Výber vysokej školy patrí medzi najdôležitejšie rozhodnutia v živote každého stredoškoláka. Ak má človek rozhodnúť o svojej budúcnosti, nie je to ľahké. Mnohí maturanti nemajú presnú predstavu ani o štúdiu, ani o svojom budúcom povolaní. Pre nich, ale aj pre všetkých, ktorí sa chystajú na vysokú školu, je tu komplexný sprievodca.
Príloha "Kam na vysokú školu", ktorá vyjde ako súčasť denníka Pravda, vám poskytne všetky dôležité informácie, ktoré potrebujete na to, aby ste sa správne rozhodli o svojej budúcnosti. Chystáte sa študovať na vysokej škole a neviete, kde začať? Čaká vás maturita a výber školy? Ešte pred výberom vysokej školy a podaním prihlášky je dobré zorientovať sa v systéme vysokého školstva aj v krokoch, ktoré vedú na školu.
Podávanie prihlášok na vysokú školu
Či už si vyberiete jednu alebo viac vysokých škôl, prvým krokom k štúdiu je podanie prihlášky. Uchádzač sa prihlasuje na vysokoškolské štúdium 1. stupňa a 1. a 2. stupňa spojeného do jedného celku vyplnením prihlášky a jej odoslaním do stanoveného termínu na príslušnú fakultu alebo na bezfakultnú vysokú školu. Prihlášku treba doručiť v termíne určenom fakultou alebo vysokou školou.
Na školy s talentovými skúškami sa prihlášky podávajú už od novembra. Na väčšine vysokých škôl sa prihláška podáva v štandardnom termíne v mesiacoch február až máj. Niektoré fakulty prijímajú prihlášky ešte dodatočne v mesiacoch jún až september. Podrobné informácie vám poskytnú študijné oddelenia a internetové stránky jednotlivých fakúlt a vysokých škôl. Po podaní prihlášky na vysokú školu si overte dôležitú vec.
Elektronická prihláška (E-prihláška)
Slovenská technická univerzita v Bratislave prijíma prihlášky na štúdium už iba v elektronickej verzii. Elektronická prihláška sa podáva prostredníctvom webovej stránky danej fakulty. E-prihláška je plnohodnotná prihláška na štúdium rovnako ako prihláška v papierovej forme. Nevyhnutnou podmienkou na úspešné podanie e-prihlášky na danej fakulte je tlač a následné odoslanie (najneskôr do stanoveného termínu na podávanie prihlášok) vytlačenej e-prihlášky. Poplatok za podanie elektronicko-papierovej prihlášky oproti klasickej papierovej prihláške je nižší o 2 až 25 eur. Fakulty poskytujú uchádzačom online návody na vyplnenie e-prihlášky, príručky, animované tutoriály (testovacie verzie) vo svojich informačných systémoch (AIS, UIS, AiS2, MAIS).
Pri elektronickom podaní sa uchádzač zaregistruje, vyplní, potvrdí a vytlačí e-prihlášku. Vytlačenú a podpísanú prihlášku spolu s fakultou požadovanými prílohami a dokladom o zaplatení poplatku za prijímacie konanie odošle na adresu fakulty. Cez rozhranie e-prihlášky uchádzač môže sledovať stav podanej prihlášky (elektronickej alebo papierovej) od zaevidovania, cez spárovanie podanej e-prihlášky s doručenou papierovou prihláškou a s poplatkom za prijímacie konanie, rozhodnutie prijímacej komisie a využívať aj ďalšie funkcie. Pre prijatých uchádzačov je e-prihláška následne spojená s odoslaním elektronickej návratky. V zásade ide o elektronické potvrdenie akceptácie prijatia na vysokú školu (záujmu študovať), zaslanie údajov pre zhotovenie študentského preukazu PIK (Personálna identifikačná karta) alebo ISIC (Medzinárodný študentský identifikačný preukaz, International Student Identity Card), evidenciu poplatkov k zápisu, objednanie učebníc z ponuky fakulty alebo vysokej školy.
Papierová prihláška
Papierová prihláška sa podáva listovou zásielkou alebo osobným doručením na adresu fakulty. Formulár sa dá kúpiť v obchodoch s tlačivami.
Prijímacie konanie a podmienky prijatia
Prijímacie konanie je proces, ktorý umožňuje uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok, stať sa študentom vysokej školy a študovať podľa zvoleného študijného programu. Začína sa doručením prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Zápisom prijatého uchádzača sa z neho stáva študent a proces prijímacieho konania sa uzatvára.
Prečítajte si pozorne zverejnené informácie na úradnej výveske alebo webovej stránke fakulty/vysokej školy o podmienkach prijatia na štúdium, termíne a spôsobe overovania splnenia podmienok, forme a obsahu prijímacej skúšky, spôsobe vyhodnocovania jej výsledkov, informáciu o počte uchádzačov, ktorých plánuje prijať na štúdium, o priebehu prijímacieho konania a o prihláške. Ak sa chystáte na vysokú školu, myslite na to, že pripraviť sa dobre na prijímacie skúšky sa viac ako oplatí, inak môžete pohorieť. Chystáte sa na skúšky na vysokú školu? Čakajú vás dodatočné prijímačky na vysokú školu? Nebojte sa, aj keď ste sa doteraz neučili, vyplniť test zvládnete. Pomôže dôkladná príprava.
Každý má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium a ďalšie podmienky určené fakultou alebo vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program. Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania. Túto podmienku spĺňajú absolventi strednej školy s vysvedčením o maturitnej skúške vydaným po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky.
Pre uchádzačov, ktorí dosiahli požadované vzdelanie v zahraničí, je základnou podmienkou prijatia uznanie, že úspešne vykonaná záverečná skúška a doklady potvrdzujúce ukončený stupeň štúdia zodpovedajú požiadavkám zákona na požadovaný stupeň úplného stredného vzdelania. Ďalšie podmienky prijatia na štúdium si určuje samotná fakulta/vysoká škola. Informácie o podmienkach štúdia, o prijímacom konaní a požiadavkách na prijímacie skúšky sú zverejnené prostredníctvom internetových (webových) stránok fakúlt a vysokých škôl najneskôr do 20. septembra 2014 alebo najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok.
Výsledok prijímacích pohovorov zverejňujú vysoké školy na svojich internetových stránkach, a tiež na výveskách vo fakulte/v škole pod jednotlivými kódmi. Len čo je známe, kto je prijatý a kto nie, začne sa v školách pohyb s prijímaním a odvolávaním uchádzačov. Niektorí totiž miesto na škole odmietnu, keďže boli úspešní aj na inej fakulte/škole, ktorú si vybrali, a tak sa na ich miesto budú snažiť dostať tí, čo skončili tesne pod čiarou prijatia. Vysoká škola alebo fakulta má právo požadovať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa zapíšu na štúdium. Uchádzač je povinný takú informáciu poskytnúť vysokej škole alebo fakulte do začiatku akademického roku.
O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan fakulty. Rozhodnutie dekana o neprijatí na štúdium môže zmeniť rektor vysokej školy. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor vysokej školy. Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium a doručiť uchádzačovi do vlastných rúk.
Byť dobrý v testoch je v skutočnosti jednoduché
Základné pojmy a študentský život
Pred nástupom na štúdium na vysokej škole by si mal každý osvojiť základné pojmy a formy štúdia. Súčasťou vysokoškolskej komunity je aj množstvo pojmov, ktoré má poznať každý poslucháč. Poznáte práva a povinnosti študenta? Čo je to disciplinárny priestupok a čo zaň študentovi hrozí?
Prvý ročník štúdia na vysokej škole býva náročný nielen pre množstvo učiva a povinností, mladého človeka čaká mnoho ďalších zmien. Prváci na vysokej škole potrebujú na adaptovanie približne mesiac.
Formy a metódy štúdia
Štúdium na vysokých školách prebieha v dennej a externej forme štúdia v prezenčnej, distančnej alebo kombinovanej metóde. Dennú formu štúdia charakterizuje denná účasť študenta na vzdelávacích činnostiach. Externú formu štúdia charakterizuje prevažne samostatné štúdium a konzultácie. Prezenčnú metódu štúdia charakterizuje vyučovanie, pri ktorom je učiteľ v priamom kontakte so študentom. Študijné programy v dennej forme štúdia sa väčšinou uskutočňujú v prezenčnej metóde štúdia.
Študijný odbor
Študijný odbor vymedzuje oblasť poznania, ktorá je predmetom stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho stupňov. Študijný odbor je vymedzený obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré určujú profil absolventa.
Preukaz PIK a ISIC
PIK je medzinárodný multifunkčný preukaz. Dňom zápisu vzniká študentovi zákonná povinnosť tento preukaz vlastniť. PIK slúži ako jediný preukaz zliav ŽSSK, SAD, MHD, ako knižničný preukaz viacerých knižníc, ako elektronický kľúč do budov, ako ubytovací a stravovací preukaz, pas AIS nutný ihneď po zápise na tvorbu rozvrhu, preukaz zliav ISIC, elektronická peňaženka (Fax&Copy, Ticketportal) a podobne.
Výzvy a realita slovenského vysokého školstva
Slovenské vysoké školstvo čelí mnohým výzvam, ktoré ovplyvňujú nielen študentov, ale aj celú akademickú komunitu a trh práce. Univerzita Komenského sa ocitla v pasci „defenzívnej byrokracie“. ĽUBOŠ PAVELKA skonštatoval: „V odmeňovaní VŠ vzdelaných zamestnancov sme na poslednom mieste s čistým platom 12 168 eur ročne, pričom priemer EÚ predstavuje 33 237 eur.“ Táto situácia ovplyvňuje aj kvalitu vedy. MIROSLAV TÍŽIK upozornil na absurdnú grotesku v slovenskej vede: „Zatiaľ čo dovtedy vykonávali veľkú časť posudzovania slovenskí vedci zadarmo alebo len za symbolické odmeny, ukázalo sa, že zahraniční to zadarmo robiť nebudú.“
Na Slovensku je tiež prítomný jav, ktorý DAMAS GRUSKA nazval „Titulománia“, ktorá má u nás hlbokú tradíciu, zemianstvom počnúc. Dnes je to často skôr túžba po „diplome“ než po vzdelaní samotnom. To vedie k „Pretitulovanému Slovensku“, kde sa kvalita vzdelania nemusí vždy zhodovať s počtom absolventov. Napätá situácia na lekárskej fakulte v Košiciach vyvrcholila odstúpením dekana Leonarda Siegfrieda, čo je ďalším svedectvom o interných problémoch.
ĽUBOMÍR JEMALA sa zamýšľal nad otázkou byrokracie: „Koľko nadbytočných pracovníkov je zamestnaných v prebujnených štátnych inštitúciách, v rozličných duplicitných úradoch a koľko úradníkov, ktorí sú na mnohých miestach vyťažení denne možno ani nie na 50 %.“ Tieto problémy sa dotýkajú aj vysokých škôl.
Odliv mozgov a bezpečnosť na školách
Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším odlivom študentov na svete. V zahraničí študuje až 61 % najlepších maturantov z matematiky. Štatistiky hovoria, že každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Príde Slovensko o vzdelaných mladých? Vláda rokovala o tom, či sa zastaví odliv mozgov. Je to značná finančná záťaž pre rodičov, aj keď mnohí stále zvažujú štúdium v zahraničí.
Nebezpečné situácie sa na školách vyskytujú čoraz častejšie. Polícia zasahuje na viacerých vysokých školách. V spolupráci s Policajným zborom prijímajú potrebné opatrenia. Navrhuje sa aj policajt pre každú školu, prevencia a kontrola vstupov.
Financovanie štúdia a štipendiá
Je vysoká škola luxus? Koľko stojí štúdium doma a koľko v zahraničí? Pre rodičov je to vždy veľká finančná záťaž. Ako sa dá financovať štúdium na vysokej škole? Sociálne aj finančne znevýhodnení študenti majú viac možností, ako zaplatiť drahé štúdium na vysokej škole. Plánujete vysokú školu a zvažujete, či odísť do zahraničia, alebo ostať na Slovensku?
Sú vysoké školy na Slovensku zadarmo? V dennej forme štúdia sa na štátnych a verejných vysokých školách platí školné len v určitých prípadoch. Kedy od vás môže škola pýtať peniaze za štúdium? Sociálne štipendium poskytuje štát študentom denného štúdia 1. a 2. stupňa na ktorejkoľvek vysokej škole na Slovensku. Prospechové a mimoriadne štipendiá dostanú vysokoškoláci koncom novembra. V roku 2025 pôjdu miliardy eur na podporu vzdelávania študentov cez program Erasmus+.
Niekoľkomiliónové dotácie majú od štátu dostať súkromné školy, ktoré ročne od študentov vyberajú desaťtisícové poplatky. Okrem toho, každý študent musí myslieť aj na povinnosti voči zdravotnej poisťovni, kedy je poistencom štátu a kedy si musí platiť poistné sám.
Uplatnenie absolventov a trh práce
Slovenský vzdelávací systém podľa zamestnávateľov slabo reaguje na potreby trhu práce. Zamestnávateľom na Slovensku dlhodobo chýbajú najmä odborníci s technickým vzdelaním. Vysoké školy každý rok opustia tisíce absolventov rôznych odborov. Neraz sa však stane, že s diplomom skončia napríklad v pokladnici v obchode, alebo aj na úrade práce. SINDY LOJKÓOVÁ konštatuje: „Vyštudovaní, vzdelaní, ale aj tak bez práce.“
Trh práce ukázal, po ktorých absolventoch je v súčasnosti najväčší dopyt. Doteraz sa zamestnávatelia trhali najmä o absolventov informačných technológií, tento rok prišli veľké prekvapenia. To, s akými vyštudovanými odbormi sa dá lepšie uspieť na pracovnom trhu, napovie i prejavený záujem zamestnávateľov. Štúdium na vysokej škole motivuje niekoho perspektívou dobrej práce, iného pravdepodobnosťou vyššieho platu v budúcnosti. Až v 60 percentách pracovných ponúk vyžadujú dnes zamestnávatelia od uchádzačov ovládanie aspoň jedného cudzieho jazyka.
Kto začína na 2 000 eurách a kto na tisícke? Poznáme aj Top 10 najžiadanejších profesií na Slovensku v roku 2025. Jedna z vízií o profesiách, ktoré majú v roku 2050 patriť k najžiadanejším, prináša aj úplne nové pozície, ktoré si v niektorých prípadoch vyžadujú špecifické nároky na vzdelanie. Firmy chcú mladých ľudí a očakávajú od nich nielen teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti.
Inovácie a podnikateľské nápady
Súčasťou moderného vysokého školstva je aj podpora inovácií. Vernostné karty, modely hradov či pomoc pri záchvatoch paniky. Aké podnikateľské nápady získali cenu piati finalisti tohtoročnej súťaže? Aké podnikateľské projekty ocenili na podujatí Slovak University Startup Cup 2025? Pozrite sa, ktorí študenti a mladí vedci získali tohto roku ocenenie Študentská osobnosť Slovenska.
Byť dobrý v testoch je v skutočnosti jednoduché
Štatistiky a rebríčky vysokých škôl
Štatistika histórie prijímacieho konania do prvých ročníkov na vysokoškolské štúdium 1. stupňa a 1. a 2. stupňa spojeného do jedného celku na vysoké školy Slovenskej republiky od akademického roku 2001/2002 je na stránke Štatistika na webovej stránke uips.sk.
Slovenské univerzitné rebríčky (ARRA)
Podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) sa medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami darí nasledovným inštitúciám:
| Kategória | Univerzita/Fakulta |
|---|---|
| Filozofické vedy | Univerzita Komenského (celkovo), Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity (najlepšia fakulta) |
| Teologické vedy | Univerzita Komenského |
| Právnické vedy | Univerzita Komenského |
| Pedagogické vedy | Univerzita Komenského |
| Spoločenské vedy (iné) | Univerzita Komenského |
| Ekonomické vedy | Slovenská poľnohospodárska univerzita |
| Umenie | Vysoká škola múzických umení |
Medzinárodné rebríčky a Ivy League
Rastúci počet rebríčkov vysokých škôl, amerických či medzinárodných, svedčí o tom, že zoradiť stovky škôl podľa kvality nie je jednoduché. Ani jeden z existujúcich rebríčkov nie je univerzálne uznávaný, nehovoriac o tom, že niektoré aspekty, ako napríklad kvalita študentského života či dlhodobé vyhliadky alebo eventuálna váha reputácie školy, je problematické kvantifikovať. Jeden zo známejších a často citovaných medzinárodných hodnotení je Svetový rebríček univerzít, vydávaný každoročne britským časopisom Times Higher Education a spoločnosťou Quacquarelli Symonds (THES-QS World University Rankings).
Tento rebríček je kontroverzný, hlavne preto, lebo v ňom dominujú americké a britské školy. V rebríčku THES z roku 2007 sú medzi najlepšími dvadsiatimi školami len štyri z iných krajín (napr. z Kanady a Austrálie). Medzi prvými desiatimi univerzitami sú z amerických Harvard, Yale, Princeton, California Institute of Technology a University of Chicago; Cambridge a Oxford sú na druhom a treťom mieste.
Medzi kritériami hodnotenia sú hodnotenia udelené akademikmi a administrátormi (ktorí nepatria k danej škole), percento úspešne končiacich študentov, pomer študentov na člena fakulty a tzv. selektivita (pomer študentov, ktorí sa o miesto na škole uchádzajú, k počtu tých, ktorí sú prijatí). Tento istý rebríček má ďalšiu kategóriu takzvaných škôl slobodných umení ("liberal arts colleges"), kde študenti môžu študovať pôvodných sedem "klasických" akademických disciplín (gramatika, rétorika, logika, geometria, aritmetika, hudba a astronómia) plus ďalšie moderné disciplíny ako filozofia, teológia, literatúra, história, jazyky a prírodné vedy.
Osem súkromných elitných škôl, ktoré patria k najstarším inštitúciám vyššieho vzdelávania v Spojených štátoch a majú aj najprestížnejšie meno - Harvard, Yale, Princeton, Brown, Dartmouth College, University of Pennsylvania ("U-Penn"), Columbia a Cornell, patria do takzvanej Brečtanovej ligy (Ivy League). Meno pochádza jednak z atletického združenia týchto škôl, jednak zo - na americké pomery - starých univerzitných budov, obrastených brečtanom.
Prehľad škôl Brečtanovej ligy
- Harvard University
- Motto: Veritas (pravda)
- Najstaršia univerzita v Spojených štátoch, založená v roku 1636. Medzi absolventov patrí sedem amerických prezidentov a Bill Gates. Harvard bol transformovaný Charlesom W. Eliotom počas jeho rekordného 40-ročného vedenia (1869 - 1909) na modernú univerzitu. Eliot ako mladý muž cestoval po Európe a študoval jej modely vyššieho vzdelávania (hlavne francúzske a nemecké). Reformy ako zavedenie voliteľných predmetov, málopočetných tried a vstupných skúšok, ako aj publikácia teraz už slávnych harvardských klasických diel z rôznych disciplín (Harvard classics) dlhodobo ovplyvnili vzdelávanie v USA na stredných a vysokých školách.
- Princeton University
- Motto: Dei sub numine viget (Pod božou mocou prosperuje)
- Založená v roku 1746. Medzi slávnych absolventov patria prezidenti James Madison a Woodrow Wilson. Počas americkej revolúcie bola Nassau Hall svedkom historických udalostí (napr. boja o Princeton v roku 1977 a zjazdu Kontinentálneho kongresu v roku 1783) a dnes je národnou historickou pamiatkou. College of New Jersey bolo premenované na Princeton až v roku 1896, na počesť 150. výročia jeho založenia.
- Yale University
- Motto: Lux et Veritas (svetlo a pravda)
- Založená v roku 1701. Má jedinečnú architektúru a rozsiahly knižničný systém. Medzi významnými absolventmi sú prezidenti George H. W. Bush a Bill Clinton. V roku 1861 udelila Yale prvý doktorát v Spojených štátoch. V prvej polovici minulého storočia začala Yale zavádzať tzv. residential colleges (obytné kolégiá), podľa britských modelov ako Oxford a Cambridge, ktoré študentov rozdeľujú na 12 celkov. Z nich každé kolégium (asi 450 študentov) zaberá jeden mestský blok a má svoj vlastný dvor, knižnicu, študovne, jedáleň, internát a rekreačné zariadenia. Takto majú študenti aj súkromie, aj prostredie veľkej univerzity.
ERICH PETLÁK k medzinárodnému kontextu dodáva: „Pri posudzovaní majú hodnotu články publikované v zahraničí, v indexovaných časopisoch.“ To podčiarkuje dôležitosť medzinárodnej spolupráce a publikovania v akademickom svete.
tags: #pravda #priloha #o #vysokych #skolach