Partnerské pestovanie kukurice: Sprievodca pre bohatú úrodu v záhrade

Kukurica (Zea mays) je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete, ktorá zohráva významnú úlohu v kuchyniach po celom svete. Kukurica, ako rastlina, má skutočne bohatú históriu. Jej latinský názov Zea mays už mnohé napovedá. Je to zelenina, ktorú pestovali už Mayovia na území dnešnej strednej Ameriky. Do Európy sa dostala až oveľa neskôr, po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1493. Na území dnešného Slovenska sa však objavila až v 17. storočí. Predpokladá sa, že moderná kukurica pochádza z Balsas teosinte (Zea mays parviglumis), divokej trávy. Jej kultúra sa v čase európskeho osídlenia Severnej Ameriky rozšírila až na sever a domorodí Američania ju naučili európskych kolonistov pestovať. Vďaka Krištofovi Kolumbovi sa dostala do Európy a postupne do všetkých oblastí sveta vhodných na jej pestovanie.

Vedeli ste, že od tejto prastarej plodiny záviselo mnoho národov a civilizácií? Kukurica je tretím najväčším rastlinným zdrojom potravy na svete. Je jednou z najobľúbenejších plodín, ktorá prináša veľkú úrodu pri dodržaní správnych pestovateľských zásad. Či už ide o sladkú kukuricu na varenie, kukuricu na pukance alebo krmoviny, pestovanie kukurice môže byť jednoduché, ak sa dodržiavajú správne postupy. Jednoduché pestovanie kukurice poteší aj menej skúsených záhradkárov.

Druhy kukurice

Kukurica sa pestuje v rôznych odrodách, ktoré sa líšia podľa spôsobu využitia. V súčasnosti sa pestujú štyri formy kukurice - kukurica obyčajná, kukurica - konský zub, kukurica cukrová a kukurica pukancová. Dnes je vyšľachtených množstvo odrôd, medzi najznámejšie patria kukurica obyčajná, cukrová a pukancová. Kukurica obyčajná sa dnes pestuje už len ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Prvé dve sa štandardne používajú ako potrava pre hospodárske zvieratá a na výrobu škrobu. Na priamy konzum sa používa kukurica cukrová, ktorej sa budeme venovať aj v tomto článku.

Kukuricu cukrovú môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín, na lahôdkovú a supersladkú. Supersladké odrody majú o jednu tretinu vyšší obsah jednoduchých cukrov a ich premena na škrob prebieha pomalšie. Presný pôvod cukrovej kukurice je nejasný, ale vedci sú všeobecne presvedčení, že sladká odroda mohla byť objavená náhodou, keď sa v kukurici vyskytla recesívna mutácia génov a zmenila sa hladina cukru a škrobu v rastline.

Záhradkárom je k dispozícii množstvo druhov. Nové odrody uľahčili priniesť na stôl kvalitnú kukuricu. Nové druhy sú sladšie, chrumkavejšie a jemnejšie. Udržia si svoju sladkosť dlhšie bez toho, aby boli po zbere škrobovité, ale ich pestovanie môže byť náročnejšie. V súčasnosti sa pestujú a konzumujú štyri hlavné druhy cukrovej kukurice: SU, SE, SH2 a SYN. Tu je rýchly prehľad rozdielov medzi nimi:

  • Štandard (SU): Štandardná cukrová kukurica alebo SU je známa svojou sladkou, krémovou textúrou. Pre najlepšiu chuť by sa mala skonzumovať do týždňa po zbere. Typ SU obsahuje viac cukru a menej škrobu ako poľná kukurica, ktorá sa primárne používa na zrno a zberá sa, keď sú zrná suché. Vysoké hladiny cukrov v SU a iných sladkých odrodách sú výsledkom prirodzenej genetickej mutácie, ktorá riadi premenu cukru na škrob v rastline, vďaka čomu je sladká vo fáze pred úplným dozretím zrna.
  • Zvýšený cukor (SE): SE je vylepšená verzia SU s vyšším obsahom cukru ako štandardná sladká, ale s menej cukru ako super sladká (SH2). Gén typu SE spôsobuje zvýšené množstvo cukru v jadrách, čo tiež vedie k tomu, že jadrá sú krehkejšie. SE je obľúbený, pretože si po zbere zachováva svoju chuť a textúru oveľa dlhšie ako štandardné SU druhy.
  • Super sladká (SH2): SH2 je - uhádli ste - super sladká. V porovnaní s odrodami typu SU má totiž štyri až 10-krát vyššiu cukornatosť. SH2 má veľmi nízky obsah škrobu, keď sú jadrá úplne vyzreté.
  • Synergická (SYN): Tento fascinujúci druh cukrovej kukurice, skrátene SYN, je hybridom 25 percent SH2 a 75 percent SE, vďaka čomu vznikajú chrumkavé, no jemné zrná, ktoré si dobre uchovávajú svoju chuť pri skladovaní.

Kukurica prichádza v skorých, stredných a neskorých odrodách. Skoré odrody dozrievajú najrýchlejšie, zatiaľ čo neskorým to môže trvať celé vegetačné obdobie. Pre predĺžený zber vysádzajte odrody s rôznym počtom „dní do zrelosti“. Príkladom je kukurica siata Tatonka F1, ktorej klasy dosahujú dĺžku až 21 cm a sú zlato-žltej farby.

Rôzne odrody cukrovej kukurice

Podmienky pre pestovanie kukurice

Kukurica je považovaná za jednu z najnáročnejších rastlín. Pri jej pestovaní je dôležité dodržiavať technologické, klimatické a pôdne podmienky a zohľadniť okolie v záhrade. Aké podmienky sú potrebné pre vývoj a dobrú úrodu kukurice?

Pôda a hnojenie

Kukurica prosperuje v slnečných a teplých záhonoch a v pôdach kvalitne zásobených živinami. Má rada slnečné záhony s výživnou, na humus bohatou pôdou. Kukurica je ako plodina veľmi náročná na vysoký obsah humusu v pôde, respektíve živín ako takých. Na to je ideálne myslieť ešte na jeseň. Záhony, na ktorých plánujete kukuricu pestovať, vyhnojte vyzretým kompostom. Spraviť tak môžete tiež na jar, niekoľko týždňov pred výsadbou. Na pôdu je kukurica pomerne nenáročná, najlepšie rastie v pôde dobre priepustnej, ktorá je schopná udržať vodu. Preto do nej niekoľko týždňov pred výsevom zapravíme väčšie množstvo kompostu alebo vysievame do vyhnojenej pôdy po predplodine. Kukurica preferuje pôdu s pH medzi 6,0-6,8. Ak je pôda príliš kyslá, môžete ju upraviť pridaním vápna. Na hnojenie je lepšie používať organické látky a minerálne hnojivá a aplikovať ich hlavne počas vegetačného obdobia. Kukurica je náročná na dusík, preto je dôležité pridať hnojivo bohaté na dusík pri výsadbe a potom počas rastu rastlín. Slávnostná kukurica preferuje organicky bohatú, sypkú, dobre priepustnú pôdu s pH 5,5-7,0. Vylepšite ju pridaním dobre prehnitého hnoja alebo kompostu na jar alebo na jeseň. Nepoužívajte čerstvý hnoj, pretože môže obsahovať škodlivé baktérie a môže zvýšiť problémy s burinou. Dusík je obzvlášť dôležitý pre robustný rast. Za jeden alebo dva centimetre kompostu, hnilého hnoja, alebo rybej emulzie zapracovanej do pôdy na jeseň pred výsadbou vám bude rastlina vďačná. Aplikujte dusíkaté hnojivo, keď je vysoká asi 20 cm a znova, keď začne produkovať strapce, podľa pokynov na štítku. Kukurica potrebuje najmä dusík, preto je vhodné používať dusíkaté hnojivá alebo kompost.

Slnečný kukuričný záhon

Svetlo a teplota

Kukurica potrebuje minimálne 6-8 hodín slnečného svetla denne, preto je dôležité vybrať pre ňu slnečné stanovište. Pri slabom osvetlení sa rast rastlín spomaľuje, preto sa vysádza na otvorenom priestranstve. Rastlina potrebuje teplé podnebie. Semená dávajú prvé výhonky pri teplote najmenej 10 °C. Ale optimálna teplota na pestovanie plodiny je 25 °C. A čím je teplota pôdy bližšie k optimu, tým rýchlejšie sa objavujú prvé zelené. Akákoľvek negatívna teplota, aj krátkodobá, znižuje percento sadeníc. Kukurica sa pri teplote 10 °C vyvíja veľmi zle, ale tiež dobre neznáša horúčavy. Pri teplotách nad 35 °C sa rastlina nevyvíja, prináša zlú úrodu. Slávnostná kukurica preferuje teploty medzi 15 a 25 stupňami Celzia. V studenej pôde nevyklíči. V chladnom podnebí môžete pôdu zakryť čiernym plastom, aby sa na jar pred výsadbou rýchlo zohriala.

Zálievka

Táto plodina dobre toleruje sucho, ale počas vývoja ovocia existujú špeciálne požiadavky na zálievku. Ak počas tohto obdobia nie je zabezpečená požadovaná úroveň vlhkosti, môže dôjsť k strate úrody kukurice. Kukuricu treba polievať pravidelne, najmä počas obdobia tvorby kláskov. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená. Zalievajte pravidelne, najmä ak si všimnete, že sa listy krútia a keď klasy začnú napučiavať. Asi 2,5 cm vody za týždeň by mal stačiť. A ideálne je zalievať hlboko raz týždenne, namiesto toho, aby ste denne polievali trochou vody.

Čas a spôsob výsevu

Ideálny termín na výsadbu kukurice je od apríla až do konca mája, kedy už panuje celkom teplé počasie. Vysieva sa od 15. apríla, vo vyšších polohách aj neskôr. Teplota pôdy by nemala klesnúť pod 12 °C. Kukuricu môžeš vysievať priamo do záhona, keď sa teplota pôdy zohreje na približne 15 °C. Kedy sadiť kukuricu závisí od počasia, no vo všeobecnosti je najvhodnejšie obdobie koniec apríla až máj. Semená saďte priamo do pôdy. Predpestovanie sa neodporúča, nakoľko kukurica zle znáša presádzanie. Najlepšie je začať priamo v záhrade, aby sa presádzaním nenarušili citlivé korienky. Semená kukurice vysievajte vonku približne dva týždne po dátume posledného jarného mrazu. Je dôležité zasadiť kukuricu čo najskôr, pretože si vyžaduje pomerne dlhé vegetačné obdobie s teplým počasím. Kukurica je citlivá na mrazy, takže nebuďte príliš horliví! Ak žijete v oblasti s kratším vegetačným obdobím, vyberte si skorú odrodu, ktorá dozrie pred prvým jesenným mrazom. Teplota pôdy je kľúčom k úspešnému klíčeniu. Pre kukuricu by to malo byť aspoň 16 °C alebo 18 °C pre super sladké odrody.

Kukurica chutí najlepšie čerstvá a zle znáša skladovanie. Nevysievajte preto všetky semená naraz. V čase dozrievania by ste mali veľké množstvo kukurice, ktoré by ste museli rýchlo spracovať alebo rozdať susedom. Čo teda robiť, aby kukurica dozrievala postupne? Na výber máte dve možnosti. Buď zasadíte rôzne odrody s rozdielnym časom dozrievania alebo len jednoducho zasejete semená s časovým odstupom. Pár týždňov po zasadení prvého kola kukurice zasaďte ďalšiu plodinu, aby ste rozložili úrodu. Alebo môžete rozdeliť čas, kedy sa seje kukurica tak, že tretinu zasadíte okolo 14. apríla, druhú tretinu koncom mesiaca a poslednú začiatkom mája. Výsev kukurice je pomerne jednoduchá záležitosť. Pomocou motyky alebo lopatky vyhĺbte jamky hlboké približne 4 cm alebo 6 cm. Následne do každej nasypte niekoľko semienok, aby ste mali istotu, že aspoň jedno vyklíči. Následne do nej vhoďte 3 - 4 semienka kukurice a prihrňte. Nakoniec zasypte hlinou a v prípade veľmi suchého počasia zavlažte. Hneď po vysadení sa neodporúča rastlinku zavlažovať, nakoľko si pri nadbytku vlahy nevytvára poriadne korene a v neskoršom období môže vyschnúť. Posledné roky však býva apríl extrémne suchý a pôda tiež. Semená zasejte asi 4 až 5 cm hlboko a 10 až 15 cm v od seba do riadkov vzdialených 0,8 až 1 m.

Kukurica sa pestuje v pomerne veľkých sponoch, vo veľkosti 30 x 60 cm, 20 x 70 cm alebo 40 x 50 cm. Šírka sponu sa však môže líšiť, niektorí odporúčajú 20 x 70 cm alebo 40 x 50 cm. Ich rozmery sa môžu mierne líšiť v závislosti od odrody. Tento údaj však vždy nájdete uvedený na zadnej strane obalu od semienok. Kukuricu nevysievajte do dlhého samostatného riadka, tam by bol porast viac ohrozený silným vetrom. Nikdy ju nevysievame ani nesadíme do jedného dlhého riadka, plytko koreniace rastliny by sa pri vetre vyvracali. Efektívnejší je výsev do štvorca alebo do viacerých riadkov za sebou. Rastlinu štandardne nevysádzame samostatne, ale využívame jej vzrast na vytvorenie akéhosi vetrolamu pre rastliny, ktoré sú náchylné na vietor. Pri pestovaní kukurice sa odporúča vysievať v skupinách alebo blokoch, nie do dlhých radov, pretože kukurica je opeľovaná vetrom. Pre dostatočné opelenie si záhon správne naplánujte. Namiesto vysadenia jedného alebo dvoch dlhých riadkov kukurice zasaďte „bloky“ kukurice do hĺbky najmenej štyroch riadkov. To zaistí, že kukurica, ktorú opeľuje vietor, nie včely, má väčšiu šancu produkovať životaschopné, plné klasy. Odporúčame tiež sadiť v blokoch a nie v riadkoch, nakoľko je kukurica vetrom opelivá. Rastliny pestované pokope majú väčšiu šancu, že budú správne opelené. Kukurica potrebuje dostatok miesta, a to z dvoch dôvodov - berie veľa živín z pôdy a opeľuje ju predovšetkým vietor. Strapce, ktoré vyrastajú z vrcholkov rastlín, vylučujú zrnká peľu, ktoré si musia nájsť cestu k jemným prameňom hodvábu, ktoré vychádzajú z novo vytvorených klasov. Aby ste sa uistili, že hodváb bude pekne obsypaný peľom, pestujte kukuricu radšej v blokoch krátkych riadkov ako v dlhom, jednom rade. V malej záhrade možno na záhone s rozmermi 1 x 1,5 m pestovať 15 rastlín vzdialených od seba 30 cm. Pestovanie kukurice v tejto malej mierke je dobrý spôsob, ako sa predstaviť plodine, ktorú ste zatiaľ nepestovali. Po prvom roku budete pravdepodobne chcieť zväčšiť veľkosť výsadby na najmenej 4 riadky dlhé 3 m.

Škola kukurice: Lekcie o hĺbke výsadby

Partnerské pestovanie kukurice

Už dávno nie je tajomstvom, že niektoré rastliny si navzájom pomáhajú pri vývoji, zatiaľ čo iné sa naopak navzájom utláčajú. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o náročnú vedu, ale každý záhradník by mal pochopiť kompatibilitu kultúr a čo to je. Je potrebné poznamenať, že výber správnych susedov zvyšuje úrodu a odháňa škodcov.

Aby pôda nebola akumulátorom a zdrojom chorôb, snažíme sa využiť princípy a silu prírody v náš prospech. V praxi to znamená, že berieme do úvahy vzájomnú znášanlivosť rastlín a na pestovateľskej ploche striedame riadky nepríbuzných plodín. Je dôležité dbať na to, aby sa na tej istej pôde nenachádzali monokultúry tej istej rastliny, pretože tým dochádza k oslabeniu odolnosti, úrodnosti a prosperity jednotlivých rastlín. Navyše v pôde dochádza k premnoženiu chorôb a škodcov, v závislosti od zvýšeného množstva infikovaných zostatkov rastlín. Výsadba niektorých druhov zeleniny či byliniek vedľa seba môžu mať prospešný význam. Takýmto výsadbám sa hovorí aj zmiešané zeleninové kultúry. Partnerské pestovanie, známe aj ako zmiešané pestovanie, je metóda, pri ktorej sa rôzne druhy rastlín pestujú v tesnej blízkosti, aby si navzájom prospievali. Niektoré rastliny sa navzájom podporujú, zlepšujú rast, odpudzujú škodcov alebo obohacujú pôdu, zatiaľ čo iné si konkurujú o živiny a priestor. Správnym výberom partnerov pre kukuricu môžete dosiahnuť zdravšiu a produktívnejšiu záhradu.

Výhody partnerského pestovania kukurice

  • Zvýšená úroda: Niektoré rastliny, ako napríklad fazuľa, obohacujú pôdu o dusík, ktorý je pre kukuricu dôležitý.
  • Ochrana pred škodcami: Aromatické bylinky a niektoré druhy zeleniny môžu odpudzovať škodcov, ktorí napádajú kukuricu. Napríklad kukurica miluje vošky, potom je prospešné zasadiť k nej nasturtium. Vôňa kvetu vystraší vošky a kukurica prežije.
  • Zlepšené využitie priestoru: Kombináciou vysokých a nízkych rastlín môžete efektívnejšie využiť záhradný priestor.
  • Podpora opeľovania: Medonosné rastliny prilákajú včely a iný užitočný hmyz, ktorý zabezpečí lepšie opelenie kukurice.
  • Zlepšenie kvality pôdy: Niektoré rastliny, ako napríklad tekvica, tienia pôdu a zabraňujú jej vysychaniu.

Faktory ovplyvňujúce výnos: Rastliny vysadené v blízkosti by mali mať podobné podmienky údržby: svetlo, hnojivá, vlhkosť. Zlučiteľnosť kukurice s inými rastlinami je možná, iba ak je splnený vyššie uvedený maximálny počet podmienok. Ak budú podobné rastliny vysadené na rovnakom mieste, budú im chýbať živiny. Rastlina vysadená v prvom roku bude z pôdy čerpať všetky potrebné látky a v budúcom roku bude nedostatok príbuznej rastliny, to znamená, že úroda bude oveľa menšia. Okrem toho sa v prvom roku v pôde hromadia choroby a škodcovia, ktorí rastlinu infikujú v druhom roku. Výška plodín by mala byť iná. Napríklad zasadená kukurica bude počas obdobia dozrievania tieniť uhorky. Rastliny musia mať iné obdobie dozrievania, potom dostanú všetky potrebné živiny. Napríklad cibuľa vysadená v blízkosti a mrkva. Zelenina sa vyvíja rôznymi spôsobmi a pre jej vývoj sú potrebné rôzne živiny.

Zmiešaný záhon s kukuricou a sprievodnými rastlinami

Dobrí susedia pre kukuricu

Kukurica sa dobre znáša s mnohými druhmi zeleniny, preto existuje veľa možností, ako ju začleniť do partnerského pestovania. Medzi najlepších spoločníkov pre kukuricu patria:

  • Fazuľa a hrach: Fazuľa je vynikajúci partner pre kukuricu, pretože viaže dusík zo vzduchu a obohacuje ním pôdu. Popínavé druhy fazule sa môžu ťahať po steblách kukurice, čím šetria priestor. Kríčkovú fazuľu môžete zasadiť do blízkosti kukurice. V symbióze s nitrifikačnými baktériami na koreňoch, ktoré hromadia dusík, podporí rast vždy hladnej kukurice. Spoločné pestovanie kukurice a hrášku dáva dobrý výsledok. Hrášok nijako neovplyvňuje úrodu kukurice, ktorá sa zase stáva oporou hrachu. Pri vývoji sa prepletá pozdĺž stonky vysokého suseda a dostáva viac slnečného žiarenia. Je tiež potrebné zvážiť, že ich koreňové systémy majú rôznu dĺžku, takže rastliny si navzájom nekonkurujú. Okrem hrachu a fazule sú pozitívnymi spoločníkmi aj bylinky, ktoré dostávajú potrebný odtieň a ako odpoveď odoženú pach škodcov.
  • Tekvica a uhorky: Kukuricu je možné pestovať aj spolu s tekvicami a uhorkami. Neubližujú si navzájom. Tekvica tieni pôdu, udržuje ju vlhkú a zabraňuje rastu buriny. Jej veľké listy tiež bránia prehrievaniu pôdy v horúcich letných mesiacoch. Podobne ako tekvica, aj uhorky tienia pôdu a udržujú ju vlhkú. Navyše, ich popínavé výhonky sa môžu ťahať po steblách kukurice. Jediná vec, ktorú je potrebné vziať do úvahy, je, že na vývoj cukety je potrebných veľa priestoru. Preto môžete hlavnú oblasť vysadiť cuketou a kukuricu vysádzať vedľa seba v šachovnicovom vzore. Malý tieň z vysokej rastliny ušetrí v horúcich dňoch málo plodín.
  • Melón: Melóny majú podobné nároky na pestovanie ako kukurica, a preto sa im v jej blízkosti dobre darí. Takíto susedia s kukuricou v záhrade, ako sú melóny a vodné melóny, budú chránení pred nadmerným slnečným žiarením, vetrom, krupobitím, čo znamená, že prinesú dobrú úrodu.
  • Zemiaky: Skoré zemiaky a kukurica sa navzájom dopĺňajú, pričom zemiaky využívajú priestor pod kukuricou. Časté je aj jej pestovanie na okraji záhonov so zemiakmi.
  • Rajčiaky: Paradajky a kukurica si navzájom nekonkurujú a môžu sa pestovať v tesnej blízkosti. Bazalka je vhodná na spoločné vysádzanie s rajčinami. Ako je známe, zlepšuje ich chuť a paradajky pri nej prosperujú.
  • Šalát a reďkovky: Kukurica sa veľmi dobre znáša s hlávkovým šalátom. K ťahavej fazuli vysaďte kukuricu a reďkovku.
  • Slnečnica: Kupodivu si slnečnica a kukurica na spoločnom území vychádzajú veľmi dobre. Je to spôsobené toxínmi vylučovanými koreňmi rôznej dĺžky.
  • Špenát: Špenát zadržuje vlhkosť v pôde a bráni rastu buriny, to znamená dovtedy, kým kukuricu nenahradia malé buriny.

Polikultúra "Tri sestry"

Jednou z najznámejších a najúspešnejších foriem partnerského pestovania kukurice je polikultúra "Tri sestry". Táto metóda, ktorú používali už starí Indiáni, kombinuje kukuricu, popínavú fazuľu a tekvicu. Dobre spolu funguje kombinácia tekvica + fazuľa + kukurica.

Ako funguje polikultúra "Tri sestry"?

  • Kukurica: Poskytuje fazuli oporu a čiastočnú ochranu pred vetrom.
  • Fazuľa: Obohacuje pôdu o dusík, ktorý je potrebný pre rast kukurice a tekvice.
  • Tekvica: Tieni pôdu, udržuje ju vlhkú a zabraňuje rastu buriny. Kukurica poskytuje tekvici ochranu listov pred spálením, na oplátku jej tekvica udržuje dosť vlahy pri koreňoch.

Ako založiť záhon "Tri sestry"?

  1. Vyberte slnečné miesto a pripravte pôdu.
  2. Do stredu záhona vysejte 5-7 semien kukurice.
  3. Po vzídení ponechajte 4 najsilnejšie rastliny a nakopcujte ich.
  4. Keď kukurica dosiahne výšku 30-40 cm, vysejte fazuľu do vzdialenosti 20 cm od kukurice.
  5. O 7-10 dní vysejte tekvicu do vzdialenosti 25 cm od fazule.
Záhon Tri sestry s kukuricou, fazuľou a tekvicou

Zlí susedia pre kukuricu

Nie všetky rastliny sú vhodné na spoločné pestovanie s kukuricou. Niektoré rastliny si konkurujú o živiny, priťahujú škodcov alebo majú iné negatívne vplyvy. Dotknutá rastlina nemá veľmi rada kompatibilitu so zelerom a červenou repou. Naopak nevhodné je sadiť kukuricu pri zeler a červenú repu.

  • Zeler: Kukurica a zeler si navzájom konkurujú o živiny a vodu.
  • Červená repa: Podobne ako zeler, aj červená repa si s kukuricou konkuruje o zdroje.
  • Kapusta a karfiol: Vedľa kukurice je zakázané sadiť kapustu. Faktom je, že tieto plodiny vyžadujú pre vývoj veľa svetla a vysoká rastlina, naopak, zariadi tieň na celý deň. Kapustu nesaďte na miesto po vytrhaných jarných reďkovkách. Lákajú rovnakých škodcov. Vo všeobecnosti by ste nemali kapustovitú zeleninu sadiť vedľa seba. Kapuste a karfiolu sa bude dobre dariť pri paradajkách, zeleri, špenáte, brokolici, mangolde a ružičkovom keli. Nedávajte ich do blízkosti jahôd.
  • Paradajka a paprika: Nemôžete zasadiť kukuricu vedľa sladkej a pálivej papriky, pretože tieto rastliny, rovnako ako paradajky, milujú slnečné svetlo. Hoci sa paradajka a paprika na tanieri pekne dopĺňajú, v záhrade sa k sebe vôbec nehodia. Okrem toho sa paradajky v záhrade považujú za sebecké. Je pre nich ťažké nájsť susedov. Preto je lepšie ich pestovať osobitne. Dôležité je, že paradajka rastúca v tieni je často chorá.
  • Hlávkový šalát: Hlávkový šalát je rizikovým susedom pre aromatickú koreňovú zeleninu.
Nevhodné susedstvo rastlín v záhrade

Negatívne dôsledky nesprávnej kombinácie kultúr

Z vyššie uvedeného môžeme vyvodiť záver a zdôrazniť negatívne dôsledky nesprávnej kombinácie kultúr:

  • Zlá produktivita.
  • Výskyt škodcov a chorôb, ktoré bránia rozvoju rastliny alebo vyvolávajú jej smrť.
  • Môže sa vyskytnúť nesprávne dodržiavanie požiadaviek na vlhkosť rastlín, húb a plesní.
  • Toxíny uvoľňované počas rastu niektorých rastlín môžu zabiť susedov.

Starostlivosť o kukuricu a bežné problémy

Keď sa na rastline objavia prvé pravé listy, slabšie jedince opatrne povytrhávajte. Po vyklíčení, keď sa objavia prvé dva tri pravé listy, slabšiu rastlinku odstránime. Zároveň je vhodné záhony zamulčovať, ideálne kompostom, ktorý bude postupne dodávať kukurici potrebné živiny. V rovnakom čase je dobré okolie kukurice zamulčovať napríklad kompostom, ktorý bude rastline postupne dodávať živiny. Použitie organického mulču okolo rastlín pomáha udržať vlhkosť v pôde a zároveň chráni korene pred vysokými teplotami. Potrebuje výživné pôdy, najlepšie už na jeseň vyhnojené kompostom. Po vyklíčení až po zber šúľkov kukuricu zavlažujeme, okopávame a odstraňujeme buriny. Okolitú pôdu udržiavajte bez buriny a podľa potreby polievajte. Po vzídení mladé rastliny chránime pred slizniakmi. Záhon môžeme aj skypriť a namulčovať.

Škodcovia a choroby

Kukurica je chuťou leta, no o úrodu môžete prísť kvôli škodcom alebo chorobám. Zvieratá vrátane hlodavcov a vtákov budú pri dozrievaní klasov najväčším problémom cukrovej kukurice. Kukuricu môžu napadnúť rôzni škodcovia, ako sú vošky, húsenice a vrtivky. Ochrana pred vtákmi a hlodavcami: Vtáky a hlodavce môžu spôsobiť škody na kláskoch kukurice. Rastliny obľubuje aj vijačka kukuričná, ktorú zvládnete s organickým pesticídom a zničením stoniek na konci sezóny. Pozor si dávajte aj na sivočiernu hubu zvanú sneť.

Mozaikový vírus kukurice

Vírus mozaiky kukurice prenáša niekoľko druhov vošiek. Ochorenie môže postihnúť aj množstvo iných rastlín, vrátane ovsa, prosa a ciroku, z ktorých všetky môžu slúžiť aj ako hostiteľské rastliny pre vírus. Rastliny zvyčajne vykazujú malé, sfarbené škvrny, po ktorých nasledujú žlté alebo svetlozelené pruhy pozdĺž žiliek mladých listov. Keď teplota stúpa, môžu zožltnúť celé listy. Keď sú však noci chladné, postihnuté rastliny vykazujú červenkasté škvrny alebo pruhy. Kukurica môže nadobudnúť strapatý, zakrpatený vzhľad a zvyčajne nepresiahne výšku 1 m. Vírus mozaiky v kukurici môže tiež spôsobiť hnilobu koreňov. Rastliny môžu byť neplodné. Ak sa klasy vyvinú, môžu byť nezvyčajne malé alebo im môžu chýbať jadrá. Prevencia vírusu mozaiky kukurice je vašou najlepšou taktikou obrany. Saďte odolné hybridy. Hneď ako sa objavia vošky postriekajte rastliny insekticídnym mydlovým sprejom a podľa potreby opakujte. Veľké plodiny, alebo silné zamorenie môžu vyžadovať použitie systémového insekticídu.

Peronospóra

Perenospóra je infekcia spôsobená hubou. Existuje niekoľko druhov peronospóry, ktoré postihujú kukuricu a iné trávy, ako je pšenica a ovos. Bez ohľadu na to, ktorý typ môže ovplyvniť vašu kukuricu, príznaky sú podobné, rovnako ako metódy prevencie a kontroly. Kukurica s peronospórou môže vykazovať niekoľko symptómov, vrátane niektorého z nasledujúcich: žlté, chlorotické pásiky na listoch, zakrpatený rast, sivasté výrastky na spodnej strane listov, zvinuté, alebo skrútené listy, kukuričné klasy môžu, ale nemusia rásť, ale sú často zakrpatené. Väčšina infekcií sa vyskytuje na jar alebo začiatkom leta, keď sú časté dažde. Postihnuté rastliny sú často mladé rastliny, vysoké len 15-25 cm, ktoré boli vystavené stojatej vode alebo nadmernému zalievaniu.

Prevencia a kontrola peronospóry kukuričnej: Častou príčinou infekcie peronospórou v kukurici, alebo aspoň spúšťačom premnoženia infekcie, je nadmerná vlhkosť. Ide o pôdne hubové ochorenie, ktoré môže v pôde zostať nečinné až desať rokov, kým dokonalé poveternostné podmienky neaktivujú jeho rast a šírenie. Tieto dokonalé podmienky sú vo všeobecnosti spôsobené záplavami alebo podmáčanými pôdami, ktoré trvajú najmenej 24-48 hodín. Aby sa predišlo infekcii, je dôležité pestovať kukuricu v pôde, ktorá dobre odvodňuje vodu a v oblasti, ktorá nie je náchylná na záplavy. Ďalšími spôsobmi, ako zvládnuť alebo predchádzať infekciám peronospórou, je striedanie plodín a používanie odrôd, ktoré sú voči hube odolné. Spóry húb, ktoré spôsobujú tieto infekcie, sú v pôde dlhodobo životaschopné, takže striedanie plodín, ktoré nie sú náchylné na infekciu, môže pomôcť. Užitočné je aj odstraňovanie zvyškov rastlín a ich zničenie, aby sa zabránilo šíreniu spór. Ak zistíte peronospóru, ale zachytíte ju skoro, môžete odstrániť napadnuté rastliny a listy, aby ste zabránili šíreniu. Môžete tiež vyskúšať fungicídy. Ak infekcia pretrváva, prestaňte v tejto oblasti pestovať kukuricu a na sezónu, alebo dve tu zasaďte nenáchylné rastliny.

Kukurica napadnutá sneťou kukuričnou

Sneť kukuričná

Keď sa na kukurici objaví abnormálny rast, pravdepodobne ide o sneť. Poľnohospodári ju nazývajú aj „diablova kukurica“, čo vám dáva predstavu o tom, aká ničivá je táto huba pre úrodu kukurice. Kukuričné klasy napadnuté kukuričnou sneťou sú vizuálne neatraktívne a nie je to niečo, čo by ste chceli podávať na letnej grilovačke.

Postreky

Ak sa rozhodnete použiť postreky, jedným z najdôležitejších faktorov pri použití kukuričných postrekov je načasovanie aplikácie. Aplikácia fungicídu pred objavením sa choroby je nevyhnutná, pretože ak počkáme, kým sa prejaví, už poškodila úrodu. Aplikácie kukuričného fungicídu poskytnú viac než len ochranu pred chorobami. Môžu tiež pomôcť kukurici: využívať vodu efektívnejšie, zachovať pôdnu vlhkosť, zlepšiť asimiláciu CO2 a využitie dusíka, predĺžiť dobu plnenia zrna. Pri porovnávaní fungicídnych produktov je dôležité vybrať výrobok s preukázanou reziduálnou aktivitou, aby sa preklenul čas medzi aplikáciou a potenciálnym nástupom ochorenia. Je dôležité vedieť, ako predchádzať peronospóre v kukurici a ako kontrolovať infekciu, ak ju objavíte vo svojej záhrade.

Zber a skladovanie kukurice

Na sladké klasy kukurice cukrovej sa môžete tešiť približne 80 dní od jej vysadenia, v závislosti od odrody. Kukurica dozrieva zvyčajne 60-100 dní po výseve, v závislosti od odrody a klimatických podmienok. To, že sú klasy už pripravené na zber spoznáte aj podľa toho, že vlásočnice na klasoch začnú hnednúť. Inou metódou na zistenie ideálnej zrelosti je jemné narezanie niekoľkých zŕn. Zrná v klasoch by mali byť žlté a šťavnaté. Kukurica je pripravená na zber, keď sú klásky plné a ich šupky začínajú žltnúť. Zrnká by mali byť šťavnaté a plné, keď ich jemne stlačíš prstami. Cukrová kukurica sa zberá v štádiu „mliečnej“ zrelosti, keď sýtožlté zrná ešte nie sú tvrdé a pri narezaní ronia bielu škrobovitú tekutinu. Cukrovú kukuricu zbierame v konzumnej zrelosti, čo je zvyčajne 100 dní od sejby. Pukancovú či klasickú kŕmnu kukuricu je potrebné nechať dozrieť do plnej zrelosti. Klasy dozrievajú v auguste až septembri.

Čím je vzduch teplejší, tým rýchlejšie kukurica dozrieva. Zvyčajne je zrelá asi 15 až 23 dní po hodvábe a skôr, ak sú teploty výnimočne vysoké. Keď na stopke rastú dva klasy, horné dozrieva 1 až 2 dni pred spodným. Pri zbere by mali byť klasy zaoblené alebo tupé, nie špicaté, s hnedými strapcami a plnými a mliečnymi jadrami. Ak ich chcete otestovať, stiahnite kúsok šupky a prepichnite jadro nechtom. Ak je biele alebo mliečne, je pripravené. Fáza mlieka je krátka; v horúcom počasí (29°C) je kukurica na vrchole iba 1 až 2 dni, preto ju často kontrolujte. Kukurica zozbieraná niekoľko dní po štádiu mlieka nebude taká sladká. Cukrové (SU) odrody začnú čoskoro po zbere strácať svoju sladkosť, preto ich použite čo najskôr. Pripravte ich na konzumáciu alebo konzerváciu ihneď po zbere.

Zozbieraná kukurica sa skladuje neolúpaná v chladničke, a to po dobu maximálne troch dní. Teplota by pritom nemala presiahnuť 5 °C. Klasy skladujeme neolúpané približne tri dni v chladničke pri teplote maximálne 5 °C, olúpané zabalíme do vlhkej utierky. Klasy kukurice však odporúčame čo najskôr spracovať a skonzumovať.

Zber zrelej kukurice

Využitie kukurice

Energetická hodnota kukurice je pomerne vysoká, okolo 430 kJ na 100 g čerstvej hmoty. Kukurica obsahuje veľa rozpustnej i nerozpustnej vlákniny, ktorá je dôležitá pre správnu funkciu tráviaceho systému. Okrem toho dodáva telu pocit sýtosti, čo oceníte najmä pri diétach. Prispieva tiež k ochrane tela pred voľnými radikálmi a jej zloženie priaznivo ovplyvňuje nervovú sústavu. Obsah luteínu prispieva k zdravému zraku a pomáha predchádzať šedému zákalu. Kukurica má tiež močopudné účinky a pomáha prečistiť obličky. Vďaka obsahu škrobu poskytne telu postupne sa uvoľňujúcu energiu a udrží vás v chode dlhší čas.

Nutričné hodnoty kukurice (na 100g zrna cukrovej kukurice)

Nutričná hodnota Množstvo
Energetická hodnota 85 kcal / 430 kJ
Voda 75,96 g
Bielkoviny 3,2 g
Tuky 1,2 g
Sacharidy 19 g
Cukry 3,2 g
Vláknina 2,7 g

V porovnaní so zrnovou kukuricou má v priemere o 40 % menej kalórií a o 70 % menej tukov. Šálka kukurice obsahuje 177 kalórií.

Kulinárske využitie a recepty

Čerstvá kukurica zo záhradky chutí najlepšie grilovaná a ochutená soľou alebo varená. Pre ešte lepší gurmánsky zážitok ju môžete na záver poliať roztopeným maslom, prípadne posypať nasekanou pažítkou. Pripraviť si z nej môžete aj netradičnú polievku alebo kukuričné placky. Kukurica chutí skvelo na sladko i slano. Dá sa podusiť v pare a použiť ako zdravá príloha, grilovať, piecť nad ohňom či jednoducho zavariť.

Varená kukurica na grile

Sterilizovaná kukurica

Z uvareného klasu vylúpeme zrná, necháme vychladnúť. Na dno zaváracieho pohára dáme 2 ks celého čierneho korenia, plátok cibule. Doplníme zrnami. Zalejeme horúcim nálevom z 1 l vody, 250 ml octu, 100 g cukru a 30 g soli.

Grilovaná kukurica

Očistené klasy povaríme vo vode bez soli asi 10 minút. Potom ich môžete grilovať do zlatista a dochutiť.

Škola kukurice: Lekcie o hĺbke výsadby

Ďalšie zaujímavosti

Vedeli ste, že aj farebná kukurica je jedlá? Najbežnejšia farba kukurice je žltá. Existuje však mnoho iných farieb, ako je biela, zelená, fialová, červená, čierna, oranžová, hnedá, ružová, krémová a modrosivá. Väčšina spracovaných potravín obsahuje kukuricu. Aby sme vymenovali aspoň niektoré, sú to cereálie, zemiakové lupienky, zmrzlina, detská výživa, arašidové maslo, majonéza, kuchynský olej, margarín, šalátové dresingy a žuvačky. Existuje mnoho spôsobov, ako použiť kukuricu, okrem toho, že ju konzumujeme. Sekundárne kukuričné produkty sa nachádzajú v rôznych nepotravinárskych výrobkoch, ako sú kozmetika, pracie prostriedky, mydlo, aspirín, antibiotiká, prípravky na ochranu proti hrdzi, lepidlá, farby, farbivá, ohňostroje, krémy na topánky, atrament a výrobky z plastov.

tags: #s #cim #sa #znasa #kukurica

Populárne príspevky: