Zemiaky (Solanum tuberosum L.) patria medzi základné potraviny a sú obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Ich pestovanie je relatívne nenáročné, no pre dosiahnutie bohatej úrody je kľúčové poznať správny termín výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zálievky a výživu rastlín. Tento článok ponúka podrobný prehľad odborných odporúčaní pre efektívne pestovanie zemiakov, vrátane ekologických alternatív hnojenia.
Výber a príprava pôdy
Zemiaky preferujú kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Ideálnym typom pôd sú piesčito-hlinité pôdy s vysokým obsahom organických látok. Piesčité pôdy, ktoré menej zadržiavajú vlhkosť, sú vhodnejšie skôr pre skoré odrody, no vyžadujú si pravidelné zavlažovanie a hnojenie. Ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú nadbytočnú vodu, môžu spôsobiť hnitie hľúz a deformácie rastlín.
Ideálne pH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5.5 až 6.0; pH vyššie ako 6.0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti. Pôdu je potrebné pred výsadbou dôkladne pripraviť. Na jeseň sa odporúča záhon zrýľovať a zapracovať doň organické hnojivo, napríklad vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost. Tým sa pôda obohatí o organické látky a potrebné živiny. Na jar sa pôda prekyprí a zarovná. V prípade potreby je možné do pôdy pridať aj umelé hnojivá s obsahom horčíka alebo superfosfát a draselnú soľ. Cieľom je prekypriť a prevzdušniť pôdu do hĺbky približne 15 cm.
Pre zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu a prevenciu chorôb je dôležité dodržiavať rotáciu plodín. Zemiaky by sa na tom istom mieste mali pestovať maximálne raz za tri až štyri roky. Nikdy nepestujte zemiaky na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Stanovisko je potrebné meniť, inak hrozí výskyt mandoliniek, háďatiek a hniloby. Na rovnaké miesto môžete zemiaky zasadiť až za 4 roky.
Výživa a hnojenie
V porovnaní s inými plodinami majú zemiaky v relatívne krátkom časovom období vysokú produkciu rastlinnej hmoty. Aby sa dosiahli vysoké výnosy, je potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo živín počas celého biologického cyklu plodiny.
Fázy rastu a potreba živín
- Po klíčení (výhonky a listy): Dusík (N) stimuluje rýchly rast, zvyšuje počet listov a ich fotosyntetickú aktivitu. Vápnik (Ca) a horčík (Mg) sú potrebné pre rast koreňov, listov a vyvíjajúcich sa tkanív, pomáhajú rastline prekonať environmentálny stres.
- Vývoj koreňového systému a stolónov: Fosfor (P) je v tomto období najvýznamnejšou živinou. Podporuje rast koreňového systému a vedie k skorému klíčeniu.
- Tvorba a rast hľúz: Dusík (N) podporuje silnú fotosyntetickú aktivitu listov, potrebnú na tvorbu hľúz. Fosfor (P) ovplyvňuje tvorbu hľúz viac ako akékoľvek iné živiny a počas fázy plnenia má rozhodujúci vplyv na konečnú veľkosť hľúz. Draslík (K) je prvkom absorbovaným najrýchlejšou rýchlosťou a v najväčších množstvách počas rastu hľúz. Prispieva k produkcii uhľohydrátov v listoch a ich migrácii do hľúz. Horčík (Mg) a vápnik (Ca) majú rozhodujúci vplyv na vývoj hľúz; horčík zvyšuje fotosyntetickú aktivitu a migráciu uhľovodíkov do hľúz.
Odporúčané hnojenie
Dobrá úroda zemiakov závisí, okrem iného, aj od výživnej pôdy. Preto by ste si pôdu mali náležite pripraviť už počas výsadby.
- Maštaľný hnoj alebo kompost: Ideálne je zapracovať vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost do pôdy na jeseň. Môže sa aplikovať aj pred samotnou výsadbou do pripravených jamiek. Maštaľný hnoj pomáha znižovať pH pôdy a dodáva potrebné živiny. Za strednú dávku hnoja môžeme považovať 4 kg na 1m2 pozemku. Je vhodné zapraviť s hnojom aj základnú dávku superfosfátu (80 g na 1m2) a draselnej soli (30 g na 1m2).
- NPK hnojivo: Používa sa najmä na jar. Dusíkom sa neodporúča hnojiť na jeseň, nakoľko sa z pôdy počas zimy vyplavuje. Prílišné množstvo dusíka nie je vhodné, pretože môže spôsobiť prerastanie vňate na úkor hľúz. Hnojivo sa aplikuje pri výsadbe pod zemiaky a v neskoršom období na listy. Prihnojte ju na začiatku vegetácie liadkom v pomere asi 20 g na 1 m². V priebehu vegetácie sa dodávajú väčšinou mikroelementy ako mangán, meď, zinok či molybdén.
- Prírodné hnojivá: Alternatívou sú prípravky na báze morských rias a humátov, ktoré podporujú rast, pôsobia protistresovo a zvyšujú úrodu. Populárnym ekologickým hnojivom je aj frass (hmyzie hnojivo), ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a podporuje pôdnu mikroflóru. Minerálne hnojivá s obsahom prírodného zeolitu tiež zabezpečujú dobrú kondíciu rastlín a vyššiu imunitu voči hubovým chorobám a vďaka svojim vlastnostiam zachytávajú ťažké kovy a rezíduá rôznych nečistôt a látok v pôde, ktoré sa potom stávajú nedostupnými pre rastliny.
Dôležité upozornenia k hnojeniu dusíkom: Dusík rozhodne neaplikujte v jesennom období. Dobrý nie je ani prebytok dusíka. Prehnojenie zemiakov dusíkom má za následok silný nárast vňate, čo môže prekryť symptómy viróz a vytvárať podmienky pre pleseň zemiakovú.
Ako si vyrobiť drevený kompostér
Ak by ste si chceli doma vyrobiť záhradný kompostér, kompost patrí medzi najlacnejšie hnojivo, preto ho v záhrade určite radi využijete. Myslite aj na miesto, na ktoré kompostér uložíte. Mal by to byť polotieň, zvyčajne niekde v záhrade, kde nie je príliš na očiach, zápachu sa však báť nemusíte.
Čo patrí do kompostu: Viac menej, skompostovať sa dajú všetky rastlinné časti s výnimkou chorých a napadnutých, čiže pozberové zvyšky, lístie, suchá i pokosená tráva, rastlinné odrezky. Kompostovať môžete i burinu, avšak v štádiu bez semien, inak by ste ich neskôr spolu s kompostom rozniesli. Vyhýbajte sa tiež burine rozširujúcej sa koreňmi, ako je pýr či kozonoha hostcová. Z kuchyne môžete prihodiť do kompostu šupky zeleniny a ovocia, s výnimkou citrusových a banánových plodov. Nepatria sem žiadne zvyšky jedál, ani prepálené oleje či kosti.
Making Compost in 30 Days Using Pallet Wood Bins
Výsadba zemiakov
Ideálny čas na sadenie zemiakov je na jar, po pominutí mrazov, približne koncom marca až začiatkom apríla. Teplota pôdy by mala dlhodobo neklesať pod bod mrazu. Pred výsadbou je potrebné nechať sadbové zemiaky naklíčiť. Tento proces, ktorý trvá 4 až 6 týždňov, sa dá začať už vo februári. Naklíčenie dosiahnete poukladaním zemiakov do debničky na svetlé miesto s teplotou okolo 14 °C, prikryté jemnou vrstvou zeminy. Občas ich môžete pokropiť vodou. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm.
Zemiaky sa sadia do jarkov, ktoré sú od seba vzdialené približne 75 cm. V rámci každého jarku sa kopú asi 10 cm hlboké jamky, do ktorých sa vkladajú naklíčené zemiaky, klíčkami nahor. Medzi jamkami by mala byť medzera minimálne 30 cm. Zemiaky sa následne zahrnú pôdou tak, aby vznikli 15 cm vysoké kopčeky (prihŕňanie alebo tvorba hrúbkov). Tento proces zabezpečí dostatok priestoru pre rast ďalších hľúz a zvýši úrodu.
Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz.
Pre skoré odrody je možné záhon na týždeň dopredu prikryť fóliou alebo netkanou textíliou, aby sa pôda prehriala. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie. Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.
Starostlivosť o porast
Počas vegetácie je potrebné zemiaky pravidelne okopávať, odstraňovať burinu a prihrňovať pôdu. Pri okopávaní treba pracovať opatrne, aby sa nepoškodili korene. Tieto činnosti sa vykonávajú len do obdobia kvitnutia. Po odkvitnutí sa už do rastlín nezasahuje, okrem zabezpečenia dostatočnej zálievky.
Zálievka
Zemiaky sú stredne náročné na vlahu. V období sucha sú vďačné za každú zálievku. Výška úrody je priamo úmerná dostatku vlahy. Dávka vody závisí od spôsobu závlahy, druhu a typu pôdy a priebehu počasia. Ideálnu vlhkosť pôdy zistíte tak, že zemina po stlačení v dlani drží tvar hrudky a potom sa rozpadne.
Choroby a škodcovia zemiakov
Väčšina pestovateľov zemiakov, ale aj iných plodín, sa musia niekedy vysporiadať aj s nepríjemnými chorobami či škodcami, ktoré bohužiaľ napádajú ich úrodu. Zvyčajne sa dá proti nim bojovať. Napríklad, ochrana proti plesniam spočíva v pestovaní odolných odrôd, aplikácii fungicídov a správnej agrotechnike.
Choroby zemiakov
- Pleseň zemiaková: Je najvážnejším ochorením zemiakov. Šíri sa pri vlhkosti vzduchu 80 %, pri teplotách 12-23°C a môže napadnúť listy, vňať, hľuzy zemiakov a za daždivého počasia môže zničiť celé porasty hlavne vo vyšších polohách. Prvé príznaky infekcie sa objavujú na listoch v podobe žltých vodnatých škvŕn, ktoré rýchlo tmavnú. Na rozhraní chorých a zdravých listových pletív sa za vlhka vytvára belavý nálet huby. Takto napadnuté hľuzy nie sú vhodné na konzum a pri sadive sú primárnym zdrojom infekcie pre budúci rok. Základom boja proti nej je popri chemických postrekoch počas vegetácie v 10-14-dňových intervaloch aj používanie zdravej sadby. Postreky proti fytoftóre vykonávame preventívne, teda ešte pred prepuknutím infekcie. Používame meďnaté a organické fungicídy.
- Mokrá hniloba zemiakov: Baktérie tejto choroby prežívajú v pôde a vnikajú do novovysadených hľúz cez poranenia. Prejavujú sa najskôr na byliach hnedočiernym sfarbením, zahnívaním a dajú sa ľahko vytiahnuť z pôdy. Listy sú stuhnuté, vzpriamené, zvinuté k lícnej strane. Pletivo hľúz má najskôr ružovkastú farbu, neskôr sčernie a zemiaky sa menia na zapáchajúcu kašovitú hmotu. Ochrana spočíva v používaní zdravého sadiva, zabránení tvorby vodného filmu na hľuzách ich vysušením pred uskladnením, triedení hľúz počas skladovania a výsadbe do vyhriatej pôdy. Nesadiť zemiaky 2 roky po sebe. Chemická ochrana nie je možná.
- Suchá hniloba zemiakov: Prežíva v pôde a do hľúz sa dostáva cez poranenia. Prejavuje sa hnedými škvrnami na povrchu hľúz na miestach poškodenia. Čerstvá hniloba je mokrá, neskôr je pletivo hnedé, prachovité. V hľuzách vznikajú trhliny s bielym mycéliom, na povrch prerážajú ostrovčeky mycélia oválneho tvaru a na svetle sa sfarbujú na ružovo alebo modrasto. Prevenciou je skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy, choroba má totiž vlastnosť šíriť sa v skladoch od hľuzy k hľuze. Počas skladovania udržiavajte teplotu pod 6°C, vysádzajte len zdravé hľuzy.
- Obyčajná chrastavitosť: Najviac sa prejavuje na hľuzách. Baktérie do rastliny prenikajú cez mladé lenticely v suchom období. K infekcii nedochádza vo vlhkej pôde. Vyskytuje sa na ľahších pôdach a pôda je jediným zdrojom infekcie. Na hľuzách sa tvoria lézie korkovitého vzhľadu s vyvýšeným okrajom alebo tvoriace priehlbiny. Môžu splývať a pokrývať celý povrch hľuzy. Napadnutie neznižuje úrodu, ale kvalitu hľúz, zvyšuje odpad pri čistení, zhoršuje skladovateľnosť. Chemická ochrana nie je možná.
- Alternáriová škvrnitosť listov: Prežíva bežne v pôde aj niekoľko rokov. Rastliny napáda po oslabení spôsobenom stresom (chlad, vlhké stanovište, vysoké teploty, tieň a pod.). Konídie sa šíria vetrom a vnikajú do rastliny prieduchmi a pokožkou. Príznaky sa po napadnutí prejavia veľmi rýchlo drobnými ostro ohraničenými škvrnami hnedej farby. Pri žilnatine sa škvrny tiahnu pozdĺžne, rovnako na stonkách. Napadnutiu sa dá predchádzať ošetrovaním porastov fungicídmi.
Škodcovia zemiakov
- Pásavka zemiaková: Pásavka je najvážnejším škodcom zemiakov. Larvy i dospelé jedince poškodzujú nadzemné časti zemiakov. Pásavka zemiaková prezimuje v štádiu dospelých chrobákov v pôde. Pôdu opúšťa v apríli a v máji. Po úživnom žere sa pári a samička začína klásť vajíčka na spodnú stranu listov. O 10 až 14 dní sa liahnu larvy, ktoré sú veľmi žravé a v krátkom čase dokážu skonzumovať okrem hrubšej žilnatiny všetky listy rastlín. Do roka máva dve generácie. V boji proti pásavke zemiakovej sa najlepšie osvedčili zásahy proti mladým larvám použitím postrekov. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý. Larvy sú veľmi žravé a vyskytuje sa ich naraz veľa.
- Vošky: Cicajú na spodnej strane mladších listov. Veľké škody spôsobené prenosom rôznych vírusových chorôb zemiakov výrazne znižujú úrodu. Boj proti voškám je teda dôležitý hlavne v množiteľských porastoch, pretože nesmieme dopustiť, aby sa vírusy dostali do hľúz, ktorými sa virózy veľmi ľahko prenášajú. Ide o celý komplex viróz, ktoré sa nemusia navonok ani výraznejšími príznakmi na vňati prejaviť. Preto sa oplatí vysádzať pravú sadbu, pochádzajúcu zo sadbovej oblasti.
- Drôtovce: Zákernými škodcami zemiakových hľúz sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré sa zavrtávajú do hľúz a môžu do nich zavliecť aj rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Drôtovce sa vyskytujú väčšinou v takých pôdach, ktoré neboli viac rokov obrábané. Súvisí to totiž s vývojom drôtovcov, ktoré mávajú troj až päťročný vývoj. Priama ochrana sa z hygienických dôvodov nevykonáva, pretože by sa museli použiť granulované insekticídy, ktoré je zakázané.
Alternatívne spôsoby pestovania
Okrem klasického pestovania zemiakov, ktoré sme si práve popísali, existujú aj iné možnosti, ako získať chutné domáce zemiaky. Potešia hlavne tých pestovateľov, ktorí sa nechcú príliš narobiť alebo nemajú veľkú záhradu.
Pestovanie v slame
Tento spôsob vyzerá na prvý pohľad veľmi zaujímavo. Pestovanie v slame uľahčuje samotný zber zemiakov a ich starostlivosť. Vrstva slamy sa pestovateľom osvedčila nielen ako prostriedok na potlačenie burín, ale tiež ako účinná prevencia proti výskytu niektorých škodcov, napr. veľmi známej pásavky zemiakovej. Keďže sa zemiakové hľuzy vyvíjajú v slame, môžete ich zberať ľahko a úplne čisté. Ako prebieha pestovanie v slame - pred výsadbou zeminu na záhone prekyprite a zapracujte kompost. Potom na povrch zeminy naukladajte zemiaky a zakryte vrstvou slamy. Len čo sa objavia listy, sformujte slamu do kopčeka. Hľuzy sa budú vytvárať prevažne nad zemou v slame, a preto musia byť celkom zakryté, aby vplyvom svetla neozeleneli. A stačí už len počkať na vašu úrodu.
Pestovanie v kvetináči
V tomto prípade vás určite zaujme, že pestovanie zemiakov v kvetináči je možné aj v paneláku na balkóne. Samozrejme, musí to byť veľký kvetináč a na svojom dne musí mať niekoľko dier. Ako postupovať - asi do tretiny kvetináča nasypte kúpenú zeminu. Následne vložte do nej naklíčené zemiaky a zasypte ďalšou vrstvou zeminy tak, aby ich bolo vidieť. Následne začnú zemiaky rásť. Vždy, keď podrastú, tak ich opäť zasypte trochou zeminy a opakujte to až dovtedy, kým nemáte plný kvetináč až po vrch. Týmto spôsobom sa zemiaky budú v kvetináči rozrastať. Dôležité je, aby bol kvetináč vždy na svetle. Z času na čas ho polejte.
Pestovanie vo vreci
Pestovanie zemiakov vo vreci je takmer totožné ako v kvetináči. Použiť môžete buď špeciálne vrece na pestovanie, ktoré sa dá zakúpiť v špecializovaných predajniach alebo použite jednoducho obyčajné pevné veľké vrece. Musí však mať čiernu farbu, pretože tá priťahuje slnko. Na dno vreca musíte urobiť drenáž (dierky) a celé ho podložiť nejakou miskou alebo debničkou, nenechávajte ho len na zemi, pretože nebude “dýchať”. Postup je rovnaký, ako pri sadení v kvetináči.
Zber úrody
Čas zberu úrody sa dá zistiť podľa toho, keď vňať zemiakov začne žltnúť. Vtedy ju všetku odstráňte a približne po dvoch týždňoch je možné začať so zberom. Zber by mal prebiehať za suchého počasia a pri teplote aspoň 12 °C. Zemiaky sa zbierajú opatrne, aby sa nepoškodili.
Pre dlhodobé uskladnenie je lepšie nechať hľuzy "dojsť". Zrelé zemiaky sa vyznačujú úplne suchou vňaťou, ktorá sa ľahko oddeľuje od hľúz. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Uskladnené zemiaky je potrebné cez zimu občas prebrať, aby sa vám od jednej skazenej hľuzy nenakazili ďalšie.
Odporúčané odrody
Pri výbere odrody zemiakov je dôležité zamerať sa na tie, ktoré sú odolné proti chorobám (plesni zemiakovej, chrastavitosti, vírusovým infekciám) a háďatkám. Pre ekologické pestovanie sú vhodné odrody ako ‘Connect’, ‘Campina’, ‘Granada’. Pri nákupe sadbových zemiakov je potrebné dbať na certifikovanú sadbu s etiketou obsahujúcou názov, registračné číslo odrody a generáciu. Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo.
Odrody sa členia podľa dĺžky vegetačného obdobia:
| Typ odrody | Vegetačné obdobie | Príklady odrôd |
|---|---|---|
| Veľmi skoré | 60 - 100 dní | Minerva, Rosara, Gloria, Velox, Inova, Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa |
| Skoré | 100 - 110 dní | Almera, Vitara, Vineta, Rosanna, Sirius, Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Sunita |
| Stredne skoré | 110 - 120 dní | Agria, Satina, Daisy, Steffi, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya |
| Poloskoré až neskoré | nad 120 dní | Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca |
Superskôre odrody je možné zberať už koncom mája a dajú sa sadiť dvakrát za sezónu. Na zimné uskladnenie sú vhodné stredne skoré až stredne neskoré odrody.
tags: #protyrje #pestovanie #zemiakov #hnojenie