Svet múch je plný prekvapení, najmä pokiaľ ide o ich zmyslové schopnosti a kľúčovú úlohu v prírode, ktorú si často ani neuvedomujeme. V rozhovore s entomológom sa dozvedáme fascinujúce fakty o živote múch, ich schopnosti rozpoznávať jedlo a dôvodoch, prečo ich lákajú mŕtvoly či výkaly. Entolomológ opisuje aj to, či dokážu rozoznať jedlo, na ktoré priletia, prečo si ‚šúchajú nohy‘ aj z akého dôvodu ich lákajú mŕtvoly. Rozpráva tiež o tom, ktoré muchy sú pre človeka nebezpečné a či by muchy mohli nahradiť funkciu včiel.
Extrémny čuch a rozpoznávanie potravy
Synantropné muchy, žijúce na miestach ľudského obydlia, sa ako larvy vyvíjajú v organickom odpade, ako sú napríklad výkaly či mŕtvoly, a preto ich prednostne priťahujú živočíšne bielkoviny. Práve na základe čuchu dokážu muchy mŕtvolu tak rýchlo vypátrať. V prvom rade vedia extrémne dobre lietať a cítiť. Na tykadlách majú čuchové receptory, vďaka ktorým dokážu veci identifikovať na veľmi veľkú vzdialenosť.
A tým, že sú početné, kdekoľvek sa ocitnete, vždy sa niekde okolo nájde nejaká mucha. Dobré letce sú preto, že miesta a zdroje, v ktorých sa vyvíjajú ako larvy, majú relatívne krátke trvanie. Nezdá sa to, ale taká mŕtva myš je za pár dní fuč, takže musia svoje zdroje nachádzať veľmi efektívne.
Muchy majú na končatinách umiestnené chuťové receptory - chemosenzory. Vďaka nim určite dokážu rozoznať, či to, na čom sedia, je na jedenie. Rovnako dokážu rozoznať cukor od iných zložiek. Keď muchy prilietajú k jedlu, všetci ich odháňajú.
Cestovanie za potravou a životný cyklus
Muchy sú neuveriteľne vytrvalé letce. Sú to kilometre. V prípade niektorých druhov aj tisíce. Napríklad pestrica pruhovaná migruje z južnej Európy napríklad až do Veľkej Británie či Škandinávie a dokáže preletieť za svoj život vzdialenosť niekoľko tisíc kilometrov. Za deň sú to stovky. To sa však netýka všetkých múch, tých kuchynských vôbec nie, ale aj tie dokážu prekonať veľké kilometrové vzdialenosti.
Film 0800 800 818 o obchodovaní s ľuďmi (2011)
Život muchy je vo všeobecnosti krátkoveký, niekoľko dní až týždňov, pokiaľ ju nezožerie nejaký predátor či nezabije iný patogén. Celý vývoj od vajíčka po kuklu môže trvať dokonca roky, ale keď sa vyliahne imágo, žije pár dní. Obyčajné mäsiarky majú cyklus veľmi rýchly. Do dvoch týždňov majú ďalšiu generáciu. Muchy majú veľmi efektívnu konverziu skonzumovanej potravy na svoju biomasu. Ak polovicu svojej dennej spotreby dokážu premeniť na biomasu, tak z 80-kilového prasaťa vznikne 40 kíl múch. A to je zároveň dôvod, prečo sú také početné. Zo živočíšnych mŕtvol sa dokážu veľmi dobre namnožiť.
Muchy a hygiena: Kontaminácia a stravovacie návyky
Odháňanie múch od jedla je určite namieste. Keďže muchy si nesadajú len na jedlo, ale aj na výkaly, mŕtvoly či mnohé iné povrchy, môžu tak prenášať nielen baktérie, ale aj iné patogény, s ktorými by sme nechceli prísť do kontaktu. Mucha dokáže jedlo kontaminovať viac-menej okamžite, hoci platí, že čím dlhšie na ňom sedí, tým viac toho prenesie.
Dá sa povedať, že muchy na jedlo napľujú, hoci ide skôr o metaforu. Muchy totiž prijímajú len tekutú potravu. Na to, aby mohli skonzumovať aj tuhú stravu, musia ju predtým rozpustiť v nejakej tekutine. To robia tak, že cez cuciak vylúčia sliny na potravu a následne všetko späť vysajú. A práve to, že potravu prijímajú takýmto spôsobom, ich robí dobrými prenášačmi všetkého možného. Muchy si „šúchajú nohy“ s najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo si tak čistia chemosenzory na štetinách končatín od nánosov starého povrchu.
Mäsiarky a ich úloha vo forenznej entomológii
Pod muchou si človek predstaví takmer automaticky muchu mäsiarku. Jej larvičky sa liahnu okamžite, preto keď cíti, že už musí, nakladie ich, aj keď nenašla vhodný substrát. Len preto, aby sa ochránila. Keby ich nenakládla, tak tie larvičky by sa vyliahli v jej vnútri a pustili by sa rovno do nej. To, kde sa larvy múch vyvíjajú, je aj dôvod, prečo ich tak veľmi lákajú mŕtvoly či výkaly, keďže ide o miesta, kde sa rozmnožujú.
O muchách sa hovorí aj ako o prvých svedkoch trestného činu. V sezóne dokážu muchy mŕtveho človeka do pár hodín nájsť, keďže majú vynikajúce zmysly. Školený entomológ na základe toho, aké spoločenstvá a zvyšky po nich na obeti nájde, dokáže s istou dávkou presnosti určiť čas úmrtia či ďalšie okolnosti relevantné pre vyšetrovanie. V konečnom dôsledku však muchy svojou aktivitou mŕtvolu rozložia, keďže z nej odstránia všetky mäkké časti, premenia to na svoje telo a odletia preč.
Nejaké stopy sa vždy zachovajú. Rýchlosť rozkladu závisí od mŕtvoly. V rámci experimentu sa počas leta na izolovanom ostrove vyložilo 80-kilové prasa a za 10 dní z neho ostali len kosti. Išlo len o muchy, na ostrov nepustili žiadneho psa či inú zver, ktorá by prasa načala. Dokázali by muchy rozložiť na kosti rovnako rýchlo aj 80-kilového človeka? Zrejme áno.
Muchy ako opeľovače
Muchy sú druhá najvýznamnejšia skupina opeľovačov hneď po včelách, no väčšina ľudí to ani nevníma. Nehovoriac o tom, že tri zo štyroch „včiel“ sú v skutočnosti muchy. Opeľovanie je aktivita, ktorú na muchách najviac prehliadame. Napríklad už spomínané pestrice sú vyslovene kvetomilné. Samičky konzumujú peľ, aby mohli klásť vajíčka.
A keďže pestrice zároveň migrujú na veľmi veľké vzdialenosti, prenášajú aj peľ, čím udržujú prepojené populácie rastlín na veľkom území, a to aj v prípade izolovaných oblastí - napríklad na ostrovoch. Muchy sú nomády a prenášajú peľ na veľké vzdialenosti. Dokázali by muchy funkciu včiel nahradiť? Ťažko povedať. Bolo by zaujímavé, čo by sa v takom prípade stalo, ale do istej miery by ich funkciu určite prebrali.
Medicínsky význam múch: choroby a parazity
Z našich približne štyritisíc druhov múch na Slovensku nie je žiadny pre človeka nebezpečný? Okrem ovadov a bodaviek ani nie. Najhoršie z medicínskeho hľadiska sú vždy tie muchy, ktoré cicajú krv. Teda napríklad muchy tse-tse v Afrike, ktoré prenášajú na ľudí spavú chorobu. U nás sú z tohto hľadiska nepríjemné ovady či bodavky stajňové, príbuzné muchy domácej, no patogény, ktoré prenášajú, nie sú také nebezpečné. Telo sa s tým dokáže vyrovnať.
Mnohé muchy sú samotné príčinou chorôb - takzvaných myiáz - a práve ich larvy môžu napádať cicavce. Napríklad strečky, ktorých larvy žijú v nosohltane, v žalúdku alebo pod kožou živočícha. Pre zviera to nie je príjemné, lebo keď končia svoj cyklus, ich larva si musí prevŕtať cestu von. Niektoré z týchto múch môžu napádať aj človeka. V trópoch sa to deje bežne, ale u nás veľmi nie, pokiaľ človek nemá nejaké zranenie a nie je veľmi zanedbaný. No poznáme prípady bezdomovcov, ktorým do nehojacich sa rán muchy nakladú larvy.
Existuje súvislosť, že pokiaľ je hmyz predátor a potrebuje sa orientovať prednostne vizuálne, tak má podstatne väčšie oči ako iné druhy. Pri muchách to platí napríklad pre ovady. Tie identifikujú korisť vizuálne, útočia na ľudí alebo na veľké cicavce, a keďže potrebujú dobre vidieť počas dňa, majú obrovské oči. Ale napríklad komáre aktívne za súmraku majú malé oči, lebo ich veľmi nevyužívajú, keďže korisť vyhľadávajú prednostne podľa čuchu. Zatiaľ čo samičky ovadov cicajú krv a sú naozaj veľmi nepríjemné nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá, tak zase samčeky sú významné opeľovače, napríklad rod Atylotus je týmto typický. Niektoré druhy ovadov, ktoré sa síce u nás nevyskytujú, sú výhradne kvetomilné a na zvieratá neútočia. Hrozí nám, že s globálnym otepľovaním sa môže mucha tse-tse posunúť aj do Európy? Nie, to nám určite nehrozí, keďže ide o druh rozšírený v subsaharskej Afrike pod Sahelom a klimatický rozdiel medzi tropickým a subtropickým pásmom tieto druhy nedokážu prekonať.
Porovnanie: Čuch medveďa
Na porovnanie s hmyzom, aj medvede disponujú výnimočným čuchom. Medveď má neskutočne citlivý čuch, pracuje „vo svete“, ktorý si ani nedokážeme predstaviť. Na kilometrové vzdialenosti rozpozná pach opačného pohlavia, korisť i nepriateľov. Medveďa síce láka vôňa jedla, ale natoľko ho odrádza pach človeka, že skôr sa dajú predpokladať únikové reakcie. Pachy prenášané vzduchom nesú so sebou informácie o zvieracom druhu, jeho pohlaví a dokonca aj o zdravotnom stave. Najnovšie vedecké štúdie ukazujú, že medvede majú čuch ešte sedemkrát lepší ako najlepší stopársky pes, a teda 2 100-krát lepší ako človek. Medvedí mozog je veľmi veľký a veľmi výkonný, medzi všetkými cicavcami unikátny. Milióny nervov spájajúcich nos s mozgom nepretržite spracúvajú pachy, keď medveď nasaje pach, mozog ho zaradí a spustí okamžitú reakciu - útek, lov alebo útok. Jedlo v prítomnosti medveďa môže situáciu zhoršiť. Medveď sa môže stať agresívnym, ak cíti jedlo. Smetné nádoby dostatočne neuzavreté a hermeticky netesné a včas nevyprázdňované priťahujú „vôňou“ rozkladajúcich sa odpadkov medvede k horským a podhorským dedinám, ale aj k hotelom, odpočívadlám a parkoviskám pri frekventovaných cestných komunikáciách vedúcich lesnými komplexmi.
tags: #masiarka #z #akej #vzdialenosti #citi #jedlo