Dežo Ursiny: Génius slovenskej hudby a jeho "Predposledná večera"

Dežo Ursiny (1947-1995) zostáva aj po niekoľkých dekádach inšpiráciou pre nové generácie hudobníkov, ktorí sa usilujú o hlbšie posolstvo a hľadanie nových hudobných ciest a výziev. S jeho menom sú spojené samé superlatívy. Vyrastal v intelektuálnej bratislavskej rodine, jeho matka bola učiteľka cudzích jazykov a písala mu prvé texty po anglicky. Založil niekoľko bigbítových skupín - Beatmen, Soulmen a neskôr Provizórium. Vyštudoval filmovú a televíznu dramaturgiu na VŠMU v Bratislave a pôsobil na bratislavskej Kolibe. Je autorom mnohých krátkych filmov, ale aj recitálov, napríklad Milky Došekovej. Uplynulo už 30 rokov od jeho smrti, no jeho odkaz žije ďalej.

Portrét Deža Ursinyho

Ursinyho vplyv na slovenskú hudbu

Dežo Ursiny bol v slovenskej hudbe niečo ako slovenský Miles Davis, a to práve v oblasti vyhľadávania nových talentov. Do svojich hudobných projektov často zapájal mladých a neznámych hráčov, ktorí sa neskôr presadili aj samostatne. Je neuveriteľné, že hoci je už 30 rokov niekde v hudobnom nebi, opäť sa mu, v spolupráci s nadšencami a obdivovateľmi jeho tvorby, podarilo takýchto ľudí nájsť a priviesť na pódium.

Dežo vo svojich hudobných projektoch rád koketoval s jazz-rockom a táto tendencia je cítiť aj v dramaturgii festivalov venovaných jeho tvorbe. Jeho košaté kompozície zo 70. a 80. rokov sú typické využívaním bohatého nástrojového obsadenia ako saxofón, hoboj či flauta, neskôr aj husle. Neskôr sa Ursiny pokúsil dostať svoju tvorbu k širšiemu publiku, no bez úspechu, čo je, ako sa ukázalo, našťastie.

Koncert venovaný tvorbe Deža Ursinyho a Ivana Štrpku

Existenciálne, filozofujúco a s nádychom melanchólie sa niesol vypredaný koncert venovaný tvorbe hudobníka Deža Ursinyho a básnika Ivana Štrpku, ktorý sa uskutočnil v Majestic Music Clube v Bratislave. Pätica hudobníkov v zložení Jakub Ursiny (spev a klávesy), Tomáš "Tomo" Michalčák (gitara, klávesy, spev), Valér Miko (klávesy), Marián Slávka (bicie) a Samuel Šomorjai (basgitara) otvorila vystúpenie skladbou Cestujúci.

Nové dieťa

Priebeh koncertu a hudobné interpretácie

"Nehovor nič, len cestuj so mnou, všetko nám dopovie zvlnený divý sad za oknom vlaku," zaznel hlboko zasahujúci Štrpkov verš. Pokračovala skladba Obrázok hráča a už v prvej polhodinke koncertu prekvapivo zazneli aj oba eponymné tituly Modrý vrch I. a Modrý vrch II. Ivan Štrpka spomína, že niektorí zarputilí fanúšikovia albumu hľadali ten skutočný, geografický na mapách, ba dokonca podnikali všakovaké výpravy, no neúspešne. Ktovie, kde je.

Obal albumu Modrý vrch

Redukovaná koncertná zostava si vyžadovala skladby nanovo zaranžovať, pričom dominantný priestor dostali klávesy a gitara. V hre Valéra Mika počuť jeho jazzové hudobné pôsobenie, čo niektoré momenty posúva do nových polôh, no nevtieravo a primerane. Muzika šlape, je to stále bigbít, žiadna subtílna "intošská" zábava. Nástroje utíchli a Jakub Ursiny vzal do rúk knihu a krátko čítal, ako vlastne tento slávny album vznikal.

Nasledovala skladba Koľko je hodín? z posledného Ursinyho albumu Príbeh (1994), nesúca sa v uvoľnenejšej atmosfére. Koncert zvoľnil a na javisko prišla ďalšia hviezda večera, speváčka Nina Kohout. Nina s Jakubom a kapelou najskôr predviedli niekoľko skladieb z muzikálu Neberte nám princeznú (1981). Kým Jakubova farba hlasu znie takmer na nerozoznanie od hlasu jeho otca, Nina má oproti Marike Gombitovej hlbší vokál. Odľahčene znejúce skladby doprevádzali obaja speváci energickejším pohybom po pódiu.

Nina Kohout a Jakub Ursiny na pódiu

Ešte výraznejší kontrast ťaživej témy a pozitívnej energie na pódiu priniesol duet Ešte stále sme to my z nezrealizovaného muzikálu Jána Štrassera a Deža Ursinyho Peter a Lucia (1987). Jakub ho pred desiatimi rokmi oživil spoločne s Dorotou Nvotovou na koncertoch a neskôr aj na nahrávke P+L (2018). Je obdivuhodné, ako prirodzene sa Nina dokázala zhostiť partov tak rozdielnych speváčok, ako sú Gombitová a Nvotová. Koncert medzitým pokračoval prierezom Dežovej tvorby od jej počiatkov.

Skladbu Baby Do Not Cry bravúrne vystuženú hammond organom Valéra Mika, pochádzajúcu z Ursinyho staršieho projektu The Soulmen, nasledovali tituly Začiatok (Do tla, 1991) a Júlia v zime (4/4, 1983) a ďalšia skladba z muzikálu Peter a Lucia. To isté platí aj pre elektrizujúcu Hovor mi do ucha z albumu Ten istý tanec (1992), z ktorého zaznela aj trochu lascívna Predposledná večera. Došlo aj na Príbeh z eponymného albumu, po ktorom Jakub predstavil hudobníkov v kapele.

Situácia s fanúšičkou podávajúcou fľašu vína pre Kubka Ursinyho vystihovala aj charakter návštevníkov, akýchsi hudobných someliérov so schopnosťou rozoznať dobré, vekom zrejúce víno. Neskôr prišla len Nina Kohout s Valérom Mikom, ktorí vo dvojici predviedli clivú Pod hladinou opäť z Modrého vrchu.

Ďalšie vystúpenia na festivale

V úvodnom bloku, ktorý na poludnie odštartoval Orchester detí a mládeže pri ZUŠ Eugena Suchoňa - Harmónia, sa predstavil Daniel Brlit. Mladý hudobník sa prvýkrát dostal do povedomia vlani, keď vo svojich 14 rokoch zaujal v Demovnici Rádia_FM so skladbou Cliffs of Moher. Jeho hudba pripomínajúca britskú gitarovú scénu z deväťdesiatok dobre odsýpa a zdá sa, že mladí hráči majú aj svoj fanklub.

Mladý hudobník Daniel Brlit

Dobrým príkladom jazz-rockovej tendencie v dramaturgii festivalu bolo vystúpenie formácie s názvom Babele Beat Band, ktorá sa vytvorila okolo saxofonistu a hudobného pedagóga Erika Rothensteina. Pojem "babele" odkazuje k zmäteniu jazykov na jednej nedostavanej veži v starovekom Babylone a v prenesenom význame znamená i zmätok. Jazzové sóla gitaristu Pavla Berezu, saxofonistu Erika Rothlesteina a emotívny spev speváčky Dominiky Raši mali schopnosť hudbu balkánskym spôsobom gradovať, takže krv putovala divoko nielen v žilách hudobníkov.

Presne z opačného súdka bolo vystúpenie Katky Koščovej a Daniela Špinera. Ich jemná hudba založená na speve doprevádzanom na elektrické piano v sebe kombinovala prvky šansónu, popu, folklóru a jazzu. Aj v ich hudbe sa našli gradujúce pasáže, no prevládajú subtílnejšie, clivejšie polohy, miestami prechádzajúce až do pátosu.

Po ich vystúpení prišla jedna z hlavných hviezd večera, ktorou bol Peter Lipa a jeho band. Je neuveriteľné vidieť na pódiu muzikanta s osemdesiatkou na krku, ktorý s profesionalitou, humorom a nadhľadom, nielen hudobným, sebavedome odohrá celý koncert. Keď Peter Lipa uvádzal skladbu Podozrivý, glosoval: "Táto skladba vznikla ešte predtým ako sa 'skutok nestal', takže podozrivý som tu akurát ja." V podobnom ironicko-humornom tóne, s výživnými sólami saxofónu Radovana Tarišku, odsýpalo celé vystúpenie.

Peter Lipa na pódiu

Len čo na pódium vyšla hip-hopová legenda Braňo Kováč alias Vec spolu so Šimonom Švidranom a Vladimírom Dupkalom vystupujúcim pod umeleckým menom Supa, dalo sa očakávať, že publikum zaplní mladá, trochu revoltujúca generácia z betónových džunglí. Nestalo sa tak. Vpredu bolo vidieť malé deti a koncert si so záujmom pozreli aj šesťdesiatnici. Nuž, je to tak, Vec je na scéne už vyše tri desaťročia a publikum starne tiež.

Mladá krv sa ale na pódiu objavila vzápätí. Hoci sa ešte ani nezačalo stmievať, už okolo 18-tej hodiny pricválali Noční jazdci. Zrovna v ten istý deň hrali na Račianskom mýte českí Midi Lidi a viacerých návštevníkov som začul uvažovať, že by bolo dobré presunúť sa na večer tam. Myslím, že to nebolo potrebné.

Keď sa na scéne objavil Dežov syn Kubo Ursiny s kapelou Provisorium, na návštevníkoch bolo vidieť, že zlatý klinec programu prichádza. Kubo má svoj stroj času po ruke, ba ešte bližšie, vo svojom hrdle. Jeho hlas sa až neuveriteľne podobá na ten Dežov, a tak keď spustil skladbu Príbeh z rovnomenného albumu, návštevníci, aj tí neskôr narodení, sa razom preniesli do prvej polovice 90. rokov. Skvelé texty básnika Ivana Štrpku v spojení s Ursinyho hudobným nadhľadom a genialitou nás mnohých sprevádzajú už roky, i keď cesta k nim nie je jednoduchá ani dnes.

Na koncerte ďalej zazneli skladby z nerealizovaného projektu muzikálu Jána Štrassera a Deža Ursinyho Peter a Lucia. Nasleduje skladba Júlia v zime z albumu 4/4.

Dežo Ursiny a jeho tvorba vždy priťahovala talentovaných hudobníkov a dá sa povedať, že jeho duch sa vznáša aj nad kapelou Talent Transport, ktorá vystúpila v rámci festivalu ako predposledná. Jej členovia Vladislav "Slnko" Šarišský, Marián Slávka a Filip Hittrich sa stretli aj v novodobom koncertnom prevedení spomenutého muzikálu Peter a Lucia, na ktorom spolupracovali s Kubom Ursinym, Dorotou Nvotovou a mnohými ďalšími. Vystúpenie Talent Transportu možno po hudobnej stránke pokladať za jeden z vrcholov festivalu.

Koncertný program uzavrel projekt speváka a multiinštrumentalistu Martina Turčana - Oblačný systém so svojou zmesou jazzu s prvkami až atmosféricky znejúceho post-rocku, neobvykle obohateného o sólové husle, ktoré mu dali nový rozmer.

Inovatívny prvok festivalu

Festival v aktuálnom ročníku prekvapil ešte jednou novinkou. V parku sa nachádzali výtvarné diela žiakov umeleckých škôl, ako aj jedna silne pôsobiaca inštalácia ukrajinskej umelkyne Kashi Potrohosh a slovenského landartistu Jaroslava Belo Beliša, ktorá nám pripomína tragický zápas o slobodu na východ od nás.

Umelecká inštalácia v parku

tags: #predposledna #vecera #ursiny

Populárne príspevky: