Ľuľok zemiakový, známy aj ako zemiak (lat. Solanum tuberosum), je jednou z najdôležitejších poľnohospodárskych plodín na svete, ktorá zohráva kľúčovú úlohu vo výžive a hospodárstve. Patrí medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny na svete, pričom väčší význam pre ľudskú výživu majú len pšenica, ryža a kukurica. Za svoju obľúbenosť vďačí nenáročnosti na prírodné podmienky a predovšetkým mimoriadne vysokým hektárovým výnosom. Pestovanie zemiakov je pomerne jednoduché a zvládne ho aj začínajúci záhradkár.
Botanická charakteristika ľuľka zemiakového
Zemiak rastie ako bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, ktorá môže byť priama alebo poliehavá a je porastená krátkymi chĺpkami. Rastlina dorastá do výšky 60 až 100 cm, výnimočne až 1,5 metra. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté a pomerne veľké, dosahujúce dĺžku 30 až 50 cm. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so sýto žltými až oranžovými peľnicami. Plody sú zelené alebo žltozelené bobule s priemerom 2 až 4 cm, ktoré obsahujú biele semená. Podzemná časť je charakteristická zväzkovitými koreňmi s hľuzami rozličných elipsoidných až nepravidelných tvarov, najčastejšie s okrovo žltou až svetlohnedou, u niektorých kultivarov červenou až červenofialovou pokožkou.
Genetické zdroje a biodiverzita
Ľuľok zemiakový je kultúrna rastlina s tetraploidným genómom (2n = 48), pričom zemiaky majú v každom lokuse 4 nezávislé gény. Zo všetkých kultúrnych plodín má zemiak najbohatšie genetické zdroje. Existujú dve hlavné centrá biodiverzity zemiakov: andské centrum v okolí jazera Titicaca, kde rastú kultivary adaptované na krátky deň, a čilské centrum v oblasti okolo 40° južnej zemepisnej šírky, s adaptáciou na dlhý deň. Predpokladá sa, že predchodcovia európskych kultúrnych odrôd pochádzajú z čilského centra. V týchto oblastiach sa vyskytuje mnoho lokálnych kultúrnych a polokultúrnych odrôd, ako aj mnoho divokých príbuzných druhov s rôznym stupňom ploidie (až hexaploidné odrody), ktoré sa dajú krížiť so zemiakom na získanie požadovaných vlastností, ako je skoré dozrievanie či odolnosť voči chorobám. Horské oblasti Peru, Bolívie a Čile sú dnes centrom biodiverzity zemiakov s veľkým množstvom lokálnych odrôd a divokých príbuzných.
História a rozšírenie zemiakov
Pôvodnou oblasťou výskytu zemiakov sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru. Na základe archeologických nálezov a moderných molekulárnych metód sa predpokladá, že zemiaky boli domestikované v tejto oblasti približne pred 4 až 5 tisíckami rokov. V horských podmienkach, kde sa nedarilo kukurici, bola domestikácia zemiakov podmienkou vzniku vyspelejšej civilizácie. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“, čo sa zachovalo v latinskoamerickej španielčine dodnes. Zemiaky boli pre ríšu Inkov mimoriadne dôležitou potravinou, konzumovali sa priamo, uchovávali sa v podobe sušeného prášku (chuno) a používali sa aj na výrobu alkoholického nápoja „chacha“ a na medicínske účely. Na ich dôležitosť v uvedenej kultúre poukazuje aj niekoľko zemiakových božstiev.
Cesta do Európy a ďalej
Po dobytí ríše Inkov Španielmi v prvej polovici 16. storočia putovali do Európy okrem mnohých ton zlata a striebra aj niektoré exotické rastliny, medzi nimi aj zemiaky. V roku 1565 dostal prvú väčšiu zásielku zemiakov z Cusca španielsky kráľ Filip II. Neskôr španielski námorníci používali zemiaky ako hlavnú potravinu, čo im nevdojak pomáhalo ako prevencia proti skorbutu. Nezávisle od španielskych dobyvateľov sa zemiaky v roku 1585 dostali do Anglicka na palube lode Francisa Drakea. V Británii a predovšetkým v Írsku, ktoré má podobné prírodné podmienky ako horské oblasti Peru, sa zemiaky začali bežne pestovať v druhej polovici 17. storočia. Anglickí a írski kolonisti ich potom zo sebou priviezli do Severnej Ameriky.
Zemiaky v kontinentálnej Európe a na Slovensku
Zemiaky boli v kontinentálnej Európe spočiatku prijímané so značnou nedôverou a obavami. Ľudia ich považovali za pohanskú a nekresťanskú plodinu, za plodinu nečistú a ohrozujúcu zdravie. Prípadne sa používali iba ako okrasná exotická rastlina na dvoroch veľmožov a v kláštorných záhradách. Táto nedôvera voči zemiakom trvala takmer dve storočia. Až okolo roku 1740 rozpoznal význam zemiakov pruský kráľ Fridrich II. Veľký a nariadil ich pestovanie vo vtedajšom Prusku.
Na Slovensko sa zemiaky dostali neskôr, pravdepodobne okolo roku 1754, pričom prvá zmienka pochádza od mnícha Cypriána z Červeného Kláštora v roku 1768. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Následné poľnohospodárske reformy Márie Terézie podporili pestovanie nových plodín, vrátane zemiakov. Rozmach pestovania zemiakov nastal na začiatku 19. storočia, najmä v severných oblastiach Slovenska, kde sa pre chladnejšie podnebie a menej úrodnú pôdu nedarilo obiliu, ale zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a získali označenie „druhý chlieb“.
Pestovanie zemiakov: Od výsadby po zber
Zemiaky sú nenáročné na prírodné podmienky, no pre optimálny rast potrebujú špecifické prostredie.
Požiadavky na prostredie
- Klíma: Zemiakom vyhovuje chladnejšie a vlhké podnebie. Vyhovuje im chladnejšie vlhké podnebie mierneho pásma, ale aj vyššie polohy teplejších klimatických oblastí. Optimálne denné teploty pre rast sú okolo 20 °C a nočné okolo 15 °C. Zemiaky neznášajú mrazy, pri dlhotrvajúcich teplotách mierne pod bodom mrazu hľuzy zmrznú. Hľuzy sa prebúdzajú pri teplotách okolo 6 °C.
- Pôda: Ideálne sú ľahšie, humózne, piesočnaté až hlinitopiesočnaté a kypré pôdy s dobrým odvodnením a pH 5-6,5. Nevhodné sú príliš utužená, ťažká a zamokrená pôda, ktorá znižuje výnosy.
- Svetlo: Zemiaky potrebujú dostatok slnečného svetla pre fotosyntézu a tvorbu hľúz.
Rozmnožovanie zemiakov
Vegetatívne rozmnožovanie z hľúz
Tento spôsob je najčastejší a umožňuje rýchle šírenie odrody. Semená zemiakov sa používajú len na šľachtiteľské účely; bežne sa pestujú z hľúz. Hľuzy obsahujú „očká“ (púčiky), z ktorých vyrastajú nové rastliny.
- Výber hľúz: Je potrebné vybrať zdravé, nepoškodené hľuzy s dobre vyvinutými očkami. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu.
- Predklíčenie: Hľuzy je možné pred výsadbou predklíčiť na svetlom mieste pri teplote okolo 15 °C, kým sa neobjavia krátke výhonky. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm. Toto urýchli rast.
- Rozrezanie hľúz: Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Rez urobte po dlhšej časti.
Klíčenie zemiakov - Rýchlovka zo záhrady, 10. epizóda
Rozmnožovanie zo semien
Rozmnožovanie zemiakov zo semien je menej bežné a používa sa najmä v šľachtiteľstve na získanie nových odrôd. U mnohých kultúrnych odrôd však peľová sterilita predstavuje závažný problém pre šľachtenie. Semená vznikajú v bobuliach, ktoré sa tvoria po odkvitnutí rastliny. Tento proces je podobný pestovaniu priesad rajčiakov. Výsev sa robí od februára do mája. Pestovanie zemiakov zo semien má výhodu v tom, že rastliny netrpia virózami, ktoré sa prenášajú pri vegetatívnom rozmnožovaní hľúz.
- Zber semien: Zberajú sa zrelé bobule a následne sa extrahujú semená.
- Príprava semien: Semená sa musia pred výsevom stratifikovať (chladiť) na niekoľko týždňov, aby sa prerušila dormancia.
- Výsev: Semená sa vysievajú do pripraveného substrátu a udržiavajú sa vo vlhkom prostredí.
- Pestovanie sadeníc: Po vyklíčení sa sadenice presádzajú do väčších nádob a pestujú sa, kým nie sú pripravené na výsadbu do poľa.
Výsadba a starostlivosť
Sadenie zemiakov sa najčastejšie vykonáva na jar, ideálne v období od marca do mája. Presný čas však závisí od klimatických podmienok konkrétneho regiónu a aktuálneho počasia. Kľúčovým faktorom je teplota pôdy - zemiaky by ste mali sadiť až vtedy, keď sa pôda ohreje aspoň na 7 - 10 °C. V chladnej pôde hľuzy môžu začať hniť alebo sa vôbec nezačnú vyvíjať. So sadením sa neponáhľajte, pretože vňať je náchylná na neskoré mrazy. V teplejších oblastiach južného Slovenska môžete začať so sadením už koncom marca, no vo vyšších polohách si počkajte až do druhej polovice apríla alebo začiatku mája. Zemiaky sa na Slovensku zvyknú sadiť okolo 1. mája. Nezabudnite, že jarné mrazy môžu mladé rastlinky zničiť, preto ak sadenie zemiakov prebieha príliš skoro, odporúča sa ich prikryť netkanou textíliou.
Príprava pôdy
Sadenie zemiakov si vyžaduje kvalitne pripravenú pôdu. Zemiaky preferujú slnečné miesto s hlinovitopiesčitou, dobre priepustnou pôdou s pH medzi 5,5 - 6,5. Miesto by nemalo byť premočené - prílišná vlhkosť podporuje vznik hniloby. Pôdu je potrebné pripraviť už na jeseň, dôkladne ju zrýľovať a zapraviť do nej organické hnojivo (maštaľný hnoj, kompost). Pred výsadbou je vhodné pôdu obohatiť vyzretým kompostom alebo dobre vyzretým hnojom.
- Jesenné rytie: Pôdu môžete prekypriť už na jeseň.
- Odstránenie buriny: Pred sadením dôkladne odstráňte burinu na pozemku.
- Striedanie plodín: Je dôležité nestriedať zemiaky na rovnakom mieste minimálne dva až tri roky. Nepestujte zemiaky na tom istom mieste viac rokov po sebe.
Samotná výsadba
Hľuzy sa sadia do brázd v spone približne 25-30 cm v riadku a 60-75 cm medzi riadkami. Vysádzajte ich po jednom, naklíčenou časťou hore, do pripravených riadkov do hĺbky 8 - 10 cm, vo vzdialenosti 25 - 30 cm od seba. Šírka riadkov by mala byť zhruba 50 - 60 cm. Hľuzy sa sadia do pripravenej pôdy s dostatočným obsahom živín do hĺbky 8-10 cm.
Zálievka a hnojenie
Zemiakom nevyhovuje zamokrená pôda. Ak je však príliš sucho, najmä v čase kvitnutia, keď dochádza k tvorbe hľúz, je potrebné zemiaky zaliať. Pravidelné a rovnomerné zavlažovanie je dôležité, najmä počas kvitnutia a tvorby hľúz. Zemiaky sú náročné predovšetkým na draslík. Dôležité je tiež hnojenie dusíkom a fosforom.
Dobrá úroda zemiakov závisí, okrem iného, aj od výživnej pôdy. Preto by ste si mali pôdu náležite pripraviť už počas výsadby. Použite kompost, maštaľný hnoj alebo špeciálne hnojivá pre zemiaky.
- Maštaľný hnoj alebo kompost: Mnohí pestovatelia využívajú na hnojenie dobre rozložený maštaľný hnoj alebo kompost. Ten sa rozloží priamo na rozkopanú pôdu najprv na jeseň a potom ešte raz do pripravených jamiek tesne pred výsadbou. Kompost pomáha pôde udržiavať vlhkosť a rozložený hnoj pomáha znižovať pH pôdy a dodáva jej potrebné živiny.
- NPK hnojivo: NPK hnojivo, čo znamená dusík, fosfor a draslík, sa používa na jar a zabezpečuje optimálnu výživu. Dbajte na rovnomerné rozhodenie hnojiva, aby nedošlo k prehnojeniu pôdy. Prihnojuje sa na začiatku vegetácie na jar pod zemiak a potom na list.
- Prírodné hnojivo: Medzi prípravky čisto prírodného charakteru patria prípravky na báze morských rias a humátov. Aj tieto podporujú rast, vyživujú porast, pôsobia protistresovo a v konečnom dôsledku zvyšujú výšku úrody a jej kvalitu. Taktiež veľmi významným prírodným hnojivom na zemiaky sa stáva minerálne hnojivo na zemiaky s obsahom prírodného zeolitu.
Kopcovanie
Pri pestovaní zemiakov sa vykonáva tzv. kopcovanie. Keď rastliny dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu k spodným častiam rastlín. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek. Korene zemiakov vyrastajú aj z uzlín nadzemnej časti; ak ich prihrnieme zemou či iným organickým materiálom, stanú sa z nich poplazy, na ktorých sa počas kvitnutia tvoria ďalšie hľuzy. Tento proces zakryje spodnú časť stoniek a podporuje tvorbu hľúz.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Zemiaky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov. Väčšina pestovateľov zemiakov sa musia niekedy vysporiadať aj s nepríjemnými chorobami či škodcami, ktoré bohužiaľ napádajú ich úrodu. Zvyčajne sa dá proti nim bojovať. Počas vegetácie je dôležité zemiaky chrániť pred škodcami a chorobami.
Najčastejšie choroby a škodcovia
- Choroby: Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans), bakteriálna hniloba, stolbur zemiaka, rakovina zemiaka, koreňomor ľuľkový, černanie byle, baktériová krúžkovitosť zemiaka, mokrá hniloba zemiakov, suchá hniloba zemiakov, obyčajná chrastavitosť, alternáriová škvrnitosť listov.
- Škodcovia: Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata), háďatko zemiakové (Globodera rostochiensis a G. pallida), drôtovce, vošky.
Prevencia a ochrana
Prevencia chorôb spočíva v správnom výbere sadiva a vhodnej úpravy pôdy. Na ochranu sa používajú biologické a chemické prípravky, ako aj preventívne opatrenia ako striedanie plodín a likvidácia burín. Ak sa niektorá z chorôb začne prejavovať, treba napadnutú rastlinu odstrániť. Pri výskyte choroby je potrebné napadnutú rastlinu odstrániť. Pri pestovaní zemiakov sa tiež používajú biologické postreky alebo ručné odstraňovanie škodcov.
Ochrana proti plesniam spočíva v pestovaní odolných odrôd, aplikácii fungicídov a správnej agrotechnike.
Pleseň zemiaková na rajčiakoch
Pleseň zemiaková na rajčiakoch je v našich pestovateľských podmienkach hneď po vírusových ochoreniach jednou z najnebezpečnejších chorôb. Najčastejšie sa objavuje na rastlinách pestovaných v krytých priestoroch, neskôr však dochádza k napadnutiu aj v poľných podmienkach. Pleseň zemiaková na rajčiaku (Phytophthora infestans) má vážny dopad na úrodu. Pretože dochádza k zničeniu asimilačnej plochy rastlín, tieto ďalej nemôžu rásť, ani rodiť. Straty na úrode sú tak vysoké. V súčasnosti je fytoftóra, ako sa tiež táto choroba označuje, rozšírená vo všetkých pestovateľských oblastiach rajčiaka.
- Napádané rastliny: Hostiteľskými rastlinami plesne zemiakovej sú ľuľok zemiakový (zemiak) a rajčiak jedlý. Hlavnými rozmnožovacími orgánmi patogéna sú mycéliá z napadnutého sadivového materiálu zemiakov, prípadne z hľúz, ktoré prezimovali v pôde. Primárna infekcia sa na skorých odrodách môže prejaviť už v máji, prípadne v polovici júna. Rajčiaky sú infikované z napadnutých zemiakov.
- Prejavy choroby: Na starších listoch si po napadnutí možno všimnúť šedozelené, vodnaté, neskôr šedohnedé, rýchlo sa šíriace škvrny. Vo vlhkom počasí sa na spodnej strane listov tvorí belavý porast plesne. Infekcia sa na plodoch šíri od kalicha, škvrny sú šedozelené a hnedé, na povrchu zvráskavené. Pod vytvorenými škvrnami je dužina plodov stvrdnutá. Pre stonku je typická tvorba ostro ohraničených hnedých škvŕn.
- Podmienky pre vznik infekcie: Pre vznik primárnej infekcie sú potrebné vhodné podmienky - teplota prostredia v rozmedzí 12 až 23 °C a relatívna vlhkosť vzduchu okolo 80 percent. Tieto podmienky však musia trvať minimálne 2 dni. Plody sa infikujú malými trhlinami v kutikule.
- Preventívne opatrenia: K preventívnym opatrenia proti šíreniu patogénu patrí: striedanie plodín, vylamovanie a vyväzovanie rajčiakov, neprehusťovanie porastov, neprehnojovanie dusíkom, optimálna závlaha, odstraňovanie spodných listov. Tieto opatrenia majú však uspokojivú účinnosť iba pri suchom a teplom počasí. Počas dlhšie trvajúcich dažďov je potrebná chemická ochrana. Od začiatku kvitnutia sa podľa poveternostných podmienok môžu aplikovať fungicídy, pričom sa odporúča striedať jednotlivé prípravky na báze rôznych skupín účinných látok.
Súvisiace rastliny a pestovateľské tipy
V blízkosti zemiakov je vhodné pestovať fazuľu, kôpor, kaleráb, chren či mätu. Naopak, nevhodná je hlúbová zelenina, červená repa, zeler a paradajky. Zemiaky patria do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), do ktorej patria aj ďalšie známe rastliny ako rajčiak, paprika, baklažán či tabak. Hoci sa jedia rôzne časti týchto rastlín (plody pri paradajkách a hľuzy pri zemiakoch), samotné rastliny sú si botanicky podobné.
Zber a skladovanie zemiakov
Zemiaky sa zberajú, keď vňať začína žltnúť a usychať. Rané odrody je možné zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby. V krajnom prípade môžete zemiaky zbierať priebežne počas sezóny, lepšie je však nechať ich riadne dozrieť.
Správne skladovanie
Po zbere je dôležité zemiaky nechať krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby sa zabránilo ich zafarbeniu. Po zbere je dôležité zemiaky skladovať v tme, suchu a chlade, nie však v mraze. Ideálne podmienky na skladovanie sú pri teplote 3-4 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti okolo 55 %. Dôležité je tiež dobré vetranie, pretože pri nedostatočnom vetraní začína dužina zemiakov šednúť. Vyššie teploty skladovania vedú k predčasnému klíčeniu zemiakov, ktoré je sprevádzané zvyšovaním obsahu jedovatého solanínu v hľuzách. Ak teplota počas skladovania klesne pod 3 °C, zemiaky budú mať sladkú chuť. Vyššie teploty vedú k predčasnému klíčeniu a zvyšovaniu obsahu jedovatého solanínu, zatiaľ čo nízke teploty môžu spôsobiť sladkú chuť a tvorbu akrylamidu.
Výživová hodnota a využitie zemiakov
Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 % sušiny, z toho približne 75 % tvorí škrob a asi 2 % rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5-10 % sušiny a tuky okolo 0,4 % sušiny. Hľuzy ďalej obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý v závislosti na dobe a spôsobe uskladnenia zemiakov a obvykle sa pohybuje v rozmedzí 9-25 mg/g. Práve obsah vitamínu C a schopnosť zemiakov uchovávať tento vitamín robí zo zemiakov tzv. ochrannú potravinu proti skorbutu. Vo výžive plnia zemiaky aj ďalšie funkcie, a to objemovú (dostatočne zaplňujú tráviacu sústavu) a sýtiacu (poskytujú dostatok energie vo forme sacharidov).
Všestranné využitie
Zemiaky sú všestranná plodina. Sú základom mnohých tradičných jedál a sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy.
- Potravinárstvo: Používajú sa na prípravu rôznych jedál ako kaše, hranolčeky, placky, knedle, polievky. Zemiaky sa môžu variť v šupke alebo olúpané, piecť či smažiť.
- Priemysel: Spracúvajú sa na škrob, lieh a iné produkty.
- Krmivo: Používajú sa aj ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Odrody a varné typy
Existuje mnoho odrôd zemiakov, ktoré sa líšia farbou, tvarom, veľkosťou a chuťou. Dlhoročným krížením vznikli stovky zemiakových odrôd (napr. rožky, jánovky, Češky, jakubky, mandľovky, Imperátor a i.). Delia sa aj podľa doby dozrievania a varného typu. Pri výbere odrody zvážte, na čo chcete zemiaky použiť.
- Raný zemiak: Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť. Ak ich chcete konzumovať čerstvé, vyberte skorú odrodu.
- Poloneskorý zemiak: Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
- Neskorý zemiak: Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime. Ak ich chcete skladovať na zimu, vyberte neskorú odrodu.
- Farebné zemiaky: Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.
Varné typy zemiakov
Na základe ich správania pri varení sa zemiaky delia do nasledujúcich varných typov:
| Varný typ | Charakteristika | Vhodné použitie |
|---|---|---|
| A (šalátové) | Pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, slabo múčnaté. | Šaláty, varenie v celku. |
| B (prílohové) | Polopevné, mierne múčnaté, univerzálne použitie. | Prílohy, zemiaky na pare, varené zemiaky. |
| C (na pyré a cesto) | Mäknú a krehnú pri varení, múčnaté. | Pyré, cesto, lokše, hranolčeky. |
| D | – | Krmivo. |
| Zmiešané typy (AB, BC) | Kombinujú vlastnosti oboch typov. | Podľa prevládajúcich vlastností. |
Solanín - Tichý nepriateľ
Napriek svojej obľube je dôležité poznať aj riziká spojené s ich konzumáciou. Solanín je prirodzene sa vyskytujúca, pre ľudský organizmus škodlivá látka, ktorá sa nachádza najmä v zelenine ako paprika, paradajky, zemiaky a baklažán. Zatiaľ čo v zrelých zemiakových hľuzách a paradajkách nie je jeho množstvo významné, vysokú koncentráciu solanínu majú všetky zelené časti zemiakov, vrátane plodov (zelené alebo žltozelené bobule podobné malým paradajkám).
Zelené časti a klíčky môžu obsahovať jedovatý solanín, ktorý pri nadmernej konzumácii môže spôsobiť otravu. Zvýšené množstvo solanínu je aj vo vyklíčených zemiakoch. Konzumácia väčšieho množstva zelených alebo silno vyklíčených zemiakov môže viesť k otrave s príznakmi ako nevoľnosť, hnačka, vracanie, kŕče žalúdka, bolesti hlavy, závraty a v závažnejších prípadoch až k halucináciám, strate citlivosti či smrti. Šľachtitelia sa snažia udržiavať koncentráciu solanínu pod 0,2 mg/g, avšak aj moderné odrody môžu po osvetlení vykazovať vyššie hodnoty.
Pri kuchynskej úprave sa solanín varením čiastočne rozkladá, preto sa odporúča konzumovať len dobre tepelne upravené zemiaky a vyhýbať sa ich zeleným častiam a výhonkom.
Klíčenie zemiakov - Rýchlovka zo záhrady, 10. epizóda
Alternatívne spôsoby pestovania zemiakov
Zaujímavosťou je, že zemiaky sa dajú pestovať nielen v pôde, ale aj vo väčších nádobách či pestovateľských vreciach, čo ich robí vhodnými aj pre obmedzené priestory. Okrem klasického pestovania v zemi existujú aj alternatívne spôsoby, ktoré sú vhodné pre tých, ktorí nemajú veľkú záhradu, alebo sa chcú vyhnúť náročnej práci:
Pestovanie zemiakov v slame
Inovatívna a čoraz populárnejšia metóda je pestovanie zemiakov v slame. Tento spôsob minimalizuje prácu a znižuje potrebu kyprenia pôdy. Táto metóda je ideálna pre záhradkárov, ktorí chcú znížiť fyzickú námahu a zároveň šetriť pôdu.
- Príprava: Sadbové zemiaky uložte na povrch pripravenej pôdy alebo trávy.
- Zakrytie: Zakryte ich vrstvou slamy (cca 30-40 cm).
- Starostlivosť: Počas rastu pravidelne dopĺňajte slamu, aby boli hľuzy zakryté.
- Zber: Úroda sa zberá jednoducho - len zdvihnutím slamy.
Pestovanie zemiakov v nádobách
Pestovanie zemiakov v kvetináči je možné aj v paneláku na balkóne. Samozrejme, musí to byť veľký kvetináč a na svojom dne musí mať niekoľko dier.
- Zemina: Asi do tretiny kvetináča nasypte kúpenú zeminu.
- Výsadba: Následne vložte do nej naklíčené zemiaky a zasypte ďalšou vrstvou zeminy tak, aby ich bolo vidieť.
- Postupný zásyp: Vždy, keď podrastú, tak ich opäť zasypte trochou zeminy a opakujte to až dovtedy, kým nemáte plný kvetináč až po vrch.
- Starostlivosť: Týmto spôsobom sa zemiaky budú v kvetináči rozrastať. Dôležité je, aby bol kvetináč vždy na svetle. Z času na čas ho polejte.
Pestovanie zemiakov vo vreci
Pestovanie zemiakov vo vreci je takmer totožné ako v kvetináči. Použiť môžete buď špeciálne vrece na pestovanie, ktoré sa dá zakúpiť v špecializovaných predajniach alebo použite jednoducho obyčajné pevné veľké vrece. Musí však mať čiernu farbu, pretože tá priťahuje slnko. Na dno vreca musíte urobiť drenáž (dierky) a celé ho podložiť nejakou miskou alebo debničkou, nenechávajte ho len na zemi, pretože nebude “dýchať”. Postup je rovnaký, ako pri sadení v kvetináči.
tags: #lulok #zemiakovy #porast