Podnikanie na Slovensku, či už vo forme klasickej prevádzky alebo moderného e-shopu, je spojené s množstvom právnych povinností. Tieto povinnosti sa týkajú nielen základných náležitostí pri zakladaní a zmene podniku, ale aj transparentnosti v obchodnom styku a ochrany spotrebiteľa. Pre zabezpečenie súladu s platnou legislatívou je kľúčové poznať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a súvisiacich predpisov.
Prílohy k návrhom do obchodného registra
Proces zápisu alebo zmeny údajov v obchodnom registri si vyžaduje predloženie špecifických listín. Vyhláška č. 25/2004 Z. z. ustanovuje zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhom priložiť. Pre prvozápisy sú prílohy definované priamo v príslušných ustanoveniach vyhlášky č. 25/2004 Z. z.
Pre zápis zmeny sú prílohy definované jednotlivo pre každú zmenu zapisovaného údaja priamo na konci príslušnej prílohy (formulára) vyhlášky č. 25/2004 Z. z. v tzv. „zozname listín, ktoré sa prikladajú k návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov“.
K návrhu na zápis údajov o predmete podnikania (činnosti) či k návrhu na zmenu (doplnenie) týchto údajov v obchodnom registri, sa prikladá listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania, napríklad osvedčenie o živnostenskom oprávnení, koncesná listina, osvedčenie na výkon daňového poradenstva podľa z. č. 78/1992 Zb. alebo osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa z. č. 56/2012 Z. Pri podávaní týchto dokumentov je dôležité dodržať formálne požiadavky: prílohy skenujte v odtieňoch sivej do formátu PDF.
Povinnosti podnikateľov na obchodných dokumentoch (§ 3a Obchodného zákonníka)
Novela Obchodného zákonníka (zákon č. 500/2001 Z. z.), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2002, okrem iných povinností zaviedla pre podnikateľov v ustanovení § 3a aj úplne nové povinnosti. Od 1. 1. 2003 musia všetci podnikatelia, a to či už osoby fyzické alebo právnické, uvádzať na všetkých obchodných dokumentoch, ktoré pri svojej podnikateľskej činnosti používajú, údaje uvedené v § 3a Obchodného zákonníka.
Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu.
Ďalšou povinnosťou u podnikateľov, ktorí uvádzajú výšku základného imania, je uviesť aj rozsah jeho splatenia. Tento údaj musí byť zhodný minimálne s výpisom z obchodného registra, do ktorého sa podnikateľ zapisuje podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 513/1992 Zb. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.
Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, uvádzajú svoj názov a sídlo, ak sú právnickou osobou, alebo ak sú fyzickými osobami, svoje meno a priezvisko s miestom podnikania a tiež identifikačné číslo (IČO). Ak je podnikateľ zapísaný v inej evidencii, musí rovnako uviesť údaj o zápise vrátane čísla.
Označenie musia obsahovať aj obchodné dokumenty zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zahraničná osoba zapisuje, a údaj o tom, že takáto zahraničná osoba je do tohto registra alebo do inej evidencie zapísaná, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje, povinnosť zápisu do obchodného registra alebo do inej evidencie ukladá. Podnikatelia musia tieto údaje uvádzať aj v úradnom písomnom styku.
Ako obchodné dokumenty uvádza zákon len dva pojmy, a to obchodné listy a objednávky. Obchodnými listami rozumieme písomnú korešpondenciu pri uzatváraní obchodno-záväzkových vzťahov. Sú to tiež informačné letáky, katalógy, cenníky, ponukové listy, inzeráty, sprievodné doklady, ale aj dodacie listy, vyúčtovania, faktúry, pokladničné doklady a pod.
Podľa ustanovenia § 768c ods. 5 Obchodného zákonníka je možné používať obchodné dokumenty, ktoré má podnikateľ predtlačené, prípadne ich obsah, ktorý má v počítačovom programe v súčasnom prevedení len do konca roka 2002. Od 1. 1. 2003 ich musia používať minimálne v takom rozsahu, ako im to Obchodný zákonník v ustanovení § 3a ukladá. Identifikačné údaje o podnikateľoch, ktoré budú od 1. 1. 2003 obsahom zbierky listín uloženej na registrovom súde, napomôžu transparentnosť a umožnia pružnejšie získať informácie o všetkých podnikateľoch.
Zhrnutie povinných údajov na obchodných dokumentoch
| Povinný údaj | Všetci podnikatelia | Podnikatelia v obchodnom registri/inej evidencii | Podnikatelia uvádzajúci základné imanie |
|---|---|---|---|
| Obchodné meno | Áno | Áno | Áno |
| Sídlo alebo miesto podnikania | Áno | Áno | Áno |
| Právna forma (pre PO) | Áno | Áno | Áno |
| Identifikačné číslo (IČO) | Áno (ak pridelené) | Áno | Áno |
| Označenie registra a číslo zápisu | Nie | Áno | Áno |
| Rozsah splatenia základného imania | Nie | Nie | Áno |
Špecifiká prevádzky e-shopu a právne požiadavky
Výnimkou nie je ani prevádzka e-shopu. V prípade, že sa podnikateľ v právnych aspektoch podnikania neorientuje, môže táto súčasť podnikania vystrašiť. Založenie e-shopu zahŕňa rôzne technické a administratívne záležitosti, ako je napríklad ukladanie údajov o zákazníkoch.
Voľba právnej formy podnikania
Pri zakladaní e-shopu je jednou z prvých úvah voľba právnej formy podnikania, teda či ide o fyzickú, alebo právnickú osobu. Môže to byť napríklad obchodná spoločnosť, napr. s.r.o.-čka, alebo živnosť. Každá forma má svoje špecifiká, napríklad pri živnosti sú to vyššie odvody, v prípade s.r.o. účtovníctvo a s ním spojené vyššie náklady.
Ochrana spotrebiteľa a predaj na diaľku
Osobitné požiadavky kladie predaj na diaľku, keďže zákazník tovar reálne nevidí a nevie ho senzoricky zhodnotiť. Z tohto dôvodu existujú povinnosti, ktoré má podnikateľ voči zákazníkovi a ktoré nekončia len predajom.
Právo na odstúpenie od zmluvy
Zákon umožňuje zákazníkovi vrátiť tovar aj bez udania dôvodu. Prevádzkovateľ e-shopu je povinný informovať zákazníka o jeho práve odstúpiť od zmluvy. V prípade odstúpenia od zmluvy musí prevádzkovateľ e-shopu vrátiť všetky platby, ktoré od neho prijal. Tovar možno odovzdať aj inej osobe poverenej predávajúcim na prevzatie - napr. vrátenie všetkých poplatkov,“ upozorňujú právnici. Obchodná inšpekcia pri kontrolách e-shopov sa na tieto povinnosti zameriava.
Reklamačné podmienky a záruka
Záruka a odstúpenie od zmluvy si netreba zamieňať, ide totiž o dve odlišné situácie. E-shop musí uvádzať aj podmienky pre B2B vzťahy. E-shop môže tiež záruku aj predĺžiť, ak sa tak rozhodne, napr. dávať záruka aj na 5 či 10 rokov. Ako možno prípadné chyby opraviť a akým spôsobom, musí online obchod uvádzať v reklamačnom poriadku. Reklamačný poriadok musí tiež obsahovať informácie o tom, ako reklamáciu uplatniť, aj to, za aký čas a akým spôsobom bude vybavená, uvádzajú odborníci.
Ochrana osobných údajov a súbory cookies
Online obchody zhromažďujú veľké množstvo údajov a informácií o zákazníkoch. V oblasti ochrany osobných údajov musí spĺňať e-shop viacero povinností. Prevádzkovateľ e-shopu by mal mať spracované nakladanie s osobnými údajmi „od A - po Z“ formou dokumentu o spracúvania údajov, ktorý je zverejnený na webe e-shopu. Osobitnú pozornosť si vyžadujú súbory cookies. Pri priamom marketingu je súhlas potrebný. Avšak, ak existuje medzi e-shopom a zákazníkom predošlý vzťah, v rámci priameho marketingu je možné informovať o tovaroch, a to aj bez súhlasu zákazníka.
Daňové povinnosti e-shopov
Podnikatelia, ktorí prevádzkujú e-shop, majú daňové povinnosti. Tie sa líšia v závislosti od právnej formy podnikania, teda či ide o fyzickú, alebo právnickú osobu. Fyzická osoba platí daň z dosiahnutého zisku, v prípade s.r.o.-čky je to daň z príjmov. Fyzická osoba platí daň zo základu dane (pod ktorým zjednodušene rozumieme príjmy mínus výdavky) vo výške 19 % alebo 25 %. Daň 25 % platí ten, kto má základ dane vyšší ako 35 022,31 eura.
Okrem dane z príjmov je dôležitá aj daň z pridanej hodnoty (DPH). Ak je e-shop platiteľom DPH, predáva tovar s DPH, ak je neplatiteľ, predáva ho bez DPH. DPH je potrebné riešiť aj v špecifických situáciách, najmä pri predaji tovarov do zahraničia, ktoré sa dotkli najmä e-shopov, a to pri cezhraničnom predaji, kde je platiteľ DPH v inej krajine je zákazník, uvádza V. Solíková. Pri posudzovaní DPH pri predaji do iných krajín je dôležité vedieť, či je zákazník občan, aj to, či má pri predaji tovaru zákazník pridelené IČ DPH, uvádza odborníčka.
Elektronické evidovanie tržieb prostredníctvom eKasy platí aj pre e-shopy, ak zákazník platí hotovosťou alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, napr. stravnými lístkami. Pri platbách kartou, bankovým prevodom, PayPalom alebo inými bezhotovostnými platobnými prostriedkami však nie je povinnosť eKasy pri predaji cez e-shop, rovnako ako pri predaji tovarov v kamenných prevádzkach.
tags: #priloha #c #zakon #obchodny