Šunka je obľúbená potravina, ktorú mnohí rodičia s obľubou zaraďujú do jedálnička svojich detí. Pri výbere šunky pre najmenších je však mimoriadne dôležité venovať pozornosť jej zloženiu a celkovej kvalite. Rodičia sa často pýtajú, kedy je ten správny čas na zaradenie šunky do stravy ich dieťaťa. Tento článok sa zameriava na zloženie bežne dostupných šuniek, so špeciálnym dôrazom na šunky určené pre deti, a poskytuje cenné a praktické informácie pre zodpovedných rodičov, ktorí chcú pre svoje deti len to najlepšie.
Zavedenie šunky do stravy dieťaťa je pre mnohých rodičov otázkou, ktorá vyvoláva množstvo otáznikov. Kedy je ten správny čas? Aký druh šunky je pre dieťa najvhodnejší? A ako sa vyznať v spleti informácií a marketingových ťahov výrobcov? Tento článok sa pokúsi poskytnúť komplexný pohľad na problematiku detskej šunky, pričom zohľadní rôzne aspekty a názory odborníkov aj skúsenosti rodičov. Poďme sa teda pozrieť na to, od ktorého mesiaca je vhodné šunku deťom podávať.
Kedy začať s podávaním šunky?
Názory na to, kedy je vhodné začať s podávaním šunky, sa rôznia. Všeobecne platí, že s mäsom by sa malo začať približne v šiestich mesiacoch veku dieťaťa, po zavedení prvých príkrmov. Šunka, ako spracovaný mäsový výrobok, by však mala byť zaradená do stravy o niečo neskôr. Skúsenosti rodičov a odporúčania lekárov naznačujú, že niektorí rodičia začínajú s podávaním chudej kuracej alebo morčacej šunky okolo 7. mesiaca, zatiaľ čo iní preferujú počkať až do 10. mesiaca, prípadne až po prvom roku. Dôležité je sledovať reakciu dieťaťa a prípadné alergické prejavy. Pediatri zvyčajne odporúčajú zavádzať nové potraviny postupne a v malých množstvách.
Dnes pediatri odporúčajú podávať deťom príkrmy od štvrtého, respektíve od šiesteho mesiaca. Preto začíname u nedojčených detí s príkrmami od štvrtého alebo piateho mesiaca a u dojčených detí od šiesteho mesiaca života. Od štvrtého mesiaca života začíname s ochutnávaním aj u detí, ktoré sú plne dojčené. V čase od štvrtého do ukončeného šiesteho mesiaca života je v imunite bábätka takzvané imunologické okno. Podávaním potravín v tomto čase rodič minimalizuje riziko alergickej reakcie v budúcnosti. Malými množstvami potravín cvičí imunitný systém dieťaťa na to, aby vedelo neskôr prijať dané potraviny v plnom množstve po dovŕšení šiesteho mesiaca. Je to také navykanie.
Pediater vysvetľuje 10 najlepších prvých potravín a 13 najhorších potravín pre bábätko
Zloženie kvalitnej šunky pre deti: Na čo sa zamerať?
Kvalitná šunka pre deti by mala v prvom rade obsahovať vysoký podiel kvalitného bravčového mäsa, ideálne nad 90 %. Okrem toho je nevyhnutné sledovať aj obsah soli, pridaných cukrov a rôznych prídavných látok. Vo všeobecnosti platí, že čím menej prídavných látok šunka obsahuje, tým je pre deti vhodnejšia.
Pri výbere šunky pre deti je nevyhnutné dôkladne si prečítať zloženie uvedené na obale. Medzi zložky, ktorým by ste mali venovať zvýšenú pozornosť, patria:
- Bravčové mäso: Ideálne by malo tvoriť čo najväčší podiel produktu, a to nad 92 %.
- Soľ: Obsah soli by mal byť čo najnižší, pretože nadmerný príjem soli nie je pre deti zdravý a môže viesť k rôznym zdravotným komplikáciám v budúcnosti.
- Stabilizátory: Tieto látky, ako napríklad chlorid draselný (E508), trifosforečnany (E451) a difosforečnany (E450), sa bežne používajú na zlepšenie textúry a celkového vzhľadu šunky.
- Dextróza: Ide o druh cukru, ktorý sa často pridáva pre zvýraznenie chuti šunky. Cukor má aj konzervačné vlastnosti, viaže vodu, čím bráni rastu mikroorganizmov a predlžuje trvanlivosť potravín.
- Antioxidanty: Kyselina askorbová (vitamín C - E300) a erythorban sodný (E316) sa používajú na zabránenie oxidácie a predĺženie trvanlivosti šunky.
- Konzervačné látky: Dusitan sodný (E250) sa používa na zabránenie rastu nebezpečných baktérií, najmä Clostridium botulinum, ktoré produkujú botulotoxín. Jeho použitie je však kontroverzné, pretože sa môže podieľať na vzniku zdraviu škodlivých nitrozamínov. Nadmerná konzumácia potravín s obsahom E250 nemusí byť bezpečná, je to totiž potenciálny karcinogén.
- Prírodná aróma a extrakty korenia: Tieto zložky sa používajú na zlepšenie chuti a vône šunky.
Príklady zloženia šunky dostupnej na trhu
Pre lepšiu ilustráciu uvádzame príklady zloženia šuniek od rôznych výrobcov:
- Príklad zloženia šunky špeciál (Beskydské uzeniny, a.s.):
- Bravčové mäso (min. 92 %)
- Jedlá soľ
- Stabilizátory (chlorid draselný, trifosforečnany, difosforečnany)
- Dextróza
- Antioxidanty (kyselina askorbová, erythorban sodný)
- Prírodná aróma
- Extrakty korenia
- Konzervačná látka (dusitan sodný)
- Príklad zloženia šunky špeciál (MP Krásno, a. s.):
- Bravčové mäso (92 %)
- Pitná voda
- Jedlá soľ
- Stabilizátor - E451
- Dextróza
- Antioxidant - E301
- Konzervačná látka - E250
Výživové hodnoty šunky
Výživové hodnoty šunky sa môžu výrazne líšiť v závislosti od výrobcu a konkrétneho druhu šunky. Tu je príklad výživových hodnôt na 100g (MP Krásno, a. s.):
| Nutričná hodnota | Hodnota na 100g |
|---|---|
| Energetická hodnota | 438kJ/105kcal |
| Tuky | 2,3g |
| z toho nasýtené mastné kyseliny | 0,9g |
| Sacharidy | 0g |
| z toho cukry | 0g |
| Bielkoviny | 20g |
| Soľ | 2,1g |
Alergény v šunke
Šunka bežne neobsahuje žiadne povinné alergény, avšak je vždy dôležité prečítať si zloženie na obale, ak má vaše dieťa nejaké alergie.
Skladovanie šunky
Šunku je potrebné skladovať v chladničke pri teplote od 0 °C do +7 °C. Po otvorení balenia je nutné šunku spotrebovať čo najskôr, ideálne do 24-72 hodín, v závislosti od odporúčania výrobcu.
Šunka pre deti do 3 rokov: Je skutočne vhodná?
Informácia, že šunka je určená pre deti do 3 rokov, môže byť zavádzajúca. Vo všeobecnosti sa odporúča zaraďovať mäsové výrobky do stravy detí až od určitého veku a v obmedzenom množstve. Pred zaradením šunky do jedálnička dieťaťa do 3 rokov je preto vždy vhodné poradiť sa s pediatrom, ktorý pozná zdravotný stav dieťaťa a môže vám poskytnúť najlepšie odporúčania.
Označenie "detská šunka" nemusí vždy znamenať vyššiu kvalitu. Vždy si pozorne prečítajte zloženie. Na Slovensku označenia mäsového výrobku ako „šunka“ upravuje vyhláška MPRV SR č. 83/2016 o mäsových výrobkoch. Na úrovni Európskej únie nie je táto komodita upravená, a teda každá krajina v EÚ má svoje národné špeciality a požiadavky na kvalitu. Napr. bravčová šunka od zahraničného výrobcu vôbec nemusí byť vyrobená zo stehna. Slovenská Vyhláška o mäsových výrobkoch 83/2016 totiž podmieňuje označenie mäsového výrobku názvom „šunka“ použitím „stehennej“ alebo v prípade hydinových šuniek „prsnej“ svaloviny. Na zahraničných výrobcov sa však táto povinnosť vôbec nevzťahuje, t.j. oni môžu šunku vyrobiť (v súlade s ich platnou legislatívou) napr. aj z inej anatomickej časti, napr. z pleca, čo zníži jej cenu, ale zároveň zníži aj jej kvalitu. Napr. kvalita mäsových výrobkov vyrobených v Poľsku nie je legislatívne stanovená vôbec. Vyhláška neupravuje pojem DETSKÁ ŠUNKA, ŠUNKA PRE DETI a podobne.
Druhy šuniek vhodné pre deti:
- Kuracia a morčacia šunka: Hydinové šunky sú zvyčajne chudšie a obsahujú menej tuku ako bravčové. Hydinové výrobky majú priaznivejšie nutričné hodnoty, obsahujú menej tuku a často majú vyšší podiel bielkovín ako bravčové výrobky.
- Šunka bez soli a prídavných látok: Tieto šunky sú síce drahšie, ale predstavujú najzdravšiu voľbu. Napríklad šunka, ktorá má v zložení prírodné prísady, ako mangold, acerolu, mrkvu, rozmarín, prírodnú arómu z citrusov, štartovaciu kultúru - bude zrejme zdravšou alternatívou šunky s cukrom a dusitanmi, aj nutrične hodnotnejšou.
- Česká a pražská šunka: Niektorí predajcovia ich odporúčajú pre deti, ale vždy si overte zloženie.
Na trhu sú dostupné aj detské hydinové šunky a párky s názvom Dobrotkovo od Hyzy, ktoré sú bez alergénov, bez lepku a mäso pochádza výhradne zo slovenských chovov. Výroba podlieha prísnym pravidlám a je pod stálym veterinárnym dozorom.
Čomu sa vyhnúť:
- Údeniny: Šunka aj párok sú údeniny, ktoré obsahujú veľké množstvo soli a ďalších látok, ktoré im dodávajú chuť. Pre dieťa do dvoch rokov nie je fastfood vhodný v žiadnom prípade. Párok ani šunka podľa odborníčky nepatria do stravovania batoliat. Obe sú na úrovni fastfoodu.
- Šunky s nízkym podielom mäsa: Tieto šunky obsahujú veľa vody, škrobu a iných plnidiel.
- Šunky s vysokým obsahom soli a prídavných látok: Tieto šunky sú pre deti nevhodné. Okrem cukrov pozor aj na obsah soli.
Alternatívy k šunke pre deti:
- Chudé kuracie alebo morčacie mäso: Tieto druhy mäsa majú zvyčajne nižší obsah tuku a soli ako bravčová šunka. Deti by mali konzumovať najmä červené mäso, ktoré má veľmi vysoký obsah železa. Najvhodnejšie pre bábätká je teľacie alebo jahňacie, teda mladé druhy červených mias. Bielym mäsom nie je zakázané podávať deťom hydinu, morčacie alebo králičie mäso. No biele mäso na rozdiel od červeného neobsahuje dostatok železa. Preto je jedenie červeného mäsa pre deti dôležitejšie.
- Domáce nátierky: Pripravte si doma nátierky z kvalitných surovín, napríklad z avokáda, tvarohu, vajec alebo rýb.
- Syry: Ponúknite dieťaťu kvalitný syr s nižším obsahom soli. (Je dôležité zvážiť prípadné alergie, napríklad na laktózu alebo kazeín.) Ovečí syr môže byť dobrou alternatívou.
- Varené mäso: Namiesto šunky môžete dieťaťu pripraviť varené kuracie, morčacie alebo teľacie mäso.
- Domáca šunka: Ak máte možnosť, pripravte si domácu šunku z kvalitného mäsa.
Šunka ako súčasť detského jedálnička: Na čo si dať pozor?
Šunka by nemala tvoriť základ detského jedálnička. Mala by byť len občasným spestrením stravy. Rýchle občerstvenie a údeniny konzumuje až pätina slovenských batoliat. Podľa prieskumu NutriCheq až 20 percent slovenských bábätiek a batoliat jedáva fastfood. Pre dieťa do dvoch rokov nie je fastfood vhodný v žiadnom prípade. V tomto období musí byť výživa kvalitná.
Čo ponúknuť dieťaťu na raňajky namiesto šunky:
- Maslový chlebík s mrkvou
- Chlebík s čučoriedkovým lekvárom
- Chlebík s tvrdým syrom
- Praženica s chlebíkom
- Vločky s ovocím a orechmi
- Kaša s ovocím
Čo by sa nemalo vyskytovať v jedálničku dieťaťa do obdobia škôlkarskeho veku
Strava dieťaťa do 3 rokov by mala byť prispôsobená jeho tráviacemu systému a obličkám, ktoré ešte nie sú plne vyvinuté. Unáhlené kroky nedočkavých mamičiek alebo prvé odmietanie stravy detí, vedú často k tomu, že sa deťom dostanú priskoro potraviny, ktoré nie sú schopné dobre tráviť a zbytočne zaťažujú telo.
Medzi potraviny, ktoré by sa podľa odborníkov na detskú výživu nemali vyskytovať v jedálničku detí do 3 rokov, patria:
- Ochutené mliečne výrobky plné farbív a cukru (termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty, pudingy a pod.)
- Údeniny ako šunka, salámy, klobása a určite nie párky, ani tie s označením pre deti
- Sladené nápoje
- Polotovary
- Vyprážané jedlá, čipsy
- Priemyselné sladkosti
- Celozrnné pečivo, či naturálna ryža do 1 roka, neskôr tiež len občasne u detí
- Divina, vnútornosti
- Hríby či klíčené potraviny
- Tavené syry
Mnohé z týchto potravín obsahujú vysoké množstvo cukru, soli, tukov a prídavných látok, ktoré môžu zaťažovať detský organizmus a viesť k rôznym zdravotným problémom. Napríklad, hríby a klíčky v strave detí do 3 rokov určite nemajú čo robiť. Huby sú zdrojom plesní a ťažkých kovov. Klíčky predstavujú hrozbu v podobe nebezpečných mykotoxínov. Všetky tieto látky výrazne zaťažujú detský organizmus a môžu viesť ku vzniku vážnych zdravotných problémov. Niektorí pediatri dokonca pri hubách posúvajú hranice až na 5 rokov, a to i pri šampiňónoch. Rovnako rizikovou kategóriou je divina a vnútornosti.
Tabuľka odporúčaných potravín pre deti podľa veku:
| Vek | Odporúčané potraviny | Potraviny, ktorým sa vyhnúť |
|---|---|---|
| 6-7 mesiacov | Zeleninové pyré (brokolica, mrkva, tekvica), ovocné pyré (jablko, hruška), kaše (ryžová, kukuričná) | Soľ, cukor, med, orechy |
| 8-9 mesiacov | Mäso (kuracie, morčacie, teľacie), jogurt, tvaroh, vaječný žĺtok | Údeniny, vyprážané jedlá, citrusové plody |
| 10-12 mesiacov | Ryby (treska, losos), strukoviny, cestoviny, chlieb | Sladené nápoje, fast food |
| 12+ mesiacov | Postupne zavádzať všetky potraviny, dbať na vyváženú stravu | Obmedziť prísun soli, cukru a nezdravých tukov |
Ako budovať správne stravovacie návyky u detí?
- Začnite s kvalitnou stravou už od prvých príkrmov: Tým, čo deti jedia už od prvých príkrmov, nebudujete len ich zdravotný základ, ale najmä stravovacie návyky.
- Učte deti o pôvode potravín: Rozprávajte im o tom, ako rastie zelenina a ovocie, ako funguje kolobeh prírody.
- Uprednostňujte sezónne a lokálne potraviny: Ovocie a zelenina, ktoré rastú v aktuálnom ročnom období a v našich zemepisných šírkach, sú pre deti najvhodnejšie.
- Rozvíjajte spoločenský návyk stravovania: Papajte s deťmi pri stole, nie s počítačom alebo televízorom. Na ihrisku si k olovrantu treba sadnúť a nebehať s lyžičkou v ruke za dieťaťom. Ide o vedomé jedenie a stolovanie.
- Obmedzte dochucovanie jedál: Soliť a koreniť jedlá pre deti by ste mali minimálne. Dieťa by si malo zvyknúť a obľúbiť chute prírody také, aké sú.
- Sladenie: So sladením jedál pre deti by ste mali čakať čo najdlhšie. Ako sladkosti je dobré používať ovocie, v zime sušené ovocie alebo sušené mrazom. Konzumácia cukru u malých detí výrazne vyčerpáva pankreas, spôsobuje rozvoj detskej cukrovky či obezity.
Ďalšie dôležité aspekty
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a má iné potreby. Preto je vždy najlepšie poradiť sa s pediatrom alebo iným odborníkom na výživu detí, ktorý vám pomôže zostaviť vyvážený a zdravý jedálniček pre vaše dieťa.
Dojčenie a príkrmy
Materské mlieko je ideálnou výživou, pretože je absolútne prispôsobené potrebám konkrétneho bábätka. Mení svoje zloženie v čase. Keď sa bábätko narodí, prvé materské mlieko, kolostrum, je žlté, husté, má vysoký obsah bielkovín a tukov, ktoré novorodenec potrebuje. Pediatri odporúčajú podávať deťom príkrmy od štvrtého, respektíve od šiesteho mesiaca, pretože jeho zloženie nestačí na rozvoj organizmu dieťaťa staršieho ako šesť mesiacov. Nestačí nielen na jeho rast, čiže na zväčšovanie hmotnosti a výšky, ale nestačí ani na rozvoj funkcií jednotlivých orgánov a mozgu, neurologických a kognitívnych funkcií dieťaťa. Navyše polročné dieťa sa už potrebuje učiť prijímať žuvaním a prehĺtaním aj inú potravu ako mlieko. Ak má denne šesť až sedem pocikaných plienok, maminka sa nemusí obávať, že by malo dieťa nedostatok mlieka alebo tekutín.
Kravské mlieko v strave detí
Pitie kravského mlieka škodí bábätkám a batoľatám v prípade, že ho pijú ako náhradu materského alebo umelého mlieka. Kravské mlieko neobsahuje dostatočné množstvo železa a ďalších živín, ktoré bábätká a batoľatá v intenzívnom raste potrebujú. Kravské mlieko nemá ani optimálne zloženie minerálov a správny bielkovinový pomer srvátka/kazeín. Preto nie je vhodné podávať ho malým deťom ako náhradu materského alebo umelého mlieka. Podávanie kravského mlieka v strave sa odporúča už od siedmeho mesiaca veku dieťaťa ako súčasť jedálnička, ako jeden z denných príkrmov. Takto je to úplne v poriadku.
Nedostatok ovocia, zeleniny a železa u detí
Prieskum NutriCheq ukázal, že len 11 % batoliat jedáva dostatočné množstvo ovocia a zeleniny. Väčšina detí do dvoch rokov zároveň nemá na tanieri ryby a mäso tak často, ako by mali mať. Nedostatok železa sa prejavuje zaostávaním vo vývoji i spomalením rastu. Detský organizmus a nervový systém dieťaťa sa vyvíja zväčšovaním svojho objemu, ale aj funkcionalitou. Preto potrebujú bábätká a batoľatá viac stavebných prvkov, ako potrebujeme my dospelí. Nedostatok železa sa prejaví zaostávaním vo vývoji. Dieťa pomalšie rastie, nepriberá, viac spí, je unavené, nerozvíja svoje zručnosti. Je to logické, keďže železo potrebujeme okrem iného aj na krvotvorbu, teda tvorbu červených krviniek. Pokiaľ máme málo červených krviniek, sme anemickí. Červené krvinky prenášajú kyslík do mozgu. Detičky, ktoré majú málo železa, majú do určitej miery hypoxický mozog (nedostatočne zásobený kyslíkom), čo spôsobuje ich spomalený rozvoj.
Ryby v strave detí
Ryby zavádzame ešte pred dovŕšením jedného roka, pretože obsahujú dôležité omega-3 mastné kyseliny s nenasýtenými väzbami, ktoré dieťa potrebuje hlavne na rozvoj nervového systému. Opatrní by sme mali byť pri starších veľkých morských rybách, ktoré môžu vzhľadom na znečistenie oceánov obsahovať v tuku priveľa ťažkých kovov. Preto volíme najmä morské, kratšie žijúce menšie ryby, napríklad tresku alebo biele ryby.
Ovocné kapsičky
Ovocná kapsička je vhodná ako čosi na zasýtenie, ale nie ako náhrada čerstvého ovocia a zeleniny. Pokiaľ ide o prisladený alebo ochutený produkt, nemožno ho považovať za optimálnu náhradu. Ovocie a zeleninu by mali deti konzumovať päťkrát denne. Mali by sa naučiť, že ovocie a zelenina sú súčasťou raňajok, desiatej, obeda, olovrantu aj večere. Je to z dôvodu dostatočnej konzumácie vitamínov a minerálov.
Prístup k jedlu u detí
Rodič určuje, aký bude mať dieťa prístup k jedlu. Deti nesmieme do jedla nútiť. Ak dieťa niečo nechce, možno mu povedať, že to akceptujete, a môže dostať namiesto zemiakov brokolicu. Dieťa musí potravinu ochutnať desaťkrát, kým ju prijme. Musí vidieť, že uvarenú brokolicu s radosťou konzumuje mama alebo otec. Dieťa nebude jesť brokolicu, ak rodičov vidí jesť klobásku.
Dôležitou zložkou stravy bábätiek a batoliat sú aj zdravé sacharidy, najčastejšie vo forme obilných kaší. Do dvoch rokov veku dieťaťa je lepšie siahať po obilných kašiach vhodných špeciálne pre konkrétny vek dieťaťa. Sú obohatené o železo a ďalšie látky, ktoré dieťa potrebuje. Mnohé maminy zarábajú kaše s vodou, aj keď by sa mali podľa návodu zarábať s umelým mliekom, prípadne sa vyhýbajú kašiam s obsahom umelého mlieka, lebo dieťa dojčia a nechcú mu podávať umelé mlieko. No umelé mlieko v kaši neznamená pre dieťa nič zlé. Neublíži mu a ani nevyvolá alergiu.
tags: #od #kolkeho #mesiaca #sunka