Paprika (Capsicum annuum) je jednou z najobľúbenejších sezónnych zelenín, ktorú si aj v našich klimatických podmienkach vieme úspešne vypestovať. Hoci sú jej domovom subtropické oblasti Ameriky, vďaka vysokej nutričnej hodnote a všestrannému využitiu v kuchyni sa stala neoddeliteľnou súčasťou slovenskej záhradkárskej kultúry i profesionálneho poľnohospodárstva. Vôňu a chuť čerstvej papriky si počas leta doprajeme na rôzne spôsoby. Domáce pestovanie papriky v záhrade, na terase alebo balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov.
Základné charakteristiky a nároky na pestovanie
Paprika je teplomilná, kríkovitá rastlina, ktorá miluje slnko a je veľmi citlivá na mráz. Na pestovanie vyžaduje teplé a slnečné stanovisko, pričom optimálne teploty pre jej rast sa pohybujú v rozmedzí 20 - 30 °C. Pri teplotách pod 10 - 12 °C sa jej rast zastavuje. V našich podmienkach sa preto väčšina odrôd pestuje zo sadeníc, pretože priama výsadba semien do pôdy by kvôli krátkej vegetačnej sezóne nepriniesla dostatočnú úrodu.
Paprika patrí medzi najnáročnejšie druhy zeleniny. V čom spočíva náročnosť pestovania tejto plodiny?
- Má vysoké nároky na vodu, avšak neznáša jej prebytok. Ak niekde stojí voda dlhšie ako 15 minút, dochádza k uduseniu vláskových koreňov. Po závlahách alebo prudších dažďoch je potrebné ihneď skypriť pôdu.
- Pri závlahe je potrebné zohľadňovať jej teplomilnosť.
- Je náchylná na koreňové ochorenia, preto musíme zabezpečiť striedanie kultúry. Ak sa pestuje na jednom mieste za sebou, už v 2. roku klesá úroda až o 20 %. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov.
Pestovanie vlastných sadeníc a výsadba
Pestovanie vlastných sadeníc zo semienok umožňuje záhradkárom výber z omnoho širšieho spektra odrôd. Ideálny čas na výsev je koniec februára až začiatok marca (6 - 8 týždňov pred výsadbou do záhrady). U vyspelých výrobcov priesad sa tento úkon vykonáva i skôr, vo vyhrievaných skleníkoch, ale v súčasnosti pre vysoké ceny energií sa od tohto spôsobu upúšťa. Semienka vysádzajte do nádob s hĺbkou aspoň 10 cm so štandardným záhradníckym substrátom. Udržiavajte substrát vlhký, no nie premočený, pri teplotách 25 - 30 °C. Po vyklíčení rastlinám doprajte dostatok svetla, aby sa nadmerne „nevytiahli“. Keď majú rastliny 2 až 4 pravé listy, je vhodné ich pikírovať do samostatných kvetináčov, čím sa podporí rozvoj koreňového systému.
Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Pred výsadbou je nevyhnutné sadenice počas 7 - 14 dní postupne otužovať na vonkajšie prostredie. Paprika sa sadí buď do skleníka alebo voľne na hriadky. Sadenice presádzame von až vtedy, keď pominie nebezpečenstvo mrazov, zvyčajne po 15. máji, keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C a pôda je prehriata na cca 15 °C. Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú totiž radi teplo a netolerujú mráz.
Spôsob výsadby: Papriky vysádzajte do hlbších jám (stonka až po prvé listy môže byť pod zemou, čo podporí tvorbu koreňov). Vysadenie robiť do vyhĺbenej jamky dobre prekyprenej pôdy, väčšej ako sú rozmery zakoreňovača zaliatej vodou, ktorá do nej vsiakne. Úkon opakovanej prípravy jamiek je možné vykonávať za účelom zlepšenia vlhkostných pomerov a vzdušnosti pôdy. Priesady zasadíme do takej hĺbky, aby sme spodok substrátu iba mierne vtlačili do jamky pričom klíčne listy sa majú dotýkať povrchu pôdy, ktorou ich nezasypeme. Rozstup medzi rastlinami by mal byť minimálne 30 - 40 cm. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Keďže odroda Enorma sa vyznačuje mohutnosťou rastlín, tak je vhodný väčší spon, a to až 90 x 80 cm.
3 veci, ktoré NIKDY nerobiť pri pestovaní papriky
Mulčovanie pôdy
Prednosti mulčovania pôdy nespočívajú len v jeho otepľovacom efekte, ale aj v zlepšení mikrobiálnej činnosti. Pri paprike na zamedzenie rastu burín používame predovšetkým čiernu PE fóliu so šírkou 1m a hrúbkou 0,05 mm. Tento intenzifikačný faktor má význam využívať len vtedy, ak máme zabezpečenú závlahu a sadivo s koreňovým balom. Na mulčovanie sú vhodné iba pozemky s rovným terénom alebo miernym pravidelným spádom. Pre obmedzenie rýchlej priepustnosti pôdy zvlnené terény nie sú na mulčovanie vhodné.
Zálievka a hnojenie
Paprika má plytké korene, preto vyžaduje pravidelnú, ale striedmu zálievku. Pri nedostatku vlahy rastliny strácajú plody. Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievame pravidelne, ale striedmo, najmä v suchom období. Ideálna je zálievka ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo plesniam. Počas horúčav zalievame ráno alebo večer, aby sa minimalizovalo odparovanie. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp. polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pre správny vývoj priesady je potrebný nielen dostatok, ale i správny pomer živín v substráte.
Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Paprika potrebuje dostatok živín: dusík - na začiatku rastu pre tvorbu listov, fosfor a draslík - pre bohatú úrodu a zdravé plody. Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Ako základné hnojenie je veľmi vhodné zapraviť do pôdy vyzretý kravský hnoj. Pre tvorbu pevnej, hlavnej osi (lodyhy) je potrebný vyšší obsah draslíka, ale popri tom i otužovanie rastliny, aby bola adaptovaná na podmienky, ktoré sa budú vyznačovať vyššími výkyvmi teplôt.
Podpora rastu a opora
Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový. Pri vyšších odrodách je vhodné použiť oporu v podobe kolíka. Odroda voľne vysadená vonku dosahuje výšku asi 1 m a v skleníku až 1,5 m, čo si vyžaduje, aby mala vlahu neustále k dispozícii. Polámaniu rastlín s násadou veľkých plodov zabránime tým, že rastliny priviažeme k opore. Aby sa tomuto javu zabránilo je potrebné využiť rozličné opory a spôsoby usmerňovania ich rastu a fixácie, ale tak, aby neprichádzalo k nadmernému prekrývaniu listov, pretože tieto sú orgánmi premeny látok na živiny potrebné pre rast, tvorbu cukrov a iných biologicky účinných látok podmieňujúcich chuť paprík.
Rozdelenie odrôd podľa využitia a príklady
Na výber sa ponúkajú tisíce odrôd, ktoré sa líšia tvarom, farbou, veľkosťou a chuťou. Podľa využitia ich delíme na:
- Kapie: Sladké, dužinaté, ideálne na zaváranie a konzerváciu.
- Klasické papriky: Sladké alebo pálivé odrody určené na priamu konzumáciu či varenie.
- Čili papričky: Malé, aromatické a vysoko štipľavé plody.
Z hľadiska pestovateľskej technológie rozlišujeme poľné papriky (odolnejšie, skoršie dozrievanie) a skleníkové/fóliovníkové odrody, ktoré vyžadujú kontrolované prostredie. Jednotlivé odrody môžete konzumovať priamo (PCR, Dolmy, Slovakia) či konzervovať (baranie a kozie rohy, tzv. alma papriky). Ak máte radi štipľavé jedlo, určite si vyberiete z mnohých druhov chilli papričiek.
Prehľad vybraných odrôd paprík:
V tejto pestovateľskej sezóne sme sa zamerali na ďalší druh zeleniny a to papriku odrody Enorma, ktorej pomenovanie už napovedá, že prináša veľké plody. Táto paprika z hľadiska veľkosti plodov je naozaj enormná, pretože dosahujú dĺžku až do 25 cm a hmotnosť 250 - 350 g. Pri zelených, ale veľkých môže byť menej výrazná. Pri tých, ktoré sú ešte iba vo fáze rastu, príp. v tieni sa môže prejaviť nevýraznosť až mierna horkosť. Vyfarbovanie paprík je pomalšie, postupné a menej rovnomerné. Odroda sa prejavila ako odolná voči stolburu, suchej škvrnitosti, tabakovej mozaike alebo hnilobe plodov a dlhodobo rodiaca, až do obdobia nástupu prvého mrazu.
- PCR: Asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné. Skorá, veľmi úrodná odroda je určená najmä na priamy konzum v kuchyni.
- Baraní roh zelený - Barkol: Poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
- Dolmy F1: Odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
- Slovakia: Veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi. Niektoré odrody sú zvlášť náchylné na antokyánové sfarbenie plodov, ktoré je fyziologického pôvodu. Vzniká z nedostatku fosforu, ktorý rastlina za dlhotrvajúceho chladného počasia nemôže koreňmi prijať z pôdy. S týmto úkazom sa stretávame v našich podmienkach pri odrode ´Slovakia´. V kyprých pôdach s dobrou zásobou živín sa tento jav vyskytuje v menšej miere.
- Kozí roh Branko: Paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
- Paprika jabĺčková (Alma): Známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú. Typický zástupca štipľavých jabĺčkových paprík má hrubé steny a výbornú šťavnatosť. Poteší vysokou úrodnosťou.
- California Wonder: Veľmi výnosná odroda sladkej papriky. Rastlina plodí až 12 cm dlhé mäsité plody, ktoré dozrievajú cez zelenú do sýto červenej farby. Plody sú pevné, kvadratické, s lesklou šupkou. Chuť je sladká, s miernym náznakom pikantnosti.
- Poupila: Ak nedisponujete veľkou záhradou, a aj tak by ste si radi vypestovali domácu papriku, tak je paprika Poupila ideálnou voľbou. Krík je nízkeho vzrastu.
- Belona: Poloskorá odroda vhodná pre poľné pestovanie. Rastliny sú vysoké 50 cm. Plody sú cca 13 cm dlhé, trojuholníkového tvaru, vyrovnané a hladké. Šírka dužiny je 6 mm. Farba plodov nazelenalo biela, v botanickej zrelosti červená.
- Boneta: Táto skorá odroda papriky vytvára plody, ktoré majú atraktívny kužeľovitý tvar so štyrmi rovnomernými komorami. Sú zeleno-bielej až červenej farby s hrubými stenami.
- Cynthia: Ďalšia obľúbená odroda je určená najmä na konzumáciu v čerstvom stave, no osvedčila sa aj pri zaváraní.
- Parade: Stredne skorej kápii sa najlepšie darí vo fóliovníku alebo skleníku. Trojuholníkové plody dozrievajú do oslnivo lesklej červenej farby.
- Ornela: Plody tejto odrody kápie sú dlhé, špicaté a sýtooranžovej farby.
- Lydia: Veľmi úrodná odroda skorej kápie zaujme vysokým vzrastom aj atraktívnymi sladkými plodmi, ktoré sú určené hlavné na tepelné spracovanie.
- Poseidon: Poloskorá odroda papriky typu baraní roh zvládne umiestnenie vo fóliovníku aj voľne na záhone.
- Koral: Okrúhle papriky čerešňovitého tvaru zaujmú silnou pálivosťou.
- Harvey: Štipľavá paprika typu kozí roh má bohaté výnosy a výrazný vzrast, ktorý vyžaduje vyväzovanie.
- Ontara: Rajčiaková paprika má plody srdcovitého tvaru, ktoré sa nápadne ponášajú na paradajky. Ide o vzrastovo nižšiu odrodu, vďaka čomu je možné rastliny pestovať aj črepníkoch.
- Granova: Táto odroda má plody so zaujímavým kvadratickým tvarom, výraznou šírkou a tupým koncom. Počas dozrievania prechádzajú od zelenej, cez oranžovú až po sýtočervenú farbu.
Tip pre začiatočníkov: Ak ste nováčik, začnite so sladkými odrodami, napríklad odroda Amy - je nenáročná a dobre plodí. V našej ponuke máme množstvo osvedčených odrôd. Ak sa chystáte na miestne trhy nakúpiť priesady paprík, zaujímajte sa o to, akú odrodu kupujete. Chcete si o niekoľko mesiacov pochutnávať na plodoch sladkých alebo štipľavých? Máte záujem o papriky tenkostenné, hrubostenné, kónické alebo kvadratické? Vychádzajte predovšetkým zo zamýšľaného využitia plodov a chuťových preferencií. V popularite vedú papriky na priamu konzumáciu, no svojich verných priaznivcov majú i papriky, ktoré sú aromatickejšie a chuťovo výraznejšie. Tieto atribúty potom odovzdávajú aj do pokrmov. Taktiež vopred zvážte umiestnenie.
Choroby a škodcovia papriky
Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.
Najčastejšie choroby papriky:
- Stolbur papriky: Patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
- Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
- Slnečný úpal zeleniny: Ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
- Vädnutie papriky: Ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
Najčastejší škodcovia papriky:
- Roztočec chmeľový: Malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
- Strapka západná: Drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Molica skleníková: Známá aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Profesionálne poľnohospodárstvo na Slovensku
Tradičnou oblasťou pestovania papriky na Slovensku je Žitný ostrov. Kým menší pestovatelia využívajú najmä fóliovníky, veľkí producenti (napríklad družstvo GreenCoop) investujú do moderných, technologicky vyspelých skleníkov vyhrievaných geotermálnou energiou. Moderné skleníkové pestovanie umožňuje efektívnejšiu logistiku a dodávanie čerstvej zeleniny do obchodných reťazcov takmer ihneď po zbere.
| Charakteristika | Poľné pestovanie | Skleníkové pestovanie |
|---|---|---|
| Kontrola podmienok | Nízka | Vysoká |
| Využitie | Konzervárenský priemysel | Priamy predaj, čerstvý trh |
| Technológie | Základné mechanizmy | Bioochrana, čmeliaky, geotermia |
V ostatných rokoch sa zvýšil záujem o veľké, hrubostenné odrody papriky a niektoré nové hybridy plne vyhovujú poľnému spôsobu pestovania. Pri dobrej výžive a agrotechnike môžeme dosiahnuť aj zvýšenie úrod asi o 20-30 %. Najväčšou brzdou ich rozšírenia v poľnom pestovaní je vysoká cena osív (cena jedného zahraničného semena hybridného osiva sa pohybuje v rozmedzí od 1,20 do 5,0 Sk). Pokusy so zakrývaním plôch netkanými textíliami poukázali na jeden negatívny jav: za veterného počasia dochádzalo k polámaniu vrchných častí rastlín, ktoré následne poškodzovali krytinu.
tags: #polnohospodarske #rastlin #su #aj #paprika