Výrok „chlieb náš každodenný“ je hlboko zakorenený v kresťanskej tradícii a presahuje svoj doslovný význam. Ježiš nás učí, aby sme sa k Bohu modlili: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ Z tohto jednoduchého návodu na modlitbu vyplýva hneď niekoľko vecí. Po prvé, to, že zdrojom našej obživy a vôbec celého nášho jestvovania je Boh a On sa chce o nás starať. Ďalší fakt, ktorý nám z modlitby vyplýva, je to, že mať každodenný chlieb zrejme nebude také samozrejmé, lebo ak by to samozrejmé bolo, potom by sme sa o chlieb nemuseli obracať k Bohu s prosbou. Táto prosba nie je len o fyzickom pokrme, ale o všetkom, čo potrebujeme pre plnohodnotný život.
Čo všetko zahŕňa „každodenný chlieb“?
Pripomeňme si, čo všetko patrí k základným ľudským potrebám: okrem jedla a pitia je to oblečenie, právo na oddych (som presvedčený, že vo vlastnom byte, a nie v nocľahárni), ďalej potrebujeme veci na hygienu či lekársku starostlivosť. K základným ľudským potrebám patrí aj možnosť cestovať. V Biblii síce nie sú spomenuté motorové vozidlá, ale našli by sme tam mnohé dopravné prostriedky, ako sú kôň, osol, voz či loď. Teda chlieb v tomto kontexte predstavuje nielen fyzickú výživu, ale aj všetky prostriedky potrebné na dôstojný život.
Dôsledky hriechu a boj o obživu
„A Adamovi povedal: Preto, že si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal a riekol: Nebudeš jesť z neho, zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu.“ Ako dôsledok hriechu sa proti životu človeka postavili negatívne sily, s ktorými treba bojovať. Adam musel začať tvrdo pracovať, aby zabezpečil sebe a svojej rodine chlieb. Popritom úroda, ktorá človeku slúži k nasýteniu, je od začiatku ohrozovaná. Časť zasiateho semena zožerú hlodavce alebo vyzobú vtáci, časť nevyklíči a ďalšiu časť udusí tŕnie a bodľač, potom príde hniloba, plesne atď. Pritom počas celej histórie prichádzali na ľudstvo také obdobia, keď úroda nebola vôbec žiadna aj niekoľko rokov. Nebolo čo jesť, bol hlad, chlieb každodenný nebol.
Božia prozreteľnosť a dôvera
Niekto môže namietnuť, že s príchodom Mesiáša Pána Ježiša Krista všetky tieto pliagy skončili a človek už nemusí proti neúrode bojovať. Bolo by to ozaj pekné, ale podobne ako žena, ktorá prijme Ježiša Krista za svojho Spasiteľa, prežije pri pôrode určitú mieru bolesti, podobne musí každý, kto chce jesť, vynaložiť úsilie a s dôverou očakávať na priazeň Nebeského Otca, ktorý dal veriacim mnohé zasľúbenia, že ich nezanechá bez obživy.
„A povedal svojim učeníkom: Preto vám hovorím: nestarajte sa o svoj život, čo budete jesť, ani o telo, čím sa odejete. Lebo život je viac ako pokrm a telo viac než odev. Povážte vrany, že nesejú ani nežnú, ktoré nemajú komory ani stodoly, a Boh ich živí. A o koľko drahší ste vy nad vtákov! A kto z vás môže starajúci sa pridať k veľkosti svojej postavy čo len jeden lakeť? Ak teda ani len najmenšie nemôžete, prečo sa o to ostatné staráte? Povážte ľalie, ako rastú; nepracujú ani nepradú, a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol taký odiaty ako jedna z nich. Ak teda trávu na poli, ktorá je dnes a zajtra sa hodí do pece, Boh tak odieva, o koľko skôr zaodeje vás, ó, ľudia malej viery. A vy nehľadajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani sa takými starosťami neznepokojujte, lebo to všetko hľadajú národy tohto sveta, a veď váš Otec vie, že to potrebujete.“
Katechizmus katolíckej cirkvi k tomu dodáva: „Otec, ktorý nám dáva život, nám nemôže nedať pokrm potrebný pre život, všetky „vhodné“ dobrá, hmotné i duchovné. V reči na vrchu Ježiš zdôrazňuje túto synovskú dôveru, ktorá spolupracuje s prozreteľnosťou nášho Otca. Nenabáda nás, aby sme boli pasívni, ale chce nás oslobodiť od každého nepokoja a od každej starosti. Tým, ktorí hľadajú Božie kráľovstvo a Božiu spravodlivosť, [Boh] sľubuje, že [im] pridá všetko [ostatné].“
Božia prozreteľnosť a jeho božský pohyb | Boh Matka
Práca ako predpoklad hojnosti
„... ak niekto nechce pracovať, nech ani neje.“ (2Tes 3,10b) Teda prvým predpokladom hojnosti je práca. Nie je však dobré chápať prácu ako otrockú povinnosť, po ktorej vykonaní dostane človek odmenu. Máme pracovať hlavne preto, lebo to chce Boh. Na príklade mravca zo 6. kapitoly Prísloví sa máme o práci čosi naučiť.
„Idi k mravcovi, leňoch; viď jeho cesty a zmúdrej. On, ktorý nemá vodcu ani správcu, ani panovníka, pripravuje v lete svoj chlieb; zhromažďuje svoju potravu v žatve. Dokedyže budeš ležať, leňoch? Kedy už povstaneš zo svojho spánku? Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať, a príde tvoja chudoba ako pocestný a tvoja núdza ako ozbrojenec.“ (Prísl 6,6-11) Mravec pracuje aj bez dozoru, je činnosťou zaujatý a všetky mravce spoločne sa namáhajú v prospech ostatných. Blahoslavený človek, ktorý takto automaticky koná, šťastný človek, ktorého práca napĺňa, aj keď sa pri nej unaví. Ďalšie požehnanie plynie z toho, že jeho snaha požehná aj ostatných. Vždy, keď sa snažíme naplniť potreby ostatných, nutne z toho vyjde zisk pre všetkých. Napríklad, čím je nižšia nezamestnanosť a čím je vyššia produktivita práce, tým je vyššia životná úroveň.
Dôležitosť múdrosti
Ďalším faktom je, že práca samotná nie je jediným zdrojom požehnania. Múdrosť je potrebná. Pripomeňme si, že sú na svete celé krajiny, ktorých občania drú ako otroci a výsledkom nie je prosperita, ale bieda a hlad. Podobne je to aj v živote jednotlivca. Niekto ide z roboty do roboty, drie celý život a len-len mu to stačí na základné živobytie. Múdrosť nie je z tohto sveta, nie z matérie - myšlienky, nápady, slová, vety, plánovanie, programy, idey nie je možné fyzikálne a vedecky rozanalyzovať, lebo sú duchovné. Oveľa viac ako si myslíme, záleží na tom, ako Boh človeku otvorí myseľ a koľko múdrosti vloží do jeho srdca. Iba s otvoreným vnútorným zrakom sa vieme v každej situácii a v každom okamihu života pohnúť dopredu správnym smerom. Je neuveriteľné, ako mimoriadne obdarovaní ľudia vedia zmeniť svet. Keď sa pozrieme do knihy Prísloví, často sa opakuje výzva, aby sme si žiadali múdrosť, nadobudli ju, aby sme sa ju usilovali získať. Dobrá správa pre nás je, že keď múdrosť hľadáme a prosíme si ju od Boha s vierou, bez pochybovania, Boh nám ju dáva. Začneme vidieť veci, ktoré sme predtým nevideli, dostávame nové nápady, myšlienky, ako robiť veci lepšie a všetko v nás kričí, keď vidíme druhých ľudí, ako robia veci bez múdrosti.
Aj v prirodzenej oblasti sa musíme usilovať. Pre bohabojného človeka platí, že čím viac vzdelania, kurzov, prečítaných kníh alebo rozhovorov so vzdelanými ľuďmi, tým viac múdrosti. Potom platí aj to, že čím viac skúseností, tým viac múdrosti. Ak chceme dosiahnuť v určitej oblasti úspech ako niekto iný, najlepším spôsobom je pozorovať ho, priúčať sa a robiť veci tak isto ako on, až kým sa nedostavia rovnaké výsledky. Ten, od koho sa učíme, sa pravdepodobne medzičasom posunie ďalej. Ak je niekto úspešný, netreba mu závidieť ani ho nenávidieť, ale učiť sa od neho. Nie je dobré, ak si niekto myslí, že vie všetko najlepšie a úspech nedosahuje iba kvôli tomu, že nemá šťastie, alebo že mu iní neprajú. Nakoniec dôjdeme k záveru, že snaha a šikovnosť nie sú zárukou úspechu a že potrebujeme aj Božie požehnanie. Boh očakáva, že budeme o požehnanie prosiť. Samozrejme, od neveriacich Pán modlitby nečaká, a preto sa im na naše prekvapenie môže dariť aj bez prosieb.
Predpoklady Božieho požehnania
Jakub však hovorí nasledovné: „Odkiaľ pochádzajú boje medzi vami a odkiaľ rozbroje? Nie vari odtiaľ - z vašej žiadostivosti, ktorá brojí vo vašich údoch?“ Na získanie Božieho požehnania a úspechu sú dôležité aj ďalšie faktory:
- Úcta k rodičom - „Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo tak je to spravodlivé.“
- Úcta k manželke - „Vy, muži, tak podobne, spolubývajte s nimi podľa rozumu ako so slabšou nádobou ženskou preukazujúc im úctu ako tiež spoludedičom milosti života, aby vaše modlitby nemali prekážky.“ (1Pt 3,7) Muži obyčajne robia tú chybu, že si manželky nevážia dostatočne.
- Rodinné pozadie - Chudoba je dedičná. Ak niekto pochádza z bohatej a úspešnej rodiny, má už cestičku prešliapanú a samozrejme, odmala vidí, čo a ako treba robiť, aby sa dostavili žiaduce výsledky. Ak je niekto z chudobných pomerov, vymaní sa z rodového neúspechu iba vtedy, ak vo svojom srdci uloží pevné rozhodnutie, že z tohto bludného kruhu vyjde.
- Vzťah k Izraelu - Samozrejme, že každý ozajstný kresťan je filosemita. Pozná úlohu židovského národa v dejinách sveta aj v dejinách spásy. Ale všimol som si zaujímavej veci. Za posledné roky cestujeme aj niekoľkokrát za rok do Izraela. V každom zájazde sú ľudia, ktorí idú po prvý raz, ale tiež je tam skupina, ktorá chodí opakovane. Keďže zoberieme do úvahy, že cestovať do Izraela nie je lacné, potom si musíme položiť otázku, kde na to títo pútnici berú a čo ich vedie k tomu, aby sa do Izraela vracali.
- Požehnanie od druhých - Rozumný človek stojí o požehnanie. Odovzdanie požehnania má svoje pravidlá. Ten, kto ho udeľuje, musí niečo mať, a ten, kto ho prijíma, musí mať k žehnajúcemu správny postoj. Pri splnení týchto predpokladov sa do aktu žehnania zapojí aj Všemohúci.
- Správne vyznanie - Často zdôrazňujeme dôležitosť slov a vyznania našich úst. Je to úplná pravda.
Každodenná Božia milosť
Čo myslel Ježiš tým, keď nás pozval, aby sme v modlitbe Otče náš prosili o každodenný chlieb? Myslím, že túto prosbu si môžeme vysvetliť mnohými spôsobmi, no mne osobne sa veľmi páči interpretácia tejto prosby, ako prosby o každodennú Božiu milosť, ktorú potrebujeme, aby sme dokázali zvládnuť výzvy a ťažkosti našich dní. Boh nám túto milosť ochotne a s radosťou dáva, avšak často nie podľa našich predstáv. V živote každého z nás nastávajú obdobia, ktoré sú veľmi náročné a mnohokrát by sme chceli akúsi istotu, že tieto obdobia zvládneme. Takéto obdobia však môžu trvať dlhší čas, takže je nemožné, aby sme sa so všetkými prekážkami a ťažkosťami vysporiadali v priebehu niekoľkých dní. Neraz sa nám zdá, že záležitosti na ktorých pracujeme sa nám nedarí posúvať vpred.
Boh nám dáva na každý deň presne toľko milostí, koľko na daný deň potrebujeme. Príklad takéhoto Božieho postupu nájdeme aj vo sv. Písme, v Starom zákone v knihe Exodus, keď Boh posiela Izraelitom putujúcim po púšti pokrm - mannu, a oni si smú vziať len toľko, koľko v daný deň skonzumujú a nič si nemohli odložiť na ďalší deň, čím ich Boh viedol k dôvere, že sa o nich každodenne postará (Ex 16). Podobne hovorí aj sám Ježiš: „Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.“ (Mt 6,34) Veľmi pekne to zhrnul aj C. S. Lewis v knihe Rady skúseného diabla, v ktorej píše: „Tvoj pacient už zrejme pochopil a prijal, že sa musí s pokorou odovzdať Nepriateľovej vôli. Nepriateľ tým zvyčajne myslí najmä to, aby s trpezlivosťou prijímal utrpenie, ktoré mu bolo nadelené - teda úzkosť a neistotu, ktorú momentálne prežíva. Toto je situácia, kedy má povedať - staň sa Tvoja vôľa - a pre tieto denné úlohy dostane každodenný chlieb (pozn. Boh nás takýmto postupom učí žiť v prítomnosti a taktiež nám dáva priestor, aby sme mu bezhranične dôverovali.
Božia prozreteľnosť a jeho božský pohyb | Boh Matka
Historický a kultúrny význam chleba
Chlieb je život. Napokon, aj jedno z porekadiel hovorí, že chleba sa nikdy neprejeme. Pomohol prežívať generáciám po tisícky rokov a oprávnene si vyslúžil úctu. Chlieb však je aj zdravie a radosť - jeho pečenie je rituál a pre mnohých i poslanie. O tom, že ľudia ho vnímali iba v tom najlepšom svetle, svedčí množstvo úsloví, ktoré sa tradovali a zachovali podnes. Etymológia slova „bread“ vychádza zo starej angličtiny a je spoločné pre mnohé germánske jazyky. Príkladom je nemecký „brot“, dánsky „brød“, holandský „brood“ či švédsky „bröd“. Odhaduje sa, že pôvod má spojitosť s koreňom slova „break“ vo význame lámať. Jeho prvé použitie totiž súvisí s tzv. broken pieces, čiže odlomenými kúskami, a tiež s latinským „crustum“ s podobným významom. Zaujímavé sú i pôvodné názvy chleba v iných jazykoch. Napríklad pomenovanie „hlaf“ pravdepodobne súvisiace s dnešným anglickým názvom „loaf“, čiže bochník.
Anglické oslovenia lord a lady súvisia s chlebom. Pomenovanie lord vychádza zo staroanglického „hlaford“, čo doslovne znamená strážca chleba, lady je zo staroanglického „hlæfdige“ vo význame miesiaca chlieb.
Slovenské úslovia o chlebe
Slovensko je typické bohatým zastúpením rôznych ustálených slovných spojení, akými sú príslovia, porekadlá či pranostiky. Chlieb má v rámci nich svoje čestné miesto, napokon, história tohto stáročiami uctievaného pokrmu sa datuje ešte do obdobia pred naším letopočtom. Formovala sa tak nielen jeho podoba a chuť, ale aj tradície, povery, tzv.
- „Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.“ Skromnosť a striedmosť sú nepochybne vlastnosti, ktoré by si v súčasnosti zaslúžili povýšiť v rebríčku hodnôt.
- Ďalšie úslovie k nim pridáva pre mnohých tie najdôležitejšie hodnoty - slobodu a rovnosť: „Chlieb, cibuľa a sloboda sú lepšie než kura, med a robota.“
- Veď predsa „kto sa rovná s chlebom, rovná sa i s ľuďmi“. Ich význam si človek uvedomí najmä mimo domova. Obzvlášť ak sa dlhšie nachádza mimo svojej krajiny.
- Naši predkovia mnoho ráz pocítili, že „lepšie jesť chlebík v pokoji ako koláč v rozbroji“. Nie každý sa totiž riadil myšlienkou: „Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“
- Avšak našli sa a našťastie dodnes existujú aj láskyplní ľudia, dokonca až tak veľmi, „že by ich mohol na chlieb natierať“.
- Ale pozor, toto môže byť nebezpečné, najmä ak ide o svadbu - „oženiť sa, to nie je chlieb požičať“.
Na Slovensku máme zvyk vítať ľudí chlebom a soľou a vzdávať im tak úctu. Predošlé generácie verili, že úcta by mala kráčať ruka v ruke so šľachetnými a správne mienenými skutkami: „Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou.“ Verili aj, že všetko v živote si treba zaslúžiť: „Lepší kúsok chleba z práce než pečienka z milosti.“ Súhlasíte? Ak aj nie, žiadne obavy, nestane sa, že by vás niekto „znosil tak, že ani pes by si kus chleba od vás nevzal“.
Chlieb v myšlienkach známych osobností
Nielen v ľudovej slovesnosti mal chlieb svoje čestné miesto. Dostal sa aj do pozornosti rôznych mysliteľov a významných ľudí, vďaka čomu sa nad jeho dôležitosťou môžeme zamýšľať aj v podobe výrokov známych osobností.
„Kvety a knihy sú pre mnohých ľudí práve také nevyhnutné ako denný chlieb.“ Možno sa aj vy stotožňujete s citátom francúzskeho spisovateľa Honoré de Balzaca. Väčšina výrokov sa však spája s chlebom vo význame pokrmu pokrmov. Holandský maliar Vincent van Gogh to videl takto: „Kto ľúbi, žije. Kto žije, pracuje. „Je ťažké ušľachtilo premýšľať, keď premýšľame iba nad tým, kde vziať na chlieb.“ Podobne ako francúzsky filozof Jean-Jacques Rousseau sa vyjadrila aj česká spisovateľka Božena Němcová: „Duch tratí silu, keď ho zaťažuje starosť o každodenný chlieb.“ Pravdivosť týchto citátov sa zvyčajne odhalí až v situácii, z ktorej sa chce každý čo najskôr vymaniť. Ak sa to však podarí, oplatí sa riadiť mottom, ktoré vzišlo z úst belgického katolíckeho kňaza Phila Bosmansa: „Podeľ sa o svoj chlieb a bude chutiť lepšie. Podeľte sa nielen o šťastie, ale aj o úslovia o chlebe, ktoré hovorievali vaši starí rodičia či blízki. Ktoré vám dodnes znejú v ušiach?
tags: #mama #bola #nas #kazdodenny #chlieb #je