Fascinujúce experimenty s povrchovým napätím mlieka a saponátu

Kto si niekedy robil mliečny koktail či kakao potvrdí, že mlieko možno zafarbiť. Kto si niekedy umýval mastné ruky na dotyk mastným mydlom, možno sa divil, ako môžu byť ruky nakoniec bez mastnoty. Čo tieto dva zdanlivo nesúvisiace poznatky spojiť dohromady a vytvoriť tak fascinujúci experiment? S použitím chémie a fyziky to nie je žiadny problém, je to jednoduché a môžete s tým „na kolene“ ohromiť kamarátov aj dospelých.

Čo je povrchové napätie?

Aby sme dobre pochopili, čo je to povrchové napätie, musíme si uvedomiť, že medzi molekulami kvapalín pôsobia príťažlivé (kohezné) sily. Týmito silami sa molekuly kvapalín vzájomne priťahujú k tým okolitým - kvapalina drží pohromade. Tieto sily medzi jednotlivými molekulami sú vyrovnané. To ale u molekúl, ktoré sa nachádzajú pri hladine, neplatí. Nad molekulami je totiž vzduch, ku ktorému sa priťahovať nemôžu. U hladiny tak vzniká akási „pevnejšia“ pružná vrstvička, ktorú nazývame povrchové napätie. Táto titěrná vrstvička môže uniesť zdanlivo ťažké predmety, ako je napríklad kovový špendlík, kancelárska sponka či minca. Tohto javu využíva aj vodný hmyz ako brusniarka, vodomerka alebo vodný pavúk (vodouch striebritý).

S rastúcim povrchom kvapaliny rastie aj jej povrchová energia. Keďže rovnovážny stav je stav s minimálnou potenciálnou energiou, snaží sa kvapalina zmenšiť svoj povrch a dostať sa tak do rovnovážneho stavu. Molekuly kvapaliny, ktoré sú v jej povrchovej vrstve, majú väčšiu potenciálnu energiu, než by mali, keby boli vo vnútri kvapaliny. Tej časti potenciálnej energie, ktorú majú molekuly v povrchovej vrstve navyše, sa hovorí povrchová energia.

Molekuly na povrchu a vo vnútri kvapaliny s rozdielnym pôsobením síl

Ako to funguje s mliekom a saponátom?

Mlieko je tekutina, ktorá obsahuje rôzne typy molekúl, vrátane vody, tukov, bielkovín, vitamínov a minerálov. V mlieku sú okrem vody aj tuky a proteíny. Keď dáte do mlieka saponát, stane sa viacero vecí naraz. Zníži sa povrchové napätie tekutiny, takže farba sa môže ľahšie pohybovať. Saponát tiež reaguje s bielkovinami v mlieku, mení ich tvar a uvádza ich do pohybu. Reakciou saponátu a tukov vznikajú micely. Keď sa formujú, vytláčajú pigmenty vo farbive. Mydlá a saponáty sú vskutku zaujímavé látky. Bežne ich používame na umývanie riadu, podláh, strojov, skrátka všade tam, kde je potrebné odmastiť povrch. Mlieko tiež obsahuje tuk a mydlo jeho molekuly tuku účinne obalí. Zároveň sa zníži povrchové napätie mlieka a obalené kvapôčky tuku sa potom pohybujú. Tento pohyb sme si zvýraznili potravinárskym farbivom. V nízkotučnom mlieku prebehne celý pohyb rýchlejšie než v mlieku plnotučnom či v smotane - môže za to rozdiel v množstve tuku.

Molekuly mydla majú hydrofilné hlavičky, ktoré milujú vodu, a hydrofóbne chvostíky, ktoré vodu nenávidia. V mydle sú molekuly detergentu (a množstvo ďalších látok). Detergent je molekula, ktorej jeden koniec je polárny (hydrofilný - má rád vodu) a druhý koniec je nepolárny (hydrofóbny - nemá rád vodu). Detergent reaguje s vodou tak, že sa k molekulám vody otočí polárnym koncom a takto jednotlivé molekuly vody obalí a preruší väzby medzi nimi.

Experiment: Maľovanie na mlieko

Tento vedecký experiment ohromí vizuálnych a praktických detí. S minimom pomôcok vysoko efektný pokus, ktorý pripomína zafarbenú mliečnu fontánu.

Čo budete potrebovať:

  • Tanier alebo misku
  • Mlieko (najlepšie s vyšším obsahom tuku)
  • Potravinárske farbivá (rôzne farby)
  • Vatové tampóny alebo špáradlá
  • Tekuté mydlo na riad (saponát)
Zoznam potrebných pomôcok pre experiment

Postup:

  1. Na tanier alebo do misky nalejte mlieko aspoň do výšky 1 cm.
  2. Potom na hladinu mlieka jemne nakvapkajte potravinárske farbivo (ak nezoženiete tekuté, možno ho namiešať z práškového), od každej farby niekoľko kvapiek. Snažte sa pritom, aby sa farbivo udržalo na hladine.
  3. Následne si do kvapátka alebo na špejľu pripravte kvapku saponátu a kvapnite ju doprostred nádoby s mliekom. Odmenou bude pohľad na farebné rošambó.

Namiesto kvapátka môžete použiť špejľu. Saponát naberte na koniec špejle a aj so špejľou ponorte do nádoby s mliekom. Keď sa dotknete povrchu mlieka tyčinkou namočenou do saponátu, farby sa začnú prudko rozpíjať. Môžete skúsiť, čo spraví, ak budete do mlieka ponárať čistú paličku, ak zmiešate farbu so saponátom vopred, alebo ak dáte saponát najprv a farbu až potom. Môžete použiť aj rastlinné mlieko, napríklad mandľové.

Farebný efekt po pridaní saponátu do mlieka s farbivami

Color Changing Milk - Science Experiment! - Milk + Food Coloring = Surface Tension Science Trick!

Vysvetlenie:

Mydlo znižuje povrchové napätie mlieka. Tukové molekuly v mlieku sa začnú pohybovať a miešať s farbami, čo vytvára zaujímavé vzory. V nízkotučnom mlieku prebehne celý pohyb rýchlejšie ako v mlieku plnotučnom či v smotane - môže za to rozdiel v množstve tuku. Čím vyšší je obsah tuku, tým dlhšie prebieha pohyb molekúl.

Ďalšie experimenty s povrchovým napätím

Pokus s kancelárskymi sponkami

Tento experiment slúži na skúmanie povrchového napätia vody pomocou kancelárskych sponiek. Budete k tomu potrebovať číre sklo, vodu, kvapkadlo alebo pipetu a veľa sponiek. Naplňte si pohár vody čo najvyššie bez toho, aby sa rozliala. Potom pomocou kvapkadla alebo pipety pridajte niekoľko posledných kvapiek, aby bolo čo najviac plné. Dajte dieťaťu odhadnúť, koľko sponiek si myslí, že sa zmestí do pohára, kým voda pretečie. Začnite zhadzovať sponky po jednom. Staršie deti možno budú chcieť sledovať, koľko ich prihodilo. Spinky by ste mohli usporiadať do hromádok desiatok, aby ste mali prehľad.

Mydlová blana v drôtenom rámčeku

Z mydlového roztoku môžeme vytvoriť blanu v drôtenom rámčeku s pohyblivou priečkou. Blana má tendenciu sa stiahnuť, aby mala čo najmenší povrch. Chceme, ak udržať blanu v rovnováhe v napnutom stave, musíme kolmo na ňu pôsobiť dostatočne veľkou silou. Nás bude zaujímať povrchová sila pôsobiaca na pohyblivú priečku. Ak je drôtený rámček zavesený na stojane, pôsobí kolmo na pohyblivú priečku tiažová sila. Tiažová sila je priamo úmerná hmotnosti priečky a závažia, ktoré na priečku môžeme zavesiť.

Mydlová blana na drôtenom rámčeku demonštrujúca povrchové napätie

Využitie povrchového napätia v praxi a vzdelávaní

Povrchové napätie je jav, ktorý má mnoho praktických aplikácií. Už spomínané vodomerky a vodné pavúky využívajú túto silu na pohyb po hladine vody. Aj v priemysle sa s povrchovým napätím stretávame, napríklad pri procesoch ako je spájkovanie alebo tlač.

Experimenty pre deti a vzdelávanie

Na podporu lásky k vede nie je nikdy skoro. Aj keď deti v predškolskom veku nedokážu pochopiť pokročilé vedecké koncepty, mali by ste jednoduchšie vedecké experimenty začleniť do ich každodenného života. Najrôznejšie školské prázdniny, voľná, sviatky a víkendy predstavujú cenný voľný čas, ktorý možno využiť na vzbudenie detskej zvedavosti, objavovanie okolitej prírody a podnecovanie k učeniu. Zábavné učenie začína s Montessori zošitmi, ktoré ponúkajú najrôznejšie pokusy, ktoré deťom pomáhajú porozumieť princípom vedy a sveta okolo nich. Byť samostatnejší, získať sebadôveru, naučiť sa pozornosti a precvičiť jemnú motoriku je možné vďaka tomuto zošitu Montessori zábavnou formou.

Vďaka zošitu Moje malé pokusy Montessori sa vaše dieťa zoznámi s fyzikálnymi, optickými, biologickými a chemickými javmi a názorne si vyskúša optické klamy, statickú elektrinu a ďalšie. Bude robiť naozajstné vedecké pokusy s každodennými ingredienciami a predmetmi ako vajcia, mlieko, izolepa, balóniky a iné. Vyrobí si papierový vrtuľník alebo vytvorí tornádo vo fľaši s vodou.

Program "Malý Vedec" je prepojením vzdelávania chémie so zábavou prostredníctvom krúžkov alebo workshopov pre deti od 4 do 12 rokov. Program je prispôsobený rôznym typom škôl a zariadení - v materských školách sa kladie dôraz na multisenzorické aktivity a hru, na základných školách na postupnosť, presnejšie merania a interpretáciu výsledkov.

Deti sa hravou formou zoznamujú s mnohými základmi chémie. Učia sa, ako reagujú kyseliny a zásady, čo je to povrchové napätie a ako naň pôsobia rôzne látky (pokus farebné mlieko, pokus lávová fľaša). Objavujú tvorbu polymérov a gélov (pokus polymérové červy, pokus sliz), aj rozklad látok a vznik plynov (pokus slonia zubná pasta, pokus samonafukovací balónik).

Tipy pre úspešné experimentovanie s deťmi:

  • Bezpečnosť na prvom mieste: Vždy dohliadajte na deti počas experimentov a uistite sa, že používajú ochranné pomôcky, ak sú potrebné.
  • Zapojte deti do prípravy: Nechajte deti pomáhať s prípravou pomôcok a ingrediencií.
  • Klaďte otázky: Podnecujte deti, aby sa pýtali otázky a premýšľali o tom, čo sa deje.
  • Nechajte ich experimentovať: Dovoľte deťom, aby si vyskúšali rôzne varianty a objavovali vlastné riešenia.
  • Užite si to: Experimentovanie by malo byť zábavné a poučné pre vás aj pre vaše deti.

Tabuľka: Prehľad aktivít v programe "Krúžok Malý vedec"

Veková skupina Typ aktivity Zameranie
MŠ (4-6 rokov) Hravé pokusy, zmyslovo-orientované aktivity Rozvoj zvedavosti, jednoduché pozorovania
ZŠ 1. stupeň Systematická experimentálna činnosť Postupnosť, presnejšie merania, interpretácia výsledkov

tags: #povrchove #napatie #pokus #mlieka

Populárne príspevky: