Slovenské vody ukrývajú rozmanité druhy rýb, od menších potočných pstruhov až po skutočné vodné monštrá. Rybári sa často vydávajú k vode s nádejou na úlovok, ktorý by sa zapísal do histórie. Poďme sa pozrieť na to, ktoré druhy rýb patria medzi najväčšie a aké rekordné úlovky boli na Slovensku zaznamenané.
Sumec veľký (Silurus glanis) - kráľ slovenských vôd
Sumec veľký (Silurus glanis) je najväčšia ryba, ktorá žije v našich vodách - riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3-4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5-10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi obľúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.
Popis a biológia sumca
- Telo sumca je pretiahnuté a nesúmerné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela.
- Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami.
- Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov.
- Chrbtová plutva je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru.
- Sumec má mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená.
- Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká. Základná farba je tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (albín).
Habitat a rozšírenie
Sumec obľubuje stojaté a pomaly tečúce vody, kde vyhľadáva najmä pobrežné tône, riečne ramená či meandre. Zdržiavajú sa väčšinou pri dne a v rôznych úkrytoch, odkiaľ sa za súmraku vydávajú na lov. Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku. Medzi najlepšie sumcové vody u nás možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.
Rozmnožovanie a rast
Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Intenzita rastu sumca podmieňuje celý rad rozmanitých faktorov (dostatok potravy, teplota vody atď). Pohlavne dospieva v 3-6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka (samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak (samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živý sa zooplanktónom a hmyzom, neskôr prechádza na ryby.
Rekordné úlovky a rybolov
Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m. Svetový rekord sumca veľkého je nad 200 kg a 335 cm.
Päť tipov na lov sumcov, ktoré by som si prial poznať
Medzi najpoužívanejšie lovné spôsoby sumca patrí lov na ťažko, lov na podvodný plavák a prívlač. Lov na ťažko: Udica sa zaťaží primeranou záťažou (olovkom), ktorého úlohou je zatiahnuť nástrahu na dno a tam ju udržať na mieste. Lov na podvodný plavák: Používa sa pri love v silnom prúde rieky, na tokoch. Prívlač: Sumec sa loví pomocou blyskáča, plandavky, ktorého úlohou je napodobniť pohyb ryby vo vode tak, aby sumec nepochyboval o hodnovernosti a pravosti nástrahy. Metódy lovenia sú rôzne. Sumce sa chytajú na vábničku, alebo na trhačku. Vytiahnuť rybu na breh nie je jednoduché, v prípade takejto veľkej ryby to niekedy trvá aj niekoľko desiatok minút.
Význam sumca
Sumec je hospodársky cenný druh. Uplatňuje sa jeho biomelioračná funkcia, t. j. obmedzovanie a zhodnocovanie premnožených a menejcenných druhov rýb. Sumce udržiavajú vo vodách biologickú rovnováhu. Ich sanitárna úloha, ktorú plnia je nezastupiteľná.
Vyza veľká (Huso huso) - obor minulosti slovenských vôd
Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Táto obrovská ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.
Charakteristika a habitat
- Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy.
- Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.
- Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Väčšinu roku žijú vyzy v plytkých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici.
Rozmery a vek
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov. Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z 18. - 19. storočia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t.
História na Slovensku
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951-52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.
Potrava a význam
V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezstavovce, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg. Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda. Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel.
Šťuka severná (Esox lucius) - dravý predátor
Šťuka severná (Esox lucius) je jediný druh šťuky, ktorý sa vyskytuje na Slovensku. Je to dravá stanovištná ryba, ktorá väčšinu dňa trávi ukrytá vo svojom teritóriu, odkiaľ vyráža na lov. Obľubuje zarastené brehy a plytčiny, kde číha na svoju korisť. Vyskytuje sa vo väčšine našich vôd, s výnimkou podhorských potokov.
Charakteristika šťuky
- Šťuka má pretiahnuté, torpédovité telo, ktoré jej umožňuje rýchle a obratné pohyby vo vode.
- Jej typickým znakom je široká, sploštená hlava s veľkými ústami plnými ostrých zubov a jazykom.
- Sfarbenie šťuky je premenlivé, zvyčajne zelenohnedé s tmavými škvrnami, ktoré jej poskytujú dokonalé maskovanie v rastlinstve.
Rozmnožovanie a rast
Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6-9 °C. Samička kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živí zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Samice dorastajú do dĺžky až 150 cm a dosahujú hmotnosť 25 kg, samce max. 100 cm.
Význam a lov
Šťuka je cennou rybou pre športový rybolov a má význam aj v rybničnom hospodárstve, kde sa chová ako doplnková ryba. Jej mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku, bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1-5 %. Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb. Jeden z príbehov úspešného rybolovu hovorí o rybárovi, ktorý pri love vláčením ulovil šťuku s dĺžkou 133 cm a hmotnosťou 26,7 kg.
Päť tipov na lov sumcov, ktoré by som si prial poznať
Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) - tradičná ryba
Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) je našou najznámejšou teplomilnou rybou. Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l., o kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.). Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra ,,Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Chovajú sa dve formy a to šupinatý a lysec.
Charakteristika a prostredie
Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 - 28 °C. Je stredne náročný na kyslík, je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi. V našich vodách môžu dosiahnuť rybničné formy vo veku 15 - 20 rokov hmotnosť až 30 kg pri dĺžke nad 1 m. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.
Rozmnožovanie a rast
Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov.
Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca) - cenená lovná ryba
Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca) patrí medzi naše najcennejšie lovné ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg. Patrí medzi dravú rybu s veľmi kvalitným mäsom, chovanú v našich rybníkoch. Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby.
Charakteristika a rozmnožovanie
Neresí sa na korienky rastlín, stromov pri teplote vody 12 - 16 ˚C v pároch. Do vopred pripraveného hniezda ikernačka (samica) nakladie ikry o ktoré sa stará mliečňak (samec). Svoje hniezdo si zúrivo bráni a napáda aj ďaleko väčšie jedince ako je on. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 - 170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g.
Ostatné významné druhy rýb
Hlavátka podunajská (Hucho Hucho)
Vďaka mohutnému telu a ušľachtilému vzhľadu ju rybári označujú za kráľovnú našich vôd. Bežne dorastá do 90 - 125 cm pri hmotnosti okolo 25 kg, maximálne do 180 cm (60 kg). Hoci patrí medzi ohrozené druhy a jej lov je prísne regulovaný, môžeme sa s ňou pomerne bežne stretnúť napríklad vo väčších riekach povodia Dunaja. Je vysoko cenená ako športová ryba. Jej trofej možno prirovnať k trofeji kapitálneho jeleňa. Nebezpečenstvo pri strete s ňou nehrozí.
Úhor európsky (Anguilla anguilla)
Je typickou migrujúcou dravou rybou. Vzhľadom teľa pripomína skôr hada ako rybu. Na rozdiel od ostatných rýb nemá brušné plutvy, pričom chrbtová, chvostová a análna splýva do celistvého lemu. Potravná aktivita sa zvyšuje s nastávajúcim súmrakom. Hlavný podiel v jeho výžive tvoria ryby, rôzne kôrovce, červy a vodný hmyz. Pri nedostatku potravy sa prejavuje kanibalizmus. V sladkej vode žije približne 10 - 15 rokov a dorastá do hmotnosti 2 až 3 kilogramy. Samice dorastajú až do dĺžky 140 cm, samčeky max. do 60 cm. Ako pohlavne dospelý podniká neresové migrácie do Sargasového mora pri brehoch Strednej Ameriky, kde sa rozmnožuje. Krv úhora obsahuje ichtyotoxín, ktorý je pre cicavce jedovatý, avšak pri tepelnej úprave mäsa jedovatosť mizne.
Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario)
Je naša pôvodná ryba žijúca prevažne v horských a čiastočne aj podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu (10 - 15 °C) a je náročný na obsah rozpusteného kyslíka (9 - 11 mg/l). Spravidla dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg. Patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma. V športovom rybolove sa cení pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok.
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Pôvodnou domovinou pstruha dúhového je Severná Amerika. Na Slovensko bol dovezený v roku 1880. U nás žije v tečúcich i stojatých vodách, bohatých na obsah rozpusteného kyslíka viac ako 6 mg/l (9 -11 mg/l). Dosahuje hmotnosť do 20 kg, u nás dĺžku do 80 cm pri hmotnosti 7 - 10 kg. Má zavalitejšie telo striebristej farby s tmavomodrým alebo tmavozeleným chrbtom, ktoré je husto posiate čiernymi škvrnami bez lemovania. Typickým znakom je červenkastý až purpurový pás tiahnuci sa pozdĺž bočnej čiary.
Sivoň americký (Salvelinus fontinalis)
Je nepôvodný druh dovezený zo Severnej Ameriky a v roku 1884 sa z Nemecka dostal na naše územie. U nás žije v tečúcich vodách horskej a podhorskej zóny. Vyžaduje čistú, studenú a dobre prekysličenú vodu, pričom znáša aj kyslejšie vody (pH≤5). Sivoň je pestrejšie sfarbený. Chrbát je olivovozelený až modrozelený s typickými svetlými meandrujúcimi pásikmi - tzv. mramorovaním. Na tele má husto rozmiestnené červené, žltkasté a belavé škvrny. Dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg.
Lipeň tymiánový (Thymallus thymallus)
Patrí k našim pôvodným lipňovitým druhom rýb, ktorý obýva tečúce vody podhorskej zóny. Vyhovujú mu širšie toky s tvrdším pieščitým dnom, prípadne štrkovitým dnom. Je to krátkoveká ryba, ktorá sa dožíva spravidla 5-6 rokov. V dobrých podmienkach rastie rýchlo. Má štíhle podlhovasté telo torpédovitého tvaru, z bokov stlačené, pokryté pomerne veľkými šupinami. Chrbtová plutva je veľká, dlhá a pestro sfarbená.
Tabuľka: Rekordné úlovky rýb
| Ryba | Miesto úlovku | Hmotnosť | Dĺžka | Rok |
|---|---|---|---|---|
| Sumec veľký | Latorica, Slovensko | 128 kg | 2,57 m | 1966 |
| Sumec veľký | Rieka Pád, Taliansko | 149 kg | 260 cm | - |
| Sumec veľký | Domaša, Slovensko | 103 kg | 252 cm | 2009 |
| Šťuka severná | Slovensko | 26,7 kg | 133 cm | - |
| Vyza veľká | Kaspické more | 1004 kg | 4,9 m | - |
tags: #najvacsia #ryba #zijuca #na #slovensku