Ryby (Osteichtyes, Pisces) sú výlučne vodné stavovce s charakteristickou stavbou tela prispôsobenou životu vo vode. Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) je jedným z najznámejších a najrozšírenejších druhov rýb obývajúcich slovenské horské toky. Tento článok sa zameriava na detailný popis stavby tela pstruha potočného, jeho životné prostredie, potravu a ohrozenia, ktorým čelí.
Pstruh potočný je charakteristickou rybou našich podhorských a horských tokov. Laikovi sa na prvý pohľad môže zdať farebne uniformný, ale v rôznych podmienkach sa jeho vzhľad mení. V polovici 19. storočia sa popredný český zoológ Dr. Antonín Frič pokúsil o klasifikáciu tohto salmonida na základe jeho vzťahu k prostrediu. Ešte začiatkom 20. storočia v diele České ryby označil pstruha „lesného“ alebo „skalného“ ako Salmo fario a pstruha „podhorského“ ako Salmo alpinus. Praktické pokusy pri vysadzovaní pstruhov z rôznych lokalít však ukázali, že z biologického hľadiska toto triedenie nemá opodstatnenie, pretože v odlišných podmienkach sa vzhľad rýb zmenil. Samozrejme, nie okamžite po vysadení, ale až v ďalších generáciách, keď ich potomstvo získalo iný tvar tela i iné sfarbenie.
Aj keď v priebehu 20. storočia ichtyológovia dokázali, že napriek veľkej fenotypovej variabilite predstavuje pstruh Salmo trutta jediný druh s tromi formami (morfami), a v rámci potočnej formy (Salmo trutta morpha fario) už vôbec nie je správne rozlišovať ďalšie systematické kategórie, ešte aj po 2. svetovej vojne významný československý ichtyológ Václav Dyk z praktického hľadiska rozlišoval dva „kmene“ pstruha, a to „kmeň horských pstruhov“ a „kmeň pstruhov mimohorských“.
Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) je potočná forma komplexu druhov pstruha morského (Salmo trutta). Po slovensky sa nazýva jednoducho pstruh potočný (nesprávne: pstruh riečny; ľudovo: potočiak, potočák) alebo sa (zriedkavo) k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok, a to dozadu „...forma potočná“ („f. potočná“) či „...formy potočnej“ alebo dopredu „potočná forma... “; po latinsky sa k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok „...morpha fario“ (skrátane: „m. fario“), prípadne „...forma fario“ („f. fario“) (napr. Salmo trutta morpha fario pre druh a Salmo trutta trutta morpha fario pre poddruh). Ojedinele sa klasifikujú ako poddruh (teda ako Salmo trutta fario).
V jednom (skôr novšom) type systematiky sa rod Salmo delí na desiatky (často takmer 50) druhov. Väčšina týchto druhov je veľmi príbuzná a preto tvorí tzv. „komplex druhov pstruh morský“ („komplex druhov Salmo trutta“). Všetky druhy z tohto komplexu druhov majú okrem iného potočné formy, ktoré sa v latinčine označujú pridaním prívlastku „...morpha fario“ („...m. fario“) alebo „...forma fario“ („...f. fario“) k názvu toho-ktorého druhu alebo poddruhu.
V alternatívnom (skôr staršom) type systematiky sa rod Salmo delí len na niekoľko málo druhov (v extrémnom prípade len na dva: losos atlantický a pstruh morský). To znamená, že namiesto vyššie uvedeného komplexu druhov je v tejto systematike spravidla len jediný veľký druh - pstruh morský (Salmo trutta). V takejto systematike je teda možné latinský ekvivalent pre názov pstruh potočný ako celok zapísať stručne ako „Salmo trutta morpha fario“ (resp. „Salmo trutta forma fario“), t.j. po slovensky aj pstruh morský forma potočná (alebo staršie: pstruh obyčajný forma potočná alebo losos pstruhovitý forma potočná ) resp. potočná forma pstruha morského/prstruha obyčajného/lososa pstruhovitého; alternatívne sa niekedy potočná forma ako celok klasifikuje ako poddruh, v takom prípade je latinský zápis „Salmo trutta fario“).
Existujú dve teórie o pôvode týchto troch foriem: Podľa jednej sú pstruhy pôvodne morské ryby, ktoré sa postupne prispôsobili životu v riekach. V zmysle tejto teórie je teda primárnou formou morská forma a ostatné dve formy sú odvodené. Niekedy sa preto morská forma uvádza ako Salmo trutta (teda ako druh bez prívlastku vyjadrujúceho formu resp. bez poddruhového mena) a prívlastok vyjadrujúci formu resp. poddruhové meno má len potočná forma a jazerná forma. Podľa inej teórie sú pstruhy pôvodne sladkovodné ryby, ktoré sa počas glaciálov dostali do mora. V zmysle tejto teórie je teda primárnou formou potočná forma a ostatné dve formy sú odvodené.
Historicky (a pôvodne) boli vyššie uvedené formy opísované nie ako formy či poddruhy, ale ako samostatné druhy. Brehm (1884) rozlišoval: Salmo salar, Salmo trutta (dnes: pstruh morský, teda morská forma pstruha morského), Salmo fario (dnes: pstruh potočný, teda potočná forma pstruha morského) a Salmo lacustris (dnes: pstruh jazerný, teda jazerná forma pstruha morského).
Všeobecná stavba tela rýb
Predtým, ako sa zameriame na pstruha potočného, je dôležité pochopiť základnú stavbu tela rýb. Ich koža je slizovitá a pokrytá šupinami rôznych typov, ako sú cykloidné, ktenoidné alebo ganoidné. U väčšiny rýb je kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov, pričom pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov medzi jednotlivými stavcami. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny. V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo.
Dýchacím orgánom rýb sú vnútorné žiabre uložené na 5 pároch žiabrových oblúkov. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených lupienkov (žiabrové lístky) a sú prekryté skrelami. Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiaber. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca.
Tráviaca sústava rýb je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák, ktorý sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Vyliačením prednej časti pažeráka vzniká u rýb plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom a slúži na reguláciu vztlaku. Mozog rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara, čo je kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody a umožňujú rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode.
Charakteristika pstruha potočného
Pstruh potočný má vretenovité telo, ktoré mu umožňuje rýchly pohyb v prúdiacej vode. Jeho telo je pokryté drobnými šupinami, ktoré sú hlboko uložené v koži a chránia ho pred mechanickým poškodením. Charakteristické je mramorovanie na bokoch tela, ktoré slúži ako kamufláž v prostredí horských potokov. Farba tela sa môže líšiť v závislosti od prostredia, v ktorom pstruh žije. Pstruh potočný má dobre vyvinuté plutvy, ktoré mu umožňujú manévrovanie v prúde vody. Chrbtová plutva je umiestnená v strede chrbta a slúži na stabilizáciu tela. Prsné a brušné plutvy umožňujú pstruhovi pohyb do strán a udržiavanie rovnováhy. Chvostová plutva je silná a rozoklaná, čo mu umožňuje rýchle zrýchlenie a prekonávanie prúdu.
Hlava pstruha potočného je kužeľovitá s koncovými ústami, ktoré sú prispôsobené na zber potravy zo dna alebo z vodného stĺpca. Čeľuste sú ozubené a umožňujú pstruhovi uchopiť a udržať korisť. Oči sú umiestnené po stranách hlavy a zabezpečujú mu široké zorné pole.
Pstruh potočný má vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička. Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedince s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedince s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej. Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň.
Životné prostredie pstruha potočného
Pstruh potočný preferuje čisté, chladné a dobre prekysličené vody horských a podhorských potokov a riek. Najlepšie životné prostredie nachádza v potokoch a riekách s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimálnu teplotu vody počas vegetačného obdobia sa považuje 10-16 °C, pričom v prudkých vodách znesie aj 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie.
Pstruh potočný je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách môže dosiahnuť aj 15 kg. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami.
Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode. Pstruh potočný je citlivý na znečistenie vody, v ktorej žije.
Potrava pstruha potočného
Pstruh potočný je dravá ryba, ktorá sa živí hmyzom, larvami a menšími rybami. Mladé pstruhy sa živia planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života.
Pstruhy sa živia najmä larvami vodného hmyzu, predovšetkým potočníkov, podeniek a pakomárov, ale tiež náletovým suchozemským hmyzom. Väčšie jedince sa živia aj menšími rybkami, obojživelníkmi a malými cicavcami.
Potrava sa líši v závislosti na type lokality - iná je na lúčnom potoku s bohatým náletom hmyzu, iná v kamenitej horskej rieke alebo pstruhovom úseku pod priehradou. Tieto rozdiely majú vplyv i na výber nástrah pri športovom love.
Rozmnožovanie pstruha potočného
V čase neresenia podniká pstruh potočný dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Pstruhy si vytvárajú neresové hniezda v štrkovom dne, kde samica kladie ikry, ktoré samec oplodňuje. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik.
Pstruhy v stredoeurópskych podmienkach dospievajú medzi druhým a tretím rokom života. Relatívna plodnosť samíc kolíše v intervale 2 000 - 3 000 ks/kg, ale v málo výživných horských potokoch je to menej. Ikry bývajú žlté a relatívne veľké, majú priemer 4 až 6 milimetrov.
K treniu dochádza v októbri a novembri a závisí predovšetkým od teploty vody v danom toku. Do neresiska migrujú dlho, pričom sú schopní prekonávať pomerne vysoké vodné prekážky, ako sú vodopády a hrádze. Ako neresiská si vyberá miesta s piesčitým alebo štrkovým dnom, s pomalšie prúdiacou vodou a hĺbkou do 0,5 metra.
Na dne bruchom vytvárajú oválne jamky až 50 centimetrov dlhé, do ktorých v niekoľkých dávkach ukladajú ikry, ktoré samec oplodňuje. Počas trenia obaja rodičia víria piesok a drobný štrk, ktorým ikry následne zakryjú.
Ohrozenia pstruha potočného
Populácie pstruha potočného sú ohrozené rôznymi faktormi, ako sú:
- Znečistenie vody: Znečistenie vody z priemyslu, poľnohospodárstva a komunálneho odpadu môže negatívne ovplyvniť kvalitu vody a tým aj život pstruhov.
- Regulácia tokov: Úpravy tokov, ako sú napríklad prehrádzanie a kanalizácia, môžu narušiť prirodzené prostredie pstruhov a obmedziť ich migráciu.
- Nadmerný rybolov: Nadmerný rybolov môže viesť k zníženiu populácie pstruhov.
- Klimatické zmeny: Zvyšovanie teploty vody v dôsledku klimatických zmien môže zhoršiť životné podmienky pstruhov.
Na rieke Orava pod VVN Tvrdošín sa v období od mája do septembra prioritne prihliada na požiadavky pltníkov a takmer každý deň sa pre ich potreby vytvára vhodná manipulácia. Tá má však veľmi negatívny vplyv na obsádku lososovitých rýb. Koniec jarných mesiacov a začiatok letných mesiacov je obdobím prirodzeného neresu mnohých druhov rýb, liahnutie sa plôdika a rozplavovanie sa mlade rýb. Pre všetky tieto štádiá sú vyššie uvedené zmeny smrtonosné.
Nakladené ikry sú postupne zanášané jemným sedimentom, čo im zamedzuje prístup kyslíka, dusia sa a hynú. Uhynuté napádajú plesne, ktoré sa postupne šíria aj na zdravé ikry. Naopak pri znížení hladín vody ikry zostanú na suchu, oschnú a uhynú.
Vyliahnutý plôdik aj rozplávané malé rybky dýchajú žiabrami, ktoré majú na dýchacom povrchu iba jemnú jednu vrstvu buniek na veľkej ploche žiabrových lístkov a lamiel. Znečisťujúce látky v sedimente sa usadzujú na tomto jemnom ústrojenstve, znižujú respiračnú plochu, rybkám sa nedostáva do krvi rozpustený kyslík vo vode a dusia sa, alebo ak je sediment organického pôvodu usadzujú sa a množia na ňom baktérie, vytvárajú zápal žiabier, následné zrastanie lamiel a lístkov, znižovanie respiračného povrchu a zníženie možnosti prijímania kyslíka, prípadne hrozia nekrózy a odumieranie časti žiabier. To všetko má za následok zníženie životaschopnosti až úhyn.
Naopak, mladé rybky sa často ukrývajú čo najviac pri brehu, na plytčinách, kde nedosiahnu väčšie dravé druhy rýb a je tu viac prehriata voda a viac potravy vo forme planktónu, ktorý je hlavnou zložkou ich potravy v raných štádiách vývoja a rastu.
Ďalším ovplyvňujúcim faktorom je teplota vody. Ryby sú anizotermné živočíchy, to znamená, že ich teplota tela je závislá od teploty okolitého prostredia. Majú ju len o nejakú desatinku vyššiu, ako je okolité vodné prostredie. Teplota vody má veľký význam pre organizmy žijúce vo vodách. Nepriamo pôsobí na organizmy, pretože má vplyv na abiotické parametre, ako napr. nasýtenie kyslíkom. Pre lososovité ryby je najvhodnejšia teplota vody 8 - 16 °C, pre kaprovité ryby je rozpätie vyššie. V rozmedzí týchto teplôt sa pri dostatku potravy ryby udržiavajú v dobrej kondícii, dobre rastú. Ich obranné reakcie a tvorba protilátok sú na dobrej úrovni. Náhle zmeny teploty, hlavne jej zníženie, vyvolá nepriaznivú reakciu rybieho organizmu označovanú ako teplotný šok.
Negatívne zmeny teplotného režimu sú spôsobené napríklad vypúšťaním spodnej vody z priehrad. Chladnejšia voda do +4 °C je ťažšia ako voda teplejšia, preto klesá do nižších vrstiev. Vyššie vekové kategórie rýb znášajú náhle zníženie teploty vody lepšie a u kaprovitých rýb až do 10 °C, lososovité ryby maximálne o 5 °C. Chúlostivé sú plôdik a mladé rybky, kde stačí náhla zmena aj menšia ako 2 °C.
Na teplote vody je závislé dozrievanie pohlavných produktov (ikry, mlieč), prirodzený neres, doba liahnutia ikier a na to všetko negatívne vplývajú náhle zmeny teploty, ku ktorým dochádza vypúšťaním spodnej vody na „vylepšovanie“ prietokov pre plte.
Takto vzniká rybárom škoda na úlovkoch ročne od 153 875,- EUR v roku 2007 po 175 010,- EUR v roku 2017, teda so stúpajúcou tendenciou.
Náležitosti manipulačných poriadkov upravuje Vyhláška č. 457/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach manipulačného poriadku vodnej stavby.
Manipulačný poriadok vodnej stavby obsahuje zásady a postupy manipulácie s vodou na vodných stavbách pri všetkých prietokových situáciách tak, aby sa zaistila bezpečnosť a spoľahlivosť vodnej stavby, bezpečnosť územia ovplyvňovaného vodnou stavbou, účelné a hospodárne využitie vody, zabezpečila ochrana a zlepšovanie kvality vody a aby sa znížili škodlivé účinky povodní, sucha a ľadových javov.
Revízia manipulačných poriadkov vodných stavieb sa vykonáva každých 5 rokov.
LIVE prenos od vody: ako byť úspešný pri love pstruha
Z hľadiska rybárskeho využitia je pstruh potočný vysoko cenenou rybou. Od 16. apríla môžeme na Slovensku loviť tri druhy salmonidov: pstruha dúhového, sivoňa potočného a pstruha potočného a jeho jazernú formu. V rôznych médiách sa dozviete, ako tieto ryby s úspechom loviť, ale o rybách samotných už veľa informácií nie je publikovaných. Tento druh ryby patrí na Slovensku spolu s hlavátkou k jediným pôvodným druhom z čeľade lososovitých. Rodový názov salmo má aj náš pstruh potočný.
Pstruh obyčajný ako druh vytvára tri formy, a to formu morskú, potočnú a jazernú. Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov. Podľa výskytu pstruha sa tieto, mnohokrát veľmi podobné toky nazývajú aj pásmom pstruhovým. Pstruh je teritoriálny druh, to znamená, že je verný svojmu stanovišťu. Opúšťa ho len pri neresovej migrácii, alebo migrácii súvisiacej s jeho rastom. Ináč si teritórium agresívne bráni.
Pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu. Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné. Hlavne hlaváče sú častou korisťou v jarnom období, kedy sa neresia a strážia hniezdo s ikrami. Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.
Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast výrazne spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia.
Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom. Inkubácia trvá okolo 520 denných stupňov /pri priemernej dennej teplote 5 st. Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Aj keď za seba musím povedať, že sa niekoľkokrát zo 100-percentného samca vykľula samica. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha výrazne za oko. Tak isto aj sfarbenie majú samce výraznejšie. No hlavne sa na spodnej čeľusti samcov objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.
Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej.
Malé rybky - ako všetky lososovité - majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života. Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Nedá sa nespomenúť hlavne tmavo vyfarbené jedince, kde červená farba na tmavom podklade veľmi vynikne.
V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.
Pstruh dúhový (Salmo gairdneri, syn. Oncorhynchus mykiss) bol k nám dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Pre dobré rastové vlastnosti je využívaný hlavne ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach. Od výteru dosiahne tržnú hmotnosť 250 g za 14 mesiacov. Vyskytujú sa tu dve formy. Pôvodná, na jar sa vytierajúca a šľachtená forma, ktorá sa vytiera na jeseň. Do pstruhových vôd sa nasádza hlavne na otvorenie pstruhovej sezóny ako tzv. nárazníková ryba. Športoví rybári vyzdvihujú dúhaka pre jeho bojovnosť.
Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára po čase jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné. Nádrže, kde sa udomácni jazerná forma pstruha, sú obvykle hlboké a živné, príjem potravy u rýb preto v zimnom období neustáva, na tečúcej vode je vtedy výrazne obmedzený. Najznámejšie nádrže s výskytom “jazerákov” sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách.
Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia a to do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori. Radíme ich teda k rybám anadromným. V mori majú dostatok potravy a tomu zodpovedajú aj prírastky. Do Dunajca a Popradu prenikali spoločne s morskou formou pstruha aj atlantické lososy; príčiny ich vymiznutia sú rovnaké, ako u morských pstruhov.
Sivoň bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Tak isto sa úspešne aklimatizoval, ale jeho početnosť ani zďaleka nedosahuje také množstvo ako pri PD. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri, potravne si tieto dva druhy konkurujú. Sivoň však dokáže prežiť aj v pramenných oblastiach tokov a znáša nižšie pH, teda vodu kyslejšiu. Vzhľadom na pomerne malý výskyt preto jeho úlovok vždy poteší.
Pstruh potočný - na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované. Pstruh dúhový - striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný “dúhový “ pás. Sivoň potočný - zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, na chrbte výrazná “mramorová“ kresba, bodky však nie sú čierne, ale žltkasté + veľké množstvo drobných svetločervených až oranžových škvŕn.
Lov lososovitých rýb prináša potešenie športovým rybárom už desiatky rokov. Počas toho obdobia však rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastal a v súčasnosti existuje len málo revírov, kde by sa populácia pstruhov obnovovala samoreprodukciou. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať. Je veľa ďalších faktorov, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov. Asi najvýznamnejší je však neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou. Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky. Vynaložené úsilie sa určite vráti vo forme plnohodnotného zážitku z rybačky na kvalitne obhospodarovanej vode.
Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nie len na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4). Nachádza sa pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom. Je tam ešte jeden pstruhový CHAP revír a to Poprad (č. r. 4-1991-4-4) v Kežmarku. Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.
Pstruh potočný je charakteristickou rybou našich podhorských a horských tokov. Jeho prítomnosť je indikátorom čistej a zdravej vody. Napriek mnohým ohrozeniam si tento druh stále nachádza svoje miesto v našich riekach a potokoch, čím obohacuje naše prírodné dedičstvo.
tags: #pstruh #potocny #salmo #trutta #morpha #fario