V utorok (12. 7.) uplynulo 115 rokov od narodenia Ľuda Zúbeka, významného slovenského spisovateľa a prekladateľa. Narodil sa v rodine murára 12. júla 1907 v Malackách a pochádzal z deviatich detí. Základné vzdelanie získal v Malackách, kde navštevoval ľudovú i meštiansku školu. Po vyštudovaní Obchodnej akadémie v Bratislave (1925) sa stal bankovým úradníkom (1925-1931).
Ľudo Zúbek, spisovateľ, autor historických životopisných próz, literatúry faktu a rozhlasových hier, publicista a prekladateľ, zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskej literatúre. Jeho pôsobenie v rôznych oblastiach, od bankovníctva cez rozhlas až po vydavateľstvo, formovalo jeho jedinečný pohľad na svet a prispelo k rozmanitosti jeho tvorby.
Profesijná dráha a rozhlasová tvorba
Zlom v živote Ľuda Zúbeka nastal v roku 1932, keď sa stal tajomníkom literárneho vysielania v Radiojournale (dnes Slovenského rozhlasu) v Bratislave. V rokoch 1932-1946 pracoval v rozhlase, najprv ako tajomník literárneho oddelenia, neskôr ako dramaturg, vedúci slovesného programu a od roku 1940 ako šéfredaktor časopisu Slovenský rozhlas. Výrazne sa zaslúžil o zvýšenie umeleckej úrovne rozhlasovej umeleckej tvorby a rozšírenie literárneho a dramatického vysielania.
Popri rozhlasovej tvorbe sa venoval aj písaniu historických románov. Krátko (1946-1947) bol aj vedúcim propagačného a publikačného odboru Povereníctva informácií. V roku 1947 sa stal riaditeľom novovzniknutého vydavateľstva Tatran a v rokoch 1948-1956 bol jeho vedúcim redaktorom. Od roku 1957 sa aktívne venoval literárnej činnosti.
Celé dejiny starovekej Indie | Dokumentárny film
Literárna tvorba Ľuda Zúbeka
Ľudo Zúbek patril k tvorcom slovenského historického biografického románu. Zaslúžil sa o rozvoj rozhlasovej hry pre deti a mládež, ale i dospelých. Písal prednášky, fejtóny, reportáže, cestopisné pásma, poviedky, rozhlasové hry a romány. Jeho najväčší prínos spočíva v orientácii na žáner historického románu a na umelecko-náučnú prózu. V prozaickej tvorbe sústredil svoju pozornosť takmer výlučne na slovenské dejiny; výnimku tvorí román "Zlato a slovo", v ktorej zobrazil kolonizáciu juhoamerických území Španielmi v 16. storočí.
Na rozdiel od svojich generačných druhov Joža Nižnánskeho alebo trochu starších spisovateľov Jána Hrušovského a Ema Bohúňa, Zúbek s historickými faktami narábal veľmi dôsledne. Sám sa o tom vyjadril v rozhovore pre časopis Zlatý máj v roku 1962: „…autor historických románov (a ešte väčšmi románov životopisných) vždy sa cíti aspoň trochu aj historikom. Chce si overiť každú podrobnosť, chce vykresliť čo najvernejšie všetky reálie.“
Jeho historické romány sa preložili do češtiny, ruštiny, poľštiny, nemčiny a maďarčiny. On sám prekladal z češtiny a maďarčiny (predovšetkým prózu a literatúru faktu). Písal aj kritiky a recenzie. Pod pseudonymom Vladimír Malina uverejňoval v Slovenských pohľadoch, Eláne a Národných novinách recenzie a kritiky o nových prozaických dielach, o rozhlasových reláciách a programoch, divadelných hrách.
Významné diela Ľuda Zúbeka
Medzi najvýznamnejšie diela Ľuda Zúbeka patria:
- Ján Kupecký (1938): Dvojdielny životopisný román, ktorý neskôr prepracoval a vydal pod názvom "Farebný sen" (1965).
- V službách Mateja Hrebendu (1949): Román pre mládež.
- Murársky chlieb (1952): Autobiografická próza o detských rokoch, ktorá názvom pripomína jeho murársky pôvod.
- Doktor Jesenius (1956): Historický román.
- Skrytý prameň (1956): Zbierka biografických noviel, ktorá sa zaoberá životom a prácou Majstra Pavla z Levoče. Odborná kritika ju hodnotí ako najvyššie.
- Jar Adely Ostrolúckej (1957): Román.
- Zlato a slovo (1962): Román zobrazujúci kolonizáciu juhoamerických území Španielmi.
- Rytieri bez meča (1967): Román.
- Štvrtá stena (1971): Posmrtne vydaný román zo súčasnosti.
- Zo zamknutej záhrady (1987): Výber krátkych próz vydaný posmrtne.
Umelecko-náučná próza a literatúra faktu
Ľudo Zúbek sa venoval aj umelecko-náučnej próze s kultúrnohistorickým zameraním, určenej najmä mladému čitateľovi. V tejto oblasti vytvoril diela ako:
- Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský (1965): Publikácia napísaná pri príležitosti 500. výročia založenia prvej vysokej školy na území Slovenska Academie Istropolitana.
- Moja Bratislava (1965): Spisovateľovo vyznanie mestu, v ktorom si našiel nový domov, priblížil bohatú históriu i pamiatky našej metropoly.
- Ríša Svätoplukova (1969).
Rozhlasové hry a filmové námety
Okrem prozaickej tvorby je Ľudo Zúbek autorom mnohých rozhlasových hier pre dospelých i deti. Medzi jeho rozhlasové hry pre dospelých patria "Katastrofa" (1934), "Ľudovít Štúr" (1934), "Život básnika" (1935). Pre deti napísal rozhlasové hry "Zánik ríše Inkov" (1939) a "Pochod do Mexika" (1939).
Napísal aj námety k filmom "V hodine dvanástej" (1958), "Skrytý prameň" (1973) a "Do zbrane, kuruci!" (1974).
Preklady
Ľudo Zúbek prekladal z maďarčiny a češtiny, a to predovšetkým prózu a literatúru faktu. Pre deti prerozprával Cervantesov román "Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha" a epizódy Cosette z románu V. Huga "Bedári".
Prehľad tvorby Ľuda Zúbeka
| Žáner | Dielo | Rok vydania |
|---|---|---|
| Román | Ján Kupecký | 1938 |
| Román | V službách Mateja Hrebendu | 1949 |
| Autobiografia | Murársky chlieb | 1952 |
| Román | Doktor Jesenius | 1956 |
| Novela | Skrytý prameň | 1956 |
| Román | Jar Adely Ostrolúckej | 1957 |
| Román | Zlato a slovo | 1962 |
| Román | Rytieri bez meča | 1967 |
| Umelecko-náučná próza | Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský | 1965 |
| Umelecko-náučná próza | Moja Bratislava | 1965 |
| Umelecko-náučná próza | Ríša Svätoplukova | 1969 |
Ocenenia a záver života
Za prínos k rozvoju slovenskej literatúry pre deti mu Literárny fond a Bibiana udelili v roku 1966 Cenu Fraňa Kráľa. O rok neskôr (1967) získal titul Zaslúžilý umelec. Jeho túžbou bolo napísať román z histórie rodného mesta, z Malaciek. Sám sa o tom v jednom rozhovore vyjadril: „Želal by som si ešte dosť tvorivých síl na to, aby som mohol splatiť Malackám aspoň časť podlžnosti, ktorú voči nim cítim. Chcel by som napísať aspoň jednu knižku, ktorej dej by súvisel s minulosťou môjho rodiska.“
Nečakaná smrť krátko pred dovŕšením 62. roka života mu však zabránila uskutočniť tento životný sen. Spisovateľ a prekladateľ Ľudo Zúbek zomrel vo veku 62 rokov v Bratislave 23. júna 1969. Miesto posledného odpočinku našiel Ľudo Zúbek na Starom cintoríne v Malackách. Jeho pomník z egyptského mramoru ozdobila bronzová busta s otvorenou knihou od Ľudmily Cvengrošovej. Žiaľ, hrob sa stal obeťou neuveriteľného barbarstva a vandalizmu, v auguste 2008 neznámi páchatelia bustu ukradli.
tags: #murarsky #chlieb #ebook