Pohľad do zrkadla je nevyhnutný akt, ktorý nemusí byť vždy príjemný. Ale často môže byť zaujímavejší, než by sa zdalo. Pohľad do zrkadla nám totiž umožní na chvíľu sa uvidieť zvonka, ako keby sa na nás díval niekto iný. Aj rodiny, komunity, národy, kultúry potrebujú možnosť vidieť sa v zrkadle, čiže očami iných. V našej spoločnosti je tento pohľad do zrkadla obzvlášť dôležitý, najmä pokiaľ ide o problematiku deštruktívnych kultov a siekt.
Úvod - alebo pár slov na začiatok
Po niekoľkoročných praktických skúsenostiach s činnosťou deštruktívnych kultov a siekt v poradni a informačnom centre sa o. z. INTEGRA rozhodlo vydať informačný materiál. Podľa množiacich sa problémov konkrétnych ľudí, ktorí sa na Centrum obracajú o pomoc, sa zdá, že problém ohrozenia každého z nás je stále aktuálny. Pritom na Slovensku neexistuje ani jedno profesionálne pracovisko, ktoré by ponúkalo špecifickú pomoc a výstupové poradenstvo pre ľudí závislých na zhubných kultoch a sektách. Problematika pôsobenia deštruktívnych skupín je veľmi rozsiahla a pri ich skúmaní narážame aj na niektoré úskalia a nevyjasnené otázky.
Uznáva sa, že otázka duchovného života človeka - jeho osobnej viery a života v nejakom spoločenstve je vecou slobodného rozhodnutia každého z nás. Toto právo nám zaručuje aj Deklarácia ľudských práv aj naša Ústava. Je však tiež zrejmé, že právo veriť podľa svojej voľby neoprávňuje človeka v mene tejto viery konať bezohľadne a manipulovať iných tak, aby tomu uverili tiež. Čo teda s tým, keď nejde o slobodné rozhodnutie človeka? Keď je psychickou manipuláciou nejakého vodcu a jeho totalitného spoločenstva o svoju slobodu v duchovnom živote oberaný bez toho, aby s tým súhlasil a uvedomoval si to? Kam siahajú hranice našej tolerancie voči takémuto správaniu? Sekty predsa neporušujú žiadne zákony (aspoň podľa nášho súčasného zákonodarstva) - je však ich správanie morálne? A ako spoznáme, že ide o deštruktívne spoločenstvo a psychickú manipuláciu?
V snahe hľadať odpovede na tieto otázky vám o. z. INTEGRA ponúka aspoň základné informácie o deštruktívnych sektách. Podľa ich skúseností je tento problém stále málo známy a podceňovaný vo svojich možných (niekedy bohužiaľ aj katastrofálnych) dôsledkoch. Že sa ešte na Slovensku nestala vážna tragédia v súvislosti s činnosťou týchto deštruktívnych spoločenstiev nie je dôvodom na podceňovanie ich vplyvu. Vedieť viac, pochopiť súvislosti a dokázať povedať „NIE“, je základným princípom prevencie aj pomoci. Jedna z mála možností ochrany a pomoci sebe aj svojim blízkym je informovanosť.
Tento materiál je určený najmä mladým ľuďom, ich rodičom, ale aj širokej verejnosti. Pri koncipovaní obsahu a výbere informácií sa vychádzalo najmä z otázok, ktoré zaujímajú mladých ľudí pri besedách a diskusiách na tému zhubné kulty a sekty. Tento dokument vznikol za finančnej podpory Európskeho spoločenstva, Komunitnej nadácie Zdravé mesto Banská Bystrica a Nadácie pre deti Slovenska z fondu Hodina deťom. Vďaka tejto podpore bolo zriadené Informačné a poradenské centrum spojené s linkou dôvery, v ktorom spolupracujú mladí dobrovoľníci - študenti UMB. Autormi materiálu sú Mgr. Ivana Škodová (pedagogička - predsedkyňa o. z. INTEGRA), Mgr. Zuzana Škodová (psychologička - odborná konzultantka o. z. INTEGRA) a tím dobrovoľníkov - študentov UMB FHV - spolupracujúcich s o. z. INTEGRA.
Malá exkurzia do problematiky siekt
Vymedziť presne a jednoznačne čo je to sekta je veľmi náročné. Na sekty sa môžeme pozerať ako na problém právny, religionistický, teologický, sociologický, psychologický, medicínsky, atď. a každý by zdôrazňoval inú oblasť tejto témy. Orientáciu sťažuje aj skutočnosť, že mnohé súčasné náboženstvá (kresťanstvo nevynímajúc) vo svojich počiatkoch vyvíjali svoju činnosť ako sekty. V pôvodnom význame slova je totiž sekta náboženská obec líšiaca sa vierovyznaním a obradom od oficiálnej materskej cirkvi alebo uzavretá skupina, ktorá sa odštiepila od nejakej organizácie.
Podľa tohto vymedzenia je sektou každá skupina, ktorá sa oddelí pod vedením nejakého charizmatického vodcu od etablovaného náboženstva, vytvorí pevnú mocenskú štruktúru a nemenné zákony. Akonáhle sa takáto skupina začne otvárať a prehodnocovať svoju štruktúru a pravidlá, začína sa vytrácať fundamentalizmus. Pokiaľ je ochotná spolupracovať s inými skupinami aj s nečlenmi a rešpektovať slobodu jednotlivca, má veľkú šancu stať sa postupne bežne uznávaným náboženstvom. Zmeny v takýchto spoločenstvách nastávajú aj po smrti pôvodného vodcu. Buď sa ujme vlády jeho určený nástupca, skupina blízkych spolupracovníkov alebo iný samozvaný vodca. V niektorých prípadoch sa spoločenstvo postupne rozpadne a zanikne.
Je preto možné, že niektoré spoločenstvá, ktoré dnes zaraďujeme medzi zhubné a deštruktívne kulty a sekty vo svojom vývoji prekonajú vlastné obmedzenia a stanú sa novými náboženskými smermi. Záleží na tom, či im širšia spoločnosť poskytne spätnú väzbu a dané spoločenstvo konštruktívnu kritiku prijme a prehodnotí svoje praktiky. Objektívne treba povedať, že je to proces veľmi zdĺhavý, ťažký a málokedy zatiaľ došlo k zdravej transformácii.
Príklady deštruktívnych skupín
Existujú však aj opačné prípady, a bohužiaľ sú oveľa častejšie. Stáva sa i v súčasnosti, že sa v rámci nejakej cirkvi (alebo aj mimo nej) začne tvoriť skupina so všetkými znakmi sekty. Väčšinou sa od pôvodnej cirkvi oddelí pod vedením autoritatívneho vodcu a stáva sa skupinou, ktorá používa manipuláciu a uzatvorí sa pred kritikou a spoluprácou.
Takto vznikajú u nás niektoré Kresťanské spoločenstvá. Iným príkladom je sekta „Obnova Desatora Božích prikázaní“, ktorú založili v Ugande traja kňazi a dve mníšky vylúčení z radov rímskokatolíckej cirkvi - skončila v marci 2000 hromadnou samovraždou asi 770 členov. Podobne z Cirkvi Adventistov siedmeho dňa sa odštiepilo množstvo odnoží - jedna z nich, tzv. davidovská vetva, pod vedením Davida Koresha skončila smrťou 86 ľudí. Celý problém ešte viac komplikuje aj skutočnosť, že keď je nejaká cirkev alebo náboženská spoločnosť oficiálne zaregistrovaná podľa zákona ako legálna, to ešte vôbec neznamená, že nemá deštruktívne alebo zhubné dôsledky pre život svojich členov.
Na Slovensku je registrovaná ako cirkev Náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi, v Českej republike Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní - tzv. Mormóni, Náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi aj Novoapoštolská cirkev.
Platí, že kvalitné náboženské spoločenstvo vedie svojich členov k postupnému vývoju v duchovnej oblasti - k sebareflexii, tolerancii, hľadaniu súvislostí. Veriaci má možnosť slobodne myslieť a byť sám sebou. Takáto skupina sa neuzatvára a nepoužíva fyzický či psychický nátlak na svojich členov.
Pokiaľ budeme používať slovo sekta, budeme tým myslieť manipulatívnu, totalitnú, autoritársku skupinu alebo spoločenstvo so škodlivým, deštruktívnym vplyvom na integritu a identitu človeka. Bez ohľadu na to, či pôjde o skupiny pseudoterapeutické, náboženské, komerčné, ekonomické alebo politické.
Charakteristické znaky deštruktívnej skupiny
Takúto skupinu môžeme zjednodušene kvôli zrozumiteľnosti charakterizovať štyrmi základnými znakmi:
- má svojho vodcu (alebo skupinové vedenie), ako jedinú pravú autoritu rozhodujúcu o všetkom čo sa v skupine deje, často sú mu pripisované božské vlastnosti;
- má svoju ideológiu - jediná pravá, nemenná pravda, o ktorej sa nepochybuje;
- skupina je elitná - jediná pravá, vyvolená pre spásu a vyriešenie všetkých problémov. Uzatvára sa a nespolupracuje s inými spoločenstvami, vonkajší svet považuje za nepriateľský, má vlastnú prísnu hierarchickú aj organizačnú štruktúru;
- na získavanie nových členov a ich udržanie v závislosti na skupine a vodcovi sa používa psychická manipulácia.
Okrem svojho vnútorného vývoja a zmien, majú sekty aj svoju modernú históriu v súčasnom spoločenskom kontexte. Tá však bežnému človeku komplikuje orientáciu v jednotlivých skupinách, pretože často dochádza k rôznym zmenám v názvoch.
V 60. a 70. rokoch bol rozvoj siekt veľmi ovplyvnený hnutím hippies a tzv. beat generation, ktoré boli vyjadrením protestu proti konzumnej spoločnosti, orientovali sa na rozvoj alternatívnej kultúry, na východné ideológie a filozofické smery. Preto v tomto období bola väčšina siekt orientovaná na východné náboženstvá. Často sa uzatvárali so svojim guru do komunít, alebo sa indickí guruovia presídľovali do Ameriky aj Európy, kde rozvíjali svoje učenie prispôsobené západnej kultúre (Sahaja joga; Joga v dennom živote; Sri Chinmoy; Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu - ISKON; Transcendentálna meditácia - TM - Maharisi Mahes Yogi; Božie deti - Rodina lásky - Rodina; Cirkev zjednotenia - Hnutie zjednotenia - Moonisti).
V 80. rokoch sú, vzhľadom na globalizáciu sveta, sekty viac synkretické (učenie je pomiešané z viacerých, aj navzájom si odporujúcich náboženských smerov a ideológií). Rozvoj psychologických vied znamenal aj ich zneužívanie v rôznych liečebných a pseudopsychoterapeutických sektách (Bhagwan Shree Rajnees - Osho International; Scientologická cirkev - Dianetika; EST - Erhardov výcvikový seminár - Forum - Centers Network). V tomto období sa masívne rozvíja „filozoficko-nábožensko-okultné“ hnutie známe ako NEW AGE, ktoré ovplyvnilo rozvoj mnohých siekt.
Najnebezpečnejšie kulty v histórii – niektoré stále fungujú
Súčasné roky sú obdobím prudkého technologického a ekonomického rozvoja, čo sa opäť odráža v rozvoji tzv. komerčných kultov (Amway, Herbalife, GEPM) a v súčasnosti sa rozvíjajú priemyselné kulty, ktoré sa snažia ovládnuť ekonomiku celých odvetví (Scientologická cirkev, organizácie zneužívajúce multilevel marketing - MLM).
Prečo majú zhubné kulty a sekty u nás úspech?
Deštruktívne spoločenstvá majú svoj zenit vo vyspelých krajinách už za sebou - ich počet sa napriek tomu odhaduje len v USA zhruba na 3000. Stále vznikajú nové, niektoré zanikajú, takže je skutočne ťažké mať prehľad o ich činnosti. Ich úspech v postkomunistických krajinách má podľa o. z. INTEGRA aj širšie súvislosti. S istou dávkou nadsádzky a zjednodušenia môžeme tvrdiť, že sme všetci prežili v nedávnej minulosti značnú časť života v „sekte“. Mali by sme teda vedieť, aké neblahé dôsledky to so sebou prináša.
Žili sme predsa 40 rokov v totalitnom režime, ktorý v mnohom napĺňa znaky zhubných a deštruktívnych siekt. Mali sme svojho jediného vodcu, bola platná jediná ideológia, žili sme v uzavretom spoločenstve s pocitom výlučnosti. Cenzurovali nám informácie, rozhodovali, s kým sa môžeme beztrestne stýkať, kam môžeme cestovať, čo môžeme čítať - celý náš život bol ovplyvňovaný „nepísanými“ pravidlami, ktorých porušenie sa trestalo. Psychicky sme boli manipulovaní dennodenne, ale málokto si to plne uvedomoval.
Všetky uvedené znaky sú charakteristické pre deštruktívne spoločenstvá s vážnym dopadom na fyzické i psychické zdravie človeka, na súkromný aj profesionálny život, na slobodu myslenia a rozhodovania. Aké dôsledky to zanechalo v každom z nás? V celej postkomunistickej spoločnosti? Po zvrate spoločenských podmienok dochádza postupne k zmene objektívneho stavu spoločnosti, ktorú každý z nás inak prežíval a prežíva. Rozpadli sa a zanikli zabehnuté normy a hodnoty (nech akokoľvek pochybné) platné 40 rokov, v ktorých sme sa dokázali orientovať. Narušili sa dlhotrvajúce spoločenské vzťahy aj dynamika rozvoja spoločnosti - postupné, plynulé zmeny vystriedalo obdobie rýchlych a dramatických zmien striedajúce sa so stagnáciou. Toto všetko sa prejavuje nedostatkom harmónie v rozvoji celej spoločnosti.
Človek tieto historicky významné a výrazné zmeny v spoločnosti môže subjektívne vnímať ako stav ohrozenia, neistoty a nestálosti. Môže prežívať pocit morálnej prázdnoty, nedôveru k ľuďom aj novovznikajúcim inštitúciám. Takéto subjektívne prežívanie navodzuje pocit osamelosti, bezmocnosti a rozpoltený vzťah k prežívanej realite aj spoločnosti. Toto všetko tvorí živnú pôdu pre úspech deštruktívnych spoločenstiev, ktoré ponúkajú okamžité, jednoduché vyriešenie všetkých (aj celosvetových) problémov a pocit ochrany vodcom a jeho spoločenstvom.
Mýty prispievajúce k úspechu siekt
K úspechu siekt prispievajú aj mýty, prijímané ako všeobecne uznávaná pravda:
1. mýtus: Človek je tvor racionálny
Často vychádzame z mylného predpokladu (mýtu), že človek je tvor racionálny a že si sám rozumovo vybral členstvo v nejakej pochybnej skupine. Náš omyl spočíva v tom, že nevidíme súvislosť medzi psychickou manipuláciou a jej silným vplyvom na rozumové správanie a rozhodovanie človeka. Obyčajným cieleným zasahovaním do fyziológie človeka (napríklad nedostatok spánku a jedla, zmena prostredia, únava) sa rozkladá jeho racionalita.
2. mýtus: Mne sa to nemôže stať
Mnohí z nás sú tiež presvedčení o vlastnej nezraniteľnosti, čo sa prejavuje tvrdením: „Mne sa to nemôže stať.“ Bohužiaľ môže. Každému z nás. Voči psychickej manipulácii nie je totiž nikto z nás imúnny. Uvedomiť si túto skutočnosť je dôležité pre vlastnú ochranu. Zvyčajne veríme, že sme silnejší a lepší ako ostatní a človeka, ktorý podľahne manipulácii a skončí v sekte máme sklon obviňovať z jeho vlastnej slabosti a zlyhania. Pritom pravda je taká, že pôsobenie psychickej manipulácie sa deje na podvedomej úrovni a môže jej podľahnúť každý z nás aj v priebehu krátkeho času.
3. mýtus: Náboženská viera ochraňuje pred vplyvom siekt
Na Slovensku sa podľa posledného sčítania ľudu hlási vyše 80 % obyvateľov ku kresťanstvu. Podľa ďalšieho z mýtov, veriacich ľudí ich viera automaticky chráni pred vplyvom deštruktívnych skupín. Tu musíme zdôrazniť, že prinajmenšom je dôležité hlboké zvnútornenie viery a nie jej vonkajškové prejavy, ktoré sme často náchylní považovať za dôkaz viery svojej aj iných. Výskumy z deväťdesiatych rokov v USA však uvádzajú, že až 72,1% bývalých členov sekty Church Universal and Triumphant pochádzalo pôvodne z kresťanského prostredia. Sú to výsledky vnášajúce pochybnosti do presvedčenia o ochranom vplyve viery a náboženstva a sú hodné ďalšieho skúmania v našich slovenských podmienkach.
4. mýtus: Manipulovať je „normálne“
Vo verejnosti prevláda aj názor, že psychická manipulácia je každodennou súčasťou nášho života. Sprevádza nás predsa od narodenia a tak je „normálne“, že manipulujeme a sme manipulovaní všetci a neustále, či už médiami, reklamou...
| Mýtus o sektách | Popis |
|---|---|
| Človek je tvor racionálny | Predpoklad, že človek si rozumovo vyberá členstvo v pochybných skupinách, ignorujúc vplyv psychickej manipulácie a cieleného zasahovania do fyziológie. |
| Mne sa to nemôže stať | Presvedčenie o vlastnej nezraniteľnosti, hoci psychická manipulácia pôsobí na podvedomej úrovni a môže jej podľahnúť ktokoľvek. |
| Náboženská viera ochraňuje pred vplyvom siekt | Mylná predstava, že hlboké zvnútornenie viery automaticky chráni pred deštruktívnymi skupinami; výskumy ukazujú opak. |
| Manipulovať je „normálne“ | Všeobecné prijatie psychickej manipulácie ako bežnej súčasti života, či už médiami, reklamou, atď. |
tags: #maso #hriesnej #knihovnicky