Záhada očí na jednej strane: Fascinujúca evolúcia platéz a ich jedinečný zrak

Morské hlbiny skrývajú mnohé tajomstvá a život v nich sa prispôsobil extrémnym podmienkam. Živočíchy žijúce v tomto nehostinnom prostredí si vyvinuli rôzne stratégie. Jednou z najpozoruhodnejších adaptácií je unikátny zrak, najmä u rýb, ktoré si vyvinuli oči na jednej strane hlavy. Spomedzi všetkých cicavcov, plazov, vtákov, obojživelníkov a rýb sú platézy jednými z najasymetrickejších.

Jedinečná morfológia a premena platéz

Existujú dva rody rýb, ktoré si po pár týždňoch života ľahnú na jednu stranu tela na morské dno a zvyšok života prežijú v tejto polohe. Sú to platézy a kambaly. Kambaly sa v studených vodách Severného mora vyskytujú zriedka, platézy sú však hojné.

Anatómia aj morfológia týchto rýb je fascinujúca. Predstavte si nášho pleskáča, ktorý má podobne z bokov sploštené telo. Asi tak vyzerajú po vyliahnutí aj platézy, ale po pár týždňoch si podľa tajomného kľúča ľahnú na morské dno buď na pravú, alebo na ľavú stranu tela. Keďže na spodnej strane je jedno oko zbytočné, začne sa pomaly presúvať na druhú stranu hlavy, k oku druhému.

Anatómia platézy s oboma očami na jednej strane

Platéza tak má na jednej strane hlavy obe oči, ktorými dokáže pohybovať nezávisle od seba, podobne ako chameleón. Celkový dojem pri pohľade na platézu pôsobí, akoby škúlila.

Schéma migrácie oka platézy počas vývoja

Spodná strana tela, na ktorej leží, zostane celkom bez pigmentu a je úplne biela. Naproti tomu druhá strana sa farebne prispôsobí typu dna, na ktorom žije. Majú dokonalé mimikry, na dne ich je problematické zbadať. Takto zo zálohy lovia aj svoju korisť, ktorú tvoria ryby, kraby a červy.

Platéza dokonale maskovaná na morskom dne

Evolučný príbeh asymetrie

Evolúcia platéz je obzvlášť zaujímavá, pretože pôvodne začínali ako typické, symetrické ryby. Výskumníci, ako napríklad Kory Evans z Queenslandskej univerzity, sa intenzívne venujú objasňovaniu, ako sa táto výrazná asymetria vyvinula v relatívne krátkom čase. Evans poznamenáva, že integrácia je stav, kde existuje vysoký stupeň korelácie medzi znakmi, takže ak zmeníte jeden znak, zmení sa aj iný. Na makroevolučných časových škálach sa to stáva skutočne zaujímavým, pretože znaky sa potom začínajú vyvíjať spoločne.

Ak sa signalizačné siete rozšíria tak, aby zahŕňali čoraz viac znakov, potom sa zmeny môžu teoreticky šíriť po celom organizme pomocou rovnakej signalizačnej siete, čo umožňuje veľmi rýchle zmeny. Vedci použili niekoľko metód na poskladanie príbehu evolúcie platéz. Jednou z nich bola fylogenetická komparatívna metóda, ktorá sleduje evolučnú históriu znakov medzi druhmi.

  • Fylogenetické stromy majú vetvy, ktoré ukazujú, kde sa druhy rozchádzajú.
  • Stromy sa zvyčajne zostavujú pomocou genetiky, čo umožňuje určiť príbuznosť druhov.

Výskumníci tiež použili mikro-CT skener na vytvorenie 3D skenov lebiek niekoľkých druhov platéz. Skeny sa použili na vytvorenie 3D morfometrických modelov, ktoré bolo možné porovnať pre rozdiely v tvare. Zistili, že platézy boli oveľa integrovanejšie ako nesploštené ryby, čo znamená, že vývoj asymetrie platéz bol integrovaný proces, zahŕňajúci zmeny v celej lebke. Keď oko migrovalo, zmenilo sa aj mnoho ďalších vecí, a to aditívne.

Iné sploštené ryby, ako napríklad raje, túto zmenu neprešli. Jednoducho sa sploštili ako palacinka, ale ich oči nie sú obe na jednej strane. Evans úprimne priznáva, že nie je úplne jasné, akú konkrétnu evolučnú výhodu táto extrémna asymetria prináša.

Životný štýl a významné druhy

Platézy žijú pri dne, okrem halibuta, ktorého môžete uloviť aj vo vodnom stĺpci. Napriek zvláštnemu tvaru tela sú dobrí plavci a s pomocou prílivu a odlivu dokážu prekonať veľké vzdialenosti.

Halibut je najväčšia platéza na svete. Dorastá až do hmotnosti 300 kg; tieto gigantické ryby obývajú studené vody Atlantického oceána. Jeho najjužnejší výskyt je v okolí britských ostrovov. Lov halibuta sa stal prestížnou záležitosťou, uloviť ho je však niekedy skôr dielom náhody ako cieleného snaženia.

Gigantický halibut v prirodzenom prostredí

Studené Severné more je neskutočne bohaté na všetky formy života. Pri rybárskych výletoch na more v škandinávskych krajinách sa naši rybári stretnú s druhmi rýb, o ktorých majú základné informácie hlavne z rozprávania skúsenejších kolegov, z časopisov, prípadne z internetu. Platézy sú v tomto regióne bežným úlovkom, rovnako ako aj iné druhy rýb, krabov a kreviet.

tags: #ryba #ktora #ma #na #jednej #strane

Populárne príspevky: