Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov na Slovensku je dlhodobo na nízkej úrovni. Táto situácia má viacero aspektov, ktoré je potrebné preskúmať, vrátane sebestačnosti, produkcie, pestovaných druhov, ekonomických dopadov a možností na zlepšenie.
Nízka sebestačnosť a jej dôsledky
Keby sme sa spoliehali len na zeleninu od našich farmárov, ročne by sme jej zjedli len štvrtinu v porovnaní so súčasnosťou. Nízka sebestačnosť má aj ekonomické dopady, pretože väčšinu zeleniny musíme doviezť.
Ministerstvo pôdohospodárstva konštatuje, že spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov na obyvateľa je na Slovensku dlhodobo nízka. Podľa odporúčaní by mal každý z nás každoročne skonzumovať zhruba 127 kilogramov zeleniny.
Situačná správa meria aj sebestačnosť v jednotlivých druhoch zeleniny, čiže koľko zo spotreby pokrýva domáca produkcia. Domácu produkciu ale zachraňuje silná záhradkárska tradícia. Agrorezort totiž odhaduje, že vďaka samozásobovaniu je sebestačnosť v zelenine na úrovni 51 percent.
Potravinová sebestačnosť: Mýty a realita
„Potravinová sebestačnosť“, alebo len „sebestačnosť“, sú obvykle v našich zemepisných šírkach obľúbené heslá nacionalistov a populistov - obzvlášť pred voľbami. Pod vplyvom povrchného politického marketingu, nacionalistického populizmu a čiastočne aj puritánskeho liberalizmu získava naša verejnosť dojem, že potravinová sebestačnosť je v 21. storočí anachronizmus a spiatočníctvo.
2000 rokov starý potravinový systém, ktorý by dokázal nakŕmiť celú rodinu
Z pohľadu environmentalistov je koncept potravinovej sebestačnosti de facto prepojený s ich snahami o redukciu tzv. „potravinových míľ“ (ako súčasť „uhlíkovej stopy“). Koncept „potravinovej míle“ meria vzdialenosti od výrobcov potravín k ich spotrebiteľom.
Z ekonomického hľadiska potravinová sebestačnosť neznamená, že na Slovensku vyprodukujeme všetky potraviny, ktoré potom skonzumujeme - vrátane banánov alebo citrónov. Ide o relatívnu sebestačnosť, teda že vyprodukujeme dostatok potravín, ktoré môžeme v prípade záujmu v obchodnej výmene s inými krajinami vymeniť za potraviny, na ktoré máme chuť - napríklad za grepy a kivi.
Pri pozornom sledovaní čísel o vývoji slovenského zahraničného obchodu s potravinami a poľnohospodárskymi výrobkami môžeme vypozorovať jeden zaujímavý paradox: k najväčším prepadom v potravinovej sebestačnosti v novodobej histórii slovenského poľnohospodárstva došlo opakovane za vlád najväčších „zrnožmoličov poľných“ - Vladimíra Mečiara a Roberta Fica. Išlo konkrétne o roky 1995 - 96, 2006 - 08 a 2012 - 14.
Ešte zaujímavejšou je ale skutočnosť, z ktorých krajín dovážame najviac potravín. Dominantnými dovozcami sú Nemecko, Česko, Poľsko, Rakúsko a Maďarsko. Spomedzi krajín V4 sú Poľsko aj Maďarsko čistými potravinovými exportérmi. A hoci Česko vykazuje deficit, v prepočte na 1 hektár resp. v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je náš obraz tiež biedny.
Európskej únii sa ako celku de facto darí napĺňať cieľ potravinovej sebestačnosti, deficit potravinového zahraničného obchodu EÚ je dlhodobo na úrovni 20 - 30 eur na obyvateľa.
Aké potraviny dovážame najviac?
Najviac dovážame bravčové mäso, hovädzie mäso a hydinu. Deficit (dovoz) mäsa predstavuje viac než jednu štvrtinu nášho celkového deficitu, pričom spolu s mäsoproduktmi je to viac než tretina nášho deficitu. Tento negatívny trend je daný chybnými rozhodnutiami „kompetentných“ a nie klímou.
Produkcia zeleniny a trendy
Celkovo sa na Slovensku za rok využije - čiže priamo spotrebuje alebo spracuje - bezmála 700 tisíc ton zeleniny. Dobrou správou ale je, že produkcia zeleniny na farmách v čase pomalými krokmi rastie.
Ešte v roku 2019 slovenskí poľnohospodári z ornej pôdy zozbierali len 125 tisíc ton, o štyri roky neskôr už 143 tisíc ton. To je vďaka lepším úrodám ale hlavne preto, že farmári pestujú zeleninu čoraz viac.
V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny. Rozloha zakrytých plôch pre pestovanie zeleniny predstavovala 73,7 hektárov a urodilo sa na nej 18 950 ton zeleniny. Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov.
V porovnaní s rokom 2021 sa výmera zberovej plochy pestovateľov zeleniny na ornej pôde zvýšila o 3,6 percenta, t. j. o 281 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny, t. j. medziročný pokles o 9,6 percenta. Pestovanie zeleniny a zemiakov je výrazným spôsobom ovplyvňované poveternostnými podmienkami, najmä úhrnom prírodných zrážok.
Pestované druhy zeleniny
U väčšiny druhov zeleniny vidieť klesajúci trend: kapusta, petržlen, uhorky, rôzne šaláty, či karfiol - všetky sa pestujú na čoraz menších plochách. V kontexte slovenského poľnohospodárstva je ale zelenina ako kvapka v mori. Nepestuje sa totiž ani na jednom percente celkovej výmery ornej pôdy.
Tak zoberme si napríklad mrkvu. Tá sa pestuje na 488 hektároch, čo stačí na pokrytie štvrtiny spotreby na Slovensku. Takto by sa dalo pokračovať.
Ekonomické aspekty a zahraničný obchod
Často sa preto hovorí o tom, že slovenské poľnohospodárstvo by sa malo preorientovať z pestovania základných plodín - pšenice, kukurice, repky, či slnečnice - na ovocie a zeleninu. Zeleninári by ju ale mohli pestovať aj na väčších plochách a svoju výrobu vyvážať do zahraničia. V roku 2023 sa takto zo Slovenska vyviezlo bezmála 65 tisíc ton zeleniny. Saldo zahraničného obchodu v zelenine je ale stále obrovské.
Slovenským pestovateľom by ale ešte viac pomohla investičná podpora - do závlah, zberu, skladovania či spracovania.
Slovenské poľnohospodárstvo disponuje priaznivými podmienkami pre pestovanie širokého spektra ovocia a zeleniny. Dostatok pôdy, vhodné klimatické podmienky a rastúci záujem spotrebiteľov o lokálne produkty vytvárajú potenciál pre oživenie a posilnenie domácej produkcie.
Ročne sa na Slovensko dováža až 450-tisíc ton ovocia, zeleniny i zemiakov, ktoré by si krajina vedela vypestovať v stredoeurópskych klimatických podmienkach aj sama. Je to o skoro tretinu vyšší objem, aký pri týchto plodinách núka tuzemské poľnohospodárstvo. Ak by domáci farmári nutný dovoz vedeli vyrobiť sami, celkové slovenské agrárne tržby by to posilnilo o 140 miliónov eur. A na vidieku, kde práca stále chýba, by sa pri ovocí, zelenine i zemiakoch vytvorilo aj ďalších okolo šesťtisíc miest.
Podpora pestovania zeleniny
Podpora pestovania zeleniny začala až po roku 2023 a s ňou sa zvýšila aj podpora pestovania zeleniny.
Podpora slovenských ovocinárov a zeleninárov bude v nasledujúcich rokoch stúpať. Podľa slov ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana pôjdu v najbližších rokoch na podporu takzvanej špeciálnej rastlinnej výroby milióny eur.
Ako počas seminára o budúcnosti slovenského zeleninárstva a zemiakarstva uviedol minister Vlčan, zvýšená pomoc je súčasťou zmeny v prístupe slovenskej vlády k podpore špeciálnej rastlinnej výroby. "V strategickom pláne na najbližších päť rokov nastavujeme pravidlá finančnej podpory v celkovej sume viac ako 4 miliardy eur. Z toho dostaneme z Európskej únie (EÚ) 3,38 miliardy eur a 867 miliónov eur pôjde zo štátneho rozpočtu," uviedol Vlčan. Podľa jeho slov tak Slovensko v podpore vyplatenej na hektár dobieha Českú republiku a predbehne Poľsko a Maďarsko.
2000 rokov starý potravinový systém, ktorý by dokázal nakŕmiť celú rodinu
Nové nastavenia schémy znížia podporu pestovania obilnín a olejnín, ktorých podľa ministra vypestujeme viac, ako potrebujeme. "Pri olejninách je to 167 percent domácej spotreby. My zameriame podporu na pestovanie slovenského ovocia, zeleniny, zemiakov a vinohradov. Pri tejto špeciálne rastlinnej výrobe máme výmeru obrábaných plôch hlboko pod priemerom EÚ. Toto chceme zásadne zmeniť. Máme na to potenciál a kvalitné ovocie a zeleninu vieme vypestovať," vysvetlil Vlčan.
Zároveň pripomenul, že producenti ovocia a zeleniny dostanú pomoc aj na zvládnutie vysokých cien energií. "Tento problém sa ich týka viac, ako je to pri jednoduchej rastlinnej prvovýrobe hustosiatych obilnín alebo olejnín. Tento rok vláda SR prostredníctvom programov ministerstva pôdohospodárstva vyplatila 132 miliónov eur špeciálnej podpory. Keď k tomu pripočítame desať miliónov eur pre potravinárov, tak pôjde historicky o najvyššiu podporu," zdôraznil minister.
Zmeny v nastavení podpory si už všimli aj samotní pestovatelia ovocia a zeleniny. Podľa slov predsedu Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR Jozefa Šumichrasta sa o podpore špeciálnej rastlinnej výroby prestalo hovoriť, ale začalo sa konať. "Táto výroba v minulosti slúžila na pekné fotky zo sadov, ale reálna podpora tomu nezodpovedala. Terajšie vedenie ministerstva si to zobralo za svoje a tá pomoc je citeľná, či už je to vo výzvach alebo v strategickom pláne," skonštatoval.
Zvýšenú podporu si všimla aj výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková. Podľa jej slov ju už vinohradníci reálne pociťujú. "Dnes je to asi prvýkrát, keď vidíme konkrétne veci v strategickom pláne, vidíme ich vo výzvach. Mimoriadne chcem vyzdvihnúť stransparentnenie procesov. Konečne sú objektívne kritériá nastavené tak, že už tieto procesy nebudú závisieť iba od toho, či sa nejakému hodnotiteľovi projekt páči alebo nepáči. Sú tu reálne kritéria, ktoré pomáhajú vybrať tých, ktorí vinohradníctvo a vinárstvo vedia robiť," zdôraznila.
Podľa ministra pôdohospodárstva je podpora ovocinárov, zeleninárov, ale aj živočíšnej výroby mimoriadne dôležitá, zvlášť v čase, keď je aj v obchodných reťazcoch zvýšený dopyt po slovenských potravinách.
Typy podpôr pre poľnohospodárov
- Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (BISS)
- Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti
- Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov
- Podpora formou celofarmovej eko-schémy
- Podpora na zlepšenie životných podmienok zvierat podporou pastevného chovu (podpora pastevného chovu)
- Platba na pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín (podpora na bielkovinovú plodinu)
Slovenskí poľnohospodári a farmári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Podmienky pre poskytovanie priamych podpôr upravuje legislatíva EÚ a SR. Priame podpory sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ. Všetky informácie, legislatívu, formuláre a príručku pre žiadateľa uverejňuje PPA na internetovej stránke apa.sk.
Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytuje na plochu pôdy poľnohospodársky využívanej jedným žiadateľom vedenú v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov o výmere najmenej 1 hektár, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely jedného pôdneho bloku jednej kultúry (orná pôda, trvalé kultúry, záhradky, trvalý trávny porast) o výmere najmenej 0,3 hektára, je žiadateľovi k dispozícii k 31. máju príslušného roka, má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničený.
Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytne poľnohospodárovi na oprávnenú plochu, ktorý je oprávnený na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti. Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytne na najviac 150 ha na prijímateľa, ktoré sú odstupňované takto: prvý interval do 100,99 ha, druhý interval od 101 ha do 150 ha.
Príklady úspešných slovenských pestovateľov a fariem
Napriek výzvam existujú na Slovensku úspešné farmy a pestovatelia, ktorí sa venujú produkcii kvalitného ovocia a zeleniny. Medzi ne patria:
- Farma Likavčan
- Gazdovský dvor Veľká Dolina
- Kozia farma Dolinka
- Koreninová a liečivá záhrada Bioplant Ostratice
- Levanduland
- Dobrý gazda
- Dreamfarm.sk
- Adamovo ovocie
- Farma Babindol
- Apismedy Radoslav Matias
- Agrofarma Dianiška
- Farma Hlučil
- Kozia farma DARFarma
- Farma Loszi
Inovatívne prístupy a trendy v pestovaní ovocia a zeleniny
- Moderné technológie: Využívanie moderných technológií, ako sú automatizované závlahové systémy, senzory na monitorovanie pôdy a plodín, a drony na kontrolu porastov, môže zvýšiť efektivitu a znížiť náklady na pestovanie.
- Ekologické poľnohospodárstvo: Rastúci dopyt po bio produktoch podporuje rozvoj ekologického poľnohospodárstva, ktoré minimalizuje používanie chemických hnojív a pesticídov a zameriava sa na udržateľné postupy.
- Hydropónia a vertikálne farmy: Pestovanie zeleniny bez pôdy v hydropónnych systémoch a vertikálnych farmách umožňuje produkciu v mestských oblastiach a znižuje závislosť od klimatických podmienok.
- Priama podpora odberateľov: Firmy, ktoré sa zaoberajú výkupom, pestovaním a distribúciou ovocia a zeleniny od malých slovenských pestovateľov, fungujú jednoduchým princípom dopestovania, ponúknutia a dovezenia.
Spolupráca s obchodnými reťazcami
Spolupráca s obchodnými reťazcami, ako je Kaufland, môže zabezpečiť odbytisko pre domácu produkciu a umožniť spotrebiteľom prístup k čerstvému a kvalitnému ovociu a zelenine.
Hovorkyňa siete predajní BILLA Kvetoslava Kirchnerová uviedla, že mimoriadnu pozornosť venujú aj kvalite ovocia, jeho čerstvosti a chuti. "Na pulty preto vykladáme napríklad mandarínky a pomaranče, ktoré sa ľahko lúpu, neobsahujú tvrdé jadrá a ktoré majú dostatočnú cukornatosť. Súčasne sú na pulte ponúkané v tzv. ready-to-eat kvalite, teda kvalite určenej na priamu konzumáciu, preto nie je potrebné čakať niekoľko dní, pokým ovocie doma na okne „dôjde“ ako kedysi,“ vysvetľuje K. Kirchnerová.
Obľúbenosť ovocia a zeleniny u Slovákov
Aspoň raz do týždňa si ovocie alebo zeleninu kúpi 9 z 10 Slovákov, ten desiaty aspoň raz za dva týždne. Denne alebo takmer každý deň konzumuje ovocie alebo zeleninu dve tretiny žien a viac ako polovica mužov. Ovocie a zelenina sú spolu s pečivom prvou voľbou zákazníkov pri nákupoch. Ako prvé ich do košíka vkladá až 47 percent Slovákov, až potom nasleduje chlieb a pečivo. To samozrejme môže byť do určitej miery ovplyvnené aj usporiadaním predajní, keďže sú väčšinou vyložené pri vstupe do predajne.
Najobľúbenejšie ovocie
Najobľúbenejším ovocím Slovákov sa podľa prieskumu stali jahody, ktoré obľubuje až 69 % Slovákov. Na druhom mieste sa umiestnili banány so 62 %, nasledujú jablká s 58 % a hrozno s 56 %. TOP 5 uzatvárajú čučoriedky. K obľúbenosti na úrovni zhruba 50 % sa tesne priblížili ešte čerešne, mandarínky a hrušky. Exotickejšie ovocie je o niečo menej obľúbené ako tradičné slovenské.
Ženy majú ovocie spravidla radšej ako muži. O zaradenie čučoriedok do TOP 5 sa postarali práve vyššie preferencie u žien. Klesá ale napríklad obľúbenosť pomarančov, ktoré preferuje len 34 % žien. Odborník na výživu MUDr. Boris Bajer uviedol: "Ženy sa o svoje zdravie starajú o trochu viac. Preferujú jahody a čučoriedky, ktoré patria medzi najlepšie ovocie. Muži sa orientujú skôr na kyslejšie chute, z citrusov vyhrávajú mandarínky, pomaranče a citróny. Ak odhliadneme od aktuálnej sezóny jahôd, tak najpopulárnejší je banán. Pri ňom si však treba dávať pozor, pretože priemerný banán obsahuje 23-28 g sacharidov a má vyššiu glykemickú nálož, takže sa z neho uvoľní do krvi väčšie množstvo cukru. Takže ovocie určite áno, ale niektoré s mierou.“
Najobľúbenejšia zelenina
Slováci určili aj rebríček najobľúbenejšej zeleniny. Kraľujú jednoznačne paradajky so 79 %, preferuje ich dokonca až 85 % žien. Spoločnú druhú priečku obsadili zemiaky a mrkva so 68 %. Nasledujú uhorky, ktoré si vybralo medzi najobľúbenejšie takmer dve tretiny opýtaných a TOP 5 uzatvára paprika. Medzi obľúbené patria ešte aj cibuľa, reďkovka, karfiol, šalát, kaleráb, kapusta a brokolica.
„Aj pri zelenine platí, že ju viac obľubujú ženy, teda s výnimkou zemiakov a kapusty, ktoré o trochu viac preferujú muži,“ uviedol Michal Vyšinský z prieskumnej agentúry 2muse.
„Zaujímavé je, že sa na prvých troch miestach opäť nachádza zelenina, ktorá patrí medzi tie s najvyšším obsahom sacharidov - rajčiny, zemiaky a mrkva. Netreba však panikáriť, skôr sa sústrediť na vyváženosť v strave,“ uviedol výživový poradca MUDr. Boris Bajer a dodal, že medzi najpopulárnejšie potraviny sa nedostala brokolica, cuketa, zeler, či baklažán, ktoré patria medzi zeleninu s nízkym glykemickým indexom a určite by prispeli k vyváženejšej strave. Rovnako mu medzi najobľúbenejšou zeleninou chýba červená repa a špargľa, aj keď tá sa v rebríčku neobjavila pravdepodobne z dôvodu sezónnosti.
Pri nákupe ovocia a zeleniny zohráva hlavnú úlohu chuť, čerstvosť, kvalita a cena, avšak ľudí zaujíma aj krajina pôvodu, kedy preferujú slovenské ovocie a zeleninu. Slovenské ženy aj muži svorne tvrdia, že ovocie a zeleninu jedia najčastejšie a najradšej čerstvé.
tags: #ovocie #a #zelenina #najmenej #podporovane #odvetvie