Pestovanie kelu od semienka: Kompletný sprievodca

Kel, patriaci do čeľade kapustovitých rastlín, je výživná a odolná zelenina s bohatou históriou pestovania siahajúcou až do staroveku. Hoci sa pod názvom kel skrýva viacero druhov, všetky sa vyznačujú vysokým obsahom vitamínov a minerálov, ako aj pozitívnym vplyvom na trávenie a nervovú sústavu. Kel je dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára listovú časť a v druhom roku kvitne a tvorí semená. V kuchyni nachádza kel mnohostranné využitie a vďaka svojej odolnosti voči chladu a mrazu si ho môžete vychutnať aj počas zimných mesiacov.

Ilustrácia rôznych druhov kelu

Druhy kelu a ich charakteristika

Kel je v botanickom zmysle jeden druh s mnohými kultivarmi. Medzi najznámejšie patria:

  • Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda): Charakteristický veľkými bublinkovými listami zvinutými do ružice. Hmotnosť hlávky sa pohybuje od pol kilogramu u skorých odrôd až po 3 kilogramy u neskorých.
  • Ružičkový kel (Brassica oleracea convar. gemmifera): Vytvára vysoký hlúb, na ktorom vyrastajú drobné ružičky (2-6 cm). Jedna rastlina môže priniesť 40-50 ružičiek. Ružičkový kel je mimoriadne odolný voči nízkym teplotám a po mrazoch získava sladkastú chuť.
  • Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala): Odlišuje sa silne kučeravými listami, ktoré môžu byť zelenej, fialovej alebo modrastej farby. Existujú nízke (do 20 cm), polovysoké (do 60 cm) a vysoké (do 1,5 m) odrody.
  • Okrasný kel (Ľudovo aj okrasná kapusta): V posledných rokoch obľúbený pre svoju estetickú funkciu. Má kučeravé listy, ktoré sú sfarbené v strede alebo po celej ploche do červena, fialova, biela alebo sú viacfarebné. Väčšina okrasných kelov je jedlých.

Pod druh kelu patria aj ďalšie známe druhy zeleniny ako karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb.

Pestovanie kelu zo semienka

Pestovanie kelu nie je zložité, rastlina je odolná voči mrazíkom a nenáročná na výživu. Vyžaduje si však svetlé stanovište a pravidelnú zálievku. Ideálna je humózna pôda s primiešaným kompostom. Kel obľubuje vlhké, hlinité a stredne ťažké pôdy.

Výsev a predpestovanie

Termín výsevu závisí od odrody:

  • Skoré odrody: Koncom januára až vo februári do skleníkov alebo parenísk na predpestovanie sadeníc. Na záhon sa vysádzajú v apríli.
  • Letné a neskoré odrody: Od marca do mája priamo do záhona.

Pri predpestovaní sadeníc sa semená vysievajú do hĺbky 1-2 cm. Po vzídení (8-10 dní) pri teplote pôdy 5-20 °C sa sadenice jednotia tak, aby rastliny v riadku boli vzdialené 40-70 cm. Pri výsadbe na záhon je dôležitý dostatočný spon: 40-50 cm pre hlávkový kel a 50-80 cm pre kučeravý kel, pričom pri ružičkovom kely sa odporúča spon 60-70 cm.

Schéma výsevu semien kelu

Starostlivosť počas vegetácie

Počas vegetácie je dôležité pravidelné okopávanie na prekyprenie pôdy a odburiňovanie, aby burina neodoberala rastlinám potrebné živiny. Kel je náročný na vlahu, najmä počas júna, kedy sa najviac vyvíja. Záhon by nikdy nemal úplne vyschnúť.

Hnojenie: Ideálne je vysievať kel do humóznej pôdy so zapracovaným kompostom. Po výsadbe a počas vegetačného obdobia, najmä v júni, je potrebné kel prihnojovať, radšej viackrát malými dávkami. Vhodné sú dusíkaté hnojivá alebo organické hnojivá ako Hnojík.

Ochrana pred chorobami a škodcami: Kel je ohrozený podobnými chorobami a škodcami ako ostatné hlúboviny. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, skočky, mlynárik kapustový a molice. Nebezpečenstvo predstavujú aj hubové ochorenia a nádorovka kelová napádajúca korene. Mechanické ničenie vajíčok škodcov, prilákanie hmyzožravých vtákov do záhrady a pravidelná kontrola rastlín sú účinnými preventívnymi opatreniami.

Ilustrácia bežných škodcov kelu

Špecifiká pestovania jednotlivých druhov

Ružičkový kel

Pestovanie ružičkového kelu má svoje špecifiká. Po zasadení priesad (koncom apríla až začiatkom mája) je dôležité zabezpečiť dostatok vlahy a na jeseň pôdu zavápniť. Kľúčovým krokom pre podporu úrodnosti je zaštipnutie terminálneho púčika koncom augusta alebo v septembri, čo podporí rast ružičiek.

Ružičkový kel znesie aj krátkodobý mráz, ale najlepšie mu vyhovujú teploty okolo 20 °C. Po prvých mrazoch získava sladšiu chuť. Pri skladovaní ružičky vydržia v chladničke až dva mesiace a dajú sa aj zamraziť. Pri zbere je vhodné odstrihnúť celý hlúb s ružičkami.

Kel kučeravý

Kel kučeravý je nenáročný na pestovanie a dobre znáša mráz aj polotieň. Vyžaduje si vlhkú, stredne ťažkú pôdu, ktorú je vhodné na jeseň pohnojiť.

Semená sa vysievajú do hĺbky približne 2 cm vo vzdialenosti 50-80 cm. Po dorastení do veľkosti dvoch až troch listov sa porast jednotí na vzdialenosť 40-70 cm. Zberajú sa vždy len mladé, jemné listy alebo celé hlávky, pretože pri dlhšom skladovaní listy zhorknú.

Okrasný kel

Pestovanie okrasného kelu je podobné ako pri hlávkovom. V záhrade má čisto estetickú funkciu a najlepšie vynikne v jesenných výsadbách, prípadne v kvetináčoch. Keďže sa očakáva vyfarbenie listov v jesenných mesiacoch, vysádza sa neskôr ako jedlé varianty.

Zber a skladovanie kelu

Kel je najlepšie žať počas septembra/októbra, kým neprídu prvé mrazíky. Aj keď kel mráz vydrží, po silnejších mrazoch by sa horšie skladoval. Zberáme opatrne, vyrývame kel aj s koreňom, ktorý len nahrubo očistíme. Skladujeme v tme a chlade, ideálne v pivnici alebo garáži, pričom ponechávame korene.

Ružičkový kel môže prezimovať priamo na záhone, pričom niektoré odrody znesú až -15 °C. Mierne premrznutie dokonca podporí ich chuť. Pri zimnom zbere je vhodnejšie odrezať celý hlúb. Kel možno tiež vyryť aj s koreňmi a založiť do chladného pareniska alebo uskladniť v pivnici do vlhkého piesku.

Pred zmrazovaním je potrebné kel povariť, aby zmenšil objem. Strata vitamínov je minimálna, pretože povarenie trvá len pár minút.

Dusená čierna šošovica s klobásou a kelom - Food Wishs

Využitie kelu v kuchyni

Kel má v kuchyni široké uplatnenie. Môže sa pripravovať na mnoho spôsobov, napríklad:

  • Kelové karbonátky: Zmes kelu, mletého mäsa, vajec, cibule a korenia, vyprážaná na oleji.
  • Dusený kel: S pridaním zemiakov, cibule, cesnaku a klobásy.
  • Bravčové v keli: Bravčové mäso dusené s kelom, cibuľou, cesnakom a slaninou.

Ružičkový kel sa hodí do polievok, ako príloha, opekaný na masle, dusiť, zapiekať s inou zeleninou či mäsom. Pre zmiernenie horkastej chuti sa odporúča krátka tepelná úprava (do 10 minút), napríklad varenie v pare alebo vo vode.

Fotografia hotového jedla z kelu

Kel je skutočným zimným pokladom, ktorý obohatí váš jedálniček o cenné živiny a vitamíny.

tags: #ruzickovy #kel #pestovanie #od #semienka

Populárne príspevky: