Ján Hus, významný český náboženský mysliteľ a reformátor, bol upálený 6. júla 1415 v Kostnici. Jeho smrť nebola náhodná, ale vyvrcholením dlhotrvajúceho konfliktu s Katolíckou cirkvou a svetskou mocou, ktorému predchádzala hlboká kritika cirkevného úpadku a snaha o reformu. Husove myšlienky a jeho neoblomný postoj viedli k odsúdeniu za kacírstvo a k tragickému koncu na hranici, čo malo ďalekosiahle dôsledky pre české dejiny a celú Európu.
Život a štúdiá Jána Husa
Ing. Ján Hus sa narodil okolo roku 1370 v Husinci pri Prachaticiach v južných Čechách. O jeho rodinnom zázemí, detstve a dospievaní nemáme veľa informácií. Na základe úradných dokumentov sa usudzuje, že Husov otec sa volal Michal. Sám Hus sa vo svojich spisoch niekoľkokrát v náznakoch zmieňuje o svojej matke, v listoch zase o bratovi a jeho synoch. Prvé vzdelanie získal pravdepodobne vo farskej škole pri kostole sv. Jakuba Staršieho v Prachaticiach.
Po štúdiách na Karlovej univerzite v Prahe, kde roku 1393 dokončil základné trojročné štúdium - trivium, a o tri roky neskôr úspešne aj quadrivium, získal titul majstra slobodných umení. Od roku 1398 už viedol vlastné prednášky a pokračoval štúdiom na teologickej fakulte, kde dosiahol hodnosť bakalára. Roku 1400 bol vysvätený za kňaza a začal kázať. Najprv kázal v kostole sv. Michala a od roku 1402 pôsobil ako správca a kazateľ v Betlehemskej kaplnke v Prahe, kde hlásal reformné myšlienky v zrozumiteľnom českom jazyku. Ubytovanie mal k dispozícii v dome priamo pri kaplnke a získal tak istotu živobytia, akú dovtedy nemal. Je možné, že na cirkevnú dráhu sa dal zo zištných dôvodov, aby vždy mal čo jesť a čo si obliecť. Neskôr však zrejme zažil duchovné obrátenie.
Husove reformné myšlienky a kritika cirkvi
Husove učenie bolo silne ovplyvnené myšlienkami anglického reformátora Johna Wycliffa (asi 1320 - 1384), teológa a stúpenca reformy cirkvi. Ešte ako študent sa Hus zoznámil s dielom majstra z Oxfordu Johna Wyclifa. „Kacírske“ myšlienky sa v tej dobe takmer vždy zrodili v kruhu vzdelancov. Hus ostro kritizoval morálny úpadok vtedajšej katolíckej cirkvi, jej obohacovanie sa, svätokupectvo (predaj cirkevných úradov a odpustkov) a neviazaný život duchovenstva. Vyzýval na návrat k pôvodným Kristovým myšlienkam a na dodržiavanie Božieho zákona ako najvyššej normy ľudského konania. Ján Hus ako rektor pražskej univerzity mal prístup ku rôznym spisom. Sám tiež do značnej miery vychádzal z odkazu zárodkov miestneho reformného hnutia reprezentovaného hlavne Matejom z Janova a Milíčom z Kroměříže.
Jeho kritika sa zamerala predovšetkým na predaj odpustkov, ktorý považoval za svätokupectvo a hriech. Tvrdil, že odpustenie hriechov je možné dosiahnuť len skrze vieru v Ježiša Krista a jeho obetu, nie za peniaze. Toto presvedčenie ho stavalo do priameho rozporu s praxou cirkvi, ktorá z predaja odpustkov generovala obrovské zisky. Túžba po peniazoch, majetku a moci tak u RKC prevýšila pôvodné poslanie kresťanského kléru. Pápež sa v očiach Jána Husa stal plne zodpovedným za korupciu v cirkvi, ktorú predaj odpustkov len stupňoval a umocňoval.
Hus tiež učil, že kňaz, ktorý žije v hriechu, nie je pravým kresťanom a že cirkevné odpustky sú len almužnou, kde rozhrešenie za spáchané hriechy neplatí. „Nežije v Milosti Božej kňaz, ktorý žije v hriechu! A preto ho netreba poslúchať!“. Ďalej to boli jeho výzvy, aby veriaci používali svoj rozum pri hodnotení príkazov katolíckych kňazov ako aj snaha, aby veriaci čítali Písmo sväté vo svojom rodnom jazyku. Patrila sem aj husitská požiadavka pitia vína z kalicha nielen pre kňazov ale aj pre laikov/nekňazov. Pitie vína z kalicha bolo prejavom nadradenosti katolíckych kňazov nad obyčajným sprostým/jednoduchým ľudom. Hus tiež učil, aby cirkev bola podriadená vo veciach svetských svojmu zemskému pánu a nie náboženskému pánu/kňazovi. To bolo tiež v zásadnom rozpore so strategickými záujmami katolíckej cirkvi. Učil aj to, že nie je vôľa božia, aby jední boli bohatí a druhí chudí!
Husove diela ako "Knížky o svatokupectví" a "Postila" (zbierka kázní) sa stali základom jeho reformného programu. Vyzýval k spravodlivejšej cirkvi, kde by hlavou cirkvi bol Kristus, nie pápež, a kde by sa kládol dôraz na vieru a pokánie, nie na vonkajšie rituály a finančné transakcie. V 23 kapitolách svojho traktátu "De ecclesia" sa systematicky zaoberá cirkvou ako spoločenstvom predurčených na spasenie, ktorú postavil do protikladu k inštitucionálnej cirkvi. Hus hlavou cirkvi stanovil nie pápeža, ale samého Ježiša Krista.
Okamžik v histórii: Jan Hus
Vplyv Johna Wycliffa a Dekrét kutnohorský
John Viklef bol anglický filozof a teológ 14. storočia, ktorý sa snažil o reformu cirkvi v duchu návratu k základným pravdám evanjelia. Kritizoval hriechy, prepych a bohatstvo kléru, ktorý bol v zásade chápaný ako „niečo viac“ než obyčajní veriaci, účastniaci sa bohoslužieb. Dospel k neskoršiemu protestantskému konceptu, že antikrist a pápež bude najskôr tá istá osoba, k čomu mal v tejto dobe aj vcelku pochopiteľné dôvody. Počas posledných šiestich rokov svojho života (1378 - 1384) bol svedkom pápežskej schizmy, kedy boli zvolení dvaja pápeži súčasne. Títo sa navzájom exkomunikovali a v roku 1409 sa navyše pridal aj tretí.
Okrem kritiky kléru sa Viklef venoval tiež prekladu Biblie do jazyka zrozumiteľného verejnosti. Anglické preklady pochádzajúce z rokov 1382-1394 sa dodnes nazývajú Viklefovou Bibliou. V dobe, o ktorej je reč, bolo Písmo dostupné len v latine a v latine prebiehali aj omše napriek tomu, že bežní ľudia mohli poznať maximálne pár slovíčok. Veľký rozruch spôsobil Viklef tiež svojimi názormi týkajúcimi sa práve eucharistie. Od roku 1215 katolícka cirkev oficiálne formulovala učenie o transsubstanciácii - teda o prepodstatnení. Viklefove názory na túto tému sa postupom času menili a ku koncu svojho života už bol zjavne presvedčený o radikálnej remanencii. To znamená, že chlieb a víno považoval len za symboly tela a krvi Krista, pričom podstata je nezmenená.
Ešte ako študent sa Hus zoznámil s dielom majstra z Oxfordu Johna Wyclifa. Kým väčšina českých majstrov bola prowyklifovská, nemeckí a ďalší cudzí majstri sa hlásili skôr k nominalizmu. Rozkol prinieslo aj predvolanie ku koncilu do talianskej Pisy, ktorý podporoval kráľ Václav IV. a česká časť univerzity - naproti tomu nemeckí majstri sa postavili proti účasti na koncile. Kráľ sa zamiešal do vnútorných záležitostí univerzity a prerozdelil hlasy pri rokovaní univerzity Dekrétom kutnohorským v januári 1409 (tri hlasy získava česká strana, cudzinci získavajú len jeden spoločný hlas). Hoci bude Husovo meno s dekrétom spájané, predovšetkým jeho odporcami, Hus sám bol v čase vydania ťažko chorý a nemohol sa zúčastniť na rokovaniach. Cudzinci z univerzity na protest odišli.
Konflikt s cirkevnými a svetskými autoritami
Hus ako intelektuál a verejne činná osoba priťahoval pozornosť bežných veriacich rôznych sociálnych skupín (jeho kázne navštevovali nielen mešťania a študenti, ale aj šľachta, členovia kráľovského dvora, dokonca aj sama kráľovná Žofia), jednak odporcov z radov kléru a univerzitných majstrov. Spor o Wyclifovo učenie a spisy eskaloval na prelome rokov 1409 a 1410 po vyhlásení buly pápeža z Pisy Alexandra V., ktorý zakázal akékoľvek držanie Wyclifových spisov.
Pražský arcibiskup Zbyněk Zajíc z Hazmburku nechal v júni 1410 zhromaždiť a spáliť Wyclifove knihy na dvore svojho Malostranského paláca. Hus podal odvolanie k pápežovi proti zákazu kázania v kaplnkách a spáleniu kníh. Týmto aktom dal dôvod na proces pred rímskou kúriou, ktorá Husa predvolala na súd. Pre povinnosti na univerzite sa však nedostavil (bol kvodlibetárom, riadiacim majstrom na rok 1411).
V roku 1412 nový pápež Ján XXIII. vyhlásil predaj plnomocných odpustkov. Predaj v Čechách podporoval kráľ Václav IV., ale Hus a jeho prívrženci proti nim vystúpili. Verejne sa hlásil k myšlienkam Viklefa, ktorý bol vyhlásený za kacíra, uctievanie sôch a obrazov nazval modlárstvom, ale jeho osud bol spečatený, keď vystúpil proti predávaniu odpustkov, ktoré nazval hriechom svätokupectva. Vtedy už išlo o ohrozenie veľkého biznisu, z ktorého mala príjem aj kráľovská pokladnica a preto sa od neho odvrátil aj samotný kráľ.
V októbri 1412 zostril pápež kliatbu nad Husom a vyhlásil interdikt nad miestami, kde sa zdržiaval. V súlade s prianím kráľa Václava IV. opustil Hus Prahu a odišiel na vidiek, kde naďalej pôsobil, kázal a spisoval svojej práce. Vyhnanstvo na vidieku pre Husa neznamenalo zastavenie práce. V Žatci a neskôr na Kozom Hrádku, kde prežíval začiatok svojho núteného exilu, sa venoval literárnej činnosti. Práve vo veľmi krátkom rozmedzí rokov 1412 až 1413 môžeme sledovať vznik všetkých Husových v češtine písaných diel, ktoré sú plné živého jazyka a aktualít zo života dobovej spoločnosti. Spísal tiež latinský teologický traktát De ecclesia (O církvi), ktorý zohral v Husovom živote významnú úlohu, pretože sa stal súčasťou Husovej kauzy v Kostnici a na základe z neho vybraných článkov bol vyhlásený za kacíra. Hus vystaval svoj traktát na základe niekoľkých Wyclifovych spisov a dokončil ho na konci mája 1413. Začiatkom júna 1413 ho v Betlehemskej kaplnke manifestačne diktovali opisovačom a následne rozoslali Husovým priaznivcom.
Koncil v Kostnici a Husovo väznenie
V roku 1414 bol Ján Hus pozvaný na Kostnický koncil, ktorý bol zvolaný na 1. novembra 1414, aby raz a navždy vyriešil už od roku 1378 trvajúcu schizmu a očistil cirkev. Tento problém mal riešiť už koncil v Pise roku 1409, kde mal byť jednomyseľne zvolený nový pápež, pričom vtedajší dvaja sa mali vzdať funkcie. Tí to však neurobili, a tak mala cirkev pre istotu troch pápežov súčasne. Hus prijal pozvanie s nádejou, že bude môcť slobodne obhajovať svoje učenie. Napriek ochrannému glejtu od cisára Žigmunda Luxemburského bol v Kostnici zatknutý a obvinený z kacírstva.
Hus 11. októbra 1414 odchádza z hradu Krakovec v sprievode Václava z Dubé, Henricha Lacemboka z Chlumu, jeho synovca Jana z Chlumu (zvaného Kepka), pisára Petra z Mladoňovíc a majstra Jana Kardinála z Rejnštejnu. Okrem jazdcov na koňoch sprevádzali skupinu ešte dva vozy: jeden vezúci zásoby a batožinu, druhý naplnený knihami na Husovu obhajobu. Zrejme tu sa rozhodol, že sa veľkého cirkevného koncilu zúčastní a pred koncilom a pápežom obháji svoje učenie. Cestovali cez Tachov, Norimberg, Ulm a Biberbach; z Meersburgu sa pravdepodobne preplavili do Kostnice, kam dorazili 3. novembra. Hus sa ubytoval u vdovy Fridy (Fidy) Pfisterovej na ulici sv. Pavla (dnes ulica nesie Husovo meno).
Pre chorobu pápeža Jána XXIII. sa koncil začal až 5. novembra 1414 slávnostným sprievodom mestom a v katedrále slúžili slávnostnú bohoslužbu, ktorej sa zúčastnilo 15 kardinálov, 23 arcibiskupov a 27 biskupov. Kardináli vyzvali 28. novembra 1414 Husa na účasť na rokovaní, krátko potom ho však zadržali. Najprv ho väznili v dome riaditeľa chóru kostnickej katedrály, po ôsmich dňoch ho previezli do prízemnej kobky v dominikánskom kláštore na ostrove pri Bodamskom jazere. Večer 24. marca 1415 Husa previezli na neďaleké sídlo kostnického biskupa Gottlieben. Rokovanie koncilu ďalej prebiehalo v refektári františkánskeho kláštora, kde sa 5., 7. a 8. júna konal Husov výsluch.
Proces a odsúdenie
Prerokúvaniu Husovej kauzy predchádzalo odsúdenie Wyclifovho diela ako kacírskeho na základe zavrhnutých 260 vybraných článkov. Proti Husovi vybrali články z jeho spisov O církvi, Proti Páleči a Proti Stanislavovi. Mnoho z článkov, ktoré mal Hus odvolať, však evidentne ani nikdy nehlásal, čo sám zdôrazňoval a odmietal sa kajať z niečoho, čo neučinil a nepovedal. Trval na tom, že texty vytrhnuté z kontextu vysvetlí a objasní ich vo svetle, v akom boli myslené. Husove zdĺhavé reči začínali byť pre mnohých už unavujúce. On mal jednoducho odvolať a nie sa vykrúcať a k tomu ešte pohŕdať autoritou koncilu, keď členov snemu bez hanby vyzval, aby mu jeho „bludy“ najprv vyvrátili z Písma. Sudcovia sa napriek tomu snažili dospieť k rozumnému a miernemu riešeniu celého procesu a Husovi bol predložený značne zredukovaný a upravený zoznam téz, ktoré mal odvolať. Neodvolal.
15. júna koncil zakázal prijímanie Večere Pánovej „pod obojím“ (hostiu aj víno), 18. a 23. júna zavrhli všetky Husove latinské aj české spisy. Hus v žalári očakával rozsudok, 5. júla ho navštívilo v cele veľa jeho priateľov, ale aj predstaviteľov koncilu, ktorí ho vyzývali, aby odvolal predložené články. Počas niekoľkých vypočúvaní pred koncilom sa Hus odmietol odvolať od svojich názorov, pokiaľ mu nebudú z Písma vyvrátené. Koncil jeho učenie odsúdil ako heretické a vyhlásil ho za kacíra. Napriek snahám o zmier a možnosti doživotného väzenia Hus zostal verný svojim presvedčeniam.
6. júla 1415 sa konalo zasadanie snemu za účelom vynesenia rozsudku. Majstrovi Jánovi už nebolo umožnené sa ďalej hájiť, znova ho však požiadali, aby odvolal. Neučinil tak, a tým si podpísal rozsudok smrti. V kostnickej katedrále siedmi biskupi Husa odsvätili; na hlavu mu nasadili papierovú korunu s vyobrazenými čertmi a s latinským nápisom, že je kacír. Koncil tým odňal všetky atribúty kňazského práva a zveril Husovu dušu diablovi; telo potom odovzdal svetskej spravodlivosti. Kráľ Žigmund sa obrátil na ríšske knieža Ľudovíta a pokynul mu, aby sa Husa ujal. Následne ríšske knieža Ľudovít privolalo kostnického richtára a nariadilo mu, aby vykonal rozsudok. Husa sa ujala štvorica zbrojnošov a vyviedli ho Geltingenskou bránou pred kostnické hradby.
Upálenie Jána Husa
Na lúkach za mestským opevnením, čo je dnes už súčasť mesta, ktorá sa nazýva Paradies (Raj), postavili hranicu. Keď Hus zbadal hranicu, pokľakol. Papierová čiapka mu vraj týmto pohybom spadla z hlavy a zbrojnoši mu ju ihneď nasadili späť. Spoveď odmietol, ale chcel nemecky prehovoriť k okolostojacim. To mu ríšske knieža neumožnilo a dalo pokyn na vykonanie popravy. Husa priviazali k drevenému kolu na hranici. Napokon k nemu prichádza ríšske knieža Ľudovít a dvorný úradník Hoppe z Pappenheimu, aby mu dali poslednú možnosť zachrániť si život odvolaním svojho učenia.
Podľa Petra z Mladoňovíc, ktorý zachoval cenné svedectvo o Husovom procese a upálení, Hus predniesol toto: „V tej pravde evanjelia, ktorú som písal, učil a kázal zo slov a výkladov svätých doktorov, dnes veselo chcem zomrieť.“ Ríšske knieža dalo pokyn na zapálenie hranice. Hus dostal dostatok možností na to, aby odvolal. Snem, ktorý ho súdil, veľakrát preukázal vôľu zachrániť ho, len ak odvolá. Hus totiž de facto nezomrel pre samotnú skutočnosť, že hlásal „bludy“, ale preto, že tieto domnelé bludy odmietol odvolať a podrobiť sa cirkevnej autorite. Staval sa tak do pozície nenapraviteľného heretika, ktorému niet pomoci.
Kat so svojimi pomocníkmi chystal na lúke za mestskými hradbami hranicu, na ktorú mali o chvíľu priviesť odsúdenca. Vôkol sa zhromaždili stovky, možno tisíce ľudí. Mestskí sluhovia ho už Geltingenskou bránou privádzali. Oblečený bol v čiernej sutane, na hlave mal biskupskú korunu, na ktorej boli namaľovaní čerti a nápis Arcikacír. Niektorí odvracali zrak, boja sa ho. Muž padá na kolená a volá Krista. Píše sa 6. júl roku 1415 a na priestranstve za hradbami Kostnice plynú posledné minúty a sekundy života českého kazateľa Jana Husa.
„Bůh mi jest svědek, že jsem to, co se mi falešně připisuje a skrze falešné svědky přičítá, nikdy neučil, ani nekázal, ale předním úmyslem mého kázání a všech jiných mých skutků nebo písem bylo, abych jen mohl lidi zachrániti od hříchů. A jeho hned biřici zapálili a mistr hned vysokým hlasem zazpíval nejprve: „Kriste, synu Boha živého, smiluj se nad námi“; a po druhé: „Kriste, synu Boha živého, smiluj se nad námi“; po třetí: „Jenž jsi se narodil z Marie Panny“: A když po třetí začal zpívati, hned mu vítr vehnal plamen do tváře, a tak sám v sobě se modle, pohybuje rty a hlavou, vypustil duši v Pánu. A naleznuvše hlavu, kyjem ji rozbili na kousky a opět shodili do ohně. Když pak našli mezi vnitřnostmi jeho srdce, naostřivše kyj, je naň jako na rožeň na konec narazili a zvláště opékajíce a spalujíce kyji rozbíjeli a konečně celou onu masu obrátili v popel. A sukni z příkazu řečeného Klema a maršálka hodili biřici spolu s obuví do ohně se slovy: „Aby to snad Čechové neměli na relikvii, a my ti dáme tvou náhradu za to.“ A to i učinili.
Odkaz Jána Husa a husitské hnutie
Husova mučenícka smrť sa stala rozhodujúcim impulzom pre vznik a radikalizáciu husitského hnutia v Čechách a na Morave. Protivníci Jána Husa si pravdepodobne mysleli, že vášne a rozhorčenia ľudí sa po čase upokoja a zvyšok násilne potlačia. Avšak prerátali sa. Už v roku 1416 sa 6. júla v Čechách oslavoval sviatok svätých mučeníkov Jana Husa a Jeronýma Pražského, ktorého upálili 30. mája 1416 pri Kostnici. Učebnice dejepisu uzatvárajú kapitolu o Jánovi Husovi dátumom 6. júl 1415, kedy bol Ján Hus upálený a dejiny husitského hnutia bitkou pri Lipanoch v roku 1434, keď dovtedy neporaziteľné husitské hnutie utrpelo porážku z vlastných radov a tým kapitola husitstva v učebniciach dejepisu končí. Čechy stratila katolícka cirkev úplne ako dôsledok husitského revolučného hnutia po nehoráznom upálení Majstra Jána Husa v Kostnici 6. 7. Proti českým husitom katolícka cirkev vyhlásila päť križiackych výprav. Jediným výsledkom bola zničená a vykradnutá krajina od katolíckych križiakov a ideovo zomknutý prostý ľud vo viere Majstra Jána Husa, ktorý začal prijímať dvojakým spôsobom.
Husiti si však predsa len vymohli napokon osobitné práva a napríklad prijímať Kristovu krv v podobe vína bolo povolené aj laickým husitským veriacim. Úplne obnoviť katolicizmus v Čechách sa katolíckej cirkvi oficiálne podarilo až po roku 1620 - po bitke na Bielej hore a po víťazstve Habsburgovcov nad husitskou šľachtou. Avšak myslenie a srdcia obyčajných ľudí si už nikdy nezískala. Vatikán dodnes vníma Čechy ako rakovinový nádor katolicizmu a do dnešného dňa nevyslyšal veľkú prosbu pražského arcibiskupa kardinála Vlka, aby bol Ján Hus rehabilitovaný a neskôr kanonizovaný. V dôsledku upálenia Majstra Jána Husa má Česko dnes najvyšší podiel obyvateľov bez vyznania. Hus nie je len českým národným hrdinom, ale aj bojovníkom za slobodu svedomia.
V roku 1457 sa z jedného krídla nasledovníkov Jána Husa v Kunvalde sformovala Jednota bratská (50 rokov pred reformáciou Martina Luthera). Hoci oficiálne fungovali nelegálne (v Čechách vládli Habsburgovci, ktorí takéto konfesie netolerovali), v praxi mali slobodu, lebo ich tolerovala panská vrchnosť. V 15.-17. storočí bola väčšina obyvateľov českých zemí protestanti (zástupcovia rôznych smerov husitstva, neskôr luterskej reformácie) a v krajine bola na tie časy nevídaná náboženská sloboda, kedy vrchnosť tolerovala na svojich panstvách všetky konfesie.
V polovici 16. storočia počet protestantov v Čechách narástol na asi 90% obyvateľov krajiny a stále viac ľudí sa hlásilo aj k Jednote bratskej (mala asi dvestotisíc členov.) Najznámejším biskupom Jednoty bratskej bol učiteľ národov Ján Amos Komenský. Z ich tlačiarne (ktorá bola utajená v horách) vyšiel aj najpopulárnejší a najlepší preklad Biblie do češtiny, na ktorom niekoľko rokov pracoval tím prekladateľov Jednoty bratskej - takzvaná Biblia kralická. Avšak po tragickej bitke na Bielej hore v roku 1620 vydali Habsburgovci nariadenie, na základe ktorého museli všetci protestanti buď opustiť krajinu, alebo konvertovať na katolícku vieru. Historici odhadujú, že České krajiny opustilo asi dvestotisíc ľudí, vrátane mnohých šľachticov, ktorí si radšej zvolili obetovať svoje majetky a spoločenské postavenie, ako vzdať sa svojej viery. Žiaľ, český národ stratil aj elitu národa a aj preto sa nastupujúce obdobie nazýva dobou temna.
Dielo Jána Husa a jeho vplyv
Ján Hus je považovaný za jedného z najvýznamnejších reformátorov cirkvi a predchodcu protestantizmu. Jeho odkaz sa dodnes hlási nielen Cirkev československá husitská, ale aj iné protestantské cirkvi. Písal prístupným jazykom s jasnou kompozíciou, predovšetkým traktáty, ale aj rozsiahlejšie diela. Pre cirkev písal po latinsky, pre prostý ľud po česky.
Významné diela Jána Husa:
- O cirkvi (De ecclesia) - Hus kritizuje cirkev, za príslušníka cirkvi považuje toho, kto nespáchal žiadny hriech. Hlavou cirkvi by v jeho ponímaní nemal byť pápež, ale Kristus.
- Proti bule pápežskej - vystupuje proti predávaniu odpustkov, priamo útočí na pápeža. Tento spis viedol k tomu, že Hus bol vyhostený z Prahy a začal pôsobiť na vidieku, tu prispôsobil jazyk prostému ľudu.
- O českom pravopise (De orthographia bohemica) - zaviedol diakritický pravopis, významne zasiahol do vývoja českého jazyka.
- Dcérka - nadväzuje na Štítného, vysvetľuje ženám, ako správne žiť.
- Páteř - základný výklad bohoslužobných textov a modlitieb.
- Kázania - súbor kázní, vznikol po jeho nútenom odchode z Prahy, považuje sa za vrchol jeho kazateľskej a spisovateľskej činnosti.
Kanonizácia a ospravedlnenie
Ján Hus bol pre Čechov vždy národným hrdinom a symbolom, katolícka cirkev ho však dlho považovala za kacíra. V decembri 1999 pápež Ján Pavol II. uznal Jána Husa za cirkevného reformátora a dokonca povedal, že ľutuje jeho krutej smrti, ale za jeho upálenie sa českému národu neospravedlnil. Vyjadrenie ľútosti a prehlásenie za reformátora nie je ospravedlnením! Neurobil to ani Benedikt XVI., ktorý nazval Husa stredovekým kresťanom, ktorý má čo povedať ľuďom aj dnes. Avšak s niektorými Husovými názormi RKC nesúhlasí dodnes, napríklad, že kňaz v hriechu neplatne poskytuje sviatosti alebo, že RKC, ktorej kňazi páchajú hriechy, nemôže byť prostredníkom medzi Bohom a človekom, pretože táto úloha patrí len Ježišu Kristovi. Rímsky pápež považoval za osobnú potupu, keď v druhej polovici 15. storočia nebolo katolíckej cirkvi dovolené opäť ovládať Čechy.
RKC nechce rehabilitovať a kanonizovať Majstra Jána Husa preto, že by vytvorila precedens. RKC dodnes plne nerehabilitovala osobnosť Majstra Jána Husa. Ani si neuvedomila, že o žiadnu vinu Jána Husa sa nejednalo. Išlo len o spor, v ktorom sa Husova pravda opierala o Písmo sväté a humanizmus, ktorý bol tomuto českému mučeníkovi vlastný. Preto radšej kanonizovala Anežku Českú, aby sa na týchto dvoch radikálnych reformátorov zabudlo.
Deň upálenia majstra Jána Husa, 6. júl, je v Českej republike štátnym sviatkom. Ján Hus je považovaný za jedného z otcov novodobého českého národa. Na jeho príklade sa celkom jasne a znovu ukazuje, akým spôsobom sa dávne hriechy cirkvi premietajú do súčasnosti a že cirkev stále nie je ochotná priznať si chyby, ktorých sa dopustila pred stáročiami. Český národ nikdy nezabudol.
tags: #preco #bol #upaleny #jan #hus