Dňa 21. augusta si pripomíname výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Táto udalosť definitívne zmarila všetky nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane, známeho ako Pražská jar, s ktorou sa spája predovšetkým meno Alexandra Dubčeka.
Pražská jar 1968 nemala šancu na úspech, pretože nemala žiadnu oporu v reálnej politike vtedajšieho sveta, tvrdí politológ Michal Horský, ktorý bol vtedy redaktorom "kultového" študentského Echa. Uvoľnenie pomerov v strane a spoločnosti považuje za súčasť celosvetovej vzbury mladých proti establishmentu.
„Nebola to alternatíva socializmu, ale výraz istého emocionálneho uvoľnenia v Amerike a Európe po 2. svetovej vojne a 50. rokoch. Bola to vzbura mladej generácie a do nej Československo zapadlo. Bola to skôr eufória ako realita, zodpovedajúca reálnym vnútropolitickým a zahraničnopolitickým pomerom,“ spomína Horský.
Počiatky reformného procesu a tlak Sovietskeho zväzu
Rok 1968 sa zapísal do dejín Československa ako rok pokusu o nastolenie „socializmu s ľudskou tvárou“, čo znamenalo snahu niektorých popredných komunistických funkcionárov o liberalizáciu komunistického systému. „Začiatky reforiem možno klásť už do začiatku 60. rokov, hlavné črty reformného procesu sa však najmarkantnejšie prejavili v roku 1968, po nástupe Alexandra Dubčeka do čela Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ),“ uviedol historik Peter Jašek.
Snahy o reformu nachádzali stále silnejšiu podporu v spoločnosti, ktorej očakávania však boli čoraz väčšie. Na druhej strane paralelne pôsobil tlak Sovietskeho zväzu, ktorého postoje lojálne podporovali predstavitelia komunistického Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR), Poľska i Bulharska.
„Sovieti veľmi ťažko niesli niektoré javy, ktoré sa v Československej socialistickej republike (ČSSR) odohrávali, najmä prijatie Akčného programu KSČ, uvoľnenie cenzúry a povolenie činnosti nekomunistických spolkov,“ pripomenul Jašek.
Keď sa napriek viacerým sovietskym varovaniam na „urovnanie“ situácie v ČSSR pomery nezmenili, rozhodli sa Sovieti zvrátiť vývoj v Československu osvedčenou metódou - vojenským riešením, pomocou okupácie krajiny. „Urobili tak napriek tomu, že československé štátne vedenie nikdy nespochybňovalo kľúčové komunistické tézy, ako spojenectvo so Sovietskym zväzom, existenciu Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a Varšavskej zmluvy ako aj vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti,“ myslí si Jašek. Podľa niektorých historikov bolo dôležitým momentom pri rozhodovaní Sovietov aj to, že v ČSSR neboli prítomné sovietske vojská na rozdiel od ďalších štátov Varšavskej zmluvy.
Invázia a jej dôsledky
V noci z 20. na 21. augusta vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy - Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR vtrhli na územie Československa. Na "akte internacionálnej solidarity" sa nepodieľalo Rumunsko. Vojaci prišli "zasiahnuť v mene československých pracujúcich, socialistického spoločenstva a medzinárodného revolučného hnutia."
Dubčekovské krídlo KSČ protestovalo, vstup vojsk podľa nich odporoval základným zásadám vzťahov medzi socialistickými štátmi a normám medzinárodného práva. Reakciou ZSSR však bolo zatknutie Dubčeka a jeho spolupracovníkov. Odviezli ich do Ruska, ktoré nemohli opustiť skôr ako podpíšu tzv. Moskovský protokol. Ten znamenal úplnú kapituláciu.
Okupácia si vyžiadala niekoľko desiatok mŕtvych a stovky zranených. Vojská Varšavskej zmluvy zanechávali za sebou zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Československá vláda odmietla možnosť ozbrojeného odporu proti invázii a vyzvala obyvateľstvo, aby zachovalo pokoj. Napriek tomu sa na mnohých miestach neozbrojený dav ľudí postavil do cesty sovietskym tankom. „Na niekoľkých miestach sovietski vojaci spustili streľbu do davu protestujúcich ľudí a výsledkom boli obete na životoch. Spolu zahynulo v ČSSR 108 ľudí, z toho na Slovensku približne 30,“ uviedol Jašek.
Moskovský protokol a normalizácia
Sovieti internovali reformných členov ÚV KSČ vrátane Dubčeka a odvliekli ich do Moskvy. Tam sa k nim 23. augusta pripojila delegácia komunistických funkcionárov na čele s Gustávom Husákom a prezidentom Ludvíkom Svobodom a začali sa rokovania so sovietskymi predstaviteľmi, ktoré sa skončili 26. augusta podpísaním Moskovského protokolu, ktorý zaručil vojenskú prítomnosť okupačných armád v ČSSR.
Plénum ÚV KSČ 31. augusta 1968 Moskovský protokol schválilo, čím sa začalo obdobie, ktoré do čs. dejín vošlo ako normalizácia. V októbri bola podpísaná zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR, ktorá sa stala legálnym podkladom obsadenia krajiny sovietskym vojskom.
Sovieti reformných komunistov ponechali krátko na ich postoch, v priebehu roku 1969 boli však postupne odstránení. Definitívny koniec Pražskej jari prišiel v apríli 1969, keď sa do vedenia KSČ dostal Gustáv Husák. Sovieti postupne posilňovali svoju moc. Proruská, husákovská KSČ vytvorila rozsiahly systém kontrolovaný a udržovaný ŠtB. Mnoho aktivistov usilujúcich sa o demokraciu v období Pražskej jari prišlo o prácu, niektorí skončili vo väzniciach.
Dopady okupácie na Československo
Vstup sovietskych vojsk v auguste 1968 nás vrátil späť o 20 rokov, myslí si minister vnútra Robert Kaliňák. „Stratili sme 20 rokov. Ja som ho nezažil, ale všetci tí, ktorí boli vtedy tou generáciou, mohli považovať tých 20 rokov za stratených. Mohli sme byť niekde úplne inde,“ povedal pre agentúru SITA.
Vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 nás podľa politológa Lászlóa Öllösa vzdialil od demokracie. „Čo tu bolo, znamenalo akýsi začiatok demokratizácie,“ povedal pre agentúru SITA. Reformní komunisti na čele štátu si síce neželali demokraciu západného typu, pod tlakom dejín by ale ich tretia cesta napokon dospela k reálnemu pluralizmu, hovorí Öllös.
Z pokusu o reformu komunizmu zostal podľa historika Petra Jašeka iba projekt federalizácie Československa. "Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii bol prijatý 27. októbra 1968 a o tri dni slávnostne podpísaný na Bratislavskom hrade. Federalizácia sa však neuskutočnila v pôvodne zamýšľanej podobe, zostala skôr vo formálnej rovine," povedal Jašek pre agentúru SITA.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| Začiatok 60. rokov | Počiatky reformných snáh |
| Január 1968 | Alexander Dubček na čele KSČ |
| Marec - Apríl 1968 | Prijatie Akčného programu KSČ, uvoľnenie cenzúry |
| 20.-21. augusta 1968 | Invázia vojsk Varšavskej zmluvy |
| 23.-26. augusta 1968 | Rokovania v Moskve, podpísanie Moskovského protokolu |
| Október 1968 | Podpísanie zmluvy o dočasnom pobyte sovietskych vojsk |
| Apríl 1969 | Gustáv Husák na čele KSČ, začiatok normalizácie |
tags: #namiesto #prazskej #sunky #uhorky #do #ceska