Diviak lesný je prirodzeným obyvateľom lesov. Na Slovensku sa pôvodne vyskytoval iba vo väčších lesných, predovšetkým listnatých a zmiešaných oblastiach. Dnes je však rozšírený aj v kultúrnej krajine s roztrúsenou zeleňou. Lesníci ho pre tmavé sfarbenie nazývajú "čiernou zverou". Jeho sfarbenie kolíše od takmer čiernej, červenohnedej až po svetlohnedú.
Charakteristika a správanie diviaka
Diviak je vlastne divé prasa. Má krátke a tenké nohy, telo pokryté tvrdými chlpmi-štetinami a predĺžený rypák. Samica je asi o jednu štvrtinu menšia a ľahšia ako samec, ktorého nazývame kanec. V Karpatoch môžu jedince dosahovať hmotnosť až 350 kg. Pohlavný dimorfizmus samcov, ako sú kly a dozadu sa zvažujúci chrbát, sa prejavuje už v 15. mesiaci života.
Diviaky sú inteligentné zvieratá a často sa zoskupujú do čried, ktoré môžu mať aj viac ako 20 kusov. Sú nočnými a súčasne typickými stádovými živočíchmi. Iba staré samce - kance - žijú samotársky. Vodcom skupiny je samica, matka mladých diviačikov. Ostatné zvieratá sa viac alebo menej pripájajú ku skupine. V čriede často zostávajú aj mladé z minulého roka, až kým pohlavne nedospejú. Kance sa pridružujú ku skupine príležitostne, bez toho, že by sa podieľali na starostlivosti o potomstvo.
Cez deň diviaky odpočívajú na chránených močaristých miestach. Jednotlivé skupiny majú svoje pevné stanovište, najmä ak nie sú veľmi vyrušované alebo prenasledované. Tu trávia deň, odpočívajú v úkrytoch alebo sa bahnia. Aby sa zbavili nepríjemných parazitov, vyváľajú sa v blate a poobtierajú sa o strom.
S príchodom večera diviaky ožívajú a vydávajú sa za nočným vyhľadávaním potravy. Opatrne sa približujú k okraju lesa, vždy istiac na všetky strany. Ak zavetria, s veľkým hrmotom sa vrhajú do podrastu. Ak je nedostatok potravy, dokážu prejsť veľké vzdialenosti, až kým nenájdu lepšie podmienky. Pri behu väčšinou kľučkujú alebo ľahko klusajú, pričom zväčša vydržia bežať iba niekoľko sto metrov. Vedia veľmi dobre plávať, a preto osídľujú aj ostrovy v širokých tokoch alebo na jazerách. Na miestach, kde sa nachádzajú bohaté potravné zdroje, sa niekedy zhromaždí väčšie množstvo diviačej zveri.
Diviaky sa spoliehajú predovšetkým na sluch a citlivý predĺžený nos. Vďaka veľkým nosným dierkam majú výborný čuch. Zrakový zmysel naproti tomu hrá u diviakov podradnú úlohu; majú malé oči, takže vidia dosť zle. Rypák im slúži aj na vyhrabávanie potravy, a to aj pod zemou. Kly používajú v bitkách a súbojoch, ale aj na vyhrabávanie potravy spod zeme.
Sú typické všežravce, zožerú všetko, čo nájdu - korienky, semená, plody, hľuzy, rôzne poľné plodiny, drobné živočíchy a zdochliny. Úžitok prinášajú lesu kyprením opadanky a účinným ničením drobných zemných cicavcov a škodlivého hmyzu. Okrem toho sú významnou lovnou zverou. Prítomnosť diviakov prezrádza aj ich výrazný zápach, ktorý sa za vhodných poveternostných podmienok šíri aj na väčšie vzdialenosti, a taktiež odretá kôra na kmeni hrubšieho stromu. Diviaky rozoznávajú každé jednotlivé zviera v skupine a vo vzájomnej väzbe sa udržiavajú fučavými, kvičavými alebo krochkavými zvukmi. Majú široký hlasový repertoár, ktorý môže dobrý znalec tejto zveri i významovo rozoznávať.
Rozmnožovanie diviakov a vývoj mláďat
Diviaky sa pária v novembri až decembri. Po 118-120 dňovej gravidite samica vrhá mláďatá. V jednom vrhu môže porodiť 2-8, ale aj 10 až 14 mláďat. Samice rodia už jednoročné. Vďaka miernym zimám a klimatickým zmenám mávajú diviačice aj dva vrhy do roka. Samica si pripraví ležovisko v húštine, kde ostáva s mláďatami 10 dní. Potom ich vodí v blízkosti ležoviska, pričom si mláďatá hľadajú potravu. Starostlivo vychováva svoje mláďatá a odhodlane ich bráni. Dojčí ich asi 2 mesiace. Mláďatá pohlavne dospievajú okolo 18. až 20. mesiaca života.
Diviaky v mestskom prostredí a ich premnoženie
Početnosť diviakov v Malých Karpatoch je momentálne veľmi vysoká, dôsledkom čoho je aj ich pomerne častý výskyt na sídliskách a v meste, napríklad v okolí Bratislavy. Diviaky dnes nachádzajú obrovské množstvo potravy v opustených záhradách, vinohradoch a poliach na hranici lesa s mestom, čo ich populáciu výrazne zvyšuje nad prirodzenú mieru. Tá je za bežných okolností daná len dostupnou potravou v samotnom lese.
Diviaky sú premnožené, pričom na hranici medzi lesom s mestom nachádzajú optimálne podmienky na život. Cez deň ležia v opustených záhradách, v zarastených húštinách sa cítia bezpečne a nachádzajú tu výrazne viac potravy ako v lese, napríklad ovocné stromy či gaštany. V noci diviaky potravu aktívne hľadajú a presúvajú sa v rámci lesa aj záhradkárskych osád. Nezriedka prenikajú až na sídliská medzi obytné domy, kam ich láka pach odpadkov. V Bratislave máme našťastie kontajnerové stojiská zväčša zabezpečené, takže sa k nim diviaky nedostanú a následne sa vracajú späť do lesa.
Základy o diviakoch – 1. časť
Dôvodom premnoženia je dostatok potravy, nielen v lese, ale najmä v záhradách, vinohradoch a poliach. Diviak sa dokáže rýchlo rozmnožovať, rodia už jednoročné samice a vďaka miernym zimám a klimatickým zmenám mávajú aj dva vrhy do roka. V Malých Karpatoch taktiež chýba diviakom prirodzený predátor - vlk, pri redukcii ich počtov sme preto plne odkázaní na poľovnícky manažment.
Je diviak nebezpečný? Bezpečnosť a rady pri stretnutí
Diviak je plaché zviera a pri stretnutí s človekom zvyčajne utečie. Diviak väčšinou o človeka nejaví záujem a v lese reaguje na stret s človekom útekom. Nakoľko niektoré jedince môžu mať až 150 kg, prirodzene vzbudzujú rešpekt a obavy. V krajnom prípade môže na človeka zaútočiť zranený diviak, takéto prípady však Mestské lesy v Bratislave neevidujú. Rovnako v čase rodenia mláďat (apríl, máj) sa môžu diviaky správať agresívnejšie, ak sa im snažíme dostať blízko k ležovisku. Pri klasických prechádzkach či športoch v lese však toto nebezpečenstvo nehrozí.
Diviaky môžu byť nebezpečné pre psov, a to spravidla pre voľne pustených psov, ktorí zvyknú (často mimo dohľad majiteľa) diviaky naháňať. Diviak následne reaguje útokom, ktorý sa končí zraneniami psa, v krajnom prípade usmrtením. Diviak vidí v psoch ohrozenie, a preto na nich reaguje agresívnejšie než na ľudí. Toto platí zvlášť v čase rodenia mláďat.
Čo robiť, ak stretnem diviaka v lese?
- Nepribližovať sa.
- Psíka si držať na vôdzke.
- Dať o sebe vedieť.
Diviak je plaché zviera a utečie.
Čo robiť, ak stretnem diviaka v meste?
- Zbytočne sa nepribližovať.
- Nesnažiť sa prechádzať pomedzi stádo, ak ich je viac.
- Psíka si držať na vôdzke a počkať, kým sa diviaky vzdialia.
- Prípadne ich obísť po druhej strane ulice.
Manažment a regulácia populácie diviakov
Vnútri v lese znižujú počty diviakov poľovníci prostredníctvom odstrelu. Počty ulovených diviakov každoročne rastú. Mestské lesy spravujú približne 40 % bratislavských lesov a odlov tu prebieha v nočných hodinách, z posedov na odľahlejších miestach mimo turistických a cyklistických trás. Zvyšné lesné pozemky majú v zodpovednosti štátne lesy a súkromné urbáre.
Počty ulovených diviakov každoročne narastajú a ich regulácia je prioritou na úseku poľovníctva v Mestských lesoch. Odlov v navštevovanom lesoparku je však náročný, nakoľko máme najhustejšiu sieť turistických a cyklistických chodníkov na Slovensku a musíme dbať v prvom rade na bezpečnosť návštevníkov. Hodiny vyčkávania na posede môže taktiež neúmyselne zmariť zatúlaný návštevník, ktorý diviaka odplaší. Nasledujúca tabuľka ukazuje počty odlovených diviakov v Mestských lesoch v Bratislave:
| Rok | Počet odlovených diviakov (ks) |
|---|---|
| 2015 | 61 |
| 2016 | 67 |
| 2017 | 68 |
| 2018 | 105 |
| 2019 | 141 |
| 2020 | 157 |
| 2021 | 237 |
Riešenie diviakov v intraviláne a koho kontaktovať
Diviaky v intraviláne, teda v záhradách a na sídliskách, poľovníci riešiť nemôžu. Strieľať vnútri v meste je nebezpečné a nepovoľuje to ani zákon. V záhradách a v meste poľovníci loviť nesmú zo zákona. V mimoriadnych prípadoch sa povoľuje odlov na nepoľovných plochách, ako je napríklad les na Sitine alebo nad Lamačom, kde sa kvôli vysokej návštevnosti klasické poľovníctvo bežne nerealizuje. Takéto nepoľovné plochy však nie sú záhrady ani ulice na sídliskách.
Problémové jedince v intraviláne má kompetenciu uspať veterinár štátnej potravinovej a veterinárnej správy. Diviaky v intraviláne môže riešiť Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) prostredníctvom veterinára, ktorý diviaky uspí a utratí. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR informuje, že ŠVPS majú na problematické jedince upozorňovať priamo obce.
Koho kontaktovať:
- V prípade, ak sa diviaky cez sídlisko iba presúvajú, nemá veľký zmysel ich nahlasovať. Skôr než na miesto dorazia príslušné zložky, budú už diviaky pravdepodobne späť v lese.
- V prípade, ak sa diviaky natrvalo usídlia priamo v meste (najčastejšie v kríkoch, nepriehľadných húštinách), je možné ich výskyt nahlásiť na linku mestskej polície č. 159 alebo aj na mestský úrad príslušnej mestskej časti. Mestská polícia následne upozorní Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR, ktorá vyšle na miesto veterinára. Veterinár má možnosť problémové diviaky uspať a neskôr utratiť.
- Diviaky v lese nie je potrebné nahlasovať vôbec.
Chov a predaj odstavčiat
Predaj odstavčiat na Slovensku je pomerne bežnou záležitosťou. V ponuke sú rôzne plemená, hmotnosti a cenové relácie. Či už hľadáte prasiatka na chov, výkrm alebo priamo na zabitie, dôležité je zvážiť niekoľko faktorov. Na trhu nájdete širokú škálu ponúk, od domácich prasiatok až po špeciálne mäsové plemená.
Najčastejšie inzerované typy odstavčiat
- Domáce prasiatka na chov a zabitie
- Odstavčatá mäsového typu (Landras, Pietrain)
- Vietnamské odstavčatá
- Krížence (Presticke Prasa x Kune Kune, Landras x BU)
Napríklad Farma Žirany ponúka na predaj odstavčatá, výkrmové ošípané a plemenné prasničky, ale len na registrovanú farmu.
Cena odstavčiat
Cena odstavčiat sa líši v závislosti od plemena, hmotnosti a spôsobu chovu. Nasledujúca tabuľka uvádza orientačné ceny, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej ponuky a regiónu:
| Typ/Popis | Orientačná cena |
|---|---|
| Živá váha | približne 2,20 €/kg - 2,90 €/kg |
| Odstavčatá vietnamských prasiat (5-mesačné) | cca 40 €/kus |
| Šesťmesačné (25-30 kg) na zabitie | cca 80 €/kus |
| 6-týždňové prasatá (20 kg) | cca 50 €/kus |
Doprava a predaj
Mnohí predajcovia ponúkajú dovoz odstavčiat zdarma alebo za poplatok do rôznych regiónov (napríklad ZA, TN, NR kraj). Pri kúpe je možná platba vopred na účet alebo osobný odber. Pri prezeraní inzerátov si všímajte plemeno, váhu, vek a podmienky chovu odstavčiat. V prípade záujmu kontaktujte predajcu pre viac informácií.
Niektorí predajcovia zdôrazňujú zdravie, kastráciu a bezplatný dovoz. Ponúkajú sa aj domáce prasiatka vhodné na chov, zabitie, či pripravené na gril. Dostupné sú aj krížence, napríklad medzi plemenami Pietrain, ktoré je mäsovým typom, štíhlejším a dlhším, a Slovenskou bielou. Okrem odstavčiat sú v ponuke aj väčšie prasce na mäso, vrátane krížencov s vietnamskými prascami, vhodných aj na pečenie.
Tipy pre chov odstavčiat
Ak plánujete chovať odstavčatá, je dôležité zabezpečiť im vhodné podmienky. Maštaľ by mala byť vhodná na chov menších hospodárskych zvierat. V spodnej časti by mala byť strieška, ktorá chráni krmivo pred dažďom a zviera ju musí najprv nadvihnúť. Pre kvalitný chov sú vhodné bielkovinové koncentráty na výrobu vlastnej zmesky najvyššej kvality na trhu, overené v praxi.
Iné ponuky v súvislosti s chovom ošípaných
Okrem odstavčiat sa v inzerátoch objavujú aj ponuky na predaj:
- Ošípaných na mäso
- Plemenných prasníc a kancov
- Koncentrátov na kŕmenie
- Búdok pre odstavčatá
Zaujímavosťou je aj legenda o vzniku názvu mesta Malacky, ktorá hovorí o grófovi, ktorému v okolitých lesoch skočil do cesty diviak a ohrozil tým jeho život. Gróf vraj kričal „malac ki“, čo znamená „prasa preč“.
tags: #predam #odstavcata #diviaka