Tekvica patrí medzi tradičné plodiny slovenských záhrad. Je nielen dekoratívna a chutná, ale aj mimoriadne zdravá - najmä pre svoje jadierka. Pestovanie tekvice na jadierka si nachádza čoraz viac priaznivcov, pretože prináša možnosť získať domácu zásobu semienok plných minerálov, vitamínov a zdravých tukov. Navyše, pestovanie nie je náročné a zvládne ho aj začínajúci záhradkár.
Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne to boli horkasté nejedlé plody, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Moderná veda potvrdzuje, že tekvicové semienka majú pôsobivý výživový profil, ktorý prospieva mnohým aspektom nášho zdravia.
Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.
Výber Správnej Odrody Tekvice na Jadierka
Nie každá tekvica je vhodná na pestovanie pre semienka. Ak chcete bohatú úrodu chutných jadier, treba sa zamerať na špeciálne odrody. Rôzne druhy tekvíc sa líšia veľkosťou jadierok. Práve preto je dôležité zvážiť, akú odrodu na tento účel zasadiť. Semená získate z bežne pestovaných odrôd tekvíc, odporúčame však odrody CONNECTICUT FIELD, GOLIÁŠ alebo HALLOWEEN.
Odrody bez Šupky - Ideálne na Priamu Konzumáciu
Najobľúbenejšou skupinou sú odrody s tzv. „nahými jadierkami“, ktoré nemajú tvrdú šupku. Ich pestovanie je jednoduché, semienka sa dajú jesť hneď po usušení alebo jemnom pražení. Medzi známe patria napríklad Gleisdorfer Ölkürbis či Beppo. Vyskúšajte pestovať napríklad ‘ESO’, ´HERAKLES´ alebo ‘APETIT’. Posledné dve odrody sa využívajú aj na získanie tekvicového oleja.
Tradičné Odrody s Tvrdou Šupkou Semien
Bežné odrody tekvíc poskytujú jadierka s tvrdou šupkou, ktoré treba pred konzumáciou lúpať. Tieto odrody sú vhodné skôr na olej alebo ďalšie spracovanie. Ich výhodou je odolnosť voči chorobám a bohatá úroda. Ak vás však chuť šupky alebo lúpanie jadierok odrádza, máte ešte jednu možnosť - pestovať odrody bez šupky.
Ako si Vybrať Podľa Podmienok v Záhrade
Ak pestujete na menšom pozemku, siahnite po kompaktnejších odrodách, ktoré sa neplazia príliš ďaleko. Na väčších plochách môžete skúsiť mohutné rastliny s vysokou úrodnosťou. Odporúča sa tiež striedať polohu výsadby, aby sa pôda nevyčerpala a rastliny neboli náchylné na choroby.
Najlepšia dedičná tekvica, akú ste nikdy nepestovali
Ako Pestovať Tekvicu na Jadierka Krok za Krokom
Pestovanie tekvíc môže byť zábavné a obohacujúce, a to najmä ak sa vám podarí dosiahnuť bohatú úrodu. Poponáhľajte sa, aby ste si ešte tento rok stihli dopestovať vlastnú zásobu tekvicových jadier bohatých na zinok.
Príprava Pôdy a Výsev
Tekvica má rada slnečné a chránené stanovište. Potrebuje veľa slnka a tepla, preto je dôležité vybrať miesto, kde bude mať dostatok priameho slnečného svetla. Pôda by mala byť humózna, bohatá na živiny a dobre priepustná. Pred výsevom ju obohaťte o kompost alebo vyzretý hnoj. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2.
Semená tekvice môžete zasiať priamo do pôdy po posledných jarných mrazoch. Semená sa vysievajú priamo do pôdy od polovice mája, keď už nehrozia mrazy. V apríli ich vysievame do pareniska, skleníka alebo za okno a predpestujeme si sadenice. Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C, pri nízkej teplote semená plesnivejú. Pred výsadbou ponechajte tekvicové semená napučať cez noc v teplej vode. Pre kultiváciu je potrebný kvetináč s priemerom od 10 cm do 12 cm. Do jedného kvetináča vysaďte vždy dve tekvicové semená. Kvetináč zaplňte substrátom tak, aby bola zemina na šírku prsta pod jeho okrajom. Semená sa zatlačia špičkou dole do hĺbky približne dva centimetre. Potom sa kvetináč umiestni na okenný parapet; prvé výhonky sa ukážu už po niekoľkých dňoch. Optimálna teplota pre klíčenie tekvíc je 20°C až 25°C. Pre dobrý rast rastlín je dôležité, aby sa mladé rastliny nachádzali v prostredí s konštantnou teplotou a dostatočným osvetlením. Potom, čo sa objavia prvé pravé lístky a tieto dorastú až k okraju kvetináča, sa slabší z oboch semenáčikov zvyčajne odstráni. Nechá sa rásť iba silnejšia rastlina, aby sa mohla neskôr vysadiť do záhrady. Von ich vysádzame, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15. máji.
Obvyklé je sadenie semien do riadku. Rozstupy závisia od odrody. Napríklad priesady veľkoplodých tekvíc vysádzame medzi radmi na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku 80 až 100 cm. Vysádzame obvykle dve až tri semená na jedno miesto, cca 5 cm od seba, do mierne vyhĺbenej misky - do „hniezda“. Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami je aspoň 1,5 metra, pretože tekvica potrebuje veľa priestoru. Pri vysádzaní tekvíc dodržujte vzdialenosť medzi rastlinami najmenej jeden meter. Zaujímavým spôsobom je výsadba inšpirovaná americkými Indiánmi, zvaná „tri sestry“, pri ktorej spolu pestujú kukurica, fazuľa a tekvica. Tekvicu sa oplatí pestovať spolu s kukuricou alebo fazuľou, ktoré jej poskytujú prirodzenú oporu a zlepšujú kvalitu pôdy.
Starostlivosť Počas Rast
Rastliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich dní a v čase nasadzovania plodov. Po zasiatí semien udržujte pôdu vlhkú, ale nie premočenú. Vzhľadom k tomu, že tekvice vyžadujú veľké množstvo vody, musia byť pravidelne zavlažované. Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom vlažnou vodou, nie na listy. Zalieva sa ku koreňom, aby listy nezostali mokré a nešírili sa plesne. Mulčovanie slamou či trávou udrží pôdu vlhkú a bráni prerastaniu buriny. Veľmi prospešné je aj mulčovanie, ktoré udržuje vlhkosť a bráni prerastaniu buriny.
Tekvicu môžete prihnojovať organickými hnojivami bohatými na draslík a fosfor. Vzhľadom na potrebu veľkého množstva živín tekvicu pravidelne hnojte. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie.
Tekvice môžu byť napadnuté mnohými druhmi škodcov, napríklad voškami a slimákami. Sledujte rastliny a v prípade potreby použite vhodné prípravky na ochranu pred škodcami.
Zastrihávanie Tekvíc
Jedným z kľúčových krokov k úspechu je správne strihanie rastlín. Strihanie tekvíc má niekoľko dôležitých výhod:
- Podpora rastu plodov: Odstránením prebytočných listov a výhonkov sa rastlina sústredí na vývoj plodov.
- Zlepšenie prístupu svetla: Strihaním sa zabezpečí, že slnečné svetlo prenikne k plodom, čo je dôležité pre ich dozrievanie.
- Prevencia chorôb: Otvorením priestoru medzi listami sa zlepší cirkulácia vzduchu, čo znižuje riziko hubových ochorení.
Najvhodnejší čas na strihanie tekvíc je v lete, keď rastlina aktívne rastie. Je dôležité sledovať rast a podľa potreby odstraňovať prebytočné časti rastliny. Tu je niekoľko krokov, ktoré treba dodržiavať pri strihaní tekvíc:
- Odstráňte suché a poškodené listy: Začnite odstránením všetkých listov, ktoré sú suché, žlté alebo poškodené. Tieto listy už rastline neprospievajú a môžu byť zdrojom chorôb.
- Strihajte prebytočné výhonky: Odstráňte výhonky, ktoré nerodia plody. Rastlina tak bude efektívnejšie využívať energiu na vývoj existujúcich plodov.
- Zredukujte množstvo listov: Ak je rastlina príliš hustá, odstráňte niektoré listy, aby ste zabezpečili prístup svetla k plodom a zlepšili cirkuláciu vzduchu.
- Používajte čisté nástroje: Na strihanie používajte ostré a čisté nožnice alebo záhradnícke nože, aby ste predišli prenosu chorôb.
Ak chcete bohatšiu úrodu jadier, odporúča sa odstraňovať niektoré bočné výhonky a nechať rastlinu sústrediť energiu na plody.
Zber Tekvice a Správne Sušenie Jadierok
Plody sa zbierajú na jeseň, keď stonky a listy začnú vädnúť a šupka plodu stvrdne. Tekvice dozrievajú zvyčajne v septembri a októbri. Ak sú plody oranžové, sú pripravené na zber. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Zrelosť plodov sa určuje ľahko. Jednoducho niekoľkokrát poťukajte prstom na silnú, tvrdú šupku. Ak znie zvuk duto, je tekvica pripravená na zber. Tekvice zberáme v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Každý rok je počasie iné, ak je jeseň slnečná a teplá, môžu plody zostať na záhone dlhšie. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov.
Semená tekvice sa získajú rozrezaním tekvice na polovicu a vydlabaním vnútra tekvice. Tekvicu rozrežte a vydlabte z nej semiačka aj s okolitými vláknami dužiny. Potom sa pokúste jednotlivé vlákna od nich oddeliť. Zvyšnú tekvicu môžete použiť na prípravu jedného z chutných tekvicových pokrmov. Odobraté tekvicové jadierka poumývajte, aby ste ich zbavili zvyšnej dužiny. Pri spracovaní tekvice jadierka vyberte, dôkladne opláchnite a nechajte sušiť na vzdušnom a tienistom mieste. Semienka uvarte v osolenej vode, sceďte a nechajte uschnúť. Tekvicové semienka najlepšie vysušíte v rúre pri teplote 200 °C. Trvá to približne jednu hodinu. Po usušení na jadierkach zostáva jemný povlak a preto sa musia prečistiť. Aby sme získali čo najvyššiu kvalitu výsledného produktu surových jadierok, vkladáme ich do optickej triedičky. Triedička pomocou optických snímačov rozpozná nesprávnu farbu semena a následne ich pomocou tlaku vzduchu vystreľuje preč do zberného kontajnera. Týmto spôsobom sa jadierka vytriedia na I. a II. akosť. Takto vyčistené jadierka skladujeme počas celého roka.
Tekvicové Semienka v Strave - Prečo a Ako Ich Jesť
Tekvicové semienka netreba zvlášť predstavovať. Ich história siaha až do Mexika a je stará viac ako 7 500 rokov. Nielen jeseň je obdobím, kedy by sme si mali dopriať zdravú pochúťku, ktorou tekvicové jadierka nepochybne sú. Práve teraz je však najlepší čas na prípravu tých domácich. Tekvicové semienka sú jedny z najväčších semienok v našom sortimente a vďaka svojej špecifickej chuti majú široké využitie. Samotné semienka majú veľmi príjemnú chuť podobnú orechom.
Prečo Jesť Tekvicové Semienka - Zdravotné Benefity
Mnohí sa pýtajú, prečo jesť tekvicové semienka. Odpoveď je jednoduchá - sú bohatým zdrojom horčíka, zinku, železa a nenasýtených mastných kyselín. Sú bohaté na bielkoviny a vitamíny B, C, E a K. Vynikajú aj množstvom obsiahnutých minerálnych látok, ako sú fosfor, vápnik, draslík, horčík, zinok a železo, sodík, meď alebo mangán. Tekvicové semienka obsahujú celý rad dôležitých vitamínov, minerálov, nenasýtených mastných kyselín, omega 3, omega 6 a omega 9, a tiež rôzne proteíny, karotény a enzýmy. Medzi najpočetnejšie patria vitamíny A, C, B1, B2, B3, B17 a vitamín E. Tekvicové semienka obsahujú antioxidanty, ako sú karotenoidy a vitamín E. Antioxidanty dokážu znížiť zápal a chrániť bunky pred škodlivými voľnými radikálmi. Pomáhajú pri posilňovaní imunity, zlepšujú kvalitu spánku, podporujú zdravie srdca a prospievajú tráveniu. Priaznivo pôsobia na imunitný systém a majú protizápalové a detoxikačné účinky. Vďaka vysokému obsahu vlákniny podporujú trávenie a prečisťujú črevá. Pozitívne pôsobia tiež na kardiovaskulárny systém, chránia srdce a cievy. Okrem toho sa odporúčajú mužom na podporu zdravia prostaty a ženám v období menopauzy.
Tekvicové semienka sú jedným z najlepších prírodných zdrojov horčíka, minerálu, ktorý často chýba v strave mnohých obyvateľov západných krajín. Horčík je potrebný pre viac ako 600 chemických reakcií v tele. Veľká observačná štúdia zistila, že konzumácia tekvicových semienok sa spája so zníženým rizikom rakoviny prsníka u žien po menopauze. Semená sú jedným z najbohatších zdrojov aminokyseliny tryptofanu, ktorej zastúpenie vo výžive väčšiny ľudí je dosť nízke, pretože táto aminokyselina je obzvlášť citlivá na tepelné spracovanie. Má pritom priamy vplyv na hladinu serotonínu, stimuluje jeho vyplavovanie v mozgu, čím môže priaznivo ovplyvniť náladu alebo depresiu.
Charakteristickou látkou pre čeľaď Cucurbitaceae je cucurbitín. Táto aminokyselina má silné protiparazitické účinky a môže paralyzovať črevné cudzopasníky (pásomnice, škrkavky).
Čo dokážu tekvicové semená? Zlepšia kvalitu vlasov, pokožky i nechtov. Znižujú vysoký krvný tlak aj zlý cholesterol. Sú ideálnym pokrmom pre mozog, okrem naštartovania kognitívnej oblasti zlepšia aj vašu náladu.
Ako Jesť Tekvicové Semienka v Každodennom Jedálničku
Otázka ako jesť tekvicové semienka má viacero odpovedí. Môžete ich konzumovať surové, pražené alebo ako súčasť receptov. Pre najvyšší obsah živín je však najlepšie jesť ich nepražené a nesolené. Výborne sa hodia do šalátov, polievok, pečiva, smoothie alebo ako zdravá desiata namiesto čipsov. Ak chcete čerpať z výživových výhod tekvicových semienok, tak ich jednoducho pridajte do svojho jedálnička. Okrem toho, že ich môžete jesť samostatne, môžete ich pridať do smoothies, jogurtu a ovocia. Môžete ich pridať aj do šalátov, polievok alebo cereálií. Niektorí ľudia používajú tekvicové semienka pri pečení, a to ako prísadu do sladkého alebo slaného pečiva. Pridajte ich do svojho obľúbeného müsli, pridajte ich do obľúbeného jogurtu alebo si nimi jednoducho posypte večerný zeleninový šalát. Rozdrvte ich a pridajte do rozmanitých varených a pečených pokrmov, napríklad do polievok, pečiva, múčnikov a šalátov.
Napríklad, ak milujete orieškové maslá, no máte doma niekoho, kto je na ne alergický, vyskúšajte tekvicové maslo. Do mixéra vložte 2 hrnčeky pečených solených jadierok a 1 polievkovú lyžicu olivového oleja. Maslo z jadierok pridajte do smoothies, ovsenej kaše alebo ako plnku do koláčov. Skvelý recept, keď potrebujete využiť tekvicu a hľadáte inšpiráciu na ľahkú večeru alebo občerstvenie. Môžete si z nich pripraviť šalát alebo ich jednoducho zjesť s jogurtovým dipom. Chutná nátierka, ktorá zlepší každé rodinné stretnutie alebo večierok s priateľmi, je tekvicový hummus.
Ak pravidelne konzumujete semená a orechy, odporúča sa ich namočiť alebo naklíčiť, aby sa znížil obsah kyseliny fytovej. Pre najvyšší obsah živín je však najlepšie jesť ich nepražené a nesolené.
Nežiadúce Účinky Tekvicových Semienok - Na Čo si Dať Pozor
Aj keď majú semienka množstvo benefitov, pri nadmernej konzumácii môžu nastať problémy. Nežiadúce účinky tekvicových semienok zahŕňajú nadúvanie, tráviace ťažkosti či vyšší príjem kalórií, čo môže byť problém pri chudnutí. U niektorých ľudí sa môžu vyskytnúť aj alergické reakcie. Odporúčaná denná dávka je približne 30 gramov, čo zodpovedá malej hrsťke. Odporúča sa konzumovať 1 - 2 polievkové lyžice denne. Pre liečbu parazitov sa odporúča zjesť hrsť surových semienok na prázdny žalúdok 2x denne, po týždni užívania jeden týždeň vynechať a následne opäť týždeň.
Spracovanie a Skladovanie Tekvicových Jadierok
Ak chcete jadierka uchovať dlhšie, skladujte ich v uzatvorených sklenených nádobách na tmavom a suchom mieste. Sušené semienka skladujte v uzatvorených nádobách, aby si zachovali čerstvosť. Pečené tekvicové jadierka uskladňujeme podobne ako orechy, najlepšie je pri teplotách do 17 °C v suchej a tmavej miestnosti. Jadierka potrebujú vzduch, nikdy ich preto nezatvárajte do zaváraninových pohárov či do vreciek. Ak sa k jadierkam nedostane vlhkosť, vydržia v komore až do ďalšej sezóny. Časom však strácajú chuť.
Pražením získajú výraznejšiu chuť, no strácajú časť živín. Pri príprave tekvicových jadierok platí, že v jednoduchosti je krása. Najväčším problémom býva odhadnúť dobu pečenia. Tú treba vždy prispôsobiť vlastnej rúre, veľkosti a množstvu jadierok. Pred samotným pečením musíme čerstvo vybraté jadierka dobre očistiť. Pri čistení vyradíme malé a prázdne semienka (často ide len o šupky). Ak sú jadierka zrelé a robustné, sú vhodné na ďalšie spracovanie. Jadierka rozložené na plechu jemne potrieme olejom a osolíme podľa chuti. Potom ich zmiešajte s kvapkou oleja a položte na papier na pečenie. Ďalším krokom je ich pomalé pečenie pri nižšej teplote, cca 130 °C po dobu okolo 80-90 minút. Každých 15 minút jadierka kontrolujeme a miešame, aby sa nezlepili. Namiesto rýchleho pečenia môžete vyskúšať tiež pomalšie sušenie, pri teplote 120 až 130 °C cca 90 minút s pootvorenými dvierkami. Ktorý spôsob uprednostníte, je čisto na vás a vašich preferenciách. Dbajte len o to, aby ste ich pravidelne miešali, čím dosiahnete dokonalé opečenie z každej strany.
Ak bola tohtoročná úroda naozaj vydarená, môžete si semiačka z vypestovaných tekvíc odložiť a použiť na sadenie v budúcom roku. Od dužiny očistené jadierka umiestnite do sitka a poriadne poumývajte. Umyté a všetkých vlákien zbavené semiačka poukladajte na papierovú utierku a nechajte vysušiť. Ukladajte ich s odstupmi medzi sebou, inak by sa mohli polepiť. Na zasadenie si povyberajte len tie najväčšie a najkrajšie, ktoré majú najväčšiu šancu vyklíčiť. Keď tekvicové jadierka po umytí dostatočne preschnú preložte ich na novú papierovú utierku, aby ste zabránili ich plesneniu. Umiestnite ich na chladné a suché miesto, približne na sedem dní. Po týždni, keď už sú semienka kompletne vysušené, ich môžete zosypať do papierového vrecka a priložiť k ostatným. V prípade viacerých druhov tekvíc si ich nezabudnite označiť.
Skvelou možnosťou je výroba domáceho tekvicového oleja, ktorý je cenený pre svoje nutričné vlastnosti aj typickú arómu. Tekvicový olej z naturálnych jadierok je jemnejší, tmavo zelený, hustý a plný výživných látok. Jeho chuť je ako surové jadierka.
Najlepšia dedičná tekvica, akú ste nikdy nepestovali
Prehľad Odrôd Tekvíc a Ich Využitie
Tekvice sú multifunkčné plodiny, ktoré ponúkajú širokú škálu využitia od priamej konzumácie až po lisovanie oleja a dekorácie.
| Druh tekvice | Charakteristika | Využitie |
|---|---|---|
| Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) | Zahŕňa cukety, patizóny, špagetovú a olejnatú tekvicu. Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc patriacich do druhu Cucurbita pepo. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, vhodná na polievky, pečenie či dusenie. Šupka je jedlá. Špagetová tekvica, vyšľachtená pred približne 70 rokmi v Japonsku, je známa pre svoju unikátnu dužinu, ktorá sa po uvarení rozpadne na zeleninové špagety. Cuketa je ďalšia odroda tekvice obyčajnej, obvykle dlhá a tenká so zelenou alebo žltou šupkou. Jej biela až svetlo zelená dužina s mierne sladkou až neutrálnou chuťou je veľmi všestranná v kuchyni. | Priamy konzum, jesenné uskladnenie, polievky, pečenie, dusenie. |
| Tekvica muškátová (Cucurbita moschata) | Známa odroda 'Butternut', maslovo-orechová chuť. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. | Priamy konzum, pečenie, grilovanie. |
| Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) | Zahŕňa odrody 'Goliáš', 'Hokkaido', 'Hokkori', 'Blue Kuri'. Vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. Tekvica ‚Goliáš‘ je známa pre svoju obrovskú veľkosť a je často používaná na dekoratívne účely. | Pečenie, varenie polievok a sladkých zákuskov, dekorácie. |
| Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia) | Zástupcovia tohto druhu sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov, pretože majú bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. | Nepoužíva sa na priamu konzumáciu. |
Zber a Skladovanie Tekvíc
Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna teplota je ale 20 °C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili. Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.
tags: #pestujeme #tekvicove #jadierka