Kúpili ste si zemiaky, no všetky ste ich naraz nespotrebovali, tak putovali napríklad do komory. Keď ste sa k nim po nejakej dobe vrátili, zistili ste, že zo zemiakov už vykukujú malé klíčky, či v prípade, že ste tam tie zemiaky mali už skutočne dlho, tak aj pomerne veľké výrastky, ktoré viac ako zemiak pripomínali skôr nejakého mimozemského tvora.
Mnoho ľudí si myslí, že zemiaky sú koreňová zelenina, podobne ako mrkva či petržlen. V skutočnosti však ide o hľuzu. Jej primárnou funkciou je, aby rastlina prežila zimné obdobie, kedy nadzemná časť rastliny aj vplyvom studeného počasia uhynie. Tým, že je hľuza v zemi, je chránená pred mrazom a na jar z nej môže opätovne vyrásť nová rastlina. Keď sa dobre pozriete na zemiak, uvidíte malé škvrnky či očká na šupke. To sú počiatočné miesta, z ktorých neskôr vyrastajú klíčky.
Čo robiť, keď otvoríte vrece a nájdete ňom zelené zemiaky? Vyhodiť ich alebo uvariť či vysmažiť? Určite ste sa už stretli s tvrdením, že z takýchto zemiakov sa môže dokonca človek aj otráviť. Je to fakt alebo mýtus? Pozrieme sa, čo si o tomto tvrdení myslia odborníci a zistíme aj prečo vôbec zemiaky zelenajú.
Prečo zemiaky zmenia farbu na zelenú?
Keď zemiaky vystavíme priamemu slnečnému svetlu, začnú prirodzene zelenať. Zelená farba pochádza z chlorofylu, o ktorom ste pravdepodobne naposledy počuli na strednej škole, na hodine prírodovedy. Chlorofyl je nevyhnutný pre fotosyntézu, proces, ktorý rastliny používajú pre svoj životný cyklus. Keď je zemiak vystavený svetlu, spustia sa v ňom reakcie, ktoré na ňom vytvárajú zelené miesta. Zelená farba je tvorená chlorofylom, ktorý pre nás nie je škodlivý, práve naopak, obsahuje viaceré užitočné minerály alebo aj dôležité železo. Avšak okrem chlorofylu sa v zelených miestach vytvára aj látka solanín. Túto chemickú látku produkuje zemiak ako obranu proti škodcom.
Solanín je prírodný toxín, ktorý sa vyskytuje v nočných rastlinách, vrátane zemiakov. Vzniká v zelených častiach zemiakov (stonky, listy a hľuzy) najmä pri vystavení svetlu. Zemiaky produkujú solanín, keď prídu do kontaktu so svetlom, sú skladované v príliš teplej alebo naopak v príliš chladnej miestnosti, alebo sú poškodené. Zelená farba je síce neškodný chlorofyl, no jeho prítomnosť signalizuje, že zemiak bol vystavený svetlu, čo v ňom zároveň spúšťa produkciu jedovatého alkaloidu solanínu. Solanín má charakteristickú horkú korenistú chuť. Ak ste niekedy ochutnali zelené zemiaky, pravdepodobne ste si všimli zvláštnu štipľavú horkosť, ktorá sa líši od chuti bežných zemiakov.
Môžu sa zelené zemiaky jesť?
Podľa údajov Národného centra pre otravy v USA by sa zelené zemiaky nemali jesť. Keď sa v zemiaku zvýši množstvo chlorofylu a zmení sa na zelený, pravdepodobne sa v ňom zvýši aj množstvo toxickej zlúčeniny zvanej solanín. Pri konzumácii vo veľkých množstvách môže táto zlúčenina spôsobiť tráviace problémy ako sú nevoľnosť a hnačka, ale aj bolesti hlavy a neurologické problémy. Solanín má negatívny vplyv na tráviaci a nervový systém. Pri vyšších dávkach môže solanín spôsobiť otravu, ktorá sa prejavuje nevoľnosťou, hnačkou, zvracaním a bolesťami brucha.
Je dobré si však uvedomiť, že by ste museli zjesť väčšie množstvo zelených zemiakov, aby ste začali pociťovať tieto nepriaznivé účinky. Pri zemiakoch by sme sa mali riadiť pravidlom, že ak chutia horko, nemali by sme ich určite jesť. Zelené zemiaky by sme teda podľa názoru odborníkov nemali jesť.
Príznaky otravy solanínom sú individuálne a závisia od telesnej výšky a váhy. Príznaky solanínovej otravy sa rôznia v závislosti od dávky a stupňa otravy. Miernu otravu môžu sprevádzať bolesti hlavy, hnačky, vracanie alebo škriabanie v hrdle. Tieto príznaky by nemali trvať dlhšie ako 24 hodín. Vážnejšia otrava sa môže prejavovať už aj slabosťou, kŕčmi alebo dokonca srdcovou nedostatočnosťou. Medzi príznaky otravy solanínom patrí nevoľnosť, hnačka, zvracanie, bolesť hlavy, závraty, či pálenie v krku. Vo vzácnych prípadoch môže dôjsť ku kóme či dokonca k smrti.
Tipy na prvú pomoc: Ako liečiť otravu
Čo robiť, ak majú zemiaky len zelené škvrny alebo klíčky?
Ak je zelenkastá len malá časť vášho zemiaku, nemusíte mať strach a vyhodiť celý plod. Jednoducho odrežte zelenú časť a zvyšok zemiaku môžete bezpečne použiť. Skonzumovanie malého množstva solanínu nepredstavuje žiadne riziko, nebezpečný je však vo väčšom množstve. Zelené časti a okolie klíčkov je potrebné vždy dôkladne a hlboko vyrezať. Ak je zelená väčšina hľuzy, radšej ju celú vyhoďte.
Ak máte zemiaky s malými klíčkami, napríklad o dĺžke 2 centimetre, nemusíte ich vyhadzovať. Stačí ich dôkladne olúpať a dať si záležať na miestach, kde vyrastali klíčky. Zemiaky môžete potom na nejaký čas namočiť do vody, ktorú potom zlejete a následne ich spracujete. Vďaka lúhovaniu sa do vody uvoľní ešte zbytkový solanín zo zemiakov. Podobne môžete postupovať aj keď objavíte zelené časti. Odkrojte ich, no rozhodne na zelených miestach nešetrite. Najväčšie množstvo solanínu sa nachádza tesne pod šupkou, takže dôkladné olúpanie tiež významne zníži množstvo solanínu. Niektorí ľudia sú na solanín precitlivení viac, najmä deti a chorí či starí ľudia. Vodu, v ktorej sa zemiaky varili, sceďte a už ju nepoužívajte. Solanín je odolný voči bežnej tepelnej úprave zemiakov. Pri výrobe zemiakových lupienkov a hranolčekov sa jeho koncentrácia neničí, ale skôr zvyšuje kvôli strate vody počas vyprážania. Pri varení zemiakov vo vode sa solanín čiastočne vylúči, čo je pozitívne.
Ako správne skladovať zemiaky, aby sme neboli v nebezpečenstve?
Aby ste zabránili zelenaniu zemiakov, vždy ich uskladnite na tmavé miesto, a teda určite nie na priame slnečné svetlo. Najideálnejšie je skladovanie zemiakov v tmavej špajze alebo pivnici, vyhnete sa tak aj predčasnému klíčeniu. Pri nevhodnom skladovaní sa menia hnedé hľuzy na toxické, v ktorých sa potom zvyšuje koncentrácia solanínu. Najväčšie množstvo solanínu sa nachádza pri klíčkoch, a preto je veľmi dôležité sa ich zbaviť. Zemiaky pri skladovaní potrebujú tmu, na svetle rýchlo zelenajú. Vtedy sa vytvára solanín, ktorý vyvoláva zažívacie ťažkosti a môže spôsobiť nemalé problémy pre takmer každého človeka.
Zemiaky, ktoré sú nesprávne skladované, môžu stratiť svoju nutričnú hodnotu, chuť a textúru a môžu byť dokonca nebezpečné pre zdravie. Teplo, svetlo, vlhko - to všetko spôsobuje, že zemiaky začnú klíčiť. Takéto zemiaky strácajú škrob a vitamíny, zmäknú a zhorknú a samotné klíčky obsahujú veľa jedovatého solanínu. Klíčeniu môžete zabrániť udržiavaním nízkej teploty a obmedzením svetla. Zemiaky, ktoré sú nesprávne skladované, môžu tiež zozelenať. Tento proces je spôsobený vystavením zemiakov slnečnému žiareniu, ktoré stimuluje produkciu chlorofylu a solanínu.
Pravidlá pri skladovaní zemiakov
Zapamätajte si tri slová: TMA, CHLAD, VZDUCH.
- Tma: Absolútna tma je nevyhnutná, aby zemiaky nezačali zelenať. Na svetle rýchlo zelenajú.
- Chlad: Ideálna teplota na skladovanie je medzi 4 až 7 °C. Optimálna teplota počas skladovania sa pohybuje medzi 3 až 5 stupňov Celzia, maximálne však do 7 stupňov. V teplejšom prostredí zemiaky začínajú klíčiť a pri viac ako 15 stupňov rýchlo vädnú a hnijú. Chladnička nie je správnym miestom - nízka teplota môže zvýšiť obsah solanínu. Znesú teploty aj do 8 °C, dôležité je však, aby nenamrzli. Namrznuté hľuzy sa dajú rozpoznať podľa nepríjemne sladkastej chuti, aj keď na prvý pohľad nevyzerajú poškodené.
- Vzduch: Zemiaky potrebujú dýchať. Skladujte ich v drevených latkových debničkách alebo v priedušných vreciach. Zdravé a nepoškodené zemiaky sa najčastejšie uchovávajú v dobre vetraných pivniciach a v nízkych debničkách. Nikdy ich nedávajte do igelitových tašiek alebo nepriedušných nádob. Vyhnite sa skladovaniu v plastových vreckách, ktoré môžu zvyšovať vlhkosť a podporiť tvorbu plesní. Zozbierané zemiaky stále dýchajú, preto musia byť skladované v mieste s dobrým prúdením vzduchu.
Vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať medzi 85 až 95 percentami. Ak je vzduch v skladovacích priestoroch suchší, pomôže jemné pokropenie podlahy. Voda by sa však nikdy nemala dostať priamo na uložené ovocie či zeleninu. Nadmerná vlhkosť, naopak, spôsobuje hnilobu plodov.
V teplej panelákovej pivnici nevydržia dlhšie ako dva mesiace. Svetlo spôsobuje v tkanivách zemiakov nevratné zmeny. Pri nákupe sa vyhýbajte zeleným zemiakom. Zvonka by nemali byť poškodené, plesnivé alebo nahnité. Takéto znaky môžu naznačovať nesprávne skladovanie.
Bonusové tipy pre skladovanie zemiakov
- Jablko proti klíčeniu: Pridanie jedného či dvoch jabĺk do debničky so zemiakmi pomáha spomaliť ich klíčenie.
- Preč od cibule: Cibuľu a zemiaky nikdy neskladujte spolu. Cibuľa uvoľňuje plyny, ktoré urýchľujú klíčenie zemiakov.
Riziká spojené s nevhodným skladovaním zemiakov v pivnici
Skladovanie zemiakov v pivniciach alebo v uzavretých, nevetraných priestoroch môže predstavovať zdravotné riziká, ktoré sú menej známe, ale vážne. Dlhodobé skladovanie zemiakov môže spôsobiť hromadenie toxických látok a plynov, ktoré môžu byť nebezpečné pre ľudí.
- Hnilobné procesy: Ak sú zemiaky v sklade uskladnené v uzavretých alebo nevetraných miestnostiach, môžu začať hniť. To vedie k uvoľňovaniu oxidu uhličitého (CO₂). Oxid uhoľnatý je bezfarebný, bez zápachu a vysoko toxický plyn, ktorý môže spôsobovať ťažkosti s dýchaním, bolesť hlavy, závraty a stratu vedomia. V nevetraných priestoroch môže prítomnosť týchto plynov znížiť množstvo kyslíka vo vzduchu, čo je nebezpečné pre človeka. Keď zemiaky hnijú, dochádza k rozkladu škrobov a bielkovín, čo priťahuje rôzne druhy baktérií, vrátane tých, ktoré produkujú toxíny. Dlhodobé vystavenie zhnitým zemiakom a toxínom, ktoré produkujú, môže spôsobiť podráždenie dýchacích ciest a v extrémnych prípadoch aj otravu.
- Plesne: Pri nesprávnom skladovaní zemiakov, najmä vo vlhkom prostredí, sa na ich povrchu môžu objaviť plesne. Tie produkujú toxické spóry. Vdychovanie spór plesní môže prispieť k rozvoju alergií a dýchacích ťažkostí, ktoré sú zvlášť nebezpečné pre ľudí s chronickými ochoreniami pľúc.
Priestory, v ktorých budete skladovať dopestovanú úrodu, by mali byť dôkladne čisté. Okrem viditeľných nečistôt (hlina, zvyšky plodov, pavučiny) sa oplatí zamerať na skryté plesne. Osvedčenou metódou je sírenie a následné dôkladné vyvetranie. Pre malé priestory je možné použiť sírne knôty, pre väčšie sa hodia sviece. Oboje je potrebné zapáliť, potom sa urýchlene vzdialiť a zavrieť dvere aj okná. Po niekoľkých hodinách alebo ešte lepšie až na druhý deň pivnicu dôkladne vyvetrajte. Ďalší spôsob dezinfekcie predstavuje maľovanie vápnom, ktoré má sanitárne účinky, a ak v ňom navyše rozmiešate roztok modrej skalice, čistiace vlastnosti sa znásobia. Na prepravky a police si pripravte octovú vodu a dôkladne ich umyte. Drevené materiály nechajte dôkladne vysušiť, pri plastových táto komplikácia odpadá, sú preto praktickejšie.
Ak na zimu zatvárate pivničné priestory, pokúste sa aspoň pravidelne o výmenu vzduchu kontrolovaným vetraním. Tiež odvlhčením. Pomôcť môže aj prebierka skladovaných zemiakov od pokazených, z ktorých sa môžu problémy ľahšie prenášať ich mokvaním, aj na ďalšie. Tieto preventívne opatrenia môžu pomôcť predísť zdravotným rizikám spojeným s uskladnením zemiakov.
Tipy na prvú pomoc: Ako liečiť otravu
Kľúčové momenty pri pestovaní zemiakov pre úspešné uskladnenie
Úspešné uskladnenie zemiakov sa nezačína v pivnici, ale už pár týždňov pred zberom na záhone.
Správny postup pre dokonalú úrodu: Pravidlo dvoch týždňov
Najprv sa musíte naučiť čítať signály, ktoré vám rastlina dáva. Kým je vňať zelená a pevná, rastlina aktívne rastie a „kŕmi“ hľuzy. Polievanie je v tomto období dôležité. V momente, keď však vňať začne prirodzene žltnúť, vädnúť a políhať na zem, rastlina vám dáva jasný signál: „Moja práca sa končí. Už nerastiem, teraz sa sústredím na dozrievanie hľúz a prípravu na odpočinok.“ A presne v tomto momente musíte zmeniť svoju stratégiu aj vy.
Najväčšia chyba: Prečo je neskorá zálievka taká nebezpečná
Polievanie zemiakov v čase, keď už im žltne vňať, je pre ich budúcu skladovateľnosť doslova deštruktívne. Spôsobuje to tri zásadné problémy:
- Podporujete choroby: Vlhké a teplé prostredie v pôde na konci leta je ideálnym inkubátorom pre hubové a bakteriálne ochorenia, najmä pre obávanú pleseň zemiakovú.
- Bránite dozrievaniu šupky: Aby zemiak vydržal celú zimu, jeho šupka musí byť pevná, hrubá a dobre „zatiahnutá“.
- Sťažujete si zber: Vykopávanie zemiakov z mokrej, blatistej pôdy je oveľa náročnejšie.
Správny postup je presným opakom spomínanej chyby a je veľmi jednoduchý:
- Prestaňte polievať!
- Nechajte vňať úplne uschnúť.
- ČAKAJTE! (Najdôležitejší krok) Po tom, čo vňať úplne odumrie, nechajte hľuzy v suchej zemi ešte ďalší 1 až 2 týždne. Práve počas tohto obdobia v suchšej pôde prebieha kľúčové dozrievanie a spevňovanie šupky. Dôležitosť tohto obdobia „vytvrdzovania“ šupky v suchej pôde pred zberom zdôrazňujú aj odborníci na pestovanie.
Tipy pre samotný zber a uskladnenie
- Vyberajte za sucha: Na zber si vyberte pekný, suchý a ideálne slnečný deň, aby pôda nebola mokrá.
- Opatrnosť nadovšetko: Používajte rýľovacie vidly, nie rýľ.
- Sušenie v tieni: Vykopané zemiaky nechajte pár hodín voľne ležať na záhone, aby oschli. Nikdy ich však nenechávajte na priamom slnku - ozeleneli by.
- Prvé triedenie: Pri zbere hneď oddeľte všetky mechanicky poškodené, nahnité alebo zelené hľuzy. Po dvoch týždňoch od zberu je dobré ich roztriediť podľa odrôd, pretože niektoré vydržia pri skladovaní dlhšie ako iné. Červené a s tenkou šupkou zvyčajne nevydržia tak dlho ako žlté či biele odrody so silnou šupkou.
Čo ak v období pred plánovaným zberom prídu silné a dlhotrvajúce dažde?
Ak predpoveď hlási dlhé obdobie dažďov a pôda je už dlhšie premočená, je lepšie zemiaky vybrať aj o niečo skôr. Dlhodobý pobyt v extrémne mokrej pôde by výrazne zvýšil riziko hniloby.
Charakteristika a využitie zemiakov
Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie a najrozšírenejšie plodiny na svete. Ich nenáročnosť na pestovanie a všestrannosť v kuchyni z nich robia cennú súčasť jedálnička. Aj keď túto skromnú hľuzu často považujeme za samozrejmosť, málokto vie, že skrýva zaujímavú históriu a široké možnosti využitia.
Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a stali sa základom stravy väčšiny Európanov. Ich história siaha 4 až 5 tisíc rokov dozadu, keď sa stali súčasťou jedálnička obyvateľov Peru. V roku 1565 sa prvé zemiaky dostali do Európy ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. V 17. storočí sa zemiaky rozšírili v Írsku, odkiaľ ich anglickí a írski kolonisti priniesli do Severnej Ameriky. Súčasťou jedálnička bežných obyvateľov sa zemiaky stali až v 19. storočí. V kontinentálnej Európe sa najskôr používali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách. Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740.
Zloženie zemiakov
Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Zemiaky obsahujú aj množstvo vitamínov a minerálnych látok, z ktorých najvýznamnejší je draslík. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky. Zemiaky obsahujú aj veľa vitamínu C. Ak uvaríte 100 g zemiakov v šupke, dodáte telu 33 % jeho dennej dávky. Farebné zemiaky obsahujú aj tzv. antokyány, ktoré sú veľmi dôležitými antioxidantmi. Zemiaky majú mnoho cenných vlastností. Sú bohaté na draslík, ktorý znižuje krvný tlak, a horčík, ktorý buduje zuby a kosti. Ten zároveň zlepšuje metabolizmus a zmierňuje únavu a stres. Za zmienku stojí, že zemiaky obsahujú veľa vitamínu C - majú ho viac ako jablká! Sú tiež päťkrát menej kalorické ako cestoviny a krúpy, preto sú niekedy užitočné pri všetkých diétach.
Rozdelenie zemiakov podľa doby zberu
Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa toho, kedy sa zbierajú. Každý typ má svoje vlastnosti a využitie v kuchyni.
| Typ zemiakov | Doba zberu | Charakteristika | Využitie |
|---|---|---|---|
| Nové zemiaky | Od začiatku januára do prvej polovice mája (dovážané z teplejších krajín) | Tenká šupka, ktorá sa nešúpe. | Na priamy konzum. |
| Skoré zemiaky | Od 16. mája do 30. júna | Tenká, ľahko oddeliteľná šupka, často z miestnych polí. | Na priamy konzum. |
| Konzumné (neskoré) zemiaky | Po 30. júni | Vhodné na dlhodobé skladovanie. | Univerzálne v kuchyni, na skladovanie. |
Odrody zemiakov
Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov. Každá odroda zemiakov sa líši chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Na Slovensku a v Česku môžete nájsť až 181 rôznych odrôd. Každá odroda má svoje špecifiká - líšia sa časom dozrievania, chuťou, spôsobom varenia či vhodnosťou na skladovanie. Podľa odborníkov je základom úspechu práve správny výber kvalitnej odrody, ktorá vám prinesie bohatú a chutnú úrodu.
Všeobecne rozlišujeme tri hlavné skupiny:
- Skoré (rané) odrody: Dozrievajú približne do 100 dní od výsadby. Medzi osvedčené rané odrody patria napríklad Adéla, Belana či Esmee. Patria sem aj Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara a Sunita. Marabel je najlepšia na kašu a Elfe je univerzálny zemiak, ktorý je vhodný na varenie, pečenie a prípravu kaše. Jeden z najvšestrannejších zemiakov, čo sa týka použitia, je Elfe, jemný krémový svetložltý zemiak.
- Poloskoré (polorané) odrody: Na zber sú pripravené zhruba za 120 dní. K obľúbeným odrodám patria Agria, Benina alebo Laura. Patria sem aj Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princess, Red Lady, Soraya. Agria je najpopulárnejšou zemiakovou odrodou za posledných 10 rokov. Má vysokú úrodnosť a je vhodná na pečenie, varenie, smaženie, výrobu čipsov, placiek aj zemiakovej kaše.
- Neskoré (pozdné) odrody: Dozrievajú od 140 do 150 dní. Z týchto odrôd sú známe napríklad Antónia, Jelly, Marena, Salinero či Tosca.
Varné typy zemiakov
Existujú štyri varné typy zemiakov:
- Varný typ A (šalátové zemiaky): Pevné, lojovité, jemnej štruktúry, slabo múčnaté.
- Varný typ B (prílohové zemiaky): Polopevné, mierne múčnaté, univerzálne použitie.
- Varný typ C (zemiaky na pyré a cesto): Múčne, mäknú a krehnú pri varení, vysoký obsah škrobu.
- Varný typ D: Používa sa ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Ako využiť a skladovať varené zemiaky
Ako zamraziť zemiaky
Ak vám zostávajú zemiaky nazvyš, môžete ich zamraziť. Zamraziť môžete aj hotové jedlá zo zemiakov, napríklad zemiakové placky alebo kašu. Platí, že zmrazovať je vhodné len uvarené alebo blanšírované zemiaky, pretože surové obsahujú veľa vody.
Postup zmrazovania:
- Najskôr zemiaky olúpte.
- Dajte do hrnca vodu, osoľte ju a priveďte do varu. Vtedy do nej vhoďte zemiaky a blanšírujte ich. Čas blanšírovania závisí od toho, aké veľké zemiaky alebo kúsky zemiakov sú. V prípade zemiakov nakrájaných na kocky rátajte s troma minútami, pri celých väčších zemiakoch je potrebných aj desať minút.
- Vychladnuté zemiaky osušte a preložte do cedidla, aby odkvapkali.
- Osušené zemiaky poukladajte v jednej vrstve na plech vystlaný papierom na pečenie.
- Už hotové placky (alebo tiež strúhané varené zemiaky) zamrazíte podobne: vychladnuté uložíte v jednej vrstve na plech vystlaný papierom a mrazte najmenej štyri hodiny.
Ako využiť varené zemiaky, ktoré zostali?
Ak vám po obede či večeri zostali varené zemiaky, nemusíte ich hneď meniť na úplne nové jedlo. Skvelou voľbou je jednoducho ich použiť ako prílohu aj na druhý deň! Stačí ich rozložiť na plech, pokvapkať olivovým olejom, dochutiť soľou, bylinkami či cesnakom a krátko zapiecť v rúre.
Alebo čo tak si pripraviť zemiakovú omeletu? Na panvici opražte na kocky nakrájané zemiaky, pridajte rozšľahané vajcia a dochuťte soľou a korením. Môžete pridať aj cibuľu alebo syr.
Ďalšou možnosťou je pripraviť rýchle zemiakové pyré - uvarené zemiaky jednoducho roztlačte, pridajte trochu masla, teplého mlieka a dochuťte soľou.
Ako dlho vydržia varené zemiaky v chladničke?
Varené zemiaky vydržia najdlhšie. Ich trvanlivosť v chladničke je do 4 dní. Zemiakové pyré vo vzduchotesnej nádobe vydrží 3 - 4 dni. Je potrebné poznamenať, že varené zemiaky a pyré by sa nemali skladovať v kovových nádobách.
Čo signalizuje, že zemiaky sú už len na vyhodenie?
Zemiaky, ktoré sú vhodné len na vyhodenie, zvyčajne prezradí nepríjemný zápach.
tags: #preco #zeleneju #zemiaky #v #pivnici