Národná gastronómia je neodmysliteľnou súčasťou kultúry každého etnika. Sú to jedlá a nápoje, ktoré sú charakteristické pre daný národ a sú ovplyvnené určitými podmienkami, ktoré ho formovali. Ide predovšetkým o prírodné, pôdne a klimatické faktory, ktoré vplývali na charakter a vývoj stravy, ale aj tradície, ktoré si ľudia po stáročia pestovali.
Tak ako pri iných národoch, aj tradičná strava Slovenska v minulosti závisela od okolitej prírody. Človek čerpal z toho, čo mu príroda ponúkala. Tento koristný spôsob obživy sa prejavoval v zbere lesných plodov či lovení zveri. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Základná časť stravy na celom našom území bola zväčša rastlinného charakteru. Základnými surovinami boli prevažne obilniny, strukoviny, zemiaky a niektoré druhy zeleniny. V horských oblastiach sa dopĺňala predovšetkým mliečnou stravou, v nížinných skôr mäsitou stravou. Sú považované za základnú potravinu slovenského obyvateľstva. Ide predovšetkým o kašovité jedlá, ktoré sú považované za jedno z najstarších jedál pripravovaných z rozličných plodín - pohánka, jačmeň, ovos, proso, ale i fazuľa, hrach, bôb a neskôr i zemiaky, kukurica. Za základ stravy bol vždy považovaný chlieb, ktorý je dodnes považovaný za prejav úcty hostiteľa.
K archaickejším prípravám chleba možno prirovnať i iné jedlá, ako napr. lokše, či haruľa. K tradičným jedlám radíme aj placky, ktoré sa pripravovali z múky a vody. K tradičným múčnym jedlám patria v slovenskej kuchyni i varené cestoviny. Zo starších druhov sú známe trhance (cestovina sa prstami trhala a hádzala do horúcej vody), v súčasnosti sú známejšie slíže, či rezance (cestovina sa krájala nožom). Z varených cestovín sa zachovali aj rôznymi plnkami plnené cestoviny, známe ako pirohy, alebo perky.
Tradičná strava Slovenska je typická aj množstvom polievok a omáčok. Pripravovali sa z rozličných surovín. Najtypickejšie sú pripravované zo zeleniny (fazuľa, hrach, cícer, šošovica, či kapusta a pod.). Tradičnou slovenskou polievkou je demikát, pripravovaná z bryndze. Ako príležitostné jedlá, predovšetkým počas sviatkov sa piekli koláče. Pre Slovensko sú typické okrúhle koláče alebo plnené (lekvárom, tvarohom). Typickými sú aj vianočky.
Mäsité pokrmy nehrali v minulosti v slovenskej strave významnú úlohu. Jedli sa predovšetkým vo sviatočné dni alebo pri významných rodinných udalostiach, akými boli napr. svadba, krstiny a pod. Do konca 19. storočia sa väčšinou konzumovala baranina, južnejšie oblasti využívali bravčovinu. V tomto období bola aj príprava mäsa striedmejšia. Mäso sa väčšinou len varilo v slanej vode, nie ako dnes, keď sú obľúbené aj iné úpravy, ako i pečenie, či dusenie. Tieto novšie úpravy sa objavujú až po 2. svetovej vojne. K typickým mäsovým špecialitám patria zabíjačkové jedlá.
Takéto mäso sa uchovávalo údením. Chutné boli údené stehná, rebrá, či slanina. Hlavné zabíjačkové špeciality zastupujú zabíjačkové kaše a hurky. Za charakteristickú mäsovú špecialitu sa považuje tzv. zbojnícka pečienka, známa aj ako živánska pečienka.
K základným zložkám stravy patrili vždy aj mliečne produkty. V súčasnosti sa pije predovšetkým mlieko kravské, no za tradičné je považované aj kozie, s ktorým sa môžeme stretnúť aj dnes na dedinách, či v horských oblastiach. V minulosti sa zvyklo konzumovať aj ovčie mlieko. Obľúbenými mliečnymi produktmi sú tvaroh, smotana, cmar, hrudkový syr z ovčieho mlieka, maslo, žinčica, srvátka. Osobitými druhmi syra na Slovensku sú oštiepky a parenice.
Základnou tekutinou od nepamäti bola voda. Slovensko je bohaté aj na mnohé minerálne pramene, ktoré svojou blahodárnou silou pôsobia na zdravie ľudí. Popri týmto tradičným nápojom sú na Slovensku rozšírené aj alkoholické nápoje. Za najstarší alkoholický nápoj je považovaná medovina. Južná časť Slovenska sa vyznačuje vínom. Z ďalších alkoholických nápojov sú pre Slovensko typické pálenky, ktorých pomenovania sú odvodené od pripravovanej suroviny. Známa je slivovica, borovička, čerešňovica, hruškovica, ražovica, či terkelica. Pivo bolo známe už od stredoveku a pripravovalo sa predovšetkým z jačmenného sladu.
Táto jednotvárnosť stravy na Slovensku bola určovaná spomínanými prírodnými faktormi, ktoré na ňu v rámci Slovenska vplývali. Slovenská gastronómia má však druhú stránku, ktorá ju vo veľkej miere ovplyvnila. Ide o cudzokrajné vplyvy, ktoré po stáročia vplývali na jej vývoj a postupne sa tu udomácňovali. Vplyv maďarského etnika sa odzrkadlil v používaní červenej sušenej papriky, ktorá tvorí základ takých jedál ako sú guláš, perkelt, či paprikáš. Aj v súčasnosti typické slovenské produkty z ovčieho syra - bryndza, parenice, oštiepky - patria v skutočnosti k pôvodu valaského etnika, ktoré sa u nás usídlilo v 14. - 17. storočí počas tzv. valaskej kolonizácii.
Aj vplyvy iných etník badať v slovenskej kuchyni. Chorváti ju obohatili o zeleninové jedlá, česká kuchyňa sa pričinila o zaradenie kysnutej knedle, parených buchiet, či pečeného mäsa s omáčkami (kôprovej, paradajkovej, či sviečkovej) do slovenskej kuchyne. Na Slovensku sa udomácnili i americké potraviny, predovšetkým zemiaky, kukurica, rajčiny, paprika, bez ktorých sa mnohé slovenské jedlá nezaobídu. Vplyv Orientu priniesol koreniny, či kávu.
Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území.
Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň.
Tradičné slovenské jedlá
V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha. Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny.
Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Jednou zo základných potravín je dodnes mlieko. V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka.
Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii.
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom.
Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.
Základné suroviny tradičnej kuchyne
Základnými zložkami slovenskej kuchyne boli a stále sú múka, zemiaky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a kapusta. Práve z týchto surovín vzniklo množstvo jedál, ktoré sú typické pre našu krajinu. V minulosti sa z týchto surovín varilo najčastejšie a recepty sa odovzdávali z generácie na generáciu.
Prvá slovenská kuchárska kniha
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Regionálne špeciality
Tradičné slovenské jedlá sa líšia od východu na západ, od juhu na sever. Recepty majú často iné mená, postupy aj zloženie.
- Záhorie: Z bohatého výberu tradičných záhoráckych jedál treba spomenúť šaščínsku poléfku, džgance, muácené erteple, fazuľu na husto, oharkovú omáčku, trnkovú omáčku a skalický trdelník.
- Podunajsko: Obyvatelia varili z rôznych druhov zeleniny a mäsa. K tradičným jedlám patria napríklad langoše a halászlé.
- Horná Nitra: Medzi tradičné jedlá tohto regiónu patria slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša a makové a orechové slíže.
- Kysuce: Na Kysuciach sa z polievok varili napríklad pohánková, fazuľová, hubová, mlieková polievka a polievka z kvaky. Tradičné mäsové jedlo sú tzv. polešniky na kapustnom liste.
- Tekov: K tradičnej kuchyni Tekova môžeme z polievok zaradiť napríklad mliečnu, hrachovú alebo kyslú fazuľovú polievku so sušenými slivkami a krumpľovú fučku.
- Hont: Medzi jedlá tradičnej hontianskej kuchyne patria napríklad rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky kyseľ, mliečna polievka s kôprom zvara, kapustnica či tekvicová polievka.
- Turiec: K jedlám tradičnej turčianskej kuchyne sa zaraďujú hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč a zakáľačková kapustnica.
- Horehronie: V tradičnej horehronskej kuchyni by sme našli napríklad bryndzovú polievku demikát a z hríbov sa varil hríbový paprikáš.
- Orava: K tradičným jedlám patrili chlebová polievka, kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami alebo kapustnica s údenou rybacinou.
- Novohrad: Ako tradičné jedlo novohradskej kuchyne sa spomínajú z polievok napríklad čičerová polievka, kyslastá chlebová polievka kyseľ, polievka z bryndze demikát a polievka z jačmenných krúpov loházka.
- Gemer: Nechýbali mliečne výrobky, napríklad polievka z kyslého mlieka. Z polievok ešte spomeňme ovocnú polievku z dulí, kyslú polievku zo zemiakov a s octom, baraniu polievku či vianočný kyseľ.
- Spiš: K archaickým jedlám patrili napríklad kminovapolifka či bryndzovapolifka. Dodnes sa jedávajú džatky a obľúbené sú pirogi.
- Šariš: Z ľudovej kuchyne Šariša spomeňme čir - rýchlu slovenskú polievku. Tradičná regionálna polievka je napríklad kuľaša.
- Zemplín: Z mnohých tradičných jedál vyberáme ciberej - mliečnu zemiakovú polievku a boršč.
Prešovský kraj, ležiaci na severovýchode Slovenska, je regiónom bohatým na kultúrne a prírodné krásy. Okrem majestátnych Tatier a historických miest, ako je Prešov a Bardejov, sa môže pochváliť aj rozmanitou a chutnou kuchyňou. Táto kuchyňa odráža históriu a tradície regiónu a ponúka jedinečné kulinárske zážitky.
Prešovský samosprávny kraj (PSK) vyhlásil anketu Tradičná chuť Prešovského kraja, aby zistil, ktoré tradičné jedlá považujú ľudia za typické pre tento región. Cieľom ankety bolo zistiť, ktoré tradičné jedlá považujú ľudia za typické pre Prešovský kraj. Do ankety sa mohla zapojiť verejnosť a navrhnúť svoje obľúbené jedlá a recepty. V ankete zvíťazili pirohy, ktoré získali 2697 hlasov. Na druhom mieste sa umiestnili halušky (1721 hlasov) a na treťom mieste vianočné bobaľky (1591 hlasov).
Najznámejšie jedlá Prešovského kraja
Východné Slovensko je regiónom pokladov. Aj tých kulinárskych.
- Trojuholníkové a tatarčané pirohy: Pirohy sú hneď po haluškách druhým najslávnejším tradičným slovenským jedlom. Nikde však nie sú také populárne a rozmanité ako na východnom Slovensku, kde má snáď každý región vlastný recept. Narozdiel od zvyšku Slovenska sa na východe robia pirohy väčšinou trojuholníkové. Ďalším špecifikom sú tzv. Tatarčané pirohy. Rozdiel medzi klasickými a tatarčanými pirohmi je v ceste. Cesto tatarčaných pirohov sa vyrába kombináciou pšeničnej hladkej múky a pohánkovej. Plnky východniarskych pirohov sú rôzne - zemiaky, bryndza, tvaroh, lekvár alebo kyslá kapusta.
- Džadky: Tradičné východniarske džadky (alebo džatky) sú valčeky zo zemiakového cesta, ktoré sa podľa tradičného receptu podávajú s roztopenou bravčovou masťou a slaninou. Svoj pôvod majú u Goralov, no rozšírili sa po celom východnom Slovensku. Dnes existuje mnoho vylepšených variant jedla, vrátane džadkov s kyslou kapustou, bryndzou či kyslou smotanou.
- Mačanka: Výdatná hubová polievka pochádza zo Šariša, ale je rozšírená vo viacerých regiónoch východného Slovenska. Výdatná polievka sa jedáva najmä na Vianoce a jej názov je odvodený od toho, že sa do nej máča chlieb. Pôvodný jednoduchý recept pozostávajúci z hríbov a kyslej kapustnej šťavy sa časom vylepšil pridávaním údeneho mäsa, klobásy a smotany.
- Holúbky: Hoci názov evokuje vtáka, holúbky s tými skutočnými holubmi nemajú nič spoločné. Ide o kapustné listy plnené mletým bravčovým mäsom a ryžou. Toto jedlo je tradičným svadobným pokrmom a na východniarskej svadbe sa väčšinou podáva ako záverečný chod.
- Bobaľky: Typický vianočný pokrm inde známy ako pupáky či opekance sa na východe volá bobaľky. Bobaľky z kysnutého cesta podávané s makom, medom a mliekom sú bodkou štedrovečernej večere. Mak v minulosti nechýbal na štedrovečernom stole najmä preto, že bol symbolom hojnosti.
- Ciberej: Pre rodených východniarov má ciberaj iný význam. Ciberej je mliečna zemiaková polievka, ktorá pochádza z regiónu Abov. V prvej polovici minulého storočia bola na jedálničku miestnych aspoň raz do týždňa, keďže sa skladá zo surovín, ktoré museli byť vždy doma. Tak ako väčšina východniarskych polievok, aj ciberej sa zajedá chlebom.
- Kuľaša: Jedlo, ktoré s gulášom nemá nič spoločné, teda okrem podobného názvu. Kuľaša je kaša, ktorá sa varila na večeru zo zemiakov alebo kukuričnej krupice. Polievala sa opraženou slaninou na masti a zapíjala sa kyslým mliekom. Deťom sa podávala s rozpusteným maslom a sladkým mliekom.
- Paska: Paska je tradičný obradný veľkonočný koláč. Hoci má sladkú chuť a pripomína vianočku, na východe sa jedáva k slaným veľkonočným raňajkám pozostávajúcim z údenej šunky, klobásy, vaječnej hrudky a plnky. Jeho názov pochádza od veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktorí Veľkú noc nazývajú Pascha.
- Kreple: Málokto vie, že sa toto sladké jedlo, ktoré sa u nás pripravuje najmä na fašiangy, dostalo na Slovensko z Nemecka cez Spiš už v 12. storočí. Názov kreple je odvodený od nemeckého Kreaple. Do cesta pôvodných spišských kreplí sa pridáva aj tvaroh. Zvykli sa piecť posledný štvrtok pred veľkonočným pôstom, počas ktorého sa mastné jedlá už jesť nesmeli.
- Šarišské pivo: Okrem výnimočných jedál má východné Slovensko aj unikátne pivo, na ktoré srdcom východniari nedajú dopustiť. Pivovar spod Šarišského hradu oslavuje 50. výročie od uvarenia prvej várky. Pri tejto príležitosti uvarili novú Šariš Zlatú 12°, do ktorej pridali viac karamelového sladu, čo mu dodalo intenzívnu zlatú farbu a plnú, bohatšiu, chuť. Trojité chmelenie dáva Zlatej dvanástke intenzívnu chmeľovú arómu a príjemnú horkosť, ktorá vyvažuje karamelové tóny.
Slovenská kuchyňa je pokladnicou chutí a vôní, ktoré nás sprevádzajú už stáročia. Naše tradičné jedlá sú odrazom bohatej histórie, prírodných podmienok a života našich predkov. Keď sa povie slovenská kuchyňa, mnohým ako prvé napadnú bryndzové halušky. Toto ikonické jedlo spája v sebe jednoduchosť aj výnimočnosť. Kapustnica je neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc, ale mnohí si ju s radosťou dajú kedykoľvek počas roka. Slovenská kuchyňa je pestrá aj vďaka regionálnym špecialitám.
Moderné trendy vs. tradičné jedlá: Aj keď dnes mnohí inklinujú k zdravšiemu a ľahšiemu stravovaniu, tradičné slovenské jedlá majú stále svoje miesto na našich stoloch. Moderní kuchári často experimentujú s tradičnými receptami, snažiac sa ich odľahčiť alebo dať im nový twist. Slovenská kuchyňa je živým dedičstvom našich predkov. Každé jedlo rozpráva príbeh o ťažkej práci, vynaliezavosti a láske k dobrému jedlu. Či už ide o slávnostné menu alebo každodenný obed, tradičné slovenské jedlá nám pripomínajú, odkiaľ pochádzame a kto sme.
Slovenská kuchyňa je známa svojou bohatou históriou a tradičnými receptami, ktoré ponúkajú jedinečnú kombináciu chutí a výdatnosti. Prestížny gastro magazín Taste Atlas zostavil rebríček 42 jedál zo Slovenska, ktoré by mal ochutnať každý milovník dobrého jedla. Z tohto zoznamu sme pre vás vybrali 10 najlepšie hodnotených, ktoré reprezentujú podstatu slovenskej kuchyne. Tieto pokrmy spájajú typické ingrediencie, ako sú mäso, zemiaky, syry a chlieb, a sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Niektoré z nich majú regionálne variácie, ale každé jedlo nesie v sebe príbeh poľnohospodárskej tradície a pohostinnosti.
Portál Tasteatlas sa zameriava na mapovanie a propagáciu tradičných jedál, regionálnych kuchýň a lokálnych surovín z celého sveta. Ponúka používateľom možnosť objavovať tradičné recepty, informácie o rôznych potravinách a rebríčky hodnotenia jedál, ktoré sú na základe recenzií zostavené komunitou používateľov. „Rebríčky TasteAtlas by nemali byť považované za konečný globálny záver o jedlách, ale slúžia na podporu vynikajúcich lokálnych jedál, zvýšenie hrdosti na tradičné pokrmy a vzbudenie zvedavosti o tých, ktoré ste ešte neskúsili,“ informuje portál.
Na jednom území sa stretáva divokosť Pienin, pokoj Polonín, liečivá sila Bardejovských kúpeľov aj energia horských stredísk pod Tatrami. Jeho centrom je Prešov - mesto s bohatou vinárskou tradíciou, starobylou architektúrou a atmosférou, ktorá spája východniarsku srdečnosť s mestským životom. Silný odkaz minulosti drží kraj pokope aj dnes. A presne sem tentokrát dorazil aj Strýco Filip v novom dieli Strýc Food. Tentokrát sa zastavil v Slowenskej reštaurácii, kde pod vedením šéfkuchára Rastislava Facha ožíva tradičná kuchyňa Prešovského kraja. Projekt Strýc Food vzniká v rámci špeciálnej spolupráce so Slovakia Travel, s cieľom podporiť rozvoj cestovného ruchu a gastronómie na Slovensku. Slowenská reštaurácia patrí medzi najvýraznejšie gastronomické miesta v Starom Smokovci. Je to priestor, ktorý dýcha Slovenskom - drevom, kameňom a vôňou jedál, aké sa kedysi varili v podtatranských rodinách. Všetko v úprave, ktorá rešpektuje pôvod, no zároveň prináša remeselný prístup šéfkuchára Rastislava Facha.
Prešovský kraj má mimoriadne pestré kulinárske dedičstvo. Základom tu vždy boli suroviny, ktoré ľudia získali tvrdou prácou - zemiaky, múka, kapusta, mliečne výrobky, slanina či mäso z domácich chovov. K najikonickejším jedlám patria tatarčané pirohy, symbol rusnáckej kuchyne. Pripravujú sa z pohánkovej múky, ktorá dodáva cestu špecifickú farbu aj chuť. Ich jedinečný charakter spočíva v jednoduchosti - ide o skromné, no výnimočne sýte jedlo, ktoré sprevádzalo rodiny pri sviatkoch aj počas bežných dní. Mačanka bola jedlom, ktoré zahrialo v zime a zasýtilo po práci, preto sa stala súčasťou mnohých rodinných stolov.
Slovenská kuchyňa je historicky známa hlavne bravčovým mäsom, jahňacinou, múkou, zemiakmi, kapustou a mliečnymi výrobkami. Jedným zo slovenských národných jedál sú bryndzové halušky, pri ktorých sa na prípravu používa bryndza, údená slanina, zemiaky a múka. Slovenská kuchyňa je ovplyvnená českou, rakúskou aj maďarskou kuchyňou.
Severoslovenská kuchyňa sa vyvíjala v oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, kde aspoň tri mesiace v roku býva intenzívna zima, čo je jeden z dôvodov, prečo je v severoslovenskej kuchyni prevaha údeného mäsa, zemiakov, kyslej kapusty, mliečnych výrobkov, múky a strukovín. Z rovnakých dôvodov býva na Slovensku počas jesene zbieraná kapusta, ktorá sa krája, zmiešava s korením a necháva kvasiť (kyslá kapusta), čím sa z nej stáva veľmi cenný zdroj vitamínu C. Zemiaky zbierané v októbri slúžili ako základná potravina počas zimného obdobia tak ako aj čerstvé alebo kyslé mlieko. Z rýb sa prevažne konzumuje pstruh a iné sladkovodné druhy. Ďalším typickým jedlom je jahňacina a údenárske výrobky. V lesnatých častiach sa konzumuje divina a lesné huby a lesné ovocie. Tradíciu má aj chov včiel a konzumácia včelích produktov.
Na juhu a nížinách je surovinová základňa pestrejšia. Druhy mäsa sú bohatšie o hovädzinu, husacinu, kačacinu a morčacinu. Kapor chovaný v rybníkoch sa preferuje na Vianoce. Kuchynské produkty z múky sú pestré. Domáce cestoviny čerstvé aj sušené boli aj sú dôležitým základom domácej kuchyne. Na juhu je bohatá ponuka ovocia a výrobkov z neho: lekvár, džem, sterilizované a sušené ovocie. V súčasnosti je aj pestrá ponuka zeleniny pestovanej na juhu.
Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustnica. Na kapustovú polievku - kapustnicu sa používa kyslá kapusta, údené mäso, sušené lesné huby, sušené slivky, klobása a trocha múky a kyslej smotany. Medzi ďalšie polievky patrí fazuľová a šošovicová. Ostatné polievky sú typické ako napríklad kuracia alebo hovädzia a gulášová.
Prívarky sú obľúbenou súčasťou slovenskej kuchyne. Dajú sa nazvať zahustenými polievkami. Základom je obyčajne zelenina, hlavne koreňová, varená vo vode a zahustená pridaním múky.
Pokiaľ ide o hlavný chod, je slovenská kuchyňa trochu mastnejšia než napríklad talianska alebo španielska. Veľmi často sa používa na prípravu jedál bravčová masť alebo olej. Jednou zo špecialít, ktorá je typická pre slovenskú kuchyňu, sú halušky. Národným jedlom sú bryndzové halušky, ktoré sa podávajú s bryndzou a kúskami smaženej slaniny. Veľmi chutné a rovnako populárne sú kapustové halušky. Ďalším zástupcom slovenskej kuchyne je guláš, jedlo z cibule, mäsa a ďalších zložiek ako napríklad mleté čierne korenie, mletá paprika, majorán, čerstvá paprika, zemiaky, krupicové halušky, ktoré dodávajú jedlu zvláštnu vôňu.
K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z múky a kvasníc alebo zemiakového cesta. Pre slovenskú kuchyňu sú typické záviny, kysnuté koláče a buchty, zriedkavejšie bábovka. Medzi typické patrí štrúdľa a žemľovka. Okrem bežného konzumu sa múčniky najviac pečú na Vianoce a Veľkú Noc a to aj viac druhov naraz.
Na šaláty sa často používa červená alebo biela kapusta. V zimných mesiacoch bývalo zvykom podávať kyslú kapustu k hlavnému jedlu. V súčasnosti sa konzumuje pestrý výber šalátov európskej kuchyne.
K tradičným špecialitám v slovenskej kuchyni patrí bryndza, oštiepok, parenica, tvaroh a syrové korbáčiky. Medzi typické nápoje patrila žinčica vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa okrem kyslého mlieka podávala k bryndzovým haluškám. Na Slovensku je pivo rozšíreným nápojom. V regiónoch, kde sa pestuje vinič, je pohárik vína obvykle podávaný k jedlu. Tradične bývalo biele víno populárnejšie ako červené alebo ružové (s výnimkou niektorých regiónov) a sladké vína populárnejšie než suché, ale obidve tieto chute sa ako sa zdá menia. Tokajské víno z Tokaja patrí k najlepším slovenským vínam. K značkovým vínam s tradíciou patria červené vína Račianska frankovka a Skalický rubín. Z destilátov je typickou borovička a slivovica. Za posledných štyridsať rokov sa zaviedla výroba brandy z vína v Malokarpatskej oblasti. „Karpatské brandy“ sa destiluje z odrodového vína Veltlínske zelené a neblenduje sa s inými odrodami.
7 slávnych európskych jedál zo 7 rôznych krajín
Môže byť slovenská kuchyňa bez mäsa? Otvorte si kuchárku Slovegán. Denník N (N Press), 2019-11-09. Najznámejšia slovenská vegánka pretavila svoj blog do úspešnej kuchárky. Ponúka v nej tradičné recepty. Forbes, 2019-08-08.
tags: #narodne #jedla #presovskeho #kraja