Ryby patria medzi obratlovce (Vertebrata), ktorí žijú vo vodnom prostredí. Ich vnútorná štruktúra a zmyslové orgány sú prispôsobené životu vo vode, čo im umožňuje prežiť a prosperovať v rôznorodých vodných ekosystémoch.
Zmyslové orgány rýb
Vnútorné ucho a rovnováha
Ústrojím sluchu a súčasne i rovnováhy je vnútorné ucho. Je to párový orgán uložený v lebke po stranách zadného mozgu. Skladá sa z bludiště, rozděleného do troch váčkov, a z trojice k sebe kolmých chodbiček. Na výstelke váčkov spočívajú kamenky (otolity). Priestor vnútorného ucha je vyplnený sklovitou kapalinou, ktorá prenáša tlak otolitov, akožto čidiel zvuku i zmien pohybu ryby.
Otolity sú zložené z uhličitanu vápenatého, porcelánovo biele a priesvitné, s dobre patrnými prírustkovými vrstvami. Sú tri: protáhlý šíp, hvězdička a kamienok. Podľa najväčšieho šípu ľahko určíme vek ryby, pretože striedanie širších, letných, prírustkových vrstiev s užšími, zimnými, vrstvami je dobre čitateľné.
Vnútornému uchu ryby nepredchádza vonkajší zvukovod, takže zvukové vlny šírené vodou prenikajú dovnútra lebečnej kosti. Do mozgu je zvuk prenášaný chvením otolitov, vedený vo forme nervového vzruchu sluchovým nervom, zasahujúcim do chodbiček. Keď sa ryba vychýli zo základnej polohy, uplatňujú sa otolity ako čidlá rovnováhy. Zmenou tlaku na citlivú výstelku váčku a na nervové zakončenie vyvolajú reakciu, ktorá rybu prinúti k zaujatiu rovnovážnej polohy. Ryby ovšem počujú a reagujú hlavne na zvuky s vyšším kmitočtom, ktoré sú nepostihnuteľné ľudským uchom. Hlbšie zvuky skôr vnímajú postrannou čiarou.
Na udržovanie rovnováhy sa podieľa aj plynový měchýř ryb, uložený pod páteří a ledvinami. Býva jednoduchý a silne protáhlý. U kaprovitých rýb je dvojdielny, voľne uložený a na prednej valcovitej časti spojený s bludištěm vnútorného ucha. Z našich rýb nemá plynový měchýř vranka. Plynový měchýř upravuje voľnú hmotnosť rybieho tela tým, že vyrovnáva tlak svojej náplne s vonkajším tlakom vody. Tým rybám umožňuje udržovať sa bez problémov v ľubovoľnej hĺbke. Ryby s dvojdielnym plynovým měchýřom môžu zaujať polohu šikmo dolu alebo hore tým, že tlak v zadnej komore sa zvýši, v prednej zníži a naopak.
Postranná čiara
Postranná čiara sa nachádza na bokoch rýb a zmyslové kanáliky na hlave sú pozoruhodným ústrojím, ktorým ryby vnímajú tlak vody, smer, prúdenie aj vlnenie, blízkosť potravy a prekážky, na ktoré voda naráža a ktorým sa ryby za tmy a v kalnej vode vyhnú. Postranná čiara umožňuje život aj osleplým rybám. Slúži teda ako radar, ohlasujúci nebezpečenstvo.
Čuch
Čuchové jamky sú umiestnené medzi tlamou a očami. Každá jamka je kožnou riasou rozdelená na dve polovice. Sťahovaním a povoľovaním svalov nasávajú predné otvory vodu a zadnou polovicou odteká voda zase z jamky von. Čuchový ústroj nie je spojený s dutinou ústnou. Ryby napr. môžu cítiť potravu na diaľku, ale musia sa jej dotknúť, aby ju ochutnaly. Všeobecne známym fenoménom je tiež neskutočne dokonalý čuch úhora, ktorý je neporovnateľný so žiadnym obyvateľom našich vôd.
Chuť a hmat
Čivné bunky sú umiestnené na fúzikoch a pyskoch rýb, v dutine ústnej na podnebí. Fúziky rýb majú za úlohu ochutnávať a ohmatávať. Kapor, ale aj iné druhy rýb majú chuťové bunky aj kdekoľvek na tele v koži. Tvoria hmatové bunky (pupene), ktoré zachycujú hmatové vjemy a sú u rýb rôzne rozložené - po tele, na plutvách, na hlave, fúzikoch a pyskoch.
Zrak
Niektorým jaskynným rybám oči zakrpateli. Rybí oko nemá viečka ani slzné žľazy. Oči sú tak omývané a čistené vodou. Inak rybí oko zodpovedá stavbou očiam vyšších stavovcov. Podstatný rozdiel je v tvare šošovky, ktorá je guľovitá a v spôsobe zaostrovania oka na potrebnú vzdialenosť. To sa deje zmenou vzdialenosti šošovky od sietnice, nie zmenou jej tvaru čiže akomodáciou, bežnou napr. u človeka. Rybí oko je skôr uspôsobené k videniu na blízko. Zorný uhol pri výhľade z vody je 98 stupňov, ryba prakticky vidí všade okolo seba a na všetky strany. Ryby rozoznávajú veľkosť, tvar aj farbu predmetov, čo potvrdzujú skúsenosti rybárov, predovšetkým muškárov.
Dýchacia sústava
Žiabre
Naprostá väčšina rýb dýcha tzv. žábrami. Žiabre sú špecializované orgány rýb ektodermového pôvodu, ktoré slúžia k dýchaniu vo vode (teda výměne kyslíku a oxidu uhličitého medzi vnějším a vnitřním prostředím). V žiabrovej dutine sa nachádza štyri žiabrové oblúky, na ktoré nasedajú žiabrové lupínky. Tie sú pokryté tenkou priesvitnou pokožkou, ktorá je bohato prekrvená. Zde dochází k výměně plynů mezi krví ryby a vnějším prostředím, teda vodou. Je zde totiž nejtenčí možná bariéra, ktorú musia plyny prekonať.
Tvoria ich červeno sfarbené žiabre. Výmena plynov (kys.uhličitého za kyslík) sa deje na dýchacích riasach žiaberných lístkov, ktoré sú pretkané množstvom vlásočnic. Krv odovzdáva vode kys.uhličitý a prijíma z nej kyslík. V dýchacej sliznici (epitelu) lístkov sú tiež rozmiestnené hlienové bunky, ktoré vylučovaným výměškom chránia jemné tkáně žiabier pred kalom a cudzopasníkmi. Ryby majú schopnosť zbaviť sa poškodených žiaberných lístkov a nahradiť ich novými.
Ryba nasaje ústy vodu podtlakem pri zavřených skřelích, poté otevře skřele a voda proudí místem nejmenšího odporu kolem žaber, kde omývá bohatě prokrvené žaberní lupínky a dochází k výměně plynů.
Alternatívne dýchanie
U úhoře je popísané kožné dýchanie, ktoré mu umožňuje bez väčších problémov aj dočasný pobyt mimo domovské vodné prostredie. Niektoré ryby (mrenky, sekavci a ďalšie) načerpávajú tlamkou vzduch u hladiny, ktorý potom prehĺtajú. Takto využívajú kyslík v zadnej časti čreva. Štika rieši kritické okamihy pri konzumácii objemnej potravy tak, že prívod čerstvej vody k žiabram zaisťuje zozadu pomocou prsných plutiev.
Obiehacia sústava
Súvisí s činnosťou srdca, ktoré pracuje ako jednoduchá pumpa a vháňa odkysličenú krv do žiabier. Rybí srdce sa nachádza dole za hlavou, pod žiabrami. Srdce rýb je nápadne malé a má len jednu komoru a jednu predsieň. Jeho hmotnosť je 0,5 až 1% z celkovej hmotnosti ryby. To je dané malým množstvom obiehajúcej krvi, ktoré zodpovedá asi jednej päťdesiatine hmotnosti ryby. Zrýchľovanie alebo spomaľovanie srdcových tepov riadi blúdivý nerv. Srdcový tep u rýb závisí hlavne na teplote vody a je obvykle v súlade s počtom dychov. Závisí tiež na tom, či ryba odpočíva alebo je v pohybe.
Rybí krv sa od ľudskej líši tým, že jej červené krvinky majú jadro. Vynikajú rýchlejšou zrážanlivosťou, čo zaručuje, že ani ťažko poranená ryba nevykrváca. Rybí krv je len o zlomok teplejšia než voda v ktorej žije. Srdce (1) je u úhoře relatívne malé. Srdce (1) nie je s ohľadom na to, aký veľký okamžitý výkon musí často podávať, nijako nadpriemerným orgánom, napríklad u štiky. Srdce (1) je u ostriežov pomerne malé, rovnako ako srdce (l) u mníka.
Prietok krvi srdcom (jednoducho za 5 minút!)
Tráviaca sústava
Ústna dutina a zuby
Zažívacie ústrojí začína dutinou ústní. Dravé ryby sa vyznačujú veľkou, hlboko rozštiepenou a ozubenou tlamou. Nedravé ryby majú tlamu malú, obvykle s mäsitými pyskami. Jazyk nahradzuje jazyková kosť krytá mäkkou svalovinou. Zuby rýb nemajú korene a sú zakotvené v sliznici alebo prirastené na kostiach. K obnove zubov dochádza po celý život tak, že nové zuby vytláčajú zuby staršie a opotrebované. Zuby rýb slúžia k zachyteniu koristi.
Pažerák, žalúdok a črevo
Nedravé ryby nemajú vyvinutý žalúdok a jeho činnosť preberá predná časť čreva. Pažerák a žalúdok dravých rýb je silne svalnatý a roztiahnuteľný. Trávením sa potrava rozkladá v jednoduché látky, schopné sa vstrebať stenou žalúdku a čreva do krvi. Tým je privádzaná energia k pohybu aj rastu rýb a v období hojnosti potravy aj k tvorbe zásobních látok. Žalúdok dravých rýb je vakovitý. Střevo (4) úhora je pomerne rovné bez záhybov a dosti prostorné. Žalúdok leží opticky skrytý za kaudálnym (zadným) koncom jater úhora. Slepý vak (5) je dôležitým, veľmi objemným a rozmerným orgánom úhora. Žalúdok (5) je alfa a omega biológie štiky. Ako bonus má navyše možnosť pri konzumovaní objemnej potravy s plnými ústami roztiahnuť priestor, kadiaľ sústo prechádza. Dokáže doslova „povoliť vo švíkoch“. U tak malej rybky, akou je vranka, zaberá žalúdok prakticky viac než polovicu celej telovej dutiny. Pylorické prívěsky (5) sú nepříliš široké (sú dva) a leží celkom na spodu telovej dutiny pod žalúdkom vranky. Pylorické prívěsky štiky sú tri. Pylorické prívěsky (5) mníka sú najčastejšie v počte 25, v rozmedzí 21-30 (40) a majú rôznu veľkosť.
Pridružené tráviace orgány
K tráviacemu ústrojí patria játra so žlučníkem a slinivka břišní. Játra dravých rýb majú presne ohraničený tvar, u nedravých rýb obrůstajú črevné kličky. Játry prechádza krv bohatá na živiny uvoľnené v procese trávenia a je v nich zbavovaná škodlivých látok. Játra vylučujú žluč, ktorá rozptyľuje tuky, aby boli stráviteľnejšie a ďalej sa zde ukladajú zásobní látky dôležité pre prezimovanie rýb. Žlučník, ako zásobáreň žluče je vačkovitý a nápadne zelený.
U úhora možno nájsť oddelenú slinivku (pankreas), ktorá tu nie je ostrovčekovite roztrúsená v pečeni ako súčasť „hepatopankreasu“. Leží zvrchu nad celým črevom a najznateľnejšia je v prednej časti. Pečeň (3) úhora je orgánom, ktorý zaujíma veľmi významný podiel telovej dutiny. Žlčový váček je približne v strede jater a prilieha na črevo zvrchu. Pečeň (3) ostrieža tvoria za hlavou pri pohľade z boku necelú tretinu telovej dutiny. Žlčník leží centrálne, rozmerovo je drobnejší. Pečeň lososovitých rýb sú skutočne nadrozmerným orgánom, čo platí nielen pre domáce druhy, ale v podstate aj pre čeľaď ako takú, preto je taký dopyt po „tresčej pečeni“ z morí. Pečeň (2) sú u mníkovitých obrovským orgánom, vypĺňajú v pohľade z boku viac než polovicu telovej dutiny.
Řitní otvor
Nestráviteľné tuhé zbytky potravy sú peristaltickými pohybmi posúvané smerom k řitnímu otvoru a vyvádzané mimo telo ryby.
Vylučovacia sústava
Základným orgánom vylučovacej sústavy sú obličky, v ktorých sa tvorí moč obsahujúci odpadové látky. Moč odvádzajú z tela močovody. Obličky sú párový orgán priliehajúci k chrbtici, nápadne tmavo červenej farby. Temnou červeňou sa prezrádza aj slezina, ktorá je u dravých rýb zreteľne ohraničená, u nedravých podobne rozptýlená ako játra.
Zvláštnosťou úhora sú trojdielne obličky, kde každý z oddielov má svoju špecifickú funkciu a zadný oddiel zasahuje niekoľko cm až za řitní otvor. Obličky sú u ostrieža kryté čiastočne prirasteným plynovým měchýřom, vchlípené na strope telovej dutiny k chrbtici. Močový měchýř (7) býva pomerne výraznejší, v šikmej polohe smerom k řitnímu otvoru. Obličky (6) mníka majú výraznejšiu a masívnejšiu zadnú časť priliehajúcu k močovému měchýři, ale tiahnu sa pod plynovým měchýřom smerom dopredu až do oblasti za hlavou. Obličky vranky nie sú párovým orgánom, sú zrastené v jeden dlhý pás.
Nervová sústava
Nervová sústava rýb má svoje ústredie v jednoducho vybavenom mozgu a v mieche. Mozog je nápadne malý a jeho hmotnosť tvorí púhu tisícinu hmotnosti tela. Je protáhlý a pozdĺžne rozčlenený v časti zodpovedajúcej mozgu vyšších stavovcov. Jeho niektoré oddiely s predĺženou miechou sú sídlami rybích zmyslov. Miecha, objemom aj hmotnosťou prevyšujúca mozog, vedie horným chrbtovým kanálikom až na koniec tela ryby. Vybíha z nej toľko párov nervov, koľko má chrbtica obratlov. Vodivosť rybích nervov závisí na teplote vody; pri klesání teploty vody sa spomaľuje. Ústredná nervová sústava je ovplyvňovaná hormónmi vylučovanými žľazami s vnútornou sekréciou, ako sú nadledvinky, pankreas, štítna žľaza, hypofýza a ďalšie. Tým sa vytvára neurohormonálny systém, ktorý reaguje na vonkajšie podmienky a upravuje súhru všetkých dejov v organizme. Udržuje životnú pohodu rýb.
Pohlavné žľazy
Tvoria párové pohlavné žľazy, vaječníky samíc obsahujú ikry a varlata samcov mliečie, ktoré sa tiahnu z oboch strán pozdĺž zažívacej trubice a sú upevnené v brušnej dutine pobrušnicovými vláknami. Gonády sú aj u dospelých úhorov vizuálne problematicky identifikovateľné, relatívne najzreteľnejšie sú u rýb migrujúcich do mora, a to ešte po kontrastovaní špeciálnym činidlom. Rovnako ako u ostriežovitých rýb tvoria gonády u ikernáčok jeden nepárový zrastený orgán, napríklad u štiky. Gonády (8) vranky sú veľkostne priemerné, ale ich tvar je zaujímavo kolenovitě pravouhlý, smerujúci „vrcholom" dole.