Problém nedostatku parkovacích miest v mestách, najmä v súvislosti s novou výstavbou, je dlhodobo pálčivou témou. S rastúcou automobilizáciou a hustotou zástavby sa potreba adekvátneho parkovacieho štandardu stáva kľúčovou pre kvalitu života obyvateľov a funkčnosť mestského prostredia. Neustále narážame na nedostatok parkovacích miest. Paradoxom je, že kde sa ich zdá byť dosť, sú primalé. Tento článok sa zameriava na faktory ovplyvňujúce určenie počtu parkovacích miest, pričom zohľadňuje legislatívne, technické a praktické aspekty.
Historický kontext a súčasné výzvy v parkovaní
Urbanizácia miest v posledných desaťročiach so sebou priniesla okrem nových obydlí pre ľudí aj problémy s parkovaním. V 80. rokoch v časoch socializmu nebola infraštruktúra najmä v okolí nových bytových domov pripravená na množstvo zaparkovaných áut, ktoré tomuto problému teraz musia čeliť. Vtedy bolo auto zaparkované pred bytovým domom skôr raritou, no v súčasnosti má každá domácnosť minimálne jedno, ak nie dve autá. Dôsledkom je situácia, kedy miest na parkovanie ubúda a zástavba bytových domov pomaly - ale isto hustne. Preto nové stavby musia mať v súčasnosti zo zákona zabezpečenú výstavbu dostatočného počtu parkovacích miest vo vzťahu k počtu bytov v danej budove.
Kľúčové normy a legislatívny rámec pre výpočet parkovacích miest
Dimenzovanie potrebného počtu parkovacích miest stanovuje norma STN 73 6110 z roku 2004, ktorá upravuje projektovanie miestnych komunikácií. K tejto norme bola vydaná v roku 2006 oprava 1 (STN 73 6110/O1) a komentár k STN 73 6110. Prioritou developerov je zmestiť na plochu určenú na parkovanie čo najviac parkovacích miest, nútia projektantov navrhovať parkovacie miesta čo najužšie, až na hranici rozmerov, aké im povoľuje norma STN 73 6058 z roku 1987, ktorá sa týka projektovania hromadných garáží.
Neaktuálne rozmery parkovacích miest
Normy určujú, že minimálne rozmery parkovacieho miesta pre malé autá sú pri kolmom státí 2,25 x 4,5 metra. Tento rozmer sa využíva v snahe maximalizovať počet parkovacích miest, čo spôsobuje problémy pri parkovaní aj s autami strednej triedy.
- Pre malé autá (kolmé státie): 2,25 x 4,5 metra.
- Pre autá strednej triedy (napr. Mercedes triedy C, Volkswagen Passat): minimálne 2,4 x 5,3 metra.
Aby ste na parkovacích miestach navrhnutých podľa starých noriem mali problém zaparkovať, nemusíte byť majiteľom veľkej limuzíny. Stačí vlastniť auto strednej triedy - napríklad Mercedes triedy C s rozmermi 2 x 4,59 metra alebo Volkswagen Passat s veľkosťou 1,82 x 4,77 metra. Parkovacie miesta pre takéto autá by podľa platnej normy mali mať rozmer minimálne 2,4 x 5,3 metra. V skutočnosti ich však nájdete len málokde. Normy zostávajú, autá rastú. Pred nejakými pätnástimi až dvadsiatimi rokmi veľkosť normovaných miest nebola až takým vážnym problémom, veď v čase vzniku noriem naše cesty brázdili najmä staršie škodovky - od Favoritov cez Felicie až po prvé Fabie. S rozmermi 1,64 x 3,86 metra (Felicia) sa tam hravo zmestila. Ak máte voľno vpravo i vľavo, je to super, ak sa však máte trafiť medzi dve obsadené státia, je to utrpenie.
Auto, ktoré motorizovalo celú Britániu | Príbeh legendárneho Mini
Územný plán ako základný regulátor výstavby
Základným dokumentom, ktorý určuje možnosti výstavby v danej lokalite, je územný plán. Ten definuje nielen typy stavieb, ktoré je možné realizovať, ale aj ich maximálnu kapacitu. V kontexte bytovej výstavby, ako uvádza Lucia Barmošová, moderátorka, „v podstate o tom rozhodol územný plán, ktorý určil počet bytov, ktoré môžu užívať status bytu.“ Tento rámec má priamy vplyv aj na určenie počtu parkovacích miest. Zvýšený počet bytov v lokalite prirodzene znamená aj vyšší dopyt po parkovacích miestach.
Anton Adamčík vysvetľuje tento vzťah detailnejšie: „Skrátka čím viac bytov v lokalite, tým menej parkovacích miest sa ujde tamojším obyvateľom. Preto územný plán určuje počet bytov, ktoré je možné tam postaviť. Obmedzený počet zároveň garantuje obyvateľom, že budú mať kde zaparkovať.“ Táto regulácia má teda za cieľ predchádzať preťaženiu parkovacej infraštruktúry v už existujúcich lokalitách.
Apartmány a ich špecifický status
V súvislosti s nedostatkom bytov na Slovensku, ako spomína Lucia Barmošová, developeri často stavajú aj apartmány. Tieto priestory, hoci môžu byť obývané a slúžiť na trvalé bývanie, majú z hľadiska legislatívy a územného plánovania často odlišný status od klasických bytov. Branislav z MČ Bratislava - Ružinov sa s týmto problémom stretol osobne: „Ja tu trvalý pobyt nahlásený a riadne zaevidovaný mám, tak čiže vlastním vozidlo, tak som si v predstihu chcel vybavovať rezidentskú parkovaciu kartu a tak som si online vypísal žiadosť s tým, že táto moja žiadosť bola zamietnutá kvôli tomu, že vlastne môj byt je klasifikovaný ako apartmán.“ Napriek tomu, Tatiana Tóthová, hovorkyňa MČ Bratislava - Ružinov, uvádza, že „Ľudia, ktorí bývajú v apartmánoch, tam môžu mať aj trvalý pobyt.“ Táto situácia poukazuje na nejednoznačnosť a potenciálne rozpory v interpretácii legislatívy a v praxi. Rozdielne zaobchádzanie s apartmánmi a bytmi pri prideľovaní parkovacích kariet alebo pri výpočte parkovacích miest môže viesť k nespokojnosti obyvateľov.
Vývoj parkovacích noriem a ich dopad na novú výstavbu
Určovanie potreby parkovacích miest pre novú bytovú výstavbu prešlo v posledných rokoch legislatívnymi zmenami. Kľúčovou udalosťou bolo zverejnenie zmeny normy o projektovaní miestnych komunikácií STN 73 6110/Z2 dňa 1. februára 2015. Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) túto zmenu, na ktorej sa podieľal, víta.
Predchádzajúca norma STN 73 6110/Z1 z roku 2011 výrazne navýšila požiadavky na budovanie parkovacích miest. „Požiadavky normy však výrazne presiahli záujem trhu,“ konštatuje sa v materiáli. To viedlo k situácii, kedy „V bytových domoch ostali nepredané parkovacie miesta aj po predaji všetkých bytov. O takéto miesta nemali záujem ani obyvatelia bytov v okolí.“ Tento stav naznačoval, že pôvodné normy boli nastavené príliš prísne a nezohľadňovali reálne potreby a možnosti trhu.
Nová norma upravila výpočet počtu parkovacích miest. „Výpočet počtu parkovacích miest v závislosti na výmere bytov, ako aj na počte izieb,“ mal by „vylúčiť špekulácie z minulosti, keď o počte parkovacích miest rozhodoval len počet izieb.“ Spojenie týchto dvoch parametrov malo zabezpečiť presnejší a spravodlivejší výpočet. V praxi to znamená „zníženie potreby budovania nových parkovacích miest v novostavbách o 15 - 30 % (v závislosti na veľkosti bytov).“ Napriek tejto úprave sa poukazuje na to, že „Uvedená zmena normy je len čiastkovou úpravou najmarkantnejšieho problému normy ako takej.“ Parkovacia norma rieši len časť komplexných problémov s parkovaním v mestách.
Parkovacia politika a zodpovednosť developerov
Problém parkovania v mestách „z roka na rok graduje a vyžaduje si okamžité riešenia.“ Preto je „dôležité, aby mestá čím skôr začali koncepčne riešiť tento problém a nielen o ňom diskutovali.“ V Bratislave sa už v minulom volebnom období diskutovalo o parkovacej politike mesta. Ako huby po daždi sú zavádzané nové parkovacie poplatky vo všetkých väčších mestách. Väčšie mestá zachvátil boom nových poplatkov za parkovanie, ktoré nazvali nová parkovacia politika. Pri parkovacej politike zavádzanej v mestách, kde sa ide vyberať v omnoho väčšom rozmere ako doposiaľ, by mali byť dodržané všetky tieto aj keď zastarané normy. Nemali by sme sa uspokojiť s minimálnymi rozmermi, lebo také autá sú na našich cestách už skôr v podobe a počtoch veteránov ako bežnej rodinnej reality. Ak preukážeme, že parkovacie státia nezodpovedajú norme, nebudeme za ne platiť oprávnene. Ak nás už chcú zdierať, tak nech aspoň dodržia normy. Najlepšie by bolo vypracovanie novej STN, zodpovedajúcej vozovému parku, ktorý máme momentálne, s výhľadom do budúcnosti.
Majú povinnosť developeri spolu s výstavbou domov a obchodných centier zabezpečiť aj dostatok parkovacích miest? SAMOZREJME že majú, avšak využívajú zastarané normy z minulého storočia, ktoré boli poplatné veľkosti vtedajších áut. Tým pádom nasekajú maličké „chlieviky“ na parkovanie na parkoviskách aj v parkovacích domoch, do ktorých sa s obtiažami dá zmestiť. Väčšina developerov má k dispozícii obmedzenú plochu určenú na krátkodobé alebo dlhodobé parkovanie. Jednou z oblastí, ktorej musia developeri venovať zvýšenú pozornosť pri výstavbe obytných, prípadne polyfunkčných objektov, je parkovacia politika. „Spôsoby ako zabezpečiť potrebný počet parkovacích miest pri novej výstavbe je viacero, pričom sa líšia náročnosťou technického prevedenia, sumou realizačných nákladov a v neposlednom rade odlišným právnym režimom.“
Napríklad pred obchodnými domami je počet miest závislý od rozlohy obchodnej plochy alebo počtu zamestnancov a návštevníkov. Nad 5000 metrov predajnej plochy musí byť jedno státie na 20 metrov štvorcových.
Auto, ktoré motorizovalo celú Britániu | Príbeh legendárneho Mini
Právne režimy parkovacích miest
Pri zabezpečovaní dostatočného počtu parkovacích miest existujú rôzne právne a technické riešenia. Dominika Cukerová uvádza, že „Parkovacie miesto môže mať rôzne podoby.“
Garáže ako samostatné stavby
Jednou z možností je výstavba garáží ako samostatne stojacich stavieb. Toto riešenie by si však vo väčšine prípadov „vyžadovalo mať k dispozícii pozemky s väčšou rozlohou.“ Právny režim takýchto garáží nie je viazaný na Zákon o vlastníctve bytov. „Ide o samostatný objekt právnych vzťahov, ktorého prevod by sa riadil ustanoveniami Občianskeho zákonníka.“ Z dôvodu obmedzených priestorových možností však developeri často volia iné riešenia.
Parkovacie miesta ako súčasť nebytového priestoru
Častejšie sa stretávame s parkovacími miestami, ktoré sú súčasťou obytného domu ako nebytový priestor určený na parkovanie. Tieto miesta sú „Najčastejšie len vyznačené čiarami na zemi, prípadne označené číslom.“ Užívateľ takéhoto miesta je „väčšinou podielovým spoluvlastníkom nebytového priestoru určeného na parkovanie.“
Tento koncept má svoje praktické úskalia, najmä pokiaľ ide o prevod. „Keďže nejde o vec v právnom zmysle, nemôže byť ani samostatným predmetom prevodu.“ Vznikajú otázniky súvisiace s realizáciou práva vlastníka bytu previesť aj „prislúchajúce“ parkovacie miesto. „Je potrebné rešpektovať zákonné obmedzenie vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka o zákonnom predkupnom práve ostatných podielových spoluvlastníkov, čo si je v praxi možné predstaviť ako pomerne obťažné.“ Vylúčenie zákonného predkupného práva na základe dohody by „zrejme kolidovalo so zákonným zákazom vzdania sa práv vopred.“ Tento koncept má preto svoje „praktické úskalia, čo sa môže prejaviť najmä pri veľkom počte spoluvlastníkov.“
Parkovacie miesta s vlastným parcelným číslom
Ideálnym riešením je situácia, kedy „každé parkovacie miesto má svoje parcelné číslo a je evidované na liste vlastníctva ako pozemok.“ V takomto prípade sa „vlastníctvo“ vnútorného parkovacieho miesta plne integruje do právneho režimu bytového domu podľa Zákona o vlastníctve bytov. Podľa § 14 ods. 3 tohto zákona „na každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas.“ Na nebytový priestor určený na parkovanie teda pripadá jeden hlas, ktorý môžu uplatniť všetci spoluvlastníci spoločne. S vlastníctvom podielu na nebytovom priestore je tiež spojený „prislúšajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu.“ Tieto rôzne právne režimy parkovacích miest majú zásadný dopad na práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj na možnosti ich prevodu.
Parkovací pomer (Parkovací štandard)
Parkovací pomer, známy aj ako parkovací štandard alebo parkovací koeficient, je kľúčovou urbanistickou a stavebnou koncepciou. „Určuje maximálny počet parkovacích miest, ktoré musia byť zabezpečené pre určitý typ nehnuteľnosti alebo využitie pozemku.“ Tento pomer sa „zvyčajne definuje ako počet parkovacích miest na jednotku využitia, napríklad na štvorcový meter podlahovej plochy, na byt, na reštauračné miesto alebo na hotelové lôžko.“ „Pomery parkovania sú stanovené miestnymi stavebnými predpismi alebo územnými plánmi a ich cieľom je zabezpečiť dostatok parkovacích miest pre návštevníkov, zákazníkov a obyvateľov.“ Tento koncept sa stal nevyhnutnosťou vzhľadom na rastúce problémy s parkovaním v mestách.
Bezpečnosť a prístupnosť pre záchranné zložky
Problém parkovania sa dotýka aj bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. „Pri parkovaní svojho auta v blízkosti bytového domu v prvom rade myslíme na to, aby sme zastali čo najbližšie, častokrát aj za cenu obmedzenia plynulosti prejazdu áut či chodcov.“ Toto môže mať vážne následky, najmä pre záchranné zložky. Bezpečnosť v bytových domoch by mala byť na prvom mieste. Okrem toho, neprimerané parkovanie môže vážne obmedziť prístup záchranných zložiek, ako sú hasiči. „Rýchly rast automobilizácie vyvoláva ťažkosti, ktoré spôsobujú vrásky na čele aj samotným hasičom.“ Neustále narastajúce nároky na parkovacie miesta vedú k „stretom záujmov medzi samotnými užívateľmi áut, prevádzkovateľmi či správcami komunikácií a požiadavkami zložiek záchranného systému.“
Najnepriaznivejší variant z pohľadu hasičov predstavujú situácie, kedy „sa vozidlá Hasičského a záchranného zboru nedostanú na miesto zásahu včas dôsledkom problémov s parkovaním.“ Príjazd k miestu zásahu je často problematický, niekedy „dokonca nemožný.“ Problematika zásahových ciest a nástupných plôch je síce riešená už v projektovej dokumentácii, avšak „ich udržiavanie v stave používateľnom v zmysle tak, ako boli navrhnuté a skolaudované, je vec druhá.“ U starších bytových domov tieto plochy často nie sú v projektovej dokumentácii definované a „z právneho pohľadu vlastne neexistujú.“ V existujúcej zástavbe je „náročné realizovať nové parkovacie plochy, ktoré by pokryli požiadavky rastúcej automobilizácie.“ Obyvatelia sídlisk odstavujú svoje vozidlá čo najbližšie k bydlisku, čo spôsobuje „problém obmedzenia prístupu vozidiel HaZZ.“ Dá sa skonštatovať, že s pribúdaním nových stavieb bude pribúdať aj prístupových komunikácií a nástupných plôch, kde budú požiadavky na zariadenia umožňujúce zásah v súlade s platnou legislatívou jednoznačne určené.
Inovatívne riešenia pre identifikáciu a optimalizáciu parkovacích miest
V kontexte rastúcich problémov s parkovaním sa objavujú aj technologické riešenia. PARKFINDER je „unikátne technologické riešenie pre identifikáciu POTENCIONÁLNYCH PARKOVACÍCH MIEST NA EXISTUJÚCICH SPEVNENÝCH PLOCHÁCH, ktoré sa dajú zriadiť bez nutnosti stavebného povolenia.“ Toto riešenie pomáha samosprávam „TVORIŤ STRATÉGIU A PARKOVACIE MIESTA VYZNAČOVAŤ NA RELEVANTNÝCH MIESTACH“ tým, že „Vyčísli rozdiely potenciálu parkovacích miest k definovanej potrebe územia.“ Jeho hlavné prednosti sú „RÝCHLOSŤ, PRESNOSŤ A URBANISTICKÉ KVALITY.“ Jedná sa o „maximálne prepojenie UMELEJ INTELIGENCIE, TECHNICKÉHO RIEŠENIA A URBANISTICKÝCH TEÓRIÍ s dôrazom na KVALITU VEREJNÉHO PRIESTORU.“ Zohľadňuje „peší pohyb, bezpečnosť a súčasné spoločenské, či environmentálne požiadavky.“
V rámci projektu Space CARTOGRAPHER, vďaka zmluve s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), sa vyvíja systém CARTOGRAPHER. „Pomocou systému CARTOGRAPHER môžete RÝCHLO A EFEKTÍVNE MAPOVAŤ z pohodlia svojej kancelárie.“ Umožňuje automaticky vytvoriť „VEKTOROVÚ MAPU VYBRANEJ OBLASTI“ a ďalej spracovať výsledky pomocou nástrojov na rýchlu a efektívnu verifikáciu a úpravu.
Špecifické podmienky pre vybudovanie parkovacích miest (Príklad Žiar nad Hronom)
Vlastníci bytov v dome si môžu vybudovať na pozemkoch vo vlastníctve mesta Žiar nad Hronom parkovacie miesta na základe žiadosti, ktorú podáva písomne splnomocnený zástupca vlastníkov bytov na Mestský úrad v Žiari nad Hronom.
Pri takomto budovaní sú definované špecifické požiadavky:
- preferovaná povrchová úprava je ekologická dlažba (vodopriepustná) s fázou, so systémom typu Einstein (zabezpečenie voči bočnému posunu), typu EKOdrain (podmienkou NIE JE výrobca Semmelrock Stein+Design Dlažby s. r. o.).
- v prípadoch umiestnenia nových spevnených plôch nadväzujúcich alebo umiestnených v blízkosti už existujúcich plôch so zámkovou dlažbou je z estetického hľadiska účelné použitie rovnakého alebo tvarom a farbou najviac podobného typu zámkovej dlažby; nie je povolená kombinácia novej dlažby s iným už existujúcim povrchom.
- uprednostňovaný typ parkovacieho miesta - kolmé s minimálnymi rozmermi:
- v prípade existencie pevnej prekážky resp. odstavených vozidiel za jazdným pásom min. 5,50 m (dĺžka spolu s parkovacím miestom je potom min. 5,50 m).
- v prípade možnosti využitia previsu vozidla min. 5,0 m (pevná prekážka je od okraja jazdného pásu vo vzdialenosti väčšej ako 1,0 m, potom je dĺžka spolu s parkovacím miestom min. 5,0 m).
- šírka krajných parkovacích miest musí byť zväčšená min. o 0,25 m, t. j. pri kolmom parkovaní min. 2,50 m.
- požadované sú nájazdové cestné betónové obrubníky v hrúbke 150 mm, v dorazovej časti parkovacieho miesta v hrúbke 100 mm a bočné oporné obrubníky v odôvodnených prípadoch v hrúbke min. 100 mm.
Povinnou prílohou ku žiadosti je splnomocnenie osoby, ktorá je oprávnená na zastupovanie pri vybavovaní týchto miest vrátane podpisu nájomnej zmluvy; podpisy "Splnomocniteľov" a aj "Splnomocnenca" musia byť úradne overené! (napr. uznesenie zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prípadne z písomného hlasovania v zmysle nižšie uvedenej prílohy č. 1; uznesenie môže byť súčasťou zápisnice, pokiaľ bude v znení podľa prílohy č. 1). Vybavenie žiadosti je podmienené vyjadreniami Odboru životného prostredia na Mestskom úrade v Žiari nad Hronom, Okresného dopravného inšpektorátu Žiar nad Hronom a správcov inžinierskych sietí ako SSE - distribúcia, a.s., SPP - distribúcia, a.s. a pod. Vybavuje: Ing. Jaroslav Bahno Kontakt: I. poschodie MsÚ č. d. 104.
Auto, ktoré motorizovalo celú Britániu | Príbeh legendárneho Mini
tags: #priloha #vypocet #poctu #parkovacich #miest