Pestovanie rajčiakov je v zeleninových záhradách veľmi obľúbené, pretože rajčiny majú vďaka ich vlastnostiam medzi jednotlivými druhmi zeleniny špeciálne postavenie. Sladučké šťavnaté rajčiaky dopestujete v pohodlí svojej záhradky aj na balkóne. V našich podmienkach vždy platilo, že rajčiakom sa najlepšie darí v skleníku. So zmenou klímy sa však pestovanie teplomilných zelenín posúva aj do chladnejších oblastí. Majú kryté priestory stále zmysel? V určitých prípadoch rozhodne áno. Pestovanie paradajok v skleníku vám umožňuje kontrolovať prostredie pre optimálny rast. Môžete regulovať teplotu, živiny v pôde a prísun vody tak, aby vyhovovali potrebám rastliny. Toto nastavenie chráni vaše paradajky pred nepriaznivým počasím a škodcami. Pri správnej starostlivosti môže váš skleník produkovať čerstvé a chutné paradajky po celý rok.
Výhody a nevýhody pestovania rajčiakov v skleníku a vonku
Pestovanie v skleníku
Skleník je ideálnym miestom na pestovanie vlastnej zeleniny v záhrade, pretože chráni pred dažďom, vetrom a snehom. Pestovanie sa v ňom často darí podstatne lepšie ako vonku. Navyše, výsadba je možná o niekoľko týždňov skôr, čo výrazne predlžuje čas zberu úrody. Rajčiaky sú teplomilná zelenina, pestovanie v skleníku alebo vo fóliovníku predĺži ich sezónu. Krytý priestor rastliny ochráni pred poslednými jarnými mrazmi, ktoré často prichádzajú ešte v prvej polovici mája. Rajčiaky sú všeobecne teplomilné plodiny, ktorým chránené podmienky v skleníku alebo vo fóliovníku vyhovujú. Navyše tu nie sú vystavené opakovaným dažďom, čiže zmáčaniu listov, čo môže viesť k rozvoju hubových chorôb. So zmenou klímy sa však pestovanie teplomilných zelenín posúva aj do chladnejších oblastí. Máte tipy na vaše obľúbené odrody?
Skleník vám pomôže pestovať paradajky po celý rok. To znamená čerstvé paradajky aj v zime. Pre pestovanie regionálnej zeleniny je nevyhrievaný skleník viac ako dostatočný. Pri pestovaní tropických rastlín, druhov ovocia a zeleniny, ktoré obľubujú teplo, alebo nesezónnej zeleniny je lepšie zvoliť vyhrievaný skleník.
Výhody pestovania paradajok v skleníku:
- Predĺžené vegetačné obdobie: V skleníku môžete začať s pestovaním skôr a zber úrody si predĺžiť až do neskorej jesene, čím maximalizujete svoju úrodu. Reguláciou teploty a svetla môžete vytvoriť prostredie, v ktorom sa paradajkám darí po celý rok.
- Ochrana pred nepriaznivými vplyvmi: Skleník chráni rastliny pred dažďom, vetrom, mrazom a niektorými škodcami. Silný dážď, silný vietor ani neočakávané mrazy vašim paradajkám neublížia.
- Kontrolované prostredie: Môžete regulovať teplotu, vlhkosť a vetranie, čo prispieva k optimálnemu rastu a vývoju rastlín.
- Vyššia úroda: Vďaka ideálnym podmienkam môžete dosiahnuť vyššiu úrodu ako pri pestovaní vonku.
- Lepšia kontrola škodcov a chorôb: Škodcovia a choroby sú bežnými problémami pri pestovaní paradajok vonku. Skleník vám pomáha znížiť tieto riziká vytvorením kontrolovaného priestoru.
Nevýhody pestovania paradajok v skleníku:
- Vyššie náklady: Stavba a údržba skleníka si vyžadujú investície.
- Potreba regulácie prostredia: Musíte zabezpečiť optimálnu teplotu, vlhkosť a vetranie, aby sa predišlo chorobám a škodcom.
- Riziko šírenia chorôb a škodcov: V uzavretom prostredí sa choroby a škodcovia môžu rýchlejšie šíriť.
Pestovanie vonku
Výhody pestovania paradajok vonku:
- Nižšie náklady: Nie sú potrebné investície do stavby a údržby skleníka.
- Prirodzené opeľovanie: Opeľovanie zabezpečuje hmyz a vietor.
- Prirodzené podmienky: Rastliny sú vystavené prirodzeným zmenám počasia, čo môže posilniť ich odolnosť.
Nevýhody pestovania paradajok vonku:
- Kratšie vegetačné obdobie: Zber úrody je obmedzený na obdobie od leta do skorej jesene. Ak by sme paradajky sadili v záhrade zo semien, rajčiakom by trvalo 4 - 5 mesiacov, kým by začali produkovať prvé plody, a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka.
- Vystavenie nepriaznivým vplyvom: Rastliny sú vystavené dažďu, vetru, mrazu a škodcom.
- Nižšia úroda: V závislosti od počasia môže byť úroda nižšia ako pri pestovaní v skleníku.
Plánovanie výsadby
Dôležité je spraviť si pred samotným sadením plán výsadby. Mal by obsahovať základné informácie ako napríklad: koľko druhov zeleniny chcete pestovať, ako dlho táto zelenina dozrieva, v akom množstve ju chcete pestovať a kedy je vhodné ju vysadiť. Netreba začínať hneď s exotickými plodinami, ktoré si vyžadujú špeciálne podmienky na rast. Namiesto toho dajte priestor zelenine, pri ktorej máte istotu, že sa jej v skleníku bude dariť.
Výber odrody a semien
Pri výbere semien paradajok máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň. Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi. Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu.
Existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov a rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín rajčiakov, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté (steakové).
Kolíkové vs. kríčkové paradajky:
- Kolíkové (indeterminantné) rajčiaky: Pestované v prirodzenej forme rajčiakov (liana) za pomoci opory. V podstate rastú neustále do výšky, až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny. Sú silné, rýchlo rastúce rastliny, ktoré sú veľmi vysoké a potrebujú vhodne vysoké podpery, v skleníku aj vonku. Keďže rastú vertikálne, zaberajú veľmi málo miesta na zemi. Potrebujú však pravidelnú údržbu - polievanie, hnojenie, viazanie na podpery a odstraňovanie bočných výhonkov. Kolíkové paradajky dobre rastú vo veľkých nádobách s vysokou palicou na podporu.
- Kríčkové (determinantné) rajčiaky: Dorastajú do určitej výšky (0,5 - 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory či pestovanie paradajok v kvetináči. Ich nevýhodou je, že väčšinou prinášajú len jednu vlnu plodov (táto vlastnosť však môže byť aj výhodou napríklad pri pestovaní omáčkových paradajok, ktoré pri zbere naraz spracujeme). Jedná sa o najjednoduchší typ na pestovanie a okrem zavlažovania a hnojenia vyžadujú len malú údržbu. Kríčkové paradajky sú kompaktné a ideálne pre veľké terasové kontajnery, žľaby, okenné črepníky a dokonca aj závesné koše.
Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov.
Výsev a predpestovanie sadeníc
Rajčiaky majú dlhé vegetačné obdobie, vyžadujú preto predpestovanie v interiéri alebo vo vyhrievanom skleníku. S predpestovaním semien môžete začať už vo februári až do apríla. Ideálne je použiť sadbovače, či jiffy tablety. Hĺbka výsevu je 0,5 cm. Doba klíčenia je zvyčajne 1-2 týždne (aj dlhšie). Počas klíčenia je treba udržovať teplo a mať dostatok svetla. Semienka potrebujú na klíčenie teplotu cca 18 °C. Na sejbu používajte prednostne výsevný substrát, ale nič nepokazíte ani sejbou do univerzálneho.
Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice rajčiakov zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete) či priamo v skleníku. Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami. Výsev dôkladne zalejte. Aby sa semená nevyplavili, odporúčame použiť rozprašovač.
Pridajte len pár kvapiek tohto roztoku a vaše sadenice paradajok budú NEZASTAVITEĽNÉ!
Len čo paradajky vytvoria jeden alebo dva pravé listy, je najlepší čas na ich presadenie - pikírovanie do plastových či rašelinových kvetináčov. Mladé rastlinky vysaďte pokojne približne o tretinu hlbšie, než pôvodne rástli. Pri pikírovaní použite čerstvý substrát určený na výsev a množenie. Po niekoľkých týždňoch, keď budú mať sadenice pár pravých listov, presaďte ich do samostatných kvetináčov. Ak je sadenica príliš dlhá, presaďte ju hlbšie, aby bol prvý pár listov tesne nad povrchom zeminy. Držte ich na svetlom mieste s teplotou najmenej 16 °C a pravidelne zalievajte. Asi po mesiaci by mali byť pripravené na výsadbu do veľkých nádob alebo pestovateľských vriec v skleníku či vonku, prípadne do zeme.
Sadenice rajčiakov sú pripravené na presadenie, akonáhle dosiahnu výšku 10 - 20 cm. V tejto chvíli je nutné šetrne vybrať malinké sadenice a presunúť ich do samostatného kelímku, sadbovacích alebo iných nádob, kde sa budú môcť rozrásť. Sadenice umiestňujeme hlbšie, vysádzame ich skôr šikmo a následne zahrnieme zeminou tiež spodnú časť stonky. Po výsadbe rajčiakov zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, po ktorej bude môcť rajčiak šplhať.
Príprava pôdy a stanovište
Rajčiny potrebujú počas pestovania dostatok živín. Na sadenie rajčín si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne. Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie rajčín maximálne priepustná, pretože korene rajčiaku môžu v ideálnych podmienkach siahať až 2,5 m do hĺbky. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia. Rajčiaky: Kráľovná skleníkov aj záhrad.
Vyberte si svoje najteplejšie a najslnečnejšie miesto chránené pred vetrom. Odporúčame používať špeciálny substrát na rajčiny a papriky, a to vždy sparený. Rajčiaky sú v skleníku najradšej samy, no ak nemáte inú možnosť a pestujete ich spolu s paprikami, vysaďte ich do prievanu bližšie ku vchodu a papriku (uhorky hadovky) doprostred.
Aklimatizácia a presádzanie
Presádzanie sadeníc rajčiakov do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne zohriata (minimálne 15 °C). Aklimatizácia sadeníc rajčiakov: Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Približne od polovice mája je možné premiestniť rastliny von, keď už nehrozia ranné mrazíky. Paradajky sa oplatí otužovať približne 1 - 2 týždne pred ich vysadením von, aby nedostali šok, keď ich vynesiete von a presadíte. Cez deň ich dávajte von na slnko alebo do čiastočného tieňa, v noci ich vraciate domov (alebo niekde pod strechu). Pozor na vietor a silné slnko - v prvý deň, keď dáte paradajky von, by malo byť čiastočne zamračené.
Rozostupy a hĺbka výsadby
Rozostupy závisia od pestovateľských podmienok i od vlastností danej odrody. Prehustené rastliny súťažia o svetlo, vodu a živiny, čo môže viesť k nízkym výnosom. Sadenice paradajok môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 60 cm rozstupoch (pri kríčkových formách min. 1 m). Ideálny spon je 80 x 50 cm. Pri kolíkových paradajkách vložte pevný kolík alebo tyč vedľa rastliny a voľne priviažte hlavnú stonku.
Pri sadeniciach paradajok sa odporúča zahĺbená alebo šikmá výsadba približne o tretinu hlbšie, než boli pôvodne pestované, prípadne po prvé listy. Zo stonky totiž vyrastú nové korene, ktoré sa pripoja k zásobovaniu rastliny živinami aj vodou. Sadenice je možné vysadiť aj naležato. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
Pestovanie v nádobách
Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovici mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Nádoby sú ideálne, ak máte obmedzený priestor alebo chcete rastliny premiestňovať. Vyberte si kvetináče s objemom aspoň 5 galónov, aby koreňom poskytovali dostatok priestoru na rast. Uistite sa, že nádoby majú drenážne otvory, aby sa zabránilo premočeniu. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom.
Pri pestovaní paradajok v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché.
Starostlivosť o rajčiaky
Optimálna teplota a vetranie
Počas horúceho slnečného dňa teplota v skleníku často dosiahne i 40 až 45 °C, čo už rajčiakom nesvedčí. Teploty pod 10 °C rajčiakom nesvedčia. Rastliny pri nich zastavujú rast aj vývin plodov. Optimálne teploty sú 18 až 28 °C. Niekoľko stupňov nad optimálnou hranicou rajčiaky bez problémov znesú, no teploty nad 35 °C spôsobia výrazné problémy s dozrievaním a s príjmom vápnika, čo sa môže prejaviť vo forme nepeknej suchej hniloby.
Pravidelné vetranie je pri pestovaní rajčiakov základom. Počas júla a augusta nechajte aj pri nižších teplotách skleník či fóliovník radšej otvorený. Pravidelné monitorovanie teploty a vlhkosti vám pomôže vytvoriť ideálne prostredie pre rast vašich paradajok. V skleníku je v takomto počasí vhodné viac vetrať. Aj keď sú paradajky samoopelivé, k bohatšej násade plodov im pomáha hmyz. Myslite tiež na prevenciu pred plesňovými ochoreniami.
Vysoké teploty môžu spôsobiť slnečný úpal, ktorý sa prejaví ako žlté škvrny na líčku plodu, väčšinou na strapcoch s južnou expozíciou a na silno odlistených rastlinách. Ak je teplota na povrchu plodu vyššia ako 35 °C, narúša sa fungovanie chromoplastov, žlté farbivo sa nepremení na červený lykopén. Rastliny preto nadmerne neodlisťujte. Okrem toho, že listy sú miestom fotosyntézy a tvorby živín, odparovaním vody rastliny zároveň výrazne ochladzujú.
Polievanie
Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Pravidelná závlaha, rovnomerná vlhkosť pôdy a vyrovnaná výživa, hlavne neprehnojovanie dusíkom je najistejšou prevenciou suchej hniloby špičiek. Už raz poškodené plody nevyliečite, treba ich odstrániť.
Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne). Polievajte radšej raz za niekoľko dní vyššou dávkou, každodenné zvlhčovanie vrchnej vrstvy pôdy je neefektívne. Po zaliatí skontrolujte, ako hlboko ste pôdu prevlhčili. Polievajte priamo ku koreňom - ideálne ráno ešte predtým, ako sa pôda začne zohrievať.
Praskanie plodov je zväčša len estetický problém, ktorý je spôsobený nerovnomernou zálievkou. Problém nastáva vtedy, ak plod začne vplyvom napadnutia rôznych baktérií, hniť. Riešením je pravidelná zálievka s vetraním.
Hnojenie
Paradajky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatých na živiny a organickú zložku. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať. Ak sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky. Hnojenie s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Vyhnite sa nadmernému hnojeniu dusíkom, pretože to podporuje rast listov namiesto tvorby plodov.
Pestovateľská hygiena a opora
Aj v skleníku treba rajčiakom vylamovať zálistky a rastliny vyväzovať k opore. Pravidelne vylamujte zálistky v čo najmladšom štádiu vývinu. Veľké rany po neskorom odlomení môžu byť vstupnou bránou pre infekcie. Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné priväzovať k opore (cca. každých 25 cm) širokými motúzmi/stužkami. Rajčiakom tiež prospieva ak ich zbavíme spodných bočných stoniek s listami, ktoré sa dotýkajú zeme. Vhodným susedom pre paradajky je zeler, petržlen či bazalka.
Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť. Listy spodných poschodí postupne slabnú a žltnú, je teda výhodné ich postupne, ako rastlina rastie, odstrihávať. Slabé či mŕtve pletivá sú totiž náchylnejšie na napadnutie chorobami. Odstraňovaním listov sa k plodom dostane i viac svetla, takže dozrievajú kvalitnejšie, čo je dôležité predovšetkým pri mäsitých odrodách s gigantickými plodmi.
Opeľovanie
Rajčiaky sú samoopelivé. Pri vysokých teplotách a pri obmedzenom pohybe vzduchu v skleníku však občas dochádza k problémom, výsledkom čoho sú malé a nevyvinuté, takzvané partenokarpické plody neobsahujúce semená. V lete rastlinám v skleníku s opelením trochu pomôžte. Občas nimi zatraste, aby sa peľ uvoľnil v dostatočnom množstve. Nebojte sa vpustiť do skleníka čmele či iný hmyz. Pomôžu s opelením rastlín.
Rastliny paradajok môžete opeľovať manuálne, aby ste napodobnili prirodzené procesy. Na jemné prenášanie peľu medzi kvetmi použite malý, mäkký štetec alebo vatový tampón. Ľahko sa dotknite peľnice jedného kvetu a potom očistite bliznu druhého. Túto úlohu vykonávajte ráno, keď sú kvety najvnímavejšie. Ventilátory môžu pomôcť napodobniť úlohu vetra pri opeľovaní. Umiestnite malý ventilátor do blízkosti rastlín, aby ste vytvorili prúdenie vzduchu. Tento pohyb pomáha distribuovať peľ medzi kvetmi.
Ochrana proti škodcom a chorobám
Pravidelne rastliny kontrolujte, či sa na listoch neusídľujú choroby alebo škodce. Skleníkové paradajky často priťahujú škodcov, ktorí môžu poškodiť vaše rastliny. Mali by ste si dávať pozor na vošky, molice, roztoče, húsenice a mrlíky paradajkové. Pravidelne kontrolujte svoje rastliny, či sa na nich nenachádzajú títo škodcovia, aby ste včas odhalili zamorenie.
Choroby sa v skleníku môžu rýchlo šíriť, ak neprijmete preventívne opatrenia. Pleseň, múčnatka, bakteriálne vädnutie sú bežné problémy. Aby ste týmto problémom predišli, udržujte svoj skleník čistý a odstráňte zvyšky rastlín. Polievajte pri báze rastlín, aby ste predišli namočeniu listov. Zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu správnym rozostupom rastlín a denným vetraním skleníka. Boj proti voškám, moliciam a rôznym druhom hubových či bakteriálnych ochorení paradajok je neodmysliteľnou súčasťou života záhradkárov.
Na organickú kontrolu zasaďte užitočný hmyz, ako sú lienky, aby sa živili voškami a molicami. Neemový olej a insekticídne mydlá fungujú dobre proti mnohým škodcom. Pri hubových chorobách použite postreky na báze síry alebo meďnaté fungicídy. Ak zamorenie pretrváva, môžu byť potrebné chemické pesticídy a fungicídy.
tags: #musia #sa #rajciny #pestovat #len #v