Plytvanie jedlom na Slovensku: Štatistiky, príčiny a inovatívne riešenia

V súčasnej dobe sa stretávame s alarmujúcimi číslami týkajúcimi sa plytvania jedla na Slovensku. Vysoké množstvo plytvaného jedla na Slovensku je alarmujúcim problémom, ktorý si vyžaduje okamžitú pozornosť a riešenia. Problém plytvania jedlom vyžaduje okamžité riešenia a prístup ku koncepčným stratégiám. Tento článok sa zameriava na štatistiky plytvania jedlom na Slovensku, jeho príčiny a možné riešenia.

Alarmujúce štatistiky plytvania potravinami na Slovensku

Podľa nedávnej štúdie sa až 30% celosvetovo vyprodukovaného jedla nikdy nenajde na tanieri spotrebiteľa. Vo svete sa vyrobí toľko jedla, že by nasýtilo viac než 10 miliárd ľudí. Podľa nedávnych štúdií, Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou úrovňou plytvanie jedlom. Ročne sa vyhodí viac ako 250 000 ton potravín, ktoré by sa dali inak využiť. Podľa dostupných štatistík sa na Slovensku ročne vyhodí približne 100 až 111 kg potravín na osobu. Analýza spoločnosti Wood & Company uvádza dokonca až 100 kg potravín ročne, pričom mnohé z nich sú ešte neotvorené v pôvodnom obale. Bežný Slovák vyrobí v priemere okolo 100 kg potravinového odpadu ročne, čo je dohromady takmer 550 tisíc ton vyhodeného jedla (niektoré údaje uvádzajú dokonca 900 tisíc ton ročne). V porovnaní s priemerom Európskej únie, kde sa ročne vyhodí približne 173 kilogramov potravín na osobu, je Slovensko na tom relatívne lepšie, avšak stále existuje priestor na zlepšenie.

Reprezentatívny prieskum, ktorý pre spoločnosť Munch realizovala agentúra IPSOS*, odhaľuje znepokojujúcu pravdu o plytvaní potravinami na Slovensku. Výsledky prieskumu poukazujú na to, že 37 % Slovákov vyhadzuje potraviny, ktoré nestihnú skonzumovať, aspoň raz týždenne, pričom viac ako 6 z 10 respondentov uvádza, že potraviny vyhadzuje aspoň raz do mesiaca. Takmer polovica respondentov (51 %) vyhodí potraviny len výnimočne alebo vôbec. Zarážajúce však je, že až 2 % domácností priznali denné vyhadzovanie jedla. Priemerná slovenská domácnosť ročne vyhodí potraviny v hodnote približne 150 eur. Slováci vyhodia mesačne potraviny za 30 eur, čo je ročne 360 eur, ktoré skončia v koši. Tieto čísla podčiarkujú, že problém plytvania potravinami siaha aj do samotného finančného rozpočtu domácností, keďže takmer 22 % domácností minie mesačne sumu do 200 eur na potravinové nákupy a celkovú sumu do 400 eur dosiahne 69,3 % respondentov. Okrem toho, 67,8 % Slovákov „zbytočne“ míňa na jedlo sumu až do 20 eur mesačne, čo len umocňuje ekonomické aj environmentálne straty.

Tieto čísla predstavujú značný problém, najmä ak vezmeme do úvahy, že až 17,6 % slovenských domácností si nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň. Domácnosti sú podľa niektorých dát najväčší plytvači potravinami, no problémy s redistribúciou jedla majú aj obchodné reťazce či farmári, častokrát kvôli nepružným legislatívnym bariérám. Najviac potravinového odpadu vzniká počas sviatkov. Najhoršie je to cez Vianoce.

Kľúčové štatistiky o plytvaní jedlom na Slovensku a v EÚ:

Údaj	Slovensko	Európska únia
Vyhodené potraviny ročne na osobu	100 - 111 kg	173 kg (priemer)
Celkové ročné množstvo vyhodených potravín	250 000 - 900 000 ton	89 miliónov ton (celkovo)
Podiel domácností na potravinovom odpade	Viac ako 50 %	53 %
Frekvencia vyhadzovania potravín (aspoň raz týždenne)	37 % Slovákov	-
Mesačné finančné straty na osobu	Až 30 EUR	Viac ako 130 miliárd EUR ročne (celkovo)

Najčastejšie vyhadzované potraviny na Slovensku patria:

• Chlieb a pečivo: Tvorí až 35 % celkového potravinového odpadu. V domácnostiach predstavuje až 50 % vyhodeného pečiva, v obchodoch 30 % a v gastro sektore 15 %. V Európe každú sekundu skončí v koši až 278 krajcov chleba. V konečnom dôsledku tak pečivo ročne tvorí až 175 miliónov kilogramov odpadu.
• Zvyšky vareného jedla: Až 65 % potravinového odpadu v slovenských domácnostiach tvorí navarené jedlo.
• Ovocie a zelenina: Podliehajú rýchlej skaze, ak nie sú správne skladované. Približne polovica ovocia a zeleniny je vyhodená len preto, pretože nevyhovuje štandardom kvality.

Podľa zistení prieskumu je hlavným dôvodom vyhadzovania potravín pre takmer 40 % respondentov uplynutý dátum spotreby. Okrem toho, viac ako 51 % Slovákov potraviny vyhadzuje preto, že sa im pokazia.

Príčiny plytvania jedlom

Potravinami sa plytvá z viacerých dôvodov - problémy so spracovaním, nadprodukcia, nestabilné trhy, veľké nákupy, zlé plánovanie si nákupného zoznamu a podobne. Food waste alebo potravinový odpad môžeme rozdeliť na dve skupiny, a to strata potravy (food loss) a plytvanie potravinami (food waste). Ide o zníženie množstva, respektíve zníženie kvality potravín v dôsledku rôznych rozhodnutí a krokov, ktoré vykonajú dodávatelia. Patrí sem potravinový odpad, ktorý vzniká pri produkcii (zhnité kusy ovocia, skazené potraviny pri preprave,...). Food loss, teda vo voľnom preklade strata potravy, je problém spojený najmä s veľkými potravinovými reťazcami, ktoré dodržiavajú vládnej nariadenia najjednoduchšími spôsobmi a takéto jedlo okamžite vyhadzujú. Sem patrí všetok odpad, ktorý vzniká v dôsledku rozhodnutí maloobchodníkov, poskytovateľov stravovacích služieb a konečných spotrebiteľov. Napríklad ak príde do obchodu dodávka s ovocím a obchodníci si vyberajú, ktoré kusy ovocia chcú predať a ktoré nie (napríklad pre “horší” vzhľad alebo farbu), ide o food waste. Taktiež sem patrí všetko jedlo, ktoré vyhodíme v domácnostiach alebo ktoré vyhodia či nespracujú reštauračné reťazce. Téma potravinového odpadu sa týka aj Slovákov.

K plytvaniu potravinami dochádza v celom potravinovom reťazci, od farmára až po spotrebiteľa. Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k plytvaniu potravinami na Slovensku:

• Nadmerné nakupovanie: Ľudia často nakupujú viac potravín, ako sú schopní skonzumovať. Až 26,3 % respondentov priznáva, že potraviny vyhadzuje z dôvodu nadmerného nákupu, ktorého následkom je, že ich jednoducho nestihnú spotrebovať. Dôvodom môže byť neplánovanie nákupov, nakupovanie v stave hladu alebo podľahnutie marketingovým trikom, ako sú množstevné zľavy. „V tomto smere impulzívne nakupovanie alebo emócie hrá veľmi silnú rolu, pretože ľudia sú v obchodoch veľmi často stimulovaní všetkým, čo vidia okolo seba. Zároveň ľudia niekedy idú kupovať, že nemajú na to nakupovanie dostatok času. Tým pádom vlastne, keď vidia niečo naozaj lákavé, nezamyslia sa nad tým, či to naozaj potrebujú a rýchlo to zoberú. Zároveň veľký problém je, keď ľudia chodia nakupovať hladní,“ vysvetlil sociológ z agentúry Ipsos Jakub Šajban.
• Nesprávne skladovanie potravín: Nesprávne skladovanie vedie k znehodnoteniu produktov a ich následnej likvidácii. Dôležité je dodržiavať odporúčania na obaloch a využívať teplotné zóny chladničky. „Treba sa naučiť, čo kde skladovať, ako v chladničke rozvrhnúť potraviny a nezapratávať chladničku tak, aby človek nevidel, čo v nej má,“ radí. Ak je chladnička stále plná, je dobré vypestovať si zvyk pravidelne zrevidovať jej obsah.
• Nerozlišovanie medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou: Spotrebitelia často nerozumejú rozdielu medzi týmito označeniami a vyhadzujú potraviny, ktoré sú stále bezpečné na konzumáciu. Ide najmä o rozlišovanie dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti. Dátum spotreby označuje potraviny, ktoré sa rýchlo kazia a po uplynutí tohto dátumu môžu predstavovať zdravotné riziko. Dátum minimálnej trvanlivosti označuje potraviny, ktoré sú stabilnejšie a môžu byť konzumované aj po uplynutí tohto dátumu, ak sú správne skladované a nevykazujú známky pokazenia. Mnoho ľudí si myslí, že plytvanie jedlom je eticky nesprávne. Problémom môže byť aj označovanie dátumu spotreby potravín. V EÚ majú potraviny rôzne dátumové označenia potravín. Označenie „minimálna trvanlivosť“ na potravinách, ako sú cestoviny, ryža, konzervovaný tovar, mrazené potraviny a občerstvenie, znamená, že po uvedenom dátume môže potravina stratiť svoju chuť alebo sviežosť, ale je stále bezpečná na konzumáciu. Niektorí spotrebitelia si môžu zamieňať etikety s dátumom spotreby potravín a vyhadzovať potraviny, ktoré sú dostatočne dobré na konzumáciu.
• Nepozornosť pri plánovaní jedál: Nedostatočné plánovanie jedál a nákupných zoznamov vedie k impulzívnym nákupom a následnému plytvaniu.
• Neestetický vzhľad ovocia a zeleniny: Ovocie a zelenina, ktoré nespĺňajú estetické normy, sú často vyhadzované, hoci sú stále konzumovateľné.
• Nedostatočné využitie zvyškov jedla: Mnoho ľudí vyhadzuje zvyšky uvareného jedla, ktoré by sa dali využiť na prípravu ďalších jedál. Kreatívne využitie zvyškov môže výrazne znížiť množstvo vyhodených potravín.
• Kultúra stravovania: Zvyk vyhadzovať určité časti potravín, ako sú listy z karfiolu alebo šupky zo zeleniny, prispieva k celkovému plytvaniu. Tieto časti potravín sú často výživné a dajú sa využiť na prípravu rôznych jedál.

Na diskusii Free Food v roku 2024 zástupcovia výrobcov, obchodníkov a charít uviedli, že príčinou plytvania potravinami je aj príliš striktná alebo nepružná legislatíva. Prečo u nás vyhadzujeme tak veľké množstvo potravín? Všetci diskutujúci uvádzali príklady o tom, ako je aktuálna legislatíva príliš striktná alebo nepružná. Obchodné reťazce majú pomerne presne zmapované množstvo nepredaných potravín. Čerstvé potraviny nie je možné darovať pokiaľ obchod nemá presne evidované ich druh a množstvo. Ide o prácu, ktorú kapacitne zamestnanci obchodov nemajú priestor stíhať. Obchody môžu zlacnene predávať alebo darovať jedlo po dátume minimálnej trvanlivosti, pretože ten znamená, že potravina je aj po ňom stále bezpečné na konzumáciu. Na Slovensku to však neplatí. Ak je na potravinách nejaká chyba v etikete, no ich kvalita je neporušená, na Slovensku túto potravinu nesmieme legálne darovať a obchodníci ju musia vyhodiť. Viktor Porubský zo Slovenskej katolíckej charity poukázal na paradox, že potraviny s drobnými chybami na balení, ako napríklad jogurty označené ako čučoriedkové namiesto jahodové, musia byť vyhodené namiesto ich darovania. Nariadenia tak nezmyslene bránia efektívnej redistribúcii jedla. Hlavný dôvod, prečo sa hotely vzdávajú švédskych stolov, je plytvanie potravinami. Bufetové stoly podporujú prejedanie, a teda aj veľké množstvo odpadu. Štatistiky ukazujú, že raňajkový bufet vyprodukuje až dvojnásobok odpadu oproti jedlám pripravovaným na objednávku - približne 300 gramov odpadu na hosťa. Odborníci na spotrebiteľské správanie upozorňujú, že široká ponuka vedie k väčšiemu hladu - aj keď sme ho pred vstupom do jedálne necítili. Navyše, fixná cena často spôsobí, že hostia chcú „vyskúšať všetko“, dovolenková nálada spraví zvyšok.

Z pohľadu výrobcov sa na diskusii otvorila aj téma nespracovanej úrody: Podľa databáz UNEP a WWF predstavuje nespracovaná úroda až 90 miliónov ton potravinového odpadu v EÚ. Na Slovensku sa odhaduje, že v ovocných sadoch 15 - 20 % úrody zostáva nevyzbieranej kvôli nedostatku pracovnej sily alebo možnosti ju operatívne získať. Brigádnici nie sú vždy dostupní, čo komplikuje včasný zber, legislatíva zároveň farmárom neumožňuje vybaviť brigádnickú pomoc jednoducho a rýchlo, napríklad v prípade kalamity.

Dopady plytvania potravinami

Plytvanie potravinami je celosvetový problém, ktorý významným spôsobom negatívne ovplyvňuje naše životné prostredie. Spolu s nezjedeným jedlom totiž končia v koši aj vzácne prírodné zdroje, akými sú voda, pôda, energie a práca, ktoré sa spotrebujú pri pestovaní, spracovaní a distribúcii. Veľkým problémom pri plytvaní potravinami je aj plytvanie pitnej vody. Existuje predpoklad, že ročne sa na výrobu potravín, ktoré končia v odpade, minie približne také množstvo vody, ako je trojnásobok objemu Ženevského jazera, najväčšieho alpského jazera. Napríklad ak vyhodíte 1 kilogram hovädzieho mäsa (napríklad odrezky alebo nedojedené zvyšky), vyhodí sa s ním aj 50 000 litrov vody, ktorá bola použitá na jeho výrobu. 25 % svetových zásob pitnej vody sa používa na výrobu jedla, ktoré sa nikdy neskonzumuje. Až 28 percent poľnohospodárskej pôdy (1,4 miliardy hektárov) sa používa na dopestovanie potravín, ktoré skončia ako odpad. Je to plocha, ktorá sa rovná rozlohe Číny, Mongolska a Kazachstanu. Územie veľké ako Čína sa využíva na produkciu jedla, ktoré sa vyhodí. Vyhodené potraviny prispievajú k 8 až 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Uhlíková stopa potravinového odpadu je až 3,5 miliárd ton oxidu uhličitého, čo je 8 % celkovej svetovej produkcie skleníkových plynov. Väčšiu uhlíkovú stopu ako potravinový odpad majú len Čína a USA. Potravinový odpad predstavuje približne 16 % všetkých skleníkových plynov z potravinového systému EÚ. Väčšina (50 - 60 %) potravinového odpadu končí na skládkach. Potravinový odpad tiež spotrebúva prírodné zdroje, ktoré sú už teraz vzácne. Ročná hodnota vyhodeného jedla je celosvetovo približne 825 miliárd € - za túto sumu by sme mohli nakúpiť jedlo pre všetkých hladujúci na svete - na niekoľko rokov. ¼ vyhodeného jedla by dokázala nakŕmiť všetkých ľudí trpiacich hladom, ktorí sa nachádzajú na Zemi. Napriek enormnému plytvaniu potravinami sú na svete milióny ľudí, ktorí hladujú. Plytvanie potravinami má významné sociálne účinky. Plytvá zdrojmi, ktoré by sa mohli lepšie využiť.

Riešenia a Iniciatívy na Zníženie Plytvania Potravinami

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR), ktoré je členom Platformy Európskej Únie pre potravinové straty a plytvanie potravinami, si taktiež uvedomuje závažnosť problému týkajúceho sa plytvania potravinami, a preto sa hlási k tejto iniciatíve. Ministerstvo si dalo za cieľ zvyšovať povedomie o tejto problematike a taktiež hľadať možné riešenia, ako znížiť potravinový odpad. Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (VZ OSN) určilo 29. september za Medzinárodný deň povedomia o potravinových stratách a plytvaní potravinami. Hlavným cieľom je najmä zvyšovať povedomie o tomto probléme, ako aj hľadanie riešení na všetkých úrovniach potravinového reťazca, zmiernenie negatívnych dopadov a taktiež zníženie potravinových strát vo výrobe potravín i v dodávateľských reťazcoch už v najbližších rokoch. Jedným z dlhodobých cieľov MPRV SR je preto zvyšovať u obyvateľov Slovenskej republiky povedomie o tejto problematike. Európska únia si stanovila cieľ znížiť plytvanie potravinami do roku 2030 o polovicu.

Mrhaniu potravinami a jedlom pritom môžeme predchádzať niekoľkými spôsobmi. Tu je niekoľko jednoduchých, no účinných krokov, ako to zmeniť k lepšiemu:

1. Plánovanie nákupov: Pred nákupom si naplánujte jedlá na celý týždeň a pripravte si nákupný zoznam. Vyhnite sa impulzívnym nákupom a kupujte len to, čo skutočne potrebujete. Pred sviatkami si najprv prejdite domáce zásoby a zlaďte ich s plánom na vianočné varenie a pečenie. Pred každým väčším nákupom si skontrolujte chladničku. Často stačí rýchla fotka,“ poradila marketingová manažérka Munch Slovakia Katarína Klíčová.
2. Kontrola zásob a správne skladovanie: Pravidelne kontrolujte zásoby potravín v chladničke a špajze. Uistite sa, že používate potraviny s kratšou trvanlivosťou skôr, ako sa pokazia. Dodržiavajte odporúčania na obaloch a využívajte teplotné zóny chladničky. Správne skladovanie predĺži trvanlivosť potravín.
3. Využívanie zvyškov: Buďte kreatívni a využívajte zvyšky uvareného jedla na prípravu ďalších jedál. Z prestarnutého ovocia pripravte smoothie alebo koláče, zo zvyškov zeleniny polievky, zo šupiek chrumkavé čipsy. V Kúpeľoch Dudince si tento problém uvedomujeme dlhé roky, preto sme neprešli na systém obedov a večerí vo forme bufetov. Veríme totiž v udržateľnejšie formy stravovania.
4. Vzdelávanie: Naučte sa rozlišovať medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou. Spotrebitelia by mali byť lepšie informovaní o rozdieloch medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby, aby sa predišlo zbytočnému plytvaniu. „Treba tiež podľa nej doma vysvetľovať, čo všetko stojí za tým, kým sa potraviny ocitnú na stole. Deti si tak budú jedlo viac vážiť a nebudú ním chcieť plytvať.“
5. Kompostovanie: Ak sa nedá vyhnúť potravinovému odpadu, skompostujte ho. Kompostovanie je ekologický spôsob, ako premeniť potravinový odpad na hnojivo pre záhradu.
6. Podpora zodpovedných podnikov: Ak máte možnosť, podporte podniky, ktoré sa zaoberajú udržateľnosťou a minimalizovaním odpadu. Mnohé reštaurácie, obchody a výrobcovia začínajú prechádzať na modely, ktoré zohľadňujú etické správanie v rámci výroby a distribúcie potravín. Svoju kúpu môžete nasmerovať aj týmto spôsobom.

Plytvanie jedlom pomáhajú obmedziť aj rôzne projekty, ako napríklad aplikácia, cez ktorú si ľudia môžu z podnikov kúpiť nadbytočné, no stále kvalitné potraviny pred uplynutím dátumu spotreby. Munch je inovatívna aplikácia, ktorá pomáha redistribuovať nadbytočné jedlo a potraviny pred uplynutím dátumu spotreby a je jedinou svojho druhu na Slovensku. Samek preto apeluje: „Verím, že zmena spotrebiteľského správania, podporená napríklad aj dostupnými technologickými riešeniami, môže viesť k zlepšeniu situácie, pokiaľ ide o plytvanie potravinami. Naša platforma premieňa prebytočné zásoby na prístupnú a hodnotnú príležitosť, vďaka čomu prispievame k udržateľnejšiemu životnému štýlu. S Munch majú spotrebitelia možnosť efektívne hospodáriť so svojimi zdrojmi a zároveň šetriť peniaze.“ V portfóliu partnerov spoločnosti Munch sú reštaurácie, pekárne, cukrárne, hotely, obchody a iné typy prevádzok, ktoré ponúkajú svoje nepredané, ale stále vysoko kvalitné jedlo alebo potraviny pred uplynutím dátumu spotreby so zľavou. Spoločnosť Munch založili v roku 2020 študenti Botond Zsoldos, Bence Zwecker, Albert Wettstein a Kirill Perepelica so spoločným poslaním bojovať proti plytvaniu potravinami prostredníctvom technológií. Ich víziou bolo zaviesť do potravinárskeho priemyslu udržateľný prístup, z ktorého by profitovali majitelia podnikov aj spotrebitelia. Reštaurácie, pekárne, cukrárne, obchody s potravinami a hotely využívajú platformu Munch na predaj svojich kvalitných nepredaných potravín za zvýhodnené ceny. V novembri 2022 sa spoločnosť Munch spojila s českou aplikáciou Nesnězeno, ktorú založil Jakub Henni. Na konci roku 2023 vstúpil Munch na slovenský trh a v minulom roku na rumunský trh. V Maďarsku spoločnosť Munch získala prestížne ocenenie "Udržateľná spoločnosť roka" a "Cenu za predchádzanie plytvaniu potravinami" na národnej výstave poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Zákazníci môžu aktuálne na Slovensku využívať platformu v bratislavskom a trnavskom regióne. Munch pomohol lokálne zachrániť viac ako 37 000 balíčkov jedla, čo je v prepočte viac ako 26 ton potravín. „V týchto dňoch spúšťame predaje aj v Nitre a v Trenčíne. Do konca roka by sme boli radi aktívni v Prešove, v Žiline a v Banskej Bystrici budeme teda radi, ak takto dáme možnosť väčšiemu množstvu ľudí ušetriť na kvalitnom jedle a zároveň gastronomickým podnikom pomôžeme s ich food managementom, aby sa zamedzilo zbytočnému plytvaniu jedlom,“ uviedla Klíčová.

Zásadnú zmenu by prinieslo zakotvenie práva na potraviny (adekvátnu výživu) do Ústavy SR. Je potrebné upraviť legislatívu tak, aby nepredpisovala presné postupy darovania, ale definovala jasné mantinely pre flexibilnú prax. Často stačia metodické pokyny, ako napríklad usmernenia pre darovanie pečiva, bez nutnosti meniť zákon. Proces darovania by sa mal zjednodušiť, pričom kontrolné orgány by mali vystupovať skôr ako poradné než represívne inštancie. Bez štátnej podpory, alebo finančných stimulov od štátu pre firmy a neziskové organizácie, ktoré sa tejto činnosti venujú, je obtiažne pokrývať náklady spojené s distribúciou a skladovaním darovaných potravín. Z ekonomického hľadiska by každé znižovanie strát z výroby malo byť pre výrobcov výhodné. V Taliansku platí pre charity právo dobrého Samaritána, tzn. Vo Veľkej Británii sa praktizuje metóda zmrazovania ovocia a zeleniny blížiacej sa ku koncu životnosti na prípravu smoothie, čo je príklad efektívneho využívania potravín, ktoré by inak mohli byť vyhodené. Všeobecne v zahraničí existujú jasné pravidlá pre darovanie jedla z rôznych fáz potravinového reťazca, a štátne dotácie či pravidelné dotačné schémy podporujú budovanie infraštruktúry potrebnej pre efektívnu redistribúciu potravín. Mimovládne organizácie často fungujú na dobrovoľníckej báze, čo komplikuje pravidelné a efektívne fungovanie. Na miestnej úrovni by mohli charitatívne organizácie aktivizovať ľudí v núdzi na samozber. Pre farmárov poznáme príklady systematickej podpory od štátu. Ak farmári darujú nejaké percento svojej úrody, štát im to prepláca v rámci troj- až päťročného úseku. Dlhodobé riešenia majú zahŕňať spoluprácu aj naprieč ministerstvami s cieľom zvýšiť úctu k potravinám. Napríklad vzdelávanie od mladého veku, kde by sa deti mali učiť o hodnote a pôvode potravín, aby si vybudovali rešpekt k potravinám a pochopili ich ekologickú stopu.

tags: #plytvanie #jedla #na #sslovensku

Populárne príspevky:

• Pripravte si ružičkový kel chutne
• Zdravšia alternatíva vyprážania
• Kľúč k zdravému akváriu a jazierku
• Tradičná konzerva pre modernú kuchyňu
• Od Sorrisa k dnešným pizzériám s donáškou