Smrť je prirodzenou súčasťou života, no napriek jej univerzálnosti zostáva pre mnohých tabu. Najmä v prípade blízkej osoby môže byť jej príchod bolestivý, nečakaný a sprevádzaný množstvom otázok. Hoci každý človek zomiera inak, existujú určité fyzické, psychické a behaviorálne signály, ktoré naznačujú, že sa telo nachádza v záverečnej fáze života. Porozumenie týmto znakom môže pomôcť rodine, opatrovateľom a zdravotníkom pripraviť sa, sprevádzať umierajúceho dôstojne, zmierniť jeho utrpenie a poskytnúť mu pokojné podmienky na odchod.
Zmeny v správaní a fungovaní tela
Ľudia, ktorí umierajú, sa stiahnu do izolácie a začnú sa postupne strániť činností a ľudí, ktorých milujú. Stratia chuť rozprávať sa a správanie sa zmení. Môžu byť nezvyčajne ustarostení. Niektorí ľudia nechcú, aby ich rodina a priatelia videli zoslabnutých, iní už na stretnutia nemajú dosť síl.
Približne dva až tri mesiace pred smrťou začne človek tráviť omnoho menej času pri plnom vedomí. Ak sa človek stará o umierajúceho, ktorý je ospalý, mal by mu dopriať pohodlie a nechať spať. Vo chvíľach, keď má zomierajúci dostatok síl je dobré pomôcť mu z postele, vďaka pohybu klesne riziko preležanín.
Umierajúci človek prestáva byť aktívny a preto jeho telo potrebuje na svoju prevádzku menej energie ako doteraz. Pár dní pred smrťou môže prestať jesť úplne. Ak človek nemá chuť jesť alebo piť, nie je vhodné ho nútiť. S príchodom smrti klesá potreba prijímania potravy. Zomierajúci ľudia buď jedia veľmi málo alebo jedlo úplne odmietnu. Telo totiž presne vie, čo robí a uvedomuje si, že už nepotrebuje "palivo" ako predtým.
Blížiaca sa smrť mení fungovanie životne dôležitých orgánov. Plytké dýchanie môžu striedať lapanie po dychu, ale aj niekoľkosekundové až minútové pauzy bez dýchania. Značí to zmeny v krvnom obehu. Keďže sa telo snaží sústrediť krv do vnútorných orgánov, končatiny a pokožka sú studené na dotyk. Keďže umierajúcemu zlyhávajú obličky, moč stmavne a je hrdzavej až hnedej farby.
S prichádzajúcim koncom nastávajú aj zmeny v dýchaní, ktoré môže byť hlučné, prípadne umierajúci lapá po dychu. Pohľad na takého človeka je bolestivý, ale jemu samému utrpenie nespôsobuje. Nástup konca signalizuje aj zvuk hlienov či výlučkov, ktoré sa pohybujú v dýchacích cestách. To však pacienta neruší, pretože často nereaguje alebo hlboko spí.
Pred smrťou sa niekedy objavuje tzv. Cheyne-Stokesovo dýchanie. Tento jav je sprevádzaný hlasnými dychmi, po ktorých nasleduje obdobie bez dychov. Blízki sú často zmätení, pretože nevedia, či už zomierajúci vydýchol naposledy. Na konci života je tiež dýchanie pokojnejšie.
Vidieť tieto zmeny nie je jednoduché ani pre umierajúceho. Mozog umierajúceho človeka je naďalej veľmi aktívny. Napriek tomu však môže dochádzať k epizódam zmätenosti. Je ťažké vyrovnať sa s nevyhnutnou skutočnosťou, že sa bolesti môžu zvyšovať. V posledných hodinách je dobré na umierajúceho rozprávať aj v prípade, že na pohľad nie je pri vedomí a orgány zlyhávajú. Ak je umierajúci napojený na monitor srdcovej frekvencie, blízki vidia, kedy srdce prestalo pracovať.
Medzi ďalšie príznaky smrti patrí chýbajúci pulz, zástava dýchania, oči sú uprené na jeden bod. Viečka môžu byť čiastočne privreté. Ani keď je smrť blízkeho očakávaná, nie je jednoduché sa s ňou vyrovnať. Ľudia potrebujú čas, aby sa vysporiadali so svojim trápením. Každý žiali inak.
Fázy a príznaky zomierania
Smrť každého človeka je jedinečná, no niektoré zmeny v správaní a fungovaní tela sú jej prirodzenou súčasťou. Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi fázami a znakmi zomierania, aby sme mohli lepšie pochopiť a podporiť umierajúceho človeka.
Spomalenie
V počiatočných štádiách umierania, zhruba šesť mesiacov pred samotným koncom, sa prejavujú symptómy, ktoré sú viac „všeobecné“. Ľudia v tejto fáze často pociťujú výraznú únavu a letargiu. Znižuje sa ich chuť do jedla a pitia, a tiež majú tendenciu menej komunikovať a byť menej spoločenskí.
Strata síl
Zhruba tri mesiace pred smrťou je človek značne oslabený. V tomto období sa vám bude ťažko vychádzať z domu, budete jesť a piť len veľmi málo počas dňa a väčšinu času budete tráviť spánkom.
Premena tela a zmyslov
S príchodom smrti klesá potreba prijímania potravy. Telo si rezervuje energiu dostatočnú na zachovanie životne dôležitých funkcií, akými sú srdcový rytmus a dýchanie, a nie na spaľovanie kalorických jedál. Ak človek nemá chuť jesť alebo piť, nie je vhodné ho nútiť. Mizne potreba pitia, násilné podávanie vody však môže byť pre zomierajúceho ohrozujúce. Preto je vhodné konzultovať postup s ošetrujúcim personálom.
Farba pokožky: Pleť zomierajúceho človeka je bledá, biela, modrastá alebo žltá. Končatiny: Končatiny môžu byť na dotyk studené alebo horúce a nechty dostanú modrastý odtieň. Dôvodom je slabá cirkulácia krvi, pretože činnosť srdca sa spomaľuje. Opuchy: Zomierajúcim sa často vytvorí opuch (edém), ktorý je spôsobený hromadením tekutín, a na pokožke sa tvoria na dotyk teplé alebo studené lepkavé škvrny. Oči sú otvorené alebo polootvorené, ale v skutočnosti sa nepozerajú.
Zmeny v dýchaní: S prichádzajúcim koncom nastávajú aj zmeny v dýchaní, ktoré môže byť hlučné, prípadne umierajúci lapá po dychu. Nástup konca signalizuje aj zvuk hlienov či výlučkov, ktoré sa pohybujú v dýchacích cestách. Pred smrťou sa niekedy objavuje tzv. Cheyne-Stokesovo dýchanie. Tento jav je sprevádzaný hlasnými dychmi, po ktorých nasleduje obdobie bez dychov.
Nepokoj a halucinácie: Zomierajúci môžu začať nepokojne rozhadzovať rukami a vyzerá to tak, ako keby chceli vstať z postele alebo sa k niekomu, či niečomu natiahnuť. Ďalším znakom môžu byť halucinácie. Umierajúci niekedy opisujú skutočnosti, predmety, hovoria o výletoch a podobne. Priestor pre vznik týchto situácií vytvára znížený príjem potravy a tekutín.
Prechodné obdobie
Predposlednú fázu života nazývame „prechodným obdobím“. Táto fáza nastáva zhruba mesiac pred smrťou a môže byť sprevádzaná javom známym ako „videnie“. V tomto štádiu ľudia často vidia svojich zosnulých príbuzných, blízkych či dokonca domácich miláčikov.
Zvýšenie energie pred koncom
Deň alebo dva pred smrťou môže dokonca dôjsť k výbuchu energie. Pacient menej spí, rozpráva, dokonca sa naje a napije.
Aktívne zomieranie
Záverečné štádium života je považované za „najvýraznejšie v procese umierania“. V tomto štádiu je človek väčšinou v bezvedomí, bez jedla a vody aj niekoľko dní. Hoci sa môže zdať, že pacient už nereaguje, jeho telesné funkcie stále fungujú, čo znamená, že je úplne odkázaný na starostlivosť opatrovateľov. V tomto štádiu sa objavujú zmeny v dýchaní, farbe kože či teplote.
Vízie a sny na smrteľnej posteli
Christopher Kerr, lekár paliatívnej starostlivosti z Buffala v štáte New York, sa domnieva, že má dobrú predstavu o tom, čo umierajúci človek vidí. Vďaka svojmu výskumu, v rámci ktorého skúmal 1 000 ľudí na smrteľnej posteli, počul veci, ktoré pacienti často vidia pred svojím odchodom. Vysvetlil, že tieto vízie často pomáhajú umierajúcim vyrovnať sa s ich životnými rozhodnutiami, či už prostredníctvom dojemných spomienok alebo rôznych zjavení.
Kerr povedal, že pacienti majú často sny a vízie, ktoré im dávajú pocit lásky, spojenia s minulosťou a pokoja. Zaujímavé je, že zážitky detí sa výrazne líšia od zážitkov dospelých vzhľadom na ich obmedzené chápanie smrti, pričom útechu často nachádzajú vo svojich predstavách. Kerr tiež poznamenal, že osoby s pestrou minulosťou, vrátane tých, ktoré sa mohli dopustiť trestných činov, majú často vízie súvisiace s ľuďmi, ktorých ovplyvnili.
Umierajúci ľudia sa niekedy rozprávajú s bytosťami, ktoré tam nie sú. Niektorí ľudia môžu mať dokonca aj halucinácie, počas ktorých sa rozprávajú s „ľuďmi“, ktorí tam nie sú. Zomierajúci môžu začať nepokojne rozhadzovať rukami a vyzerá to tak, ako keby chceli vstať z postele alebo sa k niekomu, či niečomu natiahnuť. Ide o prirodzenú súčasť procesu umierania, ale nedochádza k nej vždy.
Ďalším znakom môžu byť halucinácie. Umierajúci niekedy opisujú skutočnosti, predmety, hovoria o výletoch a podobne.
Tento fenomén opisuje stav, keď niekto nereaguje alebo hlboko spí, náhle sa však prebudí, niekedy sedí, pozerá na svoje okolie a rozpráva. Je to často neočakávané a šokujúce. Rodiny sa z týchto okamihov tešia, pretože ich blízki sa týmto spôsobom najviac približujú k stavu, keď boli zdraví. Deň alebo dva pred smrťou môže dokonca dôjsť k výbuchu energie. Pacient menej spí, rozpráva, dokonca sa naje a napije.
Paliatívna starostlivosť
Slovo palium pochádza z latinčiny a znamená prikrývku, plášť, čo evokuje predstavu charakteru paliatívnej starostlivosti ako niečoho, čo tíši bolesť, keď už nie je možné chorobu vyliečiť.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1990 definovala paliatívnu starostlivosť ako „aktívnu, celkovú starostlivosť o chorých v čase, keď choroba už neodpovedá na kauzálnu liečbu. Prvoradou úlohou je kontrola a liečba bolesti a ďalších symptómov, rovnako ako riešenie psychických, sociálnych a spirituálnych problémov chorých. Celkovým cieľom paliatívnej starostlivosti je dosiahnutie čo najvyššej možnej kvality života chorých a ich rodín.“
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v Koncepcii zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti, ktorá nadobudla účinnosť 1.7.2006, definuje paliatívnu starostlivosť podľa novšej verzie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ako „prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov a ich rodín zoči-voči život ohrozujúcemu ochoreniu tak, že včas identifikuje a neodkladne diagnostikuje a lieči bolesť a iné fyzické, psychosociálne a duchovné problémy, a tým predchádza a zmierňuje utrpenie.“
V Koncepcii zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti MZ SR (2006) je paliatívna medicína vymedzená ako „špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou, pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním. Cieľom paliatívnej medicíny je udržanie najvyššej možnej kvality života pacienta až do jeho smrti.“
Formy paliatívnej starostlivosti:
- Ústavná zdravotná starostlivosť: Hospice, Oddelenia paliatívnej medicíny, Jednotky paliatívnej medicíny
- Ambulantná zdravotná starostlivosť: Mobilné hospice, Ambulancie paliatívnej medicíny
O dôležitosti paliatívnej starostlivosti | Andrea Škripeková | TEDxBratislava
Dula Emma Clareová uviedla, že mnohé symptómy procesu umierania sú oveľa ťažšie zvládateľné pre blízkych než pre samotného zomierajúceho. "Zdravotnícki pracovníci sa bežne vyhýbajú podrobnostiam o procese umierania zo strachu, že by znepokojili príbuzných. Lenže my vidíme, že tieto informácie dokážu ich strach eliminovať," podotkla Clareová.
Aj keď pacient nereaguje, stále môže vnímať prítomnosť, emócie, známy hlas. Každé slovo, pohľad či gestá majú silu priniesť pokoj - pre neho, ale aj pre tých, ktorí zostávajú. Odborníci pracujúci v zdravotníckych zariadeniach či hospicoch dobre poznajú prirodzené zmeny, ktorými telo prechádza pred smrťou. Vďaka svojim skúsenostiam dokážu často odhadnúť, ako blízko je koniec života pacienta, a citlivo pripraviť aj jeho rodinu na nadchádzajúce obdobie.
Z lekárskeho hľadiska je vhodné zachovať pokoj, zavolať odborníka, a zároveň dopriať zosnulému rešpekt, súkromie a dôstojné rozlúčenie.
tags: #pred #smrtou #si #moze #pacient #vypytat