Pozorujete na sebe rôzne tráviace zmeny? Trápite sa s bolesťami brucha a nadúvaním? Je možné, že vaše telo neznesie určité jedlá alebo konkrétne suroviny. Potravinová intolerancia sa dostáva do čoraz väčšieho povedomia. Potravinová intolerancia je neschopnosť organizmu správne stráviť alebo spracovať určitú potravinu, v dôsledku neprítomnosti alebo nedostatočnej aktivity tráviacich enzýmov.
Nezapája sa do nej imunitný systém a reakcie sú zvyčajne oneskorené. Kým intolerancia je neschopnosť organizmu správne spracovať niektoré zložky potravy, alergia predstavuje imunitnú reakciu, ktorá môže byť aj život ohrozujúca. Richard Lukáč, certifikovaný poradca pre Naturhouse, objasňuje základné rozdiely v pojmoch: „To najdôležitejšie, čo si treba vždy uvedomiť je to, že je veľký rozdiel medzi intoleranciou a alergiou. Alergia na potravinu vzniká odpoveďou imunitného systému na akékoľvek množstvo požitej potraviny, má okamžité príznaky a môže mať fatálne následky.“
Intolerancia na potravinu má rôzne stupne závažnosti, príznaky nenastanú okamžite a vždy záleží aj na množstve požitej potraviny. Pojmy intolerancia a alergia sú zamieňané. Potravinovú intoleranciu spôsobuje konzumácia potravín, na ktorých spracovanie nemá organizmus dostatok enzýmov. Príznaky sa zvyknú objavovať za niekoľko hodín, niekedy dokonca dní. Potravinová alergia je imunitná reakcia na určité zložky prijatej potravy. Pri konzumácii potraviny spúšťajúcej alergiu, telo začne produkovať špecifické protilátky. Potravinová alergia je prehnaná okamžitá reakcia imunitného systému vyvolaná bielkovinovými zložkami v potravinách, ktoré telo považuje za cudzie. Tieto nezlučiteľné bielkoviny sa nazývajú aj alergény. Výsledná nadmerná reakcia spôsobuje tvorbu protilátok, tzv. imunoglobulínov. Keď sa stretnú alergény a protilátky, telu vlastné tukové bunky uvoľnia histamín. Histamín je látka, ktorú telo produkuje v malom množstve počas trávenia a zvyšuje sa pri alergických reakciách. “Skutočná potravinová alergia je zriedkavá. Alergiou na určité skupiny potravín trpí len 2-5 % svetovej populácie. V nemecky hovoriacich krajinách je to až 8 % detí a približne 1 - 4 % dospelých,” uvádza Katharina Hammerl, MSc, odborníčka na výživu a lekárska konzultantka v inštitúte Institut Allergosan.
Časté príznaky potravinovej intolerancie
Nepríjemností spojených s potravinovými intoleranciami je mnoho. Záleží nielen od druhu potravinovej intolerancie, ale aj organizmu, znášanlivosti človeka a intenzity intolerancie. Časté príznaky, ktoré sa vyskytujú pri intoleranciách sú nadúvanie, hnačka, neurčité bolesti brucha. Pri potravinových intoleranciách dochádza k oneskoreným a menej závažným príznakom po expozícii vyvolávajúcou potravinou. Príznaky sú všeobecné a nešpecifické, avšak je možné po podrobnom rozbore jedálnička prísť na konkrétne potraviny, ktoré spôsobujú ťažkosti ako napríklad plynatosť, hnačka, zápcha, kŕče, môže byť prítomná aj bolesť hlavy. Okrem príznakov v gastrointestinálnom trakte sa môžu vyskytnúť aj nešpecifické ťažkosti, ako je únava a celková vyčerpanosť, bolesti hlavy, búšenie srdca, ťažkosti s prehĺtaním a nádcha. Práve preto, že ťažkosti môžu byť veľmi nešpecifické, diagnóza sa často nestanoví tak rýchlo a môže viesť k skutočnej pátračskej dráme. Hoci potravinová intolerancia priamo neohrozuje život, dokáže vás poriadne potrápiť. Ak tráviaci trakt sústavne zaťažujete potravinami, ktoré vám škodia, postupne môže dôjsť k syndrómu zvýšenej priepustnosti čreva. Problémom potravinovej intolerancie je to, že reakcia či nevoľnosti sa objavujú až o niekoľko hodín dokonca dní neskôr. Ak sa potravinová intolerancia nezistí včas a nelieči sa, človek je citlivý aj na ďalšie skupiny potravín. Pri potravinovej intolerancii ide o neobvyklú reakciu tela na určité potraviny. Problémom je, že príznaky intolerancie bývajú nejasné alebo sa podobajú na niektoré ochorenia, a tak môže veľmi dlho trvať, kým si všimnete súvislosť medzi zhoršeným trávením a istými druhmi potravín. Práve preto je potravinová intolerancia často diagnostikovaná až po mnohých vyšetreniach. Existuje však skupina typických príznakov, ktoré keď na sebe spozorujete, mali by ste vyhľadať lekára. Medzi tie patrí:
- Bolesť brucha a kŕče
- Porucha prehĺtania
- Plynatosť
- Opuchy
- Hnačka
- Bolesti hlavy
- Zápcha
- Kožné reakcie (dermatózy)
- Príznaky podobné astme
- Sčervenanie (začervenanie tváre a krku)
- Únava
- Vývojové poruchy u detí
Najčastejšie typy potravinových intolerancií
Medzi najčastejšie intolerancie patrí intolerancia laktózy a fruktózy, histamínová intolerancia a intolerancia lepku resp. celiakia.
Laktózová intolerancia
Laktózu poznáme ako mliečny cukor. Dnes sa nachádza laktóza nielen v mlieku, ale aj v rôznych mliečnych výrobkoch, pečive, sladkostiach, dezertoch, proteíne, nátierkach a iných potravinách. Problém nastáva, ak ľudia nedisponujú dostatočným množstvom laktázy. Ak laktáza neštiepi v tele laktózu tak, aby bola ľahko stráviteľná, nastávajú ťažkosti. Laktózová intolerancia sa prejavuje nadúvaním, hnačkami, nepríjemným škvŕkaním v bruchu alebo prelievaním črevného obsahu. Laktózová intolerancia, neznášanlivosť mliečneho cukru, je enzymatický stav. „Enzým laktáza sa neprodukuje v dostatočnom množstve, v dôsledku čoho sa mliečny cukor nemôže v čreve rozložiť na glukózu a galaktózu. Namiesto toho laktózu rozkladajú črevné baktérie. To má za následok typické príznaky, ako je silná plynatosť a hnačka,” vysvetľuje odborník na výživu. Neznášanlivosť laktózy je veľmi rozšírená: V severských krajinách dokáže metabolizovať laktózu 80 - 90 % populácie, zatiaľ čo v južnej Európe len 10 - 30 % a v blízkosti rovníka a v Ázii len 1 - 2 % ľudí.
Základom pokojného fungovania s intoleranciou na laktózu je včasná diagnostika. Jednou z alternatív, ako sa stravovať výživne a zdravo aj s laktózovou intoleranciou, je nastavenie správneho jedálnička. U detí sa laktózová intolerancia môže objaviť a následne aj zmiznúť. Spôsobuje ju najmä prekonanie infekčného ochorenia alebo užívaní antibiotík, kedy je črevná mikroflóra narušená. Intolerancia na laktózu po zahojení opäť zmizne. V každom prípade je návšteva lekára viac než žiadúca. Na základe vyšetrenia vie lekár zistiť, či ide o dočasný stav, alebo dlhodobý problém.
Histamínová intolerancia
Histamín je látka, ktorá sa prirodzene nachádza v našom tele. Jeho množstvo dopĺňame pomocou stravy. Pri normálnom fungovaní je histamín odbúravaný enzýmom diaminooxidáza. Histamínová intolerancia sa prejavuje v rôznych intenzitách. Niekto ma len určité príznaky, ďalší trpí naopak všetkými naraz. Histamínová intolerancia je tiež enzymatická intolerancia. Enzým diaminoxidáza (DAO) rozkladá histamín v čreve. Ak sa produkuje príliš málo DAO, nedochádza k dostatočnému odbúravaniu histamínu. K tomu dochádza vždy, keď sú enzýmy DAO preťažené, pretože s potravou bolo prijatých príliš veľa histamínu (napr. v červenom víne, syre, orechoch…). Ak je črevná sliznica chorá alebo dôjde k akútnym stresovým situáciám, enzýmy DAO už nie sú schopné plniť svoju úlohu. Výsledkom sú bolesti brucha a hlavy, hnačka, kožné vyrážky, svrbenie, nádcha, niekedy dokonca astma a poruchy srdcového rytmu. Ako zistíte, že trpíte histamínovou intoleranciou práve vy? Potraviny, ktoré by mal človek s histamínovou intoleranciou obmedziť je naozaj mnoho.
Fitcast #15 | Jany Landl | Patrícia Molnárová - o živote s histamínovou intoleranciou
Intolerancia lepku (neceliakálna gluténová senzitivita a celiakia)
Intoleranciu na lepok poznáme aj pod pojmom neceliatická gluténová senzitivita. Lepok je bielkovina, ktorá sa nachádza v pšenici, jačmeni a raži. Pri príznakoch navštívte lekára, ktorý vám vylúči, že ide o celiakiu alebo alergiu na lepok. Neznášanlivosť lepku (gluténu) - nezamieňajte s alergiou na pšenicu - je neznášanlivosť bielkoviny lepku, ktorá sa nachádza v mnohých druhoch obilia, ako je raž, ovos, špalda a pšenica. Celiakia je dedičná, autoimunitná choroba, ktorá spôsobuje zápal a poškodenie tenkého čreva. Celiakia je autoimunitné ochorenie, pri ktorom konzumácia lepku spôsobuje poškodenie tenkého čreva, v dôsledku imunitnej reakcie, ktorá je vyvolaná prítomnosťou lepku v strave. Príznaky môžu byť rôzneho charakteru a intenzity. Niekedy sa nemusia prejaviť príznakmi z tráviaceho traktu. Môže byť prítomná len únava, kožná manifestácia. Väčšinou sa však vyskytujú redšie stolice, chudnutie, anémia. Základom diagnostiky je odber krvi a endoskopická biopsia tenké čreva. S podobnými príznakmi sa môžeme stretnúť pri tzv. neceliakálnej citlivosti na lepok, pri ktorej však nedochádza k histologickým zmenám na tenkom čreve. Pri alergii na lepok telo reaguje po konzumácii lepku v priebehu sekúnd či minút. Potraviny s obsahom lepku sú dnes takmer všade. Najčastejšie ide o pečivo, cestoviny, sladkosti, koreniny, pivo, šunky a mnohé ďalšie. Možnosť, že vaše dieťa bude intolerantné na lepok, nie je vylúčená. Sprievodné znaky sú podobné ako u dospelých, individuálne sa môžu líšiť. Jedinou účinnou liečbou celiakie je prísna bezlepková diéta. To znamená úplné vylúčenie pšenice, jačmeňa, raže a výrobkov z nich. Ak sa celiakia nelieči, sliznica tenkého čreva sa mení veľmi charakteristickým spôsobom: klky tenkého čreva, nespočetné malé výbežky na povrchu sliznice, z veľkej časti miznú. Tento jav sa nazýva aj vilózna atrofia. Pri prísnej bezlepkovej diéte sa chorá sliznica tenkého čreva zotaví. Postihnutí ľudia musia dbať na dostatočný prísun živín, ale najmä na absolútne bezlepkovú diétu.
Ako skvelé alternatívy bez obsahu lepku sa konzumujú quinoa, pohánka, kukurica, hnedá ryža, zelenina, ovocie, mäso, ryby, vajcia, orechy a mliečne výrobky. Ľuďom trpiacich celiakiou alebo alergiou na lepok sa predpisuje prísne bezlepková diéta. Tá býva aj dnes často dodržiavaná ľuďmi, ktorý s lepkom nemajú problém. Bezlepková diéta je nutná len pre celiatikov a pacientov s neceliakálnou citlivosťou na lepok. U zdravých ľudí, môže viesť bezlepková diéta k strate dôležitých výživových prvkov prítomných v racionálnej strave. Pri bezdôvodnej bezlepkovej diéte u zdravých ľudí, môže dochádzať k zníženiu príjmu vlákniny, vitamínov skupiny B, železa a horčíka. Ak nemáte celiakiu, neceliakálnu citlivosť na lepok ani alergiu na pšenicu, nie je dôvod vyhýbať sa lepku. Bezlepková diéta môže u zdravých ľudí viesť k nižšiemu príjmu vlákniny a dôležitých živín.
Vznik a príčiny potravinových intolerancií
Dá sa nastavením výživného a zdravého stravovania predísť vzniku intolerancií? „Je malé percento ľudí, ktorým sa už pri narodení prejaví napr. intolerancia na laktózu, pri prvom kontakte s materským mliekom, ale je to naozaj zriedkavé. Väčšina intolerancií vzniká počas života. Správnou stravou, pestrou a vyváženou, sa vieme intoleranciám vyhýbať. Richard nám objasnil situáciu: „Je ťažké odpovedať na tak komplexnú otázku, pretože intolerancií je veľké množstvo. Vo všeobecnosti poviem, že je možné si zmierniť príznaky a reakcie pri intolerancii, ale stále je možné, že sa vráti. Prísť na to, aká potravina spôsobuje organizmu problémy, je základom úspechu. Problémy samovoľne nezmiznú.“
Predpokladá sa, že ide o kombináciu viacerých faktorov, ktoré však súvisia najmä so zmenou našich stravovacích návykov, prostredím, v ktorom žijeme a kvalitou potravín, ktoré prijímame, zvýšením hygienických štandardov. Stretávame sa viac so stravou s vyšším obsahom prídavných látok, konzervantov, priemyselne spracovaných tukov, zvýšený príjem cukrov. Zvýšené používanie pesticídov a herbicídov. Časté užívanie antibiotík, ktoré ničia prirodzenú črevnú mikroflóru. Dlhodobé prežívanie tzv. negatívneho stresu, zlých stravovacích návykov, v kombinácii s nedostatkom pohybu, prípadne spánku, negatívne ovplyvňuje imunitný systém a trávenie. Dochádza k narušeniu črevnej mikroflóry, ktorá má vplyv aj na imunitný systém človeka a môže byť dôsledkom vzniku rôznych intolerancií. Črevný mikrobióm hrá kľúčovú úlohu pri vzniku potravinových intolerancií. Zloženie baktérií v črevách ovplyvňuje nielen trávenie potravy, ale aj imunitný systém, zápaly v tele a schopnosť rozkladať rôzne zložky potravy. Ak je mikrobióm narušený, môže to viesť k intoleranciám alebo zhoršeniu ich prejavov. Je dôležité pripomenúť, že neuváženým a necieleným užívaním antibiotík, dochádza k narušeniu našej mikrobiálnej flóry.
Diagnostika potravinových intolerancií
Navštívte svojho lekára a nechajte si urobiť testy na potravinové intolerancie. Hovorte o vašich problémoch s trávením s vašim lekárom a zlepšite svoje každodenné fungovanie. Spoznajte, ktoré potraviny vám spôsobujú problémy. Stanovenie diagnózy intolerancie nie je v mnohých prípadoch jednoduché a môže trvať určitý čas.
Ako prebieha diagnostika?
- Krvné testy: Pomocou pár kvapiek krvi dokážu v laboratóriu identifikovať intoleranciu na viac ako 50 druhov potravín. Ak test ukáže vysoké hladiny protilátok na konkrétne potraviny, mali by ste ich odstrániť u jedálnička aspoň na 3 mesiace. Potravinovou intoleranciou podľa odborníkov trpí čoraz viac ľudí. Dokonca ju môže mať až každý druhý Slovák. Ukrýva sa za najrôznejšie príznaky, ako napríklad únava, migréna, kŕče či pocit nafúknutého brucha po jedle. Ak vám po testoch diagnostikujú intoleranciu na niektorú potravinu, mali by ste ju odstrániť z jedálnička aspoň na 3 mesiace.
- Výdychový test: Špecifickým typom je intolerancia na laktózu - inak povedané mliečny cukor. Vyšetrujú ju pomocou výdychového testu. Tento test je nebolestivý a v rukách odborníkov veľmi presný. Po vypití roztoku laktózy sa pomocou prístroja meria koncentrácia vodíka vo vydychovanom vzduchu. V prípade malabsorpcie fruktózy a intolerancie laktózy sa diagnóza stanoví pomocou H2 dychového testu. Ide o užitie roztoku fruktózy alebo laktózy nalačno a následné stanovenie koncentrácie vodíka v dychu v pravidelných intervaloch.
- Potravinový denník: Pri podozrení na intoleranciu môžu určité kroky priniesť zlepšenie, aj keď na začiatku nie je jasné, ktoré potraviny nie sú tolerované. Pri diagnostike môže pomôcť napríklad vedenie potravinového denníka. Všetky jedlá a príznaky sú zdokumentované. Dôležité je tiež zaznamenať denný čas alebo dennú hodinu, pretože príznaky sa často môžu vyskytnúť v rôznom čase. Denník môže poskytnúť prvotné informácie o tom, ktoré potraviny nie sú tolerované. Mal by sa vziať aj k lekárovi, pretože môže pomôcť pri diagnostike.
- Genetický test: V prípade dedičnej intolerancie fruktózy poskytuje informácie genetický test.
Stále nie je k dispozícii štandardná diagnostická metóda, ktorá by s istotou určila histamínovú intoleranciu. Vyžaduje sa predovšetkým spolupráca dotknutej osoby. V prvom rade sa osobitne zaznamená anamnéza pacienta, zvyčajne alergológom, a z krvi sa stanoví diaminoxidáza. Ak je koncentrácia DAO príliš nízka, zvyčajne sa dá predpokladať histamínová intolerancia. Vlastné monitorovanie je základným krokom diagnostického postupu: Približne tri až šesť týždňov by mal pacient prejsť na nízkohistamínovú diétu a sledovať príznaky. Potom by sa pod lekárskym dohľadom mali do stravy postupne opäť zavádzať všetky potraviny. Opäť by sa mal viesť denník, aby sa zaznamenalo, ktoré potraviny sa konzumujú a ktoré môžu spôsobovať príznaky. Vďaka tomu je často ľahké určiť podozrivé látky. Okrem toho sa môžu vykonať kožné testy na rôzne alergény, ako aj ďalšie krvné testy. Tieto testy však často poskytujú falošné výsledky. „Preto je vyvolanie príznakov identifikovanou potravinou jednou z najinformatívnejších diagnostických metód, ale musí sa vykonávať opatrne kvôli možnej imunologickej reakcii,” zdôrazňuje odborník. Ak existuje podozrenie na histamínovú intoleranciu, diagnóza by mala byť v ideálnom prípade doplnená o nutričnú liečbu. Celiakia sa dá zistiť pomocou určitých protilátok. Vykonáva sa pomocou krvného testu. Biopsia tenkého čreva poskytuje ďalšiu istotu. Diagnostické nástroje sa v posledných rokoch veľmi zlepšili. To je jeden z dôvodov, prečo je čoraz viac ľudí diagnostikovaných s neznášanlivosťou lepku.
Mýty a fakty o potravinových intoleranciách
Existuje veľa dezinformácií o potravinových intoleranciách a alergiách. Mnoho ľudí si tieto pojmy zamieňa alebo verí nepravdivým informáciám, ktoré môžu viesť k nesprávnej diagnóze, zbytočným obmedzeniam v strave či zanedbaniu vážnych zdravotných problémov.
Mýty:
- Potravinová alergia a intolerancia sú to isté: Alergia je imunitná reakcia - telo mylne identifikuje potravinu ako hrozbu a spustí silnú obrannú reakciu (opuchy, vyrážky, dýchacie problémy, anafylaxia). Intolerancia je neschopnosť organizmu správne spracovať určitú zložku potravy (napr. laktózu, histamín), čo spôsobuje tráviace ťažkosti, ale neohrozuje život.
- Je potrebné úplne sa vzdať mliečnych výrobkov pri laktózovej intolerancii: Väčšina ľudí s intoleranciou dokáže konzumovať určité množstvo mliečnych výrobkov bez problémov. Fermentované produkty (napr. jogurt, kefír, tvrdé syry) obsahujú menej laktózy a sú často lepšie tolerované. Nie je potrebné úplne sa vzdať mliečnych výrobkov, ak nerobia pacientovi vážne ťažkosti.
- Bezlepková diéta je zdravší spôsob stravovania pre každého: Bezlepková diéta je nutná len pre celiatikov a pacientov s neceliakálnou citlivosťou na lepok. U zdravých ľudí, môže viesť bezlepková diéta k strate dôležitých výživových prvkov prítomných v racionálnej strave.
- Krvné testy na potravinové intolerancie sú vždy spoľahlivé: Bežne ponúkané IgG testy na potravinové intolerancie sú nefunkčné a zavádzajúce môžu viesť k falošným výsledkom.
- Lepok je škodlivý pre väčšinu ľudí: Nie, lepok nie je škodlivý pre väčšinu ľudí, ktorí nemajú celiakiu. Lepok by nemali užívať celiatici, u ktorých vyvoláva lepok poškodenia črevnej sliznice v dôsledku imunitnej reakcie organizmu vystavenému lepku. Ľudia s alergiou na pšenicu majú alergiu na bielkoviny pšenice a nie lepok. U pacientov s tzv. Neceliakálnou citlivosťou na lepok nemajú celiakiu ani alergiu na pšenicu, ale tráviace ťažkosti môžu byť vyvolané inými látkami, ktoré sa nachádzajú v pšenici, napríklad fermentovateľné sacharidy. Bežná konzumácia lepku u zdravých ľudí nespôsobuje zápaly, poškodenie čriev ani iné zdravotné komplikácie.
- Pacient si môže sám správne diagnostikovať potravinovú intoleranciu: Áno, pacient si môže nesprávne diagnostikovať potravinovú intoleranciu. Tráviace ťažkosti môžu mať mnoho rôznych príčin. Môže ísť cez jednoduché zlé stravovacie návyky, stres, funkčnú poruchu tráviaceho traktu, až po závažné ochorenie, ktorých príznaky môžu imitovať potravinovú intoleranciu, prípadne alergiu. Mnoho ľudí automaticky predpokladá, že ak majú po jedle tráviace ťažkosti, problém je v poslednej potravine, ktorú zjedli. Príznaky intolerancie sa môžu objaviť až po niekoľkých hodinách alebo dokonca dňoch. Môže ísť o kombináciu viacerých faktorov (napr. stres + zlá strava), nie o konkrétnu potravinu. Mnoho ľudí si bez odborného vyšetrenia vylúči z jedálnička lepok, laktózu alebo iné potraviny a pociťuje zlepšenie. Dôvodom však môže byť len nižší príjem menej spracovaných potravín.
Život s potravinovou intoleranciou: odporúčania a alternatívy
Stravovanie s intoleranciami nie je jednoduché. Pri potravinových intoleranciách musíme zo stravy určité suroviny vylúčiť. „Určite áno. Podľa druhu intolerancie je vždy dobré nájsť určitú náhradu potraviny, ktorú potrebujem z jedálnička vylúčiť. Restrikčná diéta (vylúčenie určitej potraviny) vie spôsobiť následne iné problémy, ktoré sa nám prejavia na zdraví. Určite je dôležité preštudovať si všetko o vašej intolerancií alebo sa poradiť s odborníkom a naučiť sa, ako s danou intoleranciou žiť.“
Prehľad bezpečných potravín a alternatív
K všeobecne zdravým potravinám, ktoré sú znášané väčšinou ľudí a zároveň poskytujú dôležité živiny patria zelenina a ovocie s nízkym rizikom intolerancií ako mrkva, bataty, cuketa, uhorka, tekvica, jablká, banány, hrušky a iné. K Bezpečným obilninám a pseudoobilninám patrí ryža, quinoa, pohánka, proso, amarant. Z mäsa treba uprednostňovať kuracie a morčacie, ryby (losos, treska, pstruh). Ďalšími vhodnými potravinami sú tofu, šošovica, cícer. Probiotické potraviny na zdravie čriev ako kyslá kapusta, kefír (bezlaktózový pri intolerancii), kimchi, Orechy a semienka (ak nie je alergia) tekvicové, slnečnicové, ľanové a chia semienka.
Medzi škodlivé potraviny, ktorým by sa väčšina ľudí mala vyhýbať patria ultra - spracované potraviny, ktoré obsahujú umelé farbivá, konzervanty, zvýrazňovače chuti. Obsahujú ich najmä fast foodové jedlá.
Pravidelné stravovanie, postupná úprava stravy a životného štýlu môžu zmierniť nepríjemné príznaky intolerancií. Postupne vylučovať problematické potraviny, prijímať stravu bohatú na vlákninu, probiotiká a prebiotiká, ktoré napomáhajú kvalitnému zloženiu mikrobiomu. Po identifikácii podozrivých potravín je ďalším krokom ich vyradenie z jedálnička približne na osem až dvanásť týždňov. Vylúčenie alebo eliminačná diéta dáva tráviacemu systému čas na oddych a črevá sa môžu zotaviť. Počas tejto fázy je obzvlášť prospešné podporiť črevá zdravými baktériami. Odborník na výživu Hammerl vysvetľuje: “Prospešné zárodky možno prijímať prostredníctvom probiotík, ktoré navrátia bakteriálnu flóru do rovnováhy. Mliečne a bifidobaktérie sa prirodzene nachádzajú v tráviacom trakte a sú zodpovedné za udržiavanie optimálnej funkcie nášho imunitného systému, odrážanie patogénov v črevách a vytváranie pevnej črevnej bariéry proti alergénom.” Najmä v prípade potravinovej intolerancie je dôležité dodať organizmu tieto prospešné baktérie a podporiť tak vlastnú črevnú flóru, keď je črevný mikrobióm oslabený. “Špeciálne viaczložkové probiotiká podporujú stavbu črevnej sliznice, potláčajú zápalovú reakciu a majú stabilizujúci účinok na imunitný systém,” zdôrazňuje Hammerl. Ak je podozrenie na intoleranciu, najmä ak nedôjde k zlepšeniu, treba sa poradiť s lekárom. Možno vás odporučí k alergológovi alebo gastroenterológovi.
Stravovanie v reštauráciách a školách
Pacienti so spomínanými zdravotnými obmedzeniami sa môžu stravovať v reštauráciách. Skôr ako navštívia reštauráciu by sa mali informovať ohľadom možnosti úpravy stravy podľa ich obmedzenia prípadne diétnych opatrení. Pri návšteve reštaurácie by mali upozorniť personál o svojich alergénoch, prípadne intoleranciách a otvorene komunikovať možnosti prípravy jedla. Ideálne sú reštaurácie, ktoré sa špecializujú na stravu pre ľudí s obmedzeniami v strave a dodržujú prísne hygienické normy pri ich príprave.
Ako je to s deťmi so zdravotnými problémami na školách? Nepoznám aktuálnu situáciu na školách. Predpokladám, že nie každá škola vie zabezpečiť bezpečné a vhodné stravovanie pre deti so zdravotnými obmedzeniami. V mnohých prípadoch si deti nosia jedlo z domáceho prostredia. V jedálnych lístkoch však musia byť uvádzané alergény, ktoré sa nachádzajú v podávaných jedlách. Problémom je nedostatok odborného personálu na prípravu diétneho jedla, riziko tzv. krížovej kontaminácie pri príprave jedál v jedálňach.
Finančné aspekty diétneho stravovania
Čoraz častejšie sa vynára otázka, že potraviny pre alergikov a ľudí so zdravotnými problémami sú výrazne drahšie. Štát na nich veľmi nemyslel ani pri zavádzaní nižšej DPH na potraviny. V cene špeciálnych potravín sa odráža viacero faktorov. Jedným z nich je ich zložitejší výrobný proces, nižšia výrobná kapacita, drahšie suroviny ako napríklad alternatívne múky (ryžová, pohánková, mandľová) a ďalšie príčiny. Vnímam to ako závažný spoločenský problém, ktorý poukazuje na stav spoločnosti, ako sa pozerá na ľudí s určitým hendikepom. Títo ľudia nezískali ochorenia v dôsledku zlej životosprávy, nevybrali si svoju diagnózu. Treba si uvedomiť, že u pacientov so spomínanými obmedzeniami v stravovaní, ide vlastne o dostupnosť liečby ich stavu. Keď uvedenú skutočnosť ignorujeme, vystavujeme týchto pacientov vyššiemu riziku komplikácii z nedostatočnej liečby a zároveň zdravotný systém vyšším nákladom na liečbu týchto komplikácii. Vyskytujú sa návrhy ako napríklad vystavenie pacientskej karty, so stanovenou sumou peňazí, za ktorí je možné zakúpiť špeciálny druh potravín, prípadne možnosť odpísania výdavkov na stravu z dane, zníženie DPH na špeciálne potraviny. Aktuálne však nie je vôľa systém zjednodušiť a urobiť ho dostupnejším pre väčšinu pacientov. Pacienti sú samozrejme nespokojní. Snažia sa situáciu riešiť po svojom, čo však môže mnohokrát viesť aj k nedostatočnému dodržiavaniu diétnych opatrení.
tags: #potravinova #intolerancia #ryza