Stravovanie zamestnancov, vrátane pedagogických, je dôležitou súčasťou sociálnej politiky zamestnávateľa a je upravené viacerými právnymi predpismi, najmä Zákonníkom práce a zákonom o dani z príjmov. Novely týchto zákonov priniesli zmeny, ktoré ovplyvňujú spôsob a podmienky poskytovania stravovania a s tým súvisiace daňové povinnosti.
Povinnosti a oprávnenia škôl pri zabezpečovaní stravovania
Povinnosť škôl a školských zariadení zabezpečovať svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti vyplýva z § 152 ods. 1 zákona č. 311/2021 Z. z. Zákonníka práce. Školy si tieto povinnosti plnia najmä prostredníctvom školských jedální.
Novela Zákonníka práce, účinná od 1. marca 2021, zásadne zmenila prístup k stravovaniu zamestnancov, pretože okrem možnosti poskytovať finančný príspevok na stravovanie má škola podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce aj povinnosť poskytovať finančný príspevok na stravovanie. Novela rozširuje dôvody, kedy škola musí poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie. Typickým príkladom je situácia, keď zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 1. Školy majú vždy záujem poskytnúť svojim zamestnancom hlavné teplé jedlo a vhodný nápoj vo vlastnej školskej jedálni.
Možnosti stravovania a výber zamestnanca
Podľa citovaného ustanovenia Zákonníka práce rozlišujeme, či zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravovanie v nepeňažnej forme (hodnota stravy) alebo v peňažnej forme (finančný príspevok na stravovanie).
Prevažná časť škôl a školských zariadení, ktoré majú vlastné školské jedálne, zabezpečujú stravovanie v školskej jedálni. Len v ojedinelých prípadoch zabezpečujú stravovanie stravnými lístkami (gastrolístkami) alebo finančným príspevkom. Najbežnejšia je nepeňažná forma, keď si zamestnanec od zamestnávateľa (od vedúcej školskej jedálne) kupuje stravné lístky za cenu nižšiu, ako je ich skutočná hodnota. Zo skutočnej hodnoty stravného lístka sa odpočítava príspevok zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce a príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu.
Novela Zákonníka práce priniesla možnosť voľby, ktorá bude výhradne na strane zamestnancov. Škola o tejto voľbe nemôže rozhodovať a musí rešpektovať tú voľbu, pre ktorú sa rozhodol zamestnanec. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. To znamená, že ak sa zamestnanec rozhodol pre stravovacie poukážky, nemôže v priebehu ďalších 12 mesiacov svoje rozhodnutie zmeniť a vybrať si finančný príspevok na stravovanie.
Odporúčame školám, aby si podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu zamestnanca ustanovili vo vnútornom predpise. Vnútorný predpis by mal na konkrétne podmienky školy stanoviť podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok. Dôležité je upraviť podmienky zabezpečenia stravovania zamestnancov v rôznych obdobiach roka, konkrétne počas školského roka a tiež počas prázdnin, pretože práve v týchto obdobiach je stravovanie zamestnancov zabezpečené rozdielne. Rovnako je dôležité stanoviť okruh zamestnancov a spôsob, akým budú mať zabezpečené stravovanie. Tieto skutočnosti pravdepodobne obsahoval aj vnútorný predpis platný a účinný do 1. marca 2021.
Výber možno realizovať rôznym spôsobom. Zákonník práce neurčuje, že zamestnávateľ musí vyzývať zamestnanca, aby si vybral, ukladá zamestnávateľovi iba povinnosť umožniť výber. Je potrebné, aby zamestnanec písomne potvrdil svoj výber tak, aby to nemohlo byť v budúcnosti spochybnené (napr. na predloženom formulári). Zamestnanec svoje rozhodnutie nemôže zmeniť v kratšom časovom úseku a nemôže sa ani dohodnúť so svojím zamestnávateľom na skrátení 12 mesačného obdobia. Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ musí rešpektovať 12 mesačné obdobie pre každého zamestnanca individuálne v závislosti od nástupu zamestnanca do pracovného pomeru. Deň nástupu je zároveň aj dátumom prvej voľby medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie u daného zamestnanca. Pre zamestnávateľa je to agenda navyše, nakoľko musí evidovať každého zamestnanca osobitne, kedy mu začína a kedy mu končí 12 mesačné obdobie rozhodujúce pre zmenu. Zamestnávateľ nie je povinný každých 12 mesiacov realizovať nový výber, je povinný zamestnancovi len výber umožniť.
Vysvetlenie zákona o prestávkach na jedenie v Kalifornii právnikom pre pracovné právo
Prechodné ustanovenia a možnosť výberu
Tieto prípady riešia prechodné ustanovenia Zákonníka práce - § 252p - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2021. Zamestnávateľ, ktorý pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, nie je povinný postupovať podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce v znení účinnom od 1. marca 2021 do skončenia účinnosti tejto zmluvy, najdlhšie však do 31. decembra 2021. Zo znenia prechodného ustanovenia vyplýva, že tento zamestnávateľ, do skončenia účinnosti tejto zmluvy, avšak najdlhšie do 31. decembra 2021, nie je povinný dať zamestnancom možnosť vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie.
Škola sa od 1. marca 2021 musí rozhodnúť medzi tým, či umožní zamestnancom výber medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie hneď alebo zamestnanci školy do skončenia zmluvy nebudú mať možnosť výberu a budú dostávať len stravné lístky. Možnosť výberu budú mať až po skončení zmluvy, avšak v prípade, že by táto zmluva neskončila do 31. decembra 2021, tak možnosť výberu medzi stravnými lístkami a finančným príspevkom na stravovanie budú mať od 1. januára 2022.
Finančné aspekty stravovania
Zmenila sa novelou Zákonníka práce výška príspevku školy na stravovanie? Zmenila sa novelou Zákonníka práce hodnota stravovacej poukážky? Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky sa novelou Zákonníka práce nezmenila, aj od 1. 3. 2021 musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
Novelou Zákonníka práce sa zmenila povinnosť zamestnávateľa, ktorý musí od 1. 3. 2021 poskytovať stravovaciu poukážku v elektronickej forme. Táto povinnosť neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.
Povinný príspevok zamestnávateľa, ktorým prispieva zamestnancovi na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je limitovaný. Je to suma najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde (ďalej len „zákon o SF“). Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF).
Znamená to, že zamestnávateľ podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, je povinný v súlade s platným opatrením o sumách stravného prispievať na stravovanie max. v súlade s § 152 ods. 6 Zákonníka práce, za splnenia ustanovených podmienok a v sume podľa § 152 ods. v súlade s § 152 ods. 7 Zákonníka práce, napr. Zamestnancovi slúži na stravovanie rovnako, ako keby sa mu poskytla stravovacia poukážka. V súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie by mala byť rovnaká ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku iným zamestnancom [potrebné je brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov (§ 40 ods. 9 Zákonníka práce)].
Súčasne to však musí byť od 1.12.2025 najmenej 3,84 € (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. 7 €). Pri hodnote stravovacej poukážky 9,30 €, minimálny príspevok zamestnávateľa je súčasne aj maximálny príspevok, t. j. 5,12 €. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 6. Okrem uvedenej sumy zamestnávateľ môže v súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce prispievať na stravu zamestnancov príspevkom podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon o SF. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF]. Príspevok na stravovanie zamestnancov nie je týmto zákonom limitovaný, preto, ak je poskytnutý podľa zákona o SF, u zamestnanca je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.
Peňažná forma už pre zamestnanca taká výhodná nie je, pretože takýto peňažný príspevok zamestnávateľ musí zdaniť 19-percentnou sadzbou dane, aj keď ide o povinný príspevok podľa § 152 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z.
Daňové aspekty stravovania
Zákonom č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa menia aj daňové aspekty príspevku na stravovanie. Podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 Zákonníka práce.
V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP sa na účely tohto zákona za zamestnanca považuje daňovník s príjmami zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) prijatými od platiteľa týchto príjmov. Pri zabezpečení stravovania na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (nepeňažná forma), hodnota stravy už nie je od 01.01.2022 pre zamestnanca v plnej sume oslobodená od dane z príjmov. Pri zabezpečení stravovania takouto formou je v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, pri hodnote stravy, ktorú možno oslobodiť od dane z príjmov, odkaz na hodnotu ustanovenú osobitným predpisom. Osobitným predpisom je napr. Opatrenie o sumách stravného.
Spoločnosť zamestnáva 8 zamestnancov. Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje zamestnancom stravné lístky. Zamestnávateľ využil ustanovenia § 152 ZP, ktoré mu umožňuje po prerokovaní so zamestnancami poskytovať stravu - stravné lístky (prípadne finančný príspevok na stravu) aj počas čerpania riadnej dovolenky. V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Za uvedeného predpokladu bude stravovacia poukážka alebo finančný príspevok na stravovanie poskytnuté za dni dovolenky, PN, návštevy lekára oslobodeným príjmom pre zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.
Stravovanie konateľov a spoločníkov
Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa (spoločníka) na účely § 152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať to, či konateľ (spoločník) pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa (spoločníka) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods. 1. V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.
Majiteľ jednoosobovej eseročky je v spoločnosti aj konateľ. V spoločnosti má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vzhľadom na to, že spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. 1. Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. v sume 4,84 €, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov. Ak by spoločnosť prispievala konateľovi na stravu formou finančného príspevku na stravovanie, tento by bol rovnako poskytnutý nad rámec Zákonníka práce, a pre konateľa by predstavoval zdaniteľný príjem, pričom zamestnávateľ by tento príspevok mohol zahrnúť do daňových výdavkov len v súlade s § 19 ods. 11.
tags: #obed #u #pedagogickeho #zamestnanca