Záhradkárčenie je tradičná metóda, ktorá má svoje korene v prírodných ekosystémoch. Správne zvolené rastlinné kombinácie môžu podporiť rast, zlepšiť úrodu a ochrániť plodiny pred škodcami či chorobami. Pri plánovaní zeleninových hriadok v záhrade je kľúčové zohľadniť nielen priestor a potreby jednotlivých plodín, ale aj ich vzájomné vzťahy a striedanie plodín.
Mnoho záhradkárov si kladie otázku, ako efektívne využiť uvoľnené hriadky po zbere letnej zeleniny. Po zbere letnej zeleniny zostávajú v záhrade často prázdne hriadky. Práve v tomto období sa ponúka skvelá príležitosť na neskorý výsev listovej zeleniny, pričom špenát a cvikla na listy sú ideálnou voľbou. Odpoveďou na otázku, či možno vysadiť špenát po cvikle, je áno, avšak s prihliadnutím na určité pravidlá udržateľného pestovania.
Princípy striedania plodín v praxi
Rotačné pestovanie je praktika, pri ktorej sa plodiny pravidelne striedajú na rôznych hriadkach záhrady v priebehu niekoľkých rokov. Tým sa znižuje možnosť vzniku chorôb a škodcov, ktoré sa môžu rozvinúť v dôsledku dlhodobého pestovania rovnakých plodín na jednom mieste. Rotačné pestovanie tiež pomáha udržiavať a zlepšovať pôdnu štruktúru a živiny. Pri rotačnom pestovaní je dôležité rozdeliť plodiny do skupín podľa ich potrieb a vzájomných vzťahov. Pri striedaní plodín je dôležité dodržiavať základné pravidlo: po sebe by nemali nasledovať rastliny z rovnakej čeľade.
Po skorých plodinách, ako sú cesnak, cibuľa, hrášok či šaláty, ostávajú voľné hriadky, ktoré by bola škoda nevyužiť. Práve júl a začiatok augusta ponúkajú ideálne podmienky na výsev mnohých druhov, ktoré do jesene stihnú priniesť zdravú a chutnú úrodu. Na miestach po cesnaku či cibuli nie je vhodné pokračovať v pestovaní ďalších cibuľovín pre riziko prenosu chorôb. Zato listová a koreňová zelenina sú ideálnou voľbou. Hrach nechá voľné stanovište pre kel, cviklu, reďkovku. Po ňom môžete využiť uvoľnenú pôdu na pestovanie cvikly, šalátu, pekinskej kapusty i špenátu. Tieto plodiny vysejte po vybratí hrachu zo zeme a po miernom skyprení pôdy, hoci hrach sám o sebe zanecháva pôdu vo veľmi dobrom stave. Navyše ako bonus v nej po ňom ostáva dostatočný obsah živín. Po skorých hlúbovinách môžete vysiať fazuľu na struky, šalát, jesenný špenát.
Cvikla a jej miesto v záhrade
Cvikla, alebo presnejšie červená repa, vyvoláva ešte stále u mnohých rozpačité pocity. Táto buľva výraznej červeno-fialovej farby však v sebe ukrýva výnimočný ozdravný potenciál a v kuchyni sa dá spracovať hneď niekoľkými chutnými spôsobmi. Áno, červená repa nie je na pestovanie náročná a radosť z úrody urobí aj pestovateľom bez veľkých skúseností. Dá sa vypestovať zo semienok a okrem slnečného stanoviska a dostatočného prísunu vody nemá žiadne špeciálne požiadavky. Výborne odoláva škodcom aj chorobám. Pamätajte, že buľvy s priemerom maximálne do 7 - 8 cm patria medzi najchutnejšie.
Cvikla patrí medzi zeleninu, ktorá nie je náročná na starostlivosť. Zvládne aj ťažšiu pôdu, dlhšie sucho počas klíčenia a podnebie vo vyšších polohách. Priveľmi kyslé a kamenisté pôdy pre ňu nie sú vhodné. Ak jej chcete dopriať všetko, čo potrebuje, zabezpečte pre ňu dostatok vlahy a živín. Pestovatelia vypestovali viacero odrôd cvikly. Cvikla sa vysieva od polovice apríla, v chladných oblastiach až koncom apríla. Až do jesene môžete zberať čerstvé buľvy, ak budete cviklu vysievať každé štyri týždne vždy inde v záhrade.
Pestovanie špenátu pre jesennú úrodu
Špenát je stálicou medzi zeleninou. Vďaka vysokému obsahu vitamínov A, C, E, K a skupiny B a minerálov ako horčík, draslík či vápnik, je výborným pomocníkom pre zdravé srdce, kosti a oči. V jesennom období sa mu darí najlepšie - listy rastú pomaly, ale sú hrubšie, chrumkavejšie a intenzívnejšie zelenej farby. Je populárny najmä pre vysoký obsah účinných látok. Obsahuje množstvo vitamínu K, A, C a B9 (folát), a minerály ako železo, vápnik a horčík. Je bohatý na flavonoidy, antioxidanty ako luteín či zeaxantín a tiež vlákninu.
Vypestovať si domáci špenát nevyžaduje žiadne zvláštne zručnosti a zvládne to naozaj každý. Špenát nekladie nároky na pôdu, vyrastie na akékoľvek, ktorá bude mať dostatok humusu, a teda živín. Neznáša trvalé premokrenie. Vegetačná doba špenátu je iba 60 dní, preto ho môžete pestovať ako predplodinu napr. pred uhorkami alebo fazuľami. Špenát je rastlina, ktorá si nevyžaduje náročné podmienky na pestovanie. Obľubuje však chladnejšie počasie. Najvhodnejší čas na výsev špenátu je jar alebo jeseň. Najlepšie rastie pri teplotách medzi 10 °C a 20 °C. V horúcom počasí má tendenciu rýchlo kvitnúť a vytvárať semenníky.
Growing Spinach from Seed to Harvest in Containers - Step by Step
Jesenný „bonus“ na hriadkach: Špenát a cviklové listy
Jeseň je ideálne obdobie, keď môžeme využiť voľné hriadky po zbere letných plodín. Namiesto toho, aby sme pôdu nechali ležať ladom, môžeme ju zúrodniť a dopriať si „bonusovú úrodu“ v podobe čerstvých zelených listov. Kratšie dni a mierne teploty im dokonale vyhovujú. Navyše, v tomto období je v pôde viac vlhkosti a menej škodcov. Na rozdiel od jarného pestovania, počas jesene nehrozí, že rastliny vybehnú do kvetu. Špenát a cviklové listy patria medzi najvýživnejšie druhy listovej zeleniny. Obsahujú množstvo minerálov, antioxidantov a vlákniny. Mnohí poznajú cviklu len pre jej buľvu, no listy sú rovnako hodnotné - dokonca obsahujú viac železa než špenát. Sú bohaté na vitamíny A, C a K, vápnik, horčík aj antioxidanty. Cviklové listy podporujú pečeň, krvotvorbu a imunitný systém.
Ako správne postupovať pri výseve
Ideálny čas na výsev prichádza od konca augusta až do polovice septembra. V chladnejších oblastiach je vhodné siať skôr, v teplejších regiónoch sa dá výsev posunúť aj do októbra. Ak máte skleník alebo fóliovník, môžete si čerstvé listy dopriať aj počas zimy. Nie každá odroda špenátu či cvikly je vhodná na jesenné pestovanie. Obe plodiny majú rady priepustnú, výživnú a mierne vlhkú pôdu. Dôležité je vyhnúť sa priamemu hnojeniu čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by mohol spáliť korene. Špenát zvládne aj polotieň, no cvikla má radšej slnečné stanovište.
| Krok | Postup |
|---|---|
| Príprava pôdy | Pôdu zbavte buriny, jemne skyprite a doplňte kompostom. Pôdu pred siatím zbavte burín. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom. Pôdu môžete prihnojiť kompostom v množstve približne 3 kg na 1 m2. Záhon vyrovnajte a pripravte si riadky vo vzdialenosti 30 cm od seba. Pre optimálny rast špenátu vyberte správne stanovisko a pripravte vhodnú pôdu. Preferuje slnečné až polotienisté miesta, kde bude mať dostatok svetla na fotosyntézu, ale nie príliš vysoké teploty. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7. |
| Výsev | Semienka špenátu aj cvikly sa vysievajú priamo do pôdy. Hĺbka výsevu je približne 2-3 cm, vzdialenosť medzi riadkami 20-25 cm. Pri pestovaní na listy je možné siať hustejšie. Po výseve pôdu jemne utlačte a zalejte. Semená vysievajte priamo na pripravený záhon do hĺbky asi 2 cm, do riadkov vzdialených 30 až 40 cm. |
| Zálievka | Jesenné mesiace bývajú suché, preto nezabúdajme na pravidelnú zálievku. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, nie však premočená. Zdravý špenát potrebuje dostatok vody, avšak pôda nesmie byť premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Ideálne je pravidelné, mierne polievanie, najlepšie ráno, aby sa minimalizovala tvorba plesní. |
| Hnojenie | Hnojenie zvyčajne nie je potrebné, ak ste použili výživný substrát alebo kompost. Špenát potrebuje prihnojiť najmä pri letnom a jesennom výseve. Pri letnom ich prihnojujte pravidelne do zberu, pri jesennom potom hneď na jar a tiež do zberu. Hodí sa tekuté hnojivo s obsahom dusíka a menej draslíka a fosforu. |
| Ochrana | Špenát aj cvikla znášajú chlad pomerne dobre. Krátkodobé mrazy do -4 °C im väčšinou neublížia. Ak sa očakáva výrazné ochladenie, odporúčame rastliny prikryť bielou netkanou textíliou. Ak sa očakáva výrazné ochladenie, odporúčame rastliny prikryť bielou netkanou textíliou. |
Spoločné pestovanie a prirodzená ochrana
Správne kombinovanie plodín (tzv. spoločenská výsadba) môže výrazne zlepšiť zdravie vašej záhrady. Špenát dobre prospieva v blízkosti nechtíka, kapucínky či kôpru, ktoré odpudzujú vošky a molice. Na ochranu rastlín môžete preventívne využiť aj bylinné výluhy z cesnaku alebo žihľavy, ktoré posilňujú prirodzenú odolnosť zeleniny.
Zber a spracovanie
Táto metóda je veľmi obľúbená pri pestovaní listovej zeleniny. Spočíva v tom, že zberáte len vonkajšie listy a stred rastliny nechávate nedotknutý. Rastlina tak ďalej rastie a neustále tvorí nové listy. Ak chcete mať čerstvé listy počas celej jesene, vysievajte v intervaloch každých 10-14 dní. Zber špenátu sa vykonáva, keď sú listy dostatočne veľké a zdravé. Zbierajte mladé krehké listy, ktoré môžete skladovať mrazením. Ak pestujete cviklu na buľvu, zberajte len niekoľko vonkajších listov z každej rastliny.
Najjednoduchší spôsob, ako využiť jesennú úrodu, je pripraviť si vitamínové šaláty alebo zelené smoothies. Listy cvikly aj špenátu môžete použiť v teplých jedlách. Krátke restovanie na cesnaku a olivovom oleji zvýrazní ich chuť. Ak máte úrody viac, môžete listy uskladniť. Vydržia niekoľko dní v chladničke, ideálne vo vlhkej utierke alebo perforovanom vrecku. Na dlhšie skladovanie ich môžete blanšírovať a zamraziť.
Pestovanie v nádobách a vyvýšených záhonoch
Nemáte záhradu? Dobrou správou je, že špenát aj cvikla sa dajú úspešne pestovať aj na balkóne či terase. Vhodné sú hrantíky s hĺbkou aspoň 20 cm a drenážnou vrstvou. Bez ohľadu na to, či ide o novozélandský špenát, baby špenát alebo listový špenát, pestovanie je možné aj na balkóne v kvetináči. Vysoký záhon je len drevom, tehlami, kameňom, prúteným výpletom či iným materiálom ohraničený zvýšený pestovateľský priestor. Je výškovo prispôsobený záhradkárovi, čo uľahčuje jeho obrábanie - nemusíme sa toľko zohýbať.
Skúsenosti ukázali, že vyvýšený záhon má byť taký široký, aby sme do jeho stredu dosiahli len zohnutím sa alebo z polohy kľačmo. To znamená, že maximálna šírka je cca 1,5 m. Vyvýšené záhony majú byť denne osvetlené v rozsahu 6 až 8 hodín. Vyvýšený záhon v záhrade by mal byť umiestnený na nespevnenej pôde. Vysiatu plochu alebo porast úžitkových rastlín vo vyvýšenom záhone zakrývame netkanou textíliou. Vďaka tomu sa budeme z úrody tešiť skôr. Zakrývanie povrchu pôdy chráni aj klíčiace rastliny. Do vyvýšených záhonov nepatria mohutné zeleniny náročné na priestor, ako sú tekvice, rebarbora, cukrová kukurica alebo zemiaky. V záhonoch sa vyhnite pestovaniu veľkej zeleniny, ktorá potrebuje miesto. Stavte na nenáročné plodiny, ktoré nepotrebujú veľa starostlivosti.
tags: #mozeme #vysadit #po #cvkle #spenat