Predstava, že morské ryby sú jednou z najzdravších súčastí našej stravy, prestáva platiť. V telách takmer troch štvrtín skúmaných rýb, ktoré žijú v hlbinách Atlantiku, našli vedci plastové častice aj chemikálie, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé. Táto skutočnosť vyvoláva vážne obavy o kontamináciu potravinového reťazca a potenciálne ohrozenie ľudského zdravia.
Alarmujúce zistenia v Atlantiku
Vedci skúmali 233 rýb vylovených v severovýchodnom Atlantiku v hĺbke až 600 metrov. Hlavné fakty z ich štúdie, ktorú robili pre vydavateľstvo Frontiers in Marine Science, zverejnila aj ČTK. Ukázalo sa, že mnohé z vylovených rýb prehltli niekoľko drobných častí plastu. Napríklad v žalúdku 4,5 centimetra dlhej rybky vedci objavili 13 kúskov umelej hmoty. Celkovo bolo vo vnútornostiach všetkých rýb nájdených 452 úlomkov plastov, čo je v priemere 1,8 kusa na rybu.
Plast prehltlo 73 percent rýb, čo je jeden z najväčších ohlásených výskytov vo svete. Pritom skúmané druhy sú dôležitým zdrojom potravy pre viacero veľkých dravcov, ako sú delfíny, tulene, tuniaky a morské vtáky. Práve takto sa plastové častice dostávajú aj do nášho potravinového reťazca. V rybách navyše našli aj chemikálie, ktoré sa na plasty buď nalepili v mori, alebo pochádzajú z ich výroby.
Vedci preskúmali tiež povrchovú vodu Atlantického oceánu a z testov 2 400 litrov vyplynulo, že na 100 litrov vody pripadá 14 kúskov rôznych plastov. Plasty nájdené v rybách boli veľmi podobné tým v povrchových vodách.
Historický kontext znečistenia mikroplastmi
Autori novej štúdie sa rozhodli prísť na to, ako sa mikroplasty hromadili v minulom storočí a čo to pre ryby znamenalo. „Za posledných 10 alebo 15 rokov si verejnosť uvedomila, že existuje problém s plastmi vo vode,“ hovorí Tim Hoellein, profesor biológie na Loyolskej univerzite. „Ale v skutočnosti boli organizmy pravdepodobne vystavené plastovému odpadu od chvíle, keď bol plast vynájdený, a my nepoznáme presný historický kontext.“
„Zobrali sme tieto nádoby plné rýb a našli sme vzorky, ktoré boli priemerné, teda nie najväčšie alebo najmenšie, a potom sme pomocou skalpelov a pinziet vypitvali ich tráviace ústrojenstvá,“ hovorí Loren Houová, hlavná autorka štúdie zverejnenej v časopise Ecological Applications. Tieto tráviace ústrojenstvá potom ošetrili peroxidom vodíka, ktorý rozkladá všetku organickú hmotu, ale ponecháva akýkoľvek potenciálny plast.
V rybách nezistili žiadne plasty až do polovice minulého storočia, ale potom, keď sa v päťdesiatych rokoch začali plasty priemyselne vyrábať, začali tieto koncentrácie rýchlo stúpať. Plasty objavili vo vláknitej forme a boli derivované z polymérov a z radu prírodných a syntetických textílií. „Zistili sme, že množstvo mikroplastov v útrobách týchto rýb v podstate stúpalo s úrovňou výroby plastov,“ hovorí Caleb McMahan, ichtyológ z chicagskeho múzea.
Stredozemné more: Obrovské skladisko plastov
Miliardy plastových predmetov sú hrozbou. V Stredozemnom mori sa hromadí obrovské množstvo plastového odpadu. „Znečistenie morí plastmi sa veľmi rozšírilo a stalo sa celosvetovým problémom len po polstoročí rozšíreného používania plastových materiálov. Podľa štúdie našli jeden kúsok plastu na štyri štvorcové metre. Plast sa v Stredozemnom mori hromadí v podobnom množstve, ako sa to deje v oceánskych prúdoch v Indickom oceáne, v severnom i južnom Atlantickom oceáne a v severnom i južnom Tichom oceáne.
Stredozemné more sa premenilo na obrovské skladisko plastov a s 1,2 miliónmi mikroplastov na kilometer štvorcový je jedným z najznečistenejších morských plôch na svete. Údaje priniesli vedci z talianskeho Inštitútu námorných vied a Národnej výskumnej rady, informujú Lidovky.cz. Podľa britského odborníka Davida Morritta sa španielski vedci zamerali najmä na tie najmenšie a najjemnejšie častice, takzvané mikroplasty, ktoré nepresahujú dĺžku päť milimetrov. „Tieto veľmi malé plastové častice morské živočíchy často prehltnú, a rôzne chemické látky sa tak môžu uvoľňovať do ich čriev,“ povedal Morritt. Stredozemné more zaberá len menej ako jedno percento celosvetových oceánov, žije v ňom však až 18 percent všetkých morských druhov.
K problému sa na svetovej konferencii o stave oceánov na Malte vyjadril aj britský princ Charles, keď vyhlásil, že plast už je „na našom tanieri“. Mnohé ryby totiž bežne prijímajú aj drobný plastový odpad - skonzumujú ho náhodou alebo si ho zmýlia s potravou. „Každý rok sa do oceánov vyhodí viac ako osem miliónov ton plastového odpadu. Svet musí úplne zmeniť svoj konzumný štýl vyhadzovania a vytvoriť fungujúci ekonomický systém recyklácie. Čoskoro príde doba, keď v každej rybe, ktorú zjete, bude plast,“ predniesol Charles.
Závažnú situáciu v Stredozemnom mori riešili aj na medzinárodnej konferencii Ocean Forum v Miláne. „Koncentrácia mikroplastov v Stredozemnom mori je na rovnakej úrovni, ako vo veľkých oceánoch,“ definovala problém ekologička Maria Cristina Fossiová zo sienskej univerzity. Podľa talianskej ekologičky ide o závažný problém, keďže Stredozemné more je viac-menej uzatvorená oblasť a nečistoty sa tak nemôžu rozptýliť. Mikroplasty sú drobné kúsky odpadu, ktoré majú najviac päť milimetrov a nebezpečenstvo predstavujú aj pre morské živočíchy. O zlepšenie oceánskeho životného prostredia sa zaujíma aj Európska únia.
Vplyv plastov na väčšie morské živočíchy
V žalúdku mŕtveho vorvaňa tuponosého, ktorého telo vyplavilo na morský breh v národnom parku v Indonézii, našli takmer šesť kilogramov plastového odpadu. Medzi odpadkami bolo 115 plastových pohárov, štyri plastové fľaše, 25 sáčkov či napríklad aj pár gumených sandálov. Ochranári si prezerajú uhynutú takmer 10-metrovú veľrybu na ostrove Kapota v Indonézii. Rozkladajúce sa telo 9,5 metrového vorvaňa objavili v pondelok večer neďaleko ostrova Kapota v indonézskom národnom parku Wakatobi. „Síce sme neboli schopní určiť príčinu smrti, fakty, ktoré vidíme, sú skutočne hrozné,“ uviedla pre agentúru AP Dwi Supraptiová z indonézskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).
Vyhadzovanie plastov do oceánu je značným problémom pre viaceré krajiny juhovýchodnej Ázie vrátane Indonézie. Práve plastovým vreckám a taškám sa pritom pripisuje zodpovednosť za každoročný úhyn stoviek morských živočíchov. Malé plastové častice sú prehltnuté morskými živočíchmi a následne uviaznu v ich systéme, čo má za následok smrť. Treba si však uvedomiť, že plast môže skončiť aj v rybách na našom tanieri.
Chemické znečistenie a jeho dôsledky
V rybách navyše našli aj chemikálie, ktoré sa na plasty buď nalepili v mori, alebo pochádzajú z ich výroby. Ryby vstrebávajú aj znečisťujúce chemikálie, ktoré sa na plasty buď nalepili v mori, alebo pochádzajú už z výroby. Plasty čoraz viac ohrozujú naše zdravie.
Antidepresíva vo vodnom prostredí
Chemikálie vo vode z čistiarne odpadových vôd. Výskum sa uskutočnil v západnej časti Ontárijského jazera, konkrétne v kontrolnej lokalite v Jordan Harbour a v rozvodí oblasti mokradí Cootes Paradise, neďalosti ktorej sa nachádza čistiareň odpadových vôd. Na tri týždne tam do vôd umiestnili klietky s druhom ryby karas. „Ryby, ktoré žijú po prúde vodného toku z čistiarní odpadových vôd absorbujú chemikálie. Preto sú pre nás vhodné na výskum,“ hovorí jeden z autorov štúdie, Sigal Balshine. Výskum odhalil, že ryby žijúce vo vode z čistiarne odpadových vôd vykazujú zmeny vo svojom normálnom správaní.
Analýza ukázala, že v krvnej plazme rýb, sa nachádzalo niekoľko typov antidepresív, ktoré sú bežne predajné na predpis, konkrétne také, ktoré inhibujú vychytávanie alebo spätné vychytávanie serotonínu. Ryby s týmito výsledkami boli tie z oblasti Cootes Paradise, kam ústi tok z čistiarne odpadových vôd Dundas. Výskumníci tvrdia, že spomínané lieky zvýšili u rýb hladinu serotonínu, čo ovplyvnilo ich správanie vo vode. Ryby umiestnené najbližšie k čistiarni boli odvážnejšie, menej napäté, ochotnejšie skúmať prostredie a celkovo aktívnejšie ako ryby v Jordan Harbour. V dôsledku toho, že plávanie rýb sa zmenilo, sa tie z Cootes Paradise stali ľahšou obeťou pre predátora. Ryby vystavené zvýšenej hladine antidepresívnych liekov sú ľahšie zraniteľné predátorom.
Znečistenie Malého Dunaja
V rieke Malý Dunaj v obciach Zálesie a Most pri Bratislave hromadne uhynuli ryby. Do vodného toku unikli odpadové vody po mechanickom prečistení z bratislavskej čistiarne odpadových vôd Vrakuňa. Pôvodcu znečistenia zatiaľ nepotvrdili. Hlásenia o úhyne rýb dostala SIŽP na havarijnej linke a od Vodnej stráže. "Na základe hlásení bolo vykonané miestne šetrenie v spolupráci s Vodnou strážou, ako aj rybárskym hospodárom BA II, kde bol potvrdený tento hromadný úhyn rýb rôznej veľkosti a druhu v počte približne 100 kusov," povedal Vido. Dodal, že šetrenie udalosti nebolo ukončené.
Malý Dunaj a desiatky jeho ramien sú momentálne v príšernom stave. Zo záhadných dôvodov niekoľko dní bratislavská čistička odpadových vôd vo Vrakuni vypúšťala (alebo ešte vypúšťa) odporné látky priamo do rieky. Brehy Malého Dunaja v Bratislave a blízkom okolí (smer Zálesie a Tomášov) sú momentálne posiate mŕtvymi rybami a miestni rybári na videu zachytili aj mŕtvoly väčších zvierat. Všetko tak nasvedčuje tomu, že čistička odpadových vôd vo Vrakuni vedome spôsobila ekologickú katastrofu, na ktorú doplatili stovky živých tvorov a výrazne poškodila ekosystém Malého Dunaja. Mŕtve ryby, tisíce červov, hmyzu a rieka plná výkalov a mŕtvol však môžu mať zásadný vplyv aj na šírenie chorôb nebezpečných i pri ľudí. Problém s Malým Dunajom si zo začiatku všimla miestna komunita rybárov, no pomaly sa začína šíriť celým Slovenskom.
Čistenie Malého Dunaja 2024
Globálne dôsledky znečistenia oceánov
Iná štúdia pred tromi týždňami upozornila na alarmujúce množstvo plastov v Tichom oceáne. Ten sa zachytáva na korálových útesoch. Už tak nepríjemné vyhliadky doplňuje nová štúdia, ktorá prichádza s ešte viac alarmujúcimi údajmi. Znečistenie vôd Severného ľadového oceánu ohrozuje arktický ekosystém. Španielsky ekológ Andrés Cózar so svojimi kolegami zverejnili štúdiu o expedícii z roku 2013, v ktorej píšu, že je Ľadový oceán plný stoviek ton plastového odpadu. Zatiaľ čo sú iné oblasti relatívne čisté, arktické vody východne od Grónska a časti pri severnej Európe sú zavalené plastovým odpadom. Príčinou tohto hromadenia sú zrejme oceánske prúdy prichádzajúce zo severu Atlantického oceánu. Odhad štúdie hovorí, že sa na Arktíde nachádzajú menej ako tri percentá globálneho plastového odpadu. Tento stav ale podľa nich nie je konečný.
Mŕtve zóny a prebytok rias
Riasy, ktoré sa rozmnožujú v znečistenom prostredí, uberajú kyslík ostatným morským živočíchom a rastlinám. Sú príčinou väčšiny „mŕtvych zón“, ktoré zaberajú tisíce štvorcových kilometrov. Tieto odpadové látky sú vhodnou potravou pre fytoplanktón. Premnožené sinice a riasy, ktoré ho tvoria, sa potom voľne vznášajú vo vode. „Nízke hladiny kyslíku vo vode sťažujú rybám, ustriciam a ďalším vodným živočíchom možnosti na prežitie,“ uvádza sa v správe. Problémy zasahujú aj miesta, v ktorých živočíchy často žijú, napríklad morskú trávu. Medzi nové identifikované „mŕtve zóny“ patria napríklad oblasti neďaleko lagúny Fosu v Ghane, ústie Perlovej rieky v Číne a zátoka Elefsis v Egejskom mori. Ich množstvo a rozloha sa podľa expertov od 70. rokov neustále zvyšuje. Proti podobnému výskumu spred dvoch rokov tu ide o nárast až o 34 percent.
Udržateľný rybolov a overovanie informácií
#Netflix svojim divákom len prednedávnom ponúkol nádielku dokumentárnych filmov, medzi ktorými je aj Seaspiracy. Snímka o udržateľnom rybolove obletela svet a získala si obrovské množstvo fanúšikov. Na celom príbehu je však najsmutnejšie, že tento film svojich divákov zavádza a neponúka im fakty. Jednou z nosných myšlienok, ktoré dokument prezentuje, je tvrdenie, že do roku 2048 dôjde kvôli rybolovu k vyhynutiu viacerých druhov rýb. Toto však nie je tak úplne pravda. Neznamená to však, že nepremyslený a agresívny rybolov je správna vec. Práve kvôli takémuto správaniu totiž dochádza k vyčerpaniu rybích populácii. To znamená, že postupom času začnú ročne produkovať až o 10 percent menej potomstva a rybolov tak utrpí veľké škody.
Ďalší z neoverených a najmä nepravdivých faktov znova očierňuje rybársky priemysel. Existujú štúdie, ktoré dokazujú, že až 80 percent celkového znečistenia oceánov tvorí odpad zo súše a najmä z území, ktoré sú husto obývané. V súvislosti so znečistením oceánov dokument vysvetľuje aj úhyn veľrýb, ktoré následne more vyplavuje na súš. Ani toto však nie je pravda, pretože veľryby ohrozujú najmä lovci, ktorý lovia bezhlavo a masovo. Pravdivá nie je ani informácia, ktorá hovorí, že väčšina morských plodov vzniká v morských farmách. V súčasnosti čoraz viac (najmä mladých) ľudí prechádza na vegánstvo, pri ktorom potravu tvoria len rastlinné zložky. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to ideálne riešenie. Avšak profesor a morský biológ Bryce D. Ako hovorí aj Veda na dosah udržateľný rybolov existuje. Ak by sa s ním prestalo úplne a všetky zdroje potravy by pochádzali len zo súše, prinieslo by to katastrofálne ekonomické aj environmentálne následky.
Tak ako pri akýchkoľvek článkoch, podcastoch či iných zdrojoch informácií, je nesmierne dôležité kontrolovať si odkiaľ pochádzajú. Ak sú názory na danú tému jednostranné a neberú do úvahy názor odborníkov (ako je to aj v prípade tohto dokumentu), je potrebné si všetky informácie poriadne preveriť.
Ako overovať informácie: Overuj si informácie - každý správny novinár si informáciu potvrdí z viacerých zdrojov.
Riešenia a povedomie
Jedinečný koncept, nazvaný „Yoshi the Fish“, vytvoril umelec a sochár Janardhan Havanje. Janardhan svoje dielo opísal médiám: „Moja socha je vlastne odpadkový kôš, kde ľudia, ktorí navštevujú pláž, môžu vyhodiť odpadky, namiesto ich odhadzovania na pláž, ktoré potom prúdia do morskej vody. Socha tiež prináša povedomie, že život v mori alebo v oceáne skutočne konzumuje odpad. Strácame veľa druhov morského života v dôsledku plastového odpadu, ktorý vytvára nerovnováhu v životnom prostredí“. Počas Svetového dňa životného prostredia, ktorý mal tému „Beat Plastic Pollution“ sa viac ako 600 študentov z rôznych vysokých škôl zúčastnilo čistenia pláže.
tags: #ryba #v #ktorej #nasli #odpad