Rádioaktivita je prirodzený jav, ktorý je prítomný všade okolo nás. Každý deň sme vystavení žiareniu z rôznych prírodných či umelých zdrojov. Kozmické žiarenie zo Slnka a vesmírneho priestoru, žiarenie z hornín a pôdy, ako aj rádioaktivita vo vzduchu, jedle a vode, to všetko sú zdroje prirodzeného žiarenia.
Niektoré druhy ovocia obsahujú prirodzene sa vyskytujúce rádioaktívne izotopy, čo ich robí rádioaktívnejšími ako iné potraviny. Tento článok sa zaoberá ovocím s najvyššou prirodzenou rádioaktivitou a skúma faktory, ktoré k tomuto javu prispievajú. Tiež sa zaoberá názorom renomovaného odborníka na jadrovú fyziku, profesora Pavla Povinca, na bezpečnosť potravín z oblastí s jadrovou aktivitou.
Čo je radiácia a rádioaktivita?
Radiácia alebo žiarenie je v podstate energia, ktorá sa šíri z jedného bodu do druhého, buď ako vlny alebo častice. Potrebné je aj rozlíšiť rozdiely medzi radiáciou a rádioaktivitou. Rádioaktivita sa vzťahuje na nestabilný atóm, ktorý podlieha rádioaktívnemu rozpadu. Energia sa uvoľňuje vo forme žiarenia vo chvíli, keď sa atóm pokúša dosiahnuť stabilitu alebo sa stane nerádioaktívnym.
Inými slovami, rádioaktivitu možno označiť za proces, kedy sa atóm rozpadá a za radiáciu sa pokladá uvoľnená energia počas tohto procesu. Všeobecne platí, že čím je energia radiácie vyššia, tým je vyššia pravdepodobnosť, že nás poškodí. Za nebezpečnú radiáciu sa považuje ionizujúca radiácia, ale aj neionizujúca predstavuje hrozbu. K neionizujúcej radiácii patria UV lúče zo Slnka. V prípade, že sme im vystavení pridlho, môžu nás spáliť, čo vedie k rakovine.
Vo všeobecnosti ale koluje mylná predstava, že umelé zdroje žiarenia sú nebezpečnejšie ako tie, ktoré sa vyskytujú prirodzene. To však nie je pravda. Záleží totiž na type, sile a aj na tom, ako dlho ste žiareniu vystavení.
Možno vás to prekvapí, ale aj my sme rádioaktívni. Ľudské telá boli skonštruované tak, aby zvládali malé množstvá žiarenia, preto neexistuje žiadne nebezpečenstvo z množstva, ktorému sme vystavení v našom bežnom každodennom živote. Ľudský organizmus každý deň bežne absorbuje rádioaktívne žiarenie z okolia vo výške zhruba jedného mikrosievertu.
Prirodzená rádioaktivita v potravinách
Prirodzená rádioaktivita je všadeprítomná v našom prostredí, vrátane pôdy, vody a vzduchu. Rastliny, vrátane ovocia, absorbujú rádioaktívne izotopy z pôdy a vody počas svojho rastu. Množstvo rádioaktivity v ovocí závisí od rôznych faktorov, ako je typ pôdy, použitie hnojív a geografická poloha. Technicky vzaté: všetky potraviny sú mierne rádioaktívne. Dôvodom je to, že všetky potravinové a iné organické molekuly obsahujú uhlík, ktorý sa prirodzene vyskytuje ako zmes izotopov, vrátane rádioaktívneho uhlíka-14.
Draslík-40 a jeho úloha
Hlavným zdrojom prirodzenej rádioaktivity v ovocí je izotop draslík-40 (⁴⁰K). Draslík je esenciálny minerál, ktorý sa nachádza vo všetkých živých organizmoch a zohráva dôležitú úlohu v rôznych fyziologických procesoch. ⁴⁰K je rádioaktívny izotop draslíka, ktorý predstavuje približne 0,012 % všetkého draslíka. Ovocie, ktoré obsahuje vyššie množstvo draslíka, má tendenciu vykazovať vyššiu úroveň rádioaktivity.
Ovocie s najvyššou rádioaktivitou
Rádioaktivita sa meria niekoľkými spôsobmi, jej štandardnou meracou jednotkou je sievert (Sv). Tu sú niektoré potraviny, ktoré obsahujú prirodzene sa vyskytujúce rádioaktívne izotopy, včítane ovocia:
- Para orechy: Keby existovala cena za najrádioaktívnejšiu potravinu, dostali by ju určite para orechy. Para orechy obsahujú vysokú hladinu dvoch rádioaktívnych prvkov: rádia a draslíka. Draslík je prospešný prvok, potrebný v mnohých biochemických reakciách, a je aj dôvodom, prečo je ľudské telo samotné mierne rádioaktívne. Rádium sa vyskytuje v pôde. Z tej vyrastajú stromy a absorbujú ho svojím koreňovým systémom. Para orechy vydávajú žiarenie o sile viac ako 6,600 pCi/kg. Väčšina však len neškodne prechádza naším telom.
- Fazuľa mesačná: Fazuľa mesačná má vysoký obsah rádioaktívneho draslíka-40 a radónu-226. Radón-226 vyžaruje cca 2 až 5 pCi/kg a draslík-40 asi pCi/kg. Radón nie je pre telo žiadnym prínosom, naopak, draslík sa považuje za zdraviu prospešný.
- Banány: Banány sú natoľko rádioaktívne, že dokážu spustiť alarmy v prístavoch a na letiskách. Radón-226, ktorý sa v nich nachádza, vyžaruje okolo 1 pCi/kg a draslík-40 asi 3,520 pCi/kg. Aj vďaka vysokému obsahu draslíka sa banány považujú za potravinu s vysokou nutričnou hodnotou. Draslík v banánoch obsahuje asi percento dennej dávky rádioaktívneho žiarenia. Aby ste si nimi vyvolali ožiarenie, museli by ste ich však za niekoľko dní zjesť až 35 miliónov. Z botanického hľadiska sa banán zaraďuje medzi bobule. Hoci sa nepodobá na tradičné bobuľovité ovocie, ako sú jahody alebo čučoriedky, patrí do rovnakej kategórie.
- Mrkva: Z mrkvy vyžaruje 1 až 2 pCi/kg z radónu-226 a asi 3,400 pCi/kg z draslíka-40.
- Zemiaky: Podobne ako mrkva, aj zemiaky vyžarujú 1 až 2,5 pCi/kg z radónu-226 a asi 3,400 pCi/kg z draslíka-40.
- Soľ s nízkym obsahom sodíka: Obsahuje chlorid draselný (KCl). Dostanete z nej dávku asi 3,000 pCi/kg.
- Červené mäso: Obsahuje pomerne veľké množstvo draslíka, a teda aj draslíka-40. Váš stejk alebo burger vyžaruje približne 3,000 pCi/kg. Mäso však obsahuje aj veľa bielkovín a železa.
- Pivo: Pôvodcom rádioaktivity v pive je draslík-40. Dávka sa pohybuje okolo 390 pCi/kg. Je to len asi desatina dávky z rovnakého objemu mrkvového džúsu, takže ktorý z nápojov by sa dal z pohľadu radiácie vyhodnotiť ako zdravší?
- Pitná voda: Nie je čistá H2O. Dávka radiácie závisí od vodného zdroja.
- Arašidové maslo: Vydáva žiarenie o sile 0,12 pCi/g, ktoré pochádza z rádioaktívneho draslíka-40, rádia-226 a rádia-228.
Vedci dokázali, že aj banány môžu byť rádioaktívne
Bezpečnosť potravín a jadrové havárie
Jadrové havárie, ako napríklad Černobyľ a Fukušima, vyvolali obavy o bezpečnosť potravín z kontaminovaných oblastí. Profesor Pavel Povinec, popredný odborník na jadrovú fyziku, ktorý sa podieľal na monitoringu a výskume dopadov fukušimskej havárie, zdôrazňuje, že v súčasnosti nehrozí žiadne nebezpečenstvo konzumácie morských plodov a potravín z okolia Fukušimy.
Blízke okolie jadrovej elektrárne vo Fukušime je stále kontrolované pásmo, ale pobrežné vody sú bezpečné. Koncentrácia rádionuklidov vo vode, rybách a morských plodoch je nízka a podlieha prísnej kontrole. Japonská vláda stanovila veľmi prísny limit pre koncentráciu cézia-137, ktorý je desaťkrát nižší ako limity v Európskej únii a USA. Profesor Povinec osobne konzumoval morské ryby a morské plody vo Fukušime a ubezpečuje, že sú bezpečné. To svedčí o účinnosti monitorovacích a bezpečnostných opatrení, ktoré Japonsko zaviedlo.
Jediným pretrvávajúcim problémom z environmentálneho hľadiska je kontaminácia podzemných vôd. Bola vybudovaná "ice wall" na zabránenie prechodu podzemných vôd k poškodeným reaktorom. Odčerpávanie a dekontaminácia kontaminovanej vody je však náročný proces, ktorý si vyžaduje neustále úsilie.
Únik radiácie po katastrofe v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima s najväčšou pravdepodobnosťou nespôsobí v budúcnosti zdravotné problémy. Vystavenie radiácii po jej úniku v marci 2001 nespôsobilo podľa správy Vedeckého výboru OSN pre vplyv atómovej radiácie (UNSCEAR) verejnosti a väčšine elektrárenských robotníkov zdravotné ťažkosti a v budúcnosti pravdepodobne ani nespôsobí. Úrady nezaznamenali žiadne úmrtie spôsobené ožiarením medzi 25 000 robotníkmi, ktorí pracovali na mieste nešťastia. Len málo pracovníkov bolo vystavených silnejšej radiácii. Výbor tiež v správe ocenil konanie japonskej vlády po nešťastí.
Napriek jadrovým haváriám je profesor Povinec zástancom jadrovej energie. Zdôrazňuje, že každá technologická činnosť prináša riziká a havárie, ale jadrové elektrárne sú z hľadiska emisií podstatne čistejšie ako tepelné elektrárne spaľujúce fosílne palivá. Dôležité je prísne kontrolovať a dodržiavať technologické parametre a bezpečnostné predpisy v jadrových elektrárňach. Vyvíjajú sa nové typy jadrových reaktorov, ktoré budú ešte bezpečnejšie a eliminujú riziká explózií.
Profesor Povinec navštívil Černobyľ rok po havárii a videl betónový sarkofág, ktorý mal stabilizovať poškodený reaktor. Nová ochrana reaktora zo železa bola postavená v roku 2019 a mala by vydržať 50 až 100 rokov.
Vplyv žiarenia na ľudské telo
Ak dostanete dávku röntgenových lúčov vo výške piatich mikrosievertov, môžete si byť istí, že vo vašom tele nezostane navždy. Osoba vystavená žiareniu veľkosti jeden až dva sieverty, zvyčajne cíti miernu bolesť hlavy, slabosť a únavu. Osoba ožiarená radiáciou vo výške tri až štyri sieverty sa cíti veľmi zle a ako podnapitá. Žiarenie v tejto sile oslabí imunitný systém človeka a začnú mu padať vlasy. Smrteľné následky sa po ožiarení môžu ukázať celkom rýchlo a podľa mnohých je desivé, že radiáciu údajne nevidíte, necítite ani nezavoniate. Viacerí ľudia totiž po ožiarení hovorili, že v ústach cítili kovovú pachuť. Podľa viacerých, ktorí boli vystavení rádioaktívnemu žiareniu, spôsobuje radiácia aj slabé záblesky v oku a môžeme ju cítiť i na pokožke. Ochorenia spôsobené rádioaktívnym žiarením môžu teda udrieť rýchlo a môžu mať aj smrteľné následky.
tags: #ovocie #s #najacsou #radioaktivitou