Extrémy priťahujú pozornosť v každom smere a odvetví, svet rýb teda nie je výnimkou. Väčšina ľudí si myslí, že najväčšie ryby na svete sú veľryby, no to je omyl, pretože veľryby sú cicavce. Najväčšími rybami na svete sú teda paryby a kostnaté ryby, ktoré dosahujú úctyhodné rozmery a hmotnosť.
Tento článok sa zaoberá rôznymi druhmi rýb, od tých najmenších až po najväčšie, a ich charakteristickými vlastnosťami, výskytom a spôsobom života. Zameriame sa na morské aj sladkovodné ryby, vrátane tých, ktoré sa vyskytujú v slovenských vodách, a tiež na tie, ktoré sú chránené.
Žralok veľrybí (Rhincodon typus)
Najväčšími rybami na svete sú paryby dosahujúce úctyhodnú dĺžku až 12 m. Podaktoré zdroje uvádzajú dorast 18 - 20 m, avšak najväčší zmeraný kus bol 12,65 m dlhý s obvodom tela 7 m. Žralok veľrybí je držiteľom mnohých rekordov v oblasti veľkosti v živočíšnej ríši. Je jediným členom rodu Rhincodon a jediným existujúcim členom rodiny Rhincodontidae. Najväčší potvrdený jedinec mal dĺžku 18,8 m. Najväčší vedecky nameraný žralok veľrybí vážil 47 000 kg a bol dlhý 41,5 metra. Bol ulovený 11. novembra 1949 neďaleko Pakistanu.
Životné prostredie a strava
Naša obrovská paryba - Žralok veľrybí - žije prevažne v teplých vodách Atlantického, Pacifického a Indického oceánu. Je vzácny a nemožno ho stretnúť len tak na želanie. Neustále pláva otvoreným oceánom. Pri zháňaní potravy ho však možno stretnúť aj v blízkosti útesov. Pohybuje sa od hladiny až do hĺbky 130 m. Je to migrujúci samotár. Zriedkavo je vidieť aj skupinu týchto žralokov, avšak sú to vždy nedospelé kusy. Tento žralok žije v tropických vodách s teplotou nad 70 stupňov Celzia, pozdĺž pobrežia a vo voľnej vode a živí sa filtrami.
Zvláštnosťou tohto obra a jeho blízkych príbuzných je jeho strava. Nie je krvilačným predátorom a aktívnym lovcom ako väčšina žralokov, ktorí sú postrachom pláži. Paradoxne sa najväčšia ryba na svete živí tou najmenšou potravou, ktorú more poskytuje - planktónom. Pre ľudí je Žralok veľrybí úplne neškodný. Pláva si pokojne takmer bezstarostne oceánom s doširoka otvorenou tlamou a filtruje tisíce litrov vody cez chrupavkovité hrebene, medzi ktorými sa nachádza hubovitý filter.
Charakteristické znaky
Žraloka veľrybieho si nemožno spliesť so žiadnym iným druhom. V porovnaní s inými žralokmi má široké ústa posunuté dopredu. Je výrazne sfarbený - má svetlé škvrny a čiary na tmavom chrbte.
GoPro Awards: Ocean Ramsey a žralok veľrybí
Žralok obrovský (Cetorhinus maximus)
Najbližším príbuzným Žraloka veľrybieho a zároveň druhou najväčšou rybou na svete je Žralok obrovský s vedeckým názvom Cetorhinus maximus (angl. Basking Shark). Svoj anglický názov "Slniaci sa žralok" získal pravdepodobne z dôvodu, že často odpočíva na hladine s otvorenou tlamou akoby sa len tak vyhrieval na slnku. Žralok obrovský je druhou najväčšou rybou na svete. V minulosti vážil viac ako 4,2 tony a môže byť dlhý až 13 metrov. Dosahuje dĺžku 980 cm.
Výskyt a spôsob života
Vyskytuje sa v oblasti centrálneho a západného Stredomoria, od Maroka po Nórsko vrátane Severného mora a západného Baltského mora. Videný bol aj v Jadrane, avšak k tomu treba nie len Žraloka obrovského, ale aj obrovské šťastie. Tak isto ako Žralok veľrybí sa živí planktónom a pre človeka je neškodný. Samozrejme nesmieme ho naľakať, provokovať a dotýkať sa ho. Prudký rozmach obrovskou chvostovou plutvou by nám mohol spôsobiť vážne zranenia. Potápačov vraj toleruje. Vo všeobecnosti tieto žraloky uprednostňujú život osamote, hoci existujú správy o ich živote v malých skupinách. Pozorovania sú bežné pozdĺž kontinentálnych šelfov, ale sledovacie zariadenia umožnili vedcom zistiť, že občas prekračujú rovník. Vedci si nie sú stopercentne istí, ale predpokladajú, že tento žralok sa môže dožiť približne 50 rokov. V zimnom období sa uťahuje do hlbších vôd.
Charakteristické znaky a ochrana
Žraloka obrovského si taktiež nemožno spliesť s iným druhom. Je šedohnedej farby niekedy so svetlými škvrnami na boku. Jeho charakteristickými znakmi sú: predĺžený špicatý rypák, extrémne dlhé žiabrové štrbiny a obrovská tlama. Žiabrové štrbiny mu obkolesujú takmer celú hlavu. Takisto ako Žralok veľrybí, migruje jednotlivo alebo v skupinách (mladé jedince). Okrem otvoreného mora ho možno stretnúť aj v zátokach a pri ostrovoch ležiacich v blízkosti pobrežia. V minulosti veľa Žralokov obrovských padlo za obeť veľrybárom, no v súčasnosti je vo väčšine krajín zaradený medzi ohrozené druhy.
Žralok veľkotlamý (Megachastia pelagios)
Ďalším príbuzným planktónožrútom je Žralok veľkotlamý. Jeho vedecký názov je Megachastia pelagios (angl. Megamouth). Spomenieme ho len povrchne, pretože tento žralok sa označuje ako najtajomnejší. Dorastá do dĺžky 520 cm a pohybuje sa v hĺbkach od 50 - 1500 m.
Tajomstvo Žraloka veľkotlamého
Prečo je najtajomnejší? Prvé zmienky o ňom pochádzajú z roku 1976, čo nebolo tak dávno ak si spomenieme ako dlho už žraloky existujú. Záznam pochádzal z Indopacifickej oblasti. Neskôr bol videný aj v Atlantiku. Všetko čo sa o týchto zvláštne vyzerajúcich žralokoch mohli vedci dozvedieť pochádza z náhodného úlovku, alebo jedincov vyvrhnutých na breh. Doposiaľ je známych iba 9 záznamov. Jednalo sa však len o nedospelé samce a jednu 470 cm dlhú samicu (z Japonska). Jednoznačne isté je však to, že tak ako jeho dvaja predchádzajúci príbuzní, sa živí planktónom. Čo sa týka jeho vzhľadu má čiernu tlamu olemovanú svetielkujúcim tkanivom.
Mesačník svietivý (Mola mola)
Najväčšou žijúcou rybou na svete, ak nepočítame chrupavkovité paryby ako sú žraloky či raje, je mesačník svietivý, latinsky Mola mola. Tento tvor podivného tvaru má rozpätie plutiev aj vyše štyri metre, dĺžku viac než tri metre a najväčší známy jedinec vážil okolo 2 300 kilogramov. Je to akoby ryba len s hlavou, bez tela i zadnej plutvy, ploská ako placka. Pripomína obrovský tanier a v oceáne je dôležitá.
Život a charakteristika
Jej charakteristický tvar pripomínajúci kruhový tanier, veľké lopatovité plutvy a široké ústa s ostrými zubami sú jedinečné pre tento druh. Mola mola sa zvyčajne nachádza v teplejších oceánskych vodách a môže dosiahnuť dĺžku až 3 metre a hmotnosť až 2 300 kg. Zdržiava sa najmä v miernych a tropických pásmach oceánov, počas leta sa však objavuje napríklad aj v severnom mori. Žije v hĺbkach okolo 500 metrov, no rada sa z času na čas vyhrieva na slnku tesne pod hladinou. Dokonca pri svojej hmotnosti dokáže vyskakovať až tri metre nad hladinu. Živí sa najmä planktónom a príležitostne rybami, nie sú záznamy, žeby zaútočila na človeka. Je známa aj svojou zaujímavou stravou, ktorá sa skladá predovšetkým z medúz a planktónu. Jej ústa sú vybavené ostrými zubami, ktoré jej umožňujú sťahovať až 50 kilogramovú korisť. Táto ryba sa však musí kŕmiť nepretržite, aby udržala svoju obrovskú hmotnosť. Aj keď sa zdá, že ryba Mola mola má malú hlavu v porovnaní s jej obrovským telom, v skutočnosti má jeden z najväčších mozgov zo všetkých rýb. Tento mozog je potrebný na koordináciu jej telesnej hmotnosti a na prispôsobenie sa rôznym podmienkam v oceáne. Ryba je obľúbeným cieľom milovníkov potápania, ktorí ju radi pozorujú v jej prirodzenom prostredí. V Japonsku či v Kórei predstavuje pochúťku, v EÚ je však jej lov zakázaný.
Vyza veľká (Huso huso): Kráľovná sladkých vôd
Z klasicky tvarovaných rýb je hmotnostne najväčšia vyza veľká (Huso huso) z Kaspického a Čierneho mora. Táto jeseterovitá ryba môže dorásť až 7,3 metra a vážiť takmer 1,6 tony. Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Táto obrovská ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami (žraloci sú paryby, z morských rýb presahuje vyzu svojou maximálnou dĺžkou okolo 15 m hlístoun strieborný, ktorý je ale veľmi štíhly).
Popis vyzy veľkej
Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný. Zaujímavosťou je, že na jej chrbte sa nachádzajú ostne, čím môže pripomínať čínskeho draka. Tie však postupom jej veku zanikajú.
Rozmery a vek
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov. Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z 18. - 19. storočia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t.
Výskyt na Slovensku a ohrozenie
V minulosti sa vyza veľká vyskytovala aj u nás v Dunaji, posledné záznamy pochádzajú z dvadsiateho storočia. U nás vyhynula pre rybársky tlak, no najmä sa tu už neobjavuje pre umelú fragmentáciu veľtoku, ktorá bráni migrácii týchto obrov z oblasti Čierneho mora do našich končín. Kedysi sa nachádzalo aj na území Slovenska. Väčšinu svojho času vyza trávi v mori, no počas neresenia prichádza do riečnych tokov. Jej veľkosť môže dosahovať až 6 metrov a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec dosahoval až 8,5 metra. Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja. Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste. Vyza veľká je veľmi obľúbeným cieľom pytliakov. Kedysi sa vyza lovila pre jej mäso, ktoré bolo považované za delikatesu a najmä ho vďaka jej rozmerom bolo poriadne veľa. Lovia sa pre ich ikry známe ako čierny kaviár a pre kožu. Práve tie sú zdrojom najkvalitnejšieho kaviáru. Na území Ruska je lov tejto ryby považovaný za trestný čin. Smutné však je, že aj napriek jej majestátnosti, tak veľkého jedinca už neuvidíte. Tie sa stali legendami či súčasťou expozície v múzeách.
Biológia druhu
Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg. Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest. K nereseniu dochádza v hlbokých prúdoch so štrkovým dnom na hĺbke 4 - 12, ale údajne i 40 m. Vyza sa preslávila obrovským počtom ikier, čo do počtu alebo aj ich hmotnosťou. Tá môže často tvoriť pätinu hmotnosti samice a niekedy i omnoho viac - u veľkých ikernačiek teda veľa cez 100 kg. Na počet bol ich počet u jedinej samice odhadnutý na 360 000 až 7 700 000 kusov. Namáhavú cestu na neresisko i produkciou ohromného množstva pohlavných produktov si vyzy nemôžu dovoliť každoročne. Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je zhruba 5 rokov.
GoPro Awards: Ocean Ramsey a žralok veľrybí
Hlístoun červenohřívý (Regalecus glesne)
Najdlhšia kostnatá ryba, no menej robustná, má latinský názov Regalecus glesne, anglicky giant oarfish, česky hlístoun červenohřívý. Žije hlboko v moriach a oceánoch. Len občas sa objavia na pobreží vyplavené uhynuté jedince. A tak vieme, že dorastá vyše 13 metrov a váži okolo 280 kilogramov, ale neoficiálne zdroje hovoria až o takmer 17 metrových jedincoch. Keď sa berie v potaz čisto dĺžka tela, tak najdlhšou rybou v oceánoch je hlístoun červenohřívý (Regalecus glesne), ktorý môže dosiahnuť až 17 metrov. O tejto hlbokomorskej rybe sa toho vie pomerne málo a dala vzniknúť mnohým legendám a poverám o morských hadoch.
Sumec veľký (Silurus glanis): Kráľ našich vôd
Sumec veľký (Silurus glanis) je najväčšia ryba žijúca v našich vodách - riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, to je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára.
Popis a biológia
Telo sumca je pretiahnuté a nesúmerné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Chrbtová plutva je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká. Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín).
Rast a výskyt
Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Intenzita rastu sumca podmieňuje celý rad rozmanitých faktorov (dostatok potravy, teplota vody atď). Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku. Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.
Rekordné úlovky a spôsoby lovu
Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m. Svetový rekord sumca veľkého je nad 200kg a 335 cm. Medzi najpoužívanejšie lovné spôsoby sumca patrí lov na ťažko, lov na podvodný plavák a prívlač. Lov na ťažko: Udica sa zaťaží primeranou záťažou (olovkom), ktorého úlohou je zatiahnuť nástrahu na dno a tam ju udržať na mieste. Lov na podvodný plavák: Používa sa pri love v silnom prúde rieky, na tokoch. Prívlač: Sumec sa loví pomocou blyskáča, plandavky, ktorého úlohou je napodobniť pohyb ryby vo vode tak, aby sumec nepochyboval o hodnovernosti a pravosti nástrahy.
Tabuľka rekordných úlovkov sumca:
| Ryba | Miesto úlovku | Hmotnosť | Dĺžka | Rok |
|---|---|---|---|---|
| Sumec | Latorica, Slovensko | 128 kg | 257 cm | 1966 |
| Sumec | rieky Pád, Taliansko | 149 kg | 260 cm | - |
| Sumec | svetový rekord | >200 kg | 335 cm | - |