I keď baklažán nepatrí do zoznamu tradične konzumovanej slovenskej zeleniny, postupne si aj u nás nachádza čoraz viac priaznivcov. Obľúbili ste si baklažán? Nemusíte sa vždy spoliehať len na ponuku v obchode, počas sezóny si môžete pochutiť aj na plodoch z vlastnej záhrady. Baklažán (Solanum melongena), známy aj ako vajíčkoplodý, je lahodná a výživná zelenina, ktorá sa pestuje po celom svete.
Baklažán sa do našich končín dostal z východnej Indie, kde v teplej klíme rastie ako trvalka. V Európe sa objavil približne v 15. storočí. Hoci sa v subtropických oblastiach pestuje ako viacročná zelenina, v našich klimatických podmienkach sa mu najlepšie darí ako jednoročnej rastline, ideálne v chránenom prostredí skleníka alebo fóliovníka.
Charakteristika baklažánu a jeho odrody
V našich podmienkach je baklažán jednoročnou, bohato rozkonárujúcou sa bylinou, ktorá môže narásť až do výšky jeden a pol metra. Pri rýchlení a vyväzovaní k opore dosahujú niektoré odrody výšku aj nad dva a pol metra. Rastliny dorastajúce do výšky 40 až 140 cm majú vykrajované listy s jemnými chĺpkami, niektoré odrody môžu mať na stonkách, listových stopkách aj rebrách ostré tŕne. Farba kvetu väčšinou zodpovedá farbe plodu.
Plodom a zároveň konzumnou časťou je bobuľa. Jej veľkosť, tvar a farba závisí od odrody a klimatických podmienok, v ktorých ho pestujeme. Baklažány prichádzajú v rôznych tvaroch, farbách a veľkostiach. Poznámeguľaté, podlhovasté, vajcovité plody široké päť až desať centimetrov a dlhé až do päťdesiat centimetrov. Farba šupky bobule môže byť čierna, fialová, biela, zelená alebo žltá. Plody baklažánu sa farebne líšia od tmavofialovej, cez zelenú a žltú až po rôzne dvojfarebné a žíhané varianty.
U nás sa najčastejšie pestujú baklažány kyjovitého tvaru s fialovou šupkou, ako napríklad odrody ‚Český raný‘ a ‚Nero‘. Novšie kultivary baklažánov sú vhodné aj pre menej skúsených pestovateľov. Majú menšie plody, ale rodia viac, sú odolnejšie voči zmenám počasia i chorobám.
Pre lepšiu predstavu o rozmanitosti odrôd baklažánu uvádzame niektoré z nich v nasledujúcej tabuľke:
| Odroda | Charakteristika |
|---|---|
| Baklažán klasický ('Classic') | Tmavofialová farba, oválny tvar. |
| Japonský baklažán | Dlhý a štíhly s tmavofialovou farbou. |
| Thajský baklažán | Malý, guľatý, svetlozelená farba, typický pre thajskú kuchyňu. |
| Biely baklažán | Biela šupka a jemná dužina. |
| Indický baklažán | Malý a guľatý, fialová farba. |
| Český raný a Nero | Kyjovitý tvar, fialová lesklá šupka, pevná smotanovobiela dužina. |
Baklažán má, podobne ako rajčiak, mohutný koreňový systém, siahajúci do hĺbky jedného metra.
Nároky na pestovanie baklažánu
Baklažán je teplomilná rastlina, ktorá potrebuje špeciálne podmienky pre zdravý rast. Má podobné nároky na pestovanie ako paradajky a papriky. Pestuje sa všade tam, kde sa darí rajčiakom a zeleninovej paprike. Pre normálny zdravý rast potrebuje vonkajšie denné teploty od 20 do 28 °C a nočné od 15 do 18 °C. Nevyhnutným predpokladom dobrého rastu sú preto aj vyššie nočné teploty. Teploty pod 10 °C sú pre rastlinu škodlivé.
Vzhľadom na pôvod vyžaduje polohy s nízkou nadmorskou výškou a slnečné stanovištia chránené proti studenému vetru. Pre svoj rast bude preto potrebovať teplé, slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Baklažán potrebuje slnečné miesto s minimálne 6-8 hodinami priameho slnečného svetla denne.
Dobrú úrodu dosiahnete najmä na ľahkých, vzdušných a výhrevných hlinitých alebo hlinitopiesočnatých pôdach s vysokým obsahom humusu a neutrálnou pôdnou reakciou. Baklažány preferujú pôdu bohatú na organické látky s dobrou priepustnosťou. Pôdu vyžaduje výživnú a priepustnú. Nie však také miesto, na ktorom ste v predchádzajúcej sezóne pestovali zemiaky alebo paradajky. Na rovnakej hriadke môžete baklažány pestovať s odstupom najmenej 4 rokov. Baklažány nepestujte po rajčiakoch, paprike ani zemiakoch.
Predpestovanie sadeníc baklažánu
Úspešné pestovanie baklažánu začína predpestovaním sadeníc zo semien, ktoré si udržia klíčivosť 4 až 5 rokov. Baklažán je zeleninou s dlhou vegetačnou dobou, musí sa teda vysievať už od polovice februára do začiatku marca. Semená sa obvykle vysievajú od polovice februára do polovice marca do kvalitného, humózneho substrátu, do hĺbky približne 1 cm. Pre klíčenie a rast semien baklažánu je potrebná teplota okolo 18 až 21 °C. Ideálna teplota na klíčenie je 21-25 °C. Na klíčenie zabezpečte vyššiu teplotu (25-30 °C). Bez skleníka, fóliovníka alebo pareniska je úspešnosť výsevu nižšia (okolo 60 %).
Po jemnom pritlačení substrátu a zavlažení by mali semená vyklíčiť do 10 až 20 dní. Kým sa nad povrchom substrátu neobjavia klíčne lístky, svetlo nie je potrebné. Po vyklíčení ho však rastlinám zabezpečte čo najviac. Sadenice potrebujú dostatok svetla a tepla (20-25 °C), aby neboli slabé. Udržiavajte pôdu vlhkú, ale nie premočenú. Doba predpestovania priesad je 50 až 60 dní.
Keď rastlinky vytvoria prvé pravé lístky, pikýrujú sa na vzdialenosť 8 až 10 cm alebo sa presádzajú do kvetináčov s priemerom okolo 10 cm do ľahkej, humóznej, piesočnato-hlinité pôdy. Spočiatku im stačí kvetináč s priemerom 9 cm, keď ho korene naplnia, presaďte ich do kvetináčov s priemerom 23 cm.
Pred vysadením na finálne stanovište je nevyhnutné priesady aklimatizovať. Asi desať dní pred týmto termínom je dôležité priesady otužovať častým vetraním. Na pár hodín ich začnite vyberať von, aby si zvykli na vonkajšie podmienky. Začnite s krátkymi časmi a postupne predlžujte pobyt vonku.
Výsadba baklažánu do fóliovníka
Deň pred vysádzaním ich výdatne zalejte. Do fóliovníka alebo skleníka sa sadenice baklažánu vysádzajú od konca apríla do polovice mája, v závislosti od doby výsevu a od toho, kedy už nehrozia neskoré mrazíky. Priesady baklažánu vypestované v skleníku, parenisku, fóliovníku, prípadne zakúpené v záhradníctve vysaďte na hriadku od polovice mája. Ak máte nevykurovaný skleník, presadenie odložte na máj. Počkajte, kým sa pôda prehreje, lepšie sa ujmú, rýchlejšie porastú.
Pred výsadbou je potrebné pôdu zbaviť kameňov, buriny a zvyškov koreňov, prekypriť a vyrovnať. Pôdu si aspoň 2 týždne pred ich vysadením poriadne pripravte. Na to, aby bola úroda naozaj bohatá, doprajte pôde dostatok superfosfátov a síranu draselného. Pred výsadbou zapracuj do pôdy kompost alebo dobre rozložený hnoj, aby si zabezpečil dostatok živín pre rast. Pri hnojení postupujte podľa návodu na obale.
Pripravte si jamky vo vzdialenosti 40 - 60 cm, aby mali dospelé rastliny dostatočný prísun vzduchu a svetla. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť aspoň 40 cm, ale pre lepší prístup vzduchu a svetla je vhodnejšie dodržať spon 50 x 50 cm alebo 60-70 cm na vzdialenosť a v riadkoch 25-35 cm. Vytvorte si riadky vo vzdialenosti cca 60 cm. Priesady saďte v 30 - 35 cm odstupoch, aby mali dosť miesta.
Pri výsadbe je dôležité sadiť hlbšie, aby koreňový systém zmohutnel a rastlina získala dostatočnú stabilitu. Sadenice baklažánov premiestnite do jamiek aj s koreňovým obalom. Po zasadení sa pôda utlačí a výdatne zaleje odstátou vodou. Korene baklažánov sa rady rozťahujú a môžu siahať až do hĺbky 1 metra. Mladé rastliny ešte zhruba dva týždne aspoň na noc prikrývajte, kým sa aklimatizujú.
Starostlivosť o baklažán vo fóliovníku
Zavlažovanie
Baklažány sú mimoriadne náročné na vlahu, najmä v období tvorby plodov. Pri nedostatku vody môžu opadávať kvety a mladé plody. Baklažán potrebuje pravidelnú zálievku, aby sa udržala pôda stále mierne vlhká. Zvlášť dôležité je udržiavať pôdu vlhkú počas obdobia tvorby plodov. Zalievať je potrebné pravidelne a výdatne, ideálne večer, odstátou alebo dažďovou vodou. Pri nedostatočnom prísune vody opadávajú kvety, kvetné púčiky alebo aj mladé plody. Mulčovanie okolo rastlín pomáha udržať pôdu vlhkú a zabraňuje vysychaniu. Veľmi dobre reagujú na nastielanie medziradia slamou alebo čiernou netkanou textíliou. Obmedzíte nadmerné vyparovanie, rast burín, pôda sa lepšie prehreje.
Hnojenie
Baklažány vyžadujú aj pravidelné prihnojovanie. Na začiatku rastu rastliny používaj hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporujú silný rast výhonkov a listov. Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzaj na hnojivá bohaté na fosfor a draslík, ktoré podporujú tvorbu a dozrievanie plodov. Prihnojujeme plným hnojivom. Počas vegetácie je vhodné pridávať do zálievkovej vody vhodné tekuté hnojivo, najmä ak je pôda chudobná na živiny. Pri výsadbe na vonkajšie záhony sa odporúča pôdu pohnojiť kompostom alebo organickým hnojivom už na jeseň a pri výsadbe pridať anorganické hnojivá s potrebnými stopovými prvkami. Práve nedostatok draslíka je najčastejším problémom pri neúspešnom pestovaní baklažánov.
Vyväzovanie a zaštipovanie
Vyššie odrody baklažánu môžu potrebovať oporu, aby sa zabránilo polámaniu vetiev, najmä keď sa začnú tvoriť plody. Rovnako ako paradajky, aj baklažány tvoria postranné výhony, ktoré je potrebné včas odstraňovať. Keď rastliny dorastú do výšky 30 cm, odrežte vrcholček hlavnej stonky, aby ste podporili rast bočných výhonkov. Na rastline sa odporúča ponechať 3 až 7 plodov a štyri hlavné výhony, aby rastlina mohla vytvoriť silnejšie a väčšie plody. Po vytvorení približne siedmich plodov je vhodné zaštipnúť vrchol rastliny tak, aby sa nad najvyšším plodom nachádzal jeden list. Ak vidíte, že rastlina tvorí viac ako 5-6 plodov, ostatné kvety odstráňte.
Opeľovanie a vetranie
Rastliny sú prevažne samoopelivé, preto ich možno pestovať v skleníku aj vo fóliovníku. Občasné poklepanie po kvetoch pomôže uvoľniť peľ, čo je významné hlavne na začiatku kvitnutia. Aby sa včely dostali k rastlinám a mohli opeľovať kvety, je dôležité priestor fóliovníka vetrať. V prípade, že opeľovanie neviete zabezpečiť prirodzene, musíte pristúpiť k vlastnoručnému opeľovaniu štetčekom.
Rez baklažánu pre väčšiu úrodu! Rýchlejšia produkcia | Tipy pre začiatočníkov| #zelenahrada #záhrada
Ochrana pred škodcami a chorobami
Baklažány zvyčajne netrpia na vážne choroby, no môžu sa vyskytnúť škodcovia. Baklažán najčastejšie napádajú roztoče. Ich výskyt spozorujete podľa bledých listov so škvrnami, ktoré predčasne opadávajú. Pri nedostatku vlahy môžu rastliny napádať roztoče, ktorých výskyt sa prejavuje bledými listami so škvrnami. Najväčšie problémy môže spôsobiť pásavka zemiaková, proti ktorej sa dajú použiť prípravky určené na ochranu paradajok. Je však dôležité vyberať postreky, ktoré nie sú toxické a nepoškodia opeľujúce včely. Ďalším častým škodcom sú malé biele mušky - molice. Sajú šťavu a vylučujú lepkavú hmotu, ktorá podporuje rast plesní. Vošky nelikvidujete chémiou za žiadnych okolností, radšej ich mechanicky odstráňte alebo odtrhnite časti, kde ich je najviac. Môžete tiež vyskúšať roztok z vody, drevného popola a saponátu na riad v pomere 10 litrov vody, 2 šálky popola a 70 - 100 g saponátu. Na prevenciu plesňových ochorení zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a dbaj na to, aby si nepolieval listy.
Zber a skladovanie úrody
Na konzumáciu sú najvhodnejšie plody zberané asi tridsať dní po odkvitnutí. Baklažány sú pripravené na zber, keď majú lesklú a pevnú šupku. Ich dužina je jemná, s mäkkými, nevyzretými semenami. Plody však už musia mať svoju typickú farbu a veľkosť. Baklažány sa zberajú priebežne od júla do októbra, približne jeden mesiac po odkvitnutí. Väčšinou je to obdobie od polovice augusta a postupné dozrievanie pokračuje až do príchodu jesenných mrazíkov. Z prvej úrody sa môžete tešiť už v polovici augusta. Dozrievajú až do prvých mrazov.
Ideálna doba zberu je, keď má plod vysoký lesk, intenzívnu farbu, je na dotyk pevný a jeho dužina je jemná s mäkkými semenami. Jemne na baklažán zatlačte. Ak sa v pokožke vytvorí malá preliačina, je zrelý. Zároveň by mal mať peknú farbu. Pri zbere plod odrežte záhradníckymi nožnicami so stopkou dlhou dva centimetre. Pri zbere je potrebné použiť ostré záhradnícke nožnice a odrezať plod aj so stopkou (približne 2 cm), čím sa predĺži doba skladovania.
Plody nenechávajte na rastlinách prezrieť. Prezreté plody spoznáte podľa matnej a mäkkej šupky, vädnúcej stopky a hnednúcich semien. Prezrelosť spoznáme podľa vädnutia šupky a straty lesku, mäknutia plodov a hnednutia semien. Prezreté plody majú horkasté semená. Zhorknú a zmľandravejú a vaša snaha vyjde nazmar. Pred príchodom mrazov pozberajte všetky plody. Môžete ich uchovať dva až tri týždne pri teplote 8 - 12 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu 90 %. Zrelé plody, ktoré neskonzumujete, môžete odložiť do pivnice, kde vydržia 2 - 3 týždne.
Zdravotné benefity baklažánu
Baklažán je plný vitamínov a minerálov, diétny a chutný. Baklažán obsahuje draslík, vápnik, meď a horčík, pričom najviac v ňom nájdete draslíka. Tento minerál je dôležitý pre správnu funkciu nervovej sústavy, pečene, srdca aj svalov. Tieto látky napomáhajú správnej funkcii pečene, znižujú cholesterol v krvi, baklažán je vhodný aj pre diabetikov, pretože upravuje hladinu krvného cukru. Pektín obsiahnutý v značnom množstve v dužine výborne prečistí črevá od nestrávených zvyškov potravy a znižuje krvný tlak. Pre vysoký obsah vlákniny prispieva tiež k dobrému tráveniu. Má močopudný účinok a chráni pred vznikom obličkových kameňov.
Je však dôležité konzumovať ho len tepelne upravený, pretože obsahuje aj jedovatý solanín. Baklažán môžeme konzumovať ako hlavný chod, prílohu alebo z neho urobiť chutný šalát.
tags: #mozeme #sadit #baklazan #do #foliovnika