teplote 3 - 4 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti okolo 55 %. Dôležité je tiež dobré vetranie. Pri nedostatočnom vetraní začína dužina zemiakov šednúť. Vyššie teploty vedú k predčasnému klíčeniu zemiakov, ktoré sprevádza zvyšovanie obsahu jedovatého solanínu v hľuzách. Ak počas skladovania klesla teplota pod 3°C, budú mať zemiaky sladkú chuť. Pre poľnohospodárske potreby sa zemiaky uskladňovali hroblovaním. V niektorých krajinách sa používa rádioaktívne ožarovanie zemiakov na zabránenie predčasnému klíčeniu a ničeniu spór plesní.
Zakoreňovanie odrezkov v zemiaku
Rozmnožovanie rastlín nemusí byť veda. Skúsení záhradkári poznajú jednoduché triky, ako z jedného výhonku získať zdravú novú rastlinu - a jeden z najprekvapivejších spôsobov zahŕňa obyčajný zemiak. Pestovanie z odrezkov je medzi záhradkármi veľmi obľúbené. Nielenže ide o lacný spôsob, ako získať nové rastliny, ale zároveň máte istotu, že nová rastlina bude presnou kópiou tej pôvodnej. To je veľká výhoda oproti pestovaniu zo semien, kde výsledok môže byť nepredvídateľný.
Klasika: zakoreňovanie odrezkov vo vode
Najznámejšia a najjednoduchšia metóda je vložiť odrezok do nádoby s vodou. Funguje pri mnohých rastlinách, od byliniek po ruže. Aby ste však dosiahli čo najlepšie výsledky, oplatí sa dodržiavať niekoľko pravidiel:
- Použite kvalitnú vodu - ideálna je dažďová alebo odstáta kohútiková voda.
- Nepriame svetlo - nádoba by mala byť na svetlom mieste, ale bez priameho slnka.
- Vodu pravidelne dopĺňajte - úplná výmena nie je vždy nutná, lepšie je dolievať, aby sa zachovala prirodzená mikroflóra.
- Nepreplňujte nádobu - do pohára s objemom 2 dcl vložte maximálne dva odrezky.
Tento postup je ideálny pre začiatočníkov, ale má aj svoje nevýhody - niektoré rastliny v nej vytvoria krehké korienky, ktoré sa pri presádzaní ľahko poškodia.
Novinka: zakoreňovanie odrezkov v zemiaku
Zemiak je pre odrezok ako malý prírodný inkubátor - udržiava vlhkosť, dodáva škrob a minerály, a zároveň ho chráni pred vysychaním. Tento trik si rýchlo získava priaznivcov po celom svete.
Postup:
- Vyberte zdravý zemiak - strednej veľkosti, bez známok hniloby.
- Pripravte odrezok - mal by byť dlhý aspoň 20-30 cm, bez listov a tŕňov v spodnej časti.
- Zapichnite odrezok do zemiaka - vytvorte otvor pomocou noža alebo skrutkovača, aby ste nepoškodili stonku.
- Zasaďte celý zemiak do kvetináča so substrátom - hľuza má byť zakrytá, odrezok nechajte vyčnievať.
- Vytvorte mini skleník - prekryte vrch plastovou fľašou alebo sklom.
- Vetranie - každý deň na pár minút otvor otvorte, aby sa znížilo riziko plesní.
Po niekoľkých týždňoch by sa mali objaviť prvé korienky a výhonky. Zemiak má ideálnu kombináciu vlhkosti, škrobu a minerálov, ktoré podporujú zakoreňovanie. Pôsobí ako prírodný stimulátor rastu, a zároveň chráni odrezok pred náhlymi zmenami teploty či vysušením substrátu. Táto metóda je lacná, jednoduchá a účinná. Najlepšie funguje v prípade ruží, hortenzií, muškátov, ale aj niektorých druhov drevín. Substrát by mal byť mierne vlhký, nikdy premokrený. Ak zakoreňujete na jar, výsledky uvidíte rýchlejšie, no metóda funguje aj v lete a začiatkom jesene.
Choroby a škodcovia zemiakov
Zemiaky sú napádané mnohými chorobami a škodcami, ktoré môžu výrazne ovplyvniť úrodu. Prevencia spočíva v správnom výbere sadiva a vhodnou úpravou pôdy. Ak sa niektorá z chorôb začne prejavovať, treba napadnutú rastlinu odstrániť.
Najčastejšie choroby
- Fytoftóra zemiaková (Phytophthora infestans): Najnebezpečnejšia hubová choroba, ktorá škodí počas pestovania a neskôr na uskladnených hľuzách. Prvotné príznaky sa objavujú na listoch v podobe zelenohnedých škvŕn, listy postupne vädnú a usychajú. Na skladovaných zemiakoch sa prejavuje ako sivasté až hnedé škvrny na šupke. Ochrana spočíva v včasnom použití fungicídov. Najznámejším príkladom devastácie úrody je Veľký hlad v Írsku, kde bola v rokoch 1845 až 1849 plesňou zemiakovou zničená celá úroda zemiakov, čo malo za následok ťažké straty na životoch a masovú emigráciu.
- Mokrá hniloba: Vyskytuje sa vo vlhkých pôdach a počas daždivých rokov alebo pri nesprávnom skladovaní. Prvý príznak je nepríjemný zápach. Dôležité je používať zdravé sadivo a nepestovať zemiaky na rovnakom mieste minimálne štyri roky.
- Stolbur zemiaka: Prejavuje sa kučeravením listov s antokyánovým sfarbením. Trsy nadobúdajú metlovitý vzhľad a rastliny môžu postupne odumierať. Infikované hľuzy bývajú gumovité. Ochorenie prenáša niekoľko druhov cikád, proti ktorým treba zasiahnuť insekticídmi.
- Rakovina zemiaka (Synchytrium endobioticum): Spôsobuje ju huba, ktorá môže v pôde prežiť aj niekoľko desiatok rokov. Na hľuzách sa prejavuje väčšími či menšími hrboľatými nádormi. Ide o karanténnu chorobu, ktorej výskyt treba nahlásiť.
- Ďalšie významné choroby: Čierna noha (Erwinia carotovora var. atroseptica), Bakteriálna krúžkovitosť zemiakov (Clavibacter michiganehsis subsp. sepedonicus), Vírusové choroby (vírus zemiakových listov, vírus zemiakovej mozaiky, vírus zemiakového vretienkovitého hľúz).
Hlavní škodcovia
- Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata): Pásavky zemiakové sú bežným škodcom zemiakov a môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Škodia požieraním listov. Oranžovočervené vajíčka kladú na spodnú stranu listov. Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky. Pravidelne kontrolujte svoje rastliny a používajte biologické prostriedky alebo ručne odstráňte škodcov.
- Drôtovce: Larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých. Živia sa koreňmi rastlín a vyžierajú diery v hľuzách. Ochrana pred drôtovcami je dôležitá, pretože patria medzi bežných škodcov zemiakov.
- Medzi najvýznamnejších škodcov patrí aj háďatko zemiakové (Globodera rostochiensis a G.).
Legislatíva v oblasti ochrany rastlín
Na ochranu rastlín a rastlinných produktov pred škodlivými organizmami sa vzťahuje zákon č. 41/2002 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri ochrane rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov pred škodlivými organizmami, ako aj pri predchádzaní ich šíreniu. Zákon definuje karanténne škodlivé organizmy, ktorých výskyt je na území Slovenskej republiky zakázaný alebo obmedzený. V prípade zistenia výskytu karanténneho škodlivého organizmu je okresný úrad povinný vyhlásiť karanténu a nariadiť vykonanie rastlinolekárskych opatrení.
Dovoz rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov zo zahraničia podlieha rastlinolekárskej kontrole. Pri dovoze rastlín určených na pestovanie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 7, je dovozca alebo pestovateľ povinný oznámiť fytoinšpektorovi údaje o pozemku, na ktorom sa bude pestovať osivo, sadivo alebo rastliny.
Zoznam škodlivých organizmov a rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov, ktoré podliehajú rastlinolekárskej kontrole, je uvedený v prílohách č. 1 až 4 vyhlášky č. 41/2002 Z.z. Medzi tieto organizmy a rastliny patria napríklad:
- Škodlivé organizmy: Acleris spp., Anthonomus grandis, Bemisia tabaci, Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus, Erwinia amylovora, Ralstonia solanacearum a ďalšie.
- Rastliny: Rod slivka (Prunus L.), okrem Prunus laurocerasus L., skalníka (Cotoneaster Ehrh.) a Stranvaesia Lindl., ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum L.), citrusy (Citrus L., Fortunella Swingle, Poncirus Raf.) a ich krížencov, gaštan (Castanea Mill.), jedľovec (Tsuga Carr.), smrek (Picea A. Dietr.) a ďalšie.
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá mieni vykonávať činnosti s rastlinami, rastlinnými produktmi a inými predmetmi, ktoré sú uvedené v prílohe č. 10, je povinná požiadať ministerstvo o povolenie na dovoz materiálu. Materiál sa umiestni do karanténnej izolácie, kde sa vykonávajú pravidelné kontroly na prítomnosť škodlivých organizmov.
Kategórie sadiva zemiakov
Podľa nariadenia sa rozlišujú tieto kategórie sadiva zemiakov:
- Predzákladné sadivo zemiakov
- Základné sadivo zemiakov
- Certifikované sadivo zemiakov
- Šľachtiteľské sadivo zemiakov
Predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov musí pri uznávaní vykonávanom kontrolným ústavom spĺňať požiadavky uvedené v prílohe č. 1. Predzákladné sadivo zemiakov a základné sadivo zemiakov okrem poslednej generácie základného sadiva zemiakov možno vyrábať len z množiteľských porastov, ktoré boli založené v katastrálnom území okresov uvedených v prílohe č. 3. Predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov vo všetkých generáciách množenia musia pri uznávaní sadiva vykonávanom kontrolným ústavom spĺňať požiadavky uvedené v prílohe č. 1.
Sadivo zemiakov sa uznáva ako predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov vo všetkých generáciách množenia, ak spĺňa požiadavky podľa § 2 písm. b) až d) a podľa § 3 a 4. Šľachtiteľské sadivo zemiakov možno uznať, ak spĺňa požiadavky podľa § 6 ods. Pri uznávaní sadiva zemiakov podľa odseku 2 vzorky sadiva zemiakov odoberá kontrolný ústav podľa metód schválených medzinárodnými organizáciami z dávok, ktorých najvyššia hmotnosť je 50 t. Najnižšia hmotnosť vzorky je 25 kg. Kontrolný ústav z odobratých vzoriek hľúz sadiva zemiakov vykoná mechanický rozbor. Dávka sadiva musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe č. 2.
Svetová produkcia zemiakov
Podľa údajov FAO sa svetová plocha, na ktorej sa zemiaky pestujú, zmenšila medzi rokmi 1970-2008 z 20,8 miliónov ha na 18,2 miliónov ha. Priemerný výnos však v tomto období vzrástol zo 14,3 t/ha na 17,3 t/ha. Najvyššie hektárové výnosy dosahujú pestovatelia na Novom Zélande a v Holandsku.
Tabuľka: Využitie svetovej produkcie zemiakov (2008)
| Účel | Podiel produkcie (%) |
|---|---|
| Potravina | 52 |
| Krmivo | 34 |
| Sadbové zemiaky | 11 |
| Priemyselné spracovanie (škrob, lieh) | 3 |